90. schôdza

Dámy a páni, plne vítam aj túto iniciatívu, pretože nárast cien potravín jasne poukazuje, že musíme nájsť všetky mechanizmy, ako znížiť ten inflačný tlak. Samozrejme, že znižovanie sociálneho bremena pre zamestnávateľov za zamestnancov v tomto sektore je veľmi dôležitý nástroj a všeobecne si myslím, že po voľbách bude musieť nová vláda pristúpiť k tomu, aby sa naozaj zo Slovenska stalo miesto, kde sa začne aj riešiť výška sociálnych odvodov, pretože máme ich jedny z najvyšších v Európe, je to veľké bremeno. A pre podnikateľov jeden z tých najpodstatnejších elementov je, že aby nielen zamestnávali, ale aby sa nebáli zamestnávať, pretože tie náklady, ktoré nie sú v tomto prípade tých 25 % odvodov, ktoré majú za zamestnanca, sú predsa len dosť značné na to, aby boli potom opatrní pri zamestnávaní. Takže táto pomoc, ktorá sa teda má týkať 33-tisíc zamestnancov v agrosektore, kedy zamestnávatelia budú odbremenení na pol roka od platieb práve týchto, týchto odvodov, nám aj ukáže taký, taký prierez tomu, že čo to urobí so samotnou zamestnanosťou a so stabilizáciu toho sektora, nielen teda že to pomôže znížiť tlak na tie ceny, ktoré sú v tom primárnom sektore poľnohospodárstva.
Takže ja to veľmi vítam, je to dobrá iniciatíva a myslím si, že tak ako povedal pán Richter, už potom po pol roku sa vyhodnotí konkrétne tie dáta. Myslím si, že sa to bude dať vyhodnotiť aj z pohľadu iných, možno rovnako ohrozených sektorov, kde slovenský priemysel ten, takúto formu pomoci bude potrebovať. Takže ja to plne podporujem a budem hlasovať za.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vystúpil by som k tomuto zákonu, k novelizácii zákona o sociálnom poistení.
V prvom rade chcem povedať, že ten návrh samotného toho zákona, ktorý tu predkladáme s kolegom pánom Richterom, je výsledkom v zásade, poviem to tak, že dvoch okrúhlych stolov, ktoré boli zrealizované, kde zvolávateľom bol pán podpredseda Juraj Blanár, za účasti potravinárov, poľnohospodárov, zahraničných obchodných reťazcov, slovenských obchodných reťazcov, bola tam aj štátna obchodná inšpekcia, všetci dotknutí. Ale musím povedať, že, a poďakovať pánovi predsedovi výboru pánovi Karahutovi zo SME RODINA, ktorý bol tiež prítomný, a musím povedať, že tieto dva okrúhle stoly boli čisto, čisto na odbornej úrovni, čo si teda pochvaľovali aj dotknutí jednotliví účastníci, ktorí sa tohto stretnutia zúčastnili.
Musím povedať, že v zásade ten náš návrh, alebo to zvolanie tohto okrúhleho stolu bolo určitým spôsobom jednoznačne suplovanie úlohy štátu a vlády, ktorá mala v tomto prípade konať už veľmi dávno pri tak rapídnom zvyšovaní cien potravín. My si pamätáme september 2021, v tomto pléne sme zvolávali prvú mimoriadnu schôdzu. Čiže tento návrh, ktorý tu predkladáme, je výsledkom okrúhleho stolu, kde vzišlo hlavne od potravinárov aj obchodných reťazcov tento návrh samotný, kde na pol roka – od 1. 7. do 31. 12. – do výšky minimálnej mzdy pri zamestnancoch v určitom sektore potravinárstva, dotýka sa to zhruba 27-tisíc zamestnancov, chceme v zásade odpustiť zamestnávateľom tieto odvody do sociálneho poistenia vo výške 25,2 % s tým, že vlastne štát to bere ako za zaplatené. Zamestnanec o nič nepríde, zamestnávateľ nemusí zaplatiť 25,2 % do výšky minimálnej mzdy z vyše 700 eur. To znamená, že má ponížené náklady, ktoré musí v dnešnej dobe vo veľkej miere vynakladať. A tam aj priamo odznelo na tomto pracovnom rokovaní, že v prípade, že k tomuto dôjde, tak nebudú musieť potravinári tlačiť na zvyšovanie cien, práveže opačne, budú znižovať predajné ceny pre obchodné reťazce. Tým pádom dosiahneme to, že vieme na pol roka, na určité obdobie znížiť, znížiť určitým spôsobom ceny.
Na tomto stretnutí ale došlo aj k takým nejakým základným návrhom, kde bude, pevne verím, že pri druhom čítaní predložený pravdepodobne aj pozmeňujúci návrh, ktorý zase nevznikne z večera do rána, ale vznikne na základe odbornej diskusie spolu s, napríklad s komorou SPPK, kde sme sa predbežne rozprávali, že by sme do tohto zahrnuli nielen určité spektrum potravinárov, ale zahrnuli by sme do toho aj prvovýrobcov, napríklad poľnohospodárov, ktorí sa venujú špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výrobe, kde napríklad sa môžme baviť o napríklad v rámci rastlinnej alebo teda môžme sa baviť o rôznych zeleninároch, ktorí pestujú mrkvu, petržlen, ovocie, zeleninu rôzneho druhu, rôzne, rôzne, chovajú napríklad hydinu alebo iné zvieratá, čiže môžme zahrnúť.
Ja si myslím, že podľa tých výpočtov, ktoré máme, že v tomto prípade do výšky minimálnej mzdy 700 euro pri tých 27-tisíc zamestnancoch, ktorých sa to dotýka, je to nápor na štátny rozpočet niekde na úrovni okolo maximálne 30 mil. euro, plus keby sme tam zahrnuli pár ďalších poľnohospodárov, ktorých som spomínal, možno sa bavíme niekde na úrovni 40, 50 mil. euro. A v tom celkovom globále štátneho rozpočtu, ktorý je teraz dvakrát vyšší ako v minulosti, je nejakých 50 mil. kvapka v mori na to, aby sme vedeli takto našim, našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť. Na jednej strane im pomôžeme, ale na druhej strane spravíme to, že bude to mať efekt na zníženie cien potravín.
Toto je jeden krok z tých mnohých, ktoré by sa mali udiať na to, aby sme vedeli nejakým spôsobom vstúpiť do toho, že tie ceny tých niektorých základných cien potravín budú nižšie. Chcem požiadať kolegov poslancov Národnej rady naprieč opozícii, koalícii, toto je dobrý, správny návrh, chcem vás požiadať o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Osobne si myslím, že na základe neúnosného zvyšovania potravín na Slovensku, ktoré nás trápi minimálne dva roky, je predkladaný návrh zákona veľmi dôležitý pre zníženie vstupných nákladov prvovýrobcov potravín. Vieme, že rapídne potravinárom stúpli pri cenotvorbe náklady z dôvodu zvyšovania energií, ale aj, samozrejme, zo zvýšenia cien surovín. Preto dočasné odpustenie časti odvodov do fondu Sociálnej poisťovne zamestnancov znížia náklady pri cenotvorbe výrobcov potravín a to je účel predkladaného návrhu zákona.
Dôležité je, ako si spomenul, kolega, že pri tejto novele ste mali dva okrúhle stoly so všetkými zainteresovanými zástupcami z potravinárskeho sektoru a že ste sa zhodli na tomto spôsobe predkladanie tohto zákonu, ktorý ja osobne vítam.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Takáč, máš stopercentnú pravdu, pretože prvovýrobu, ale takisto aj potravinársky sektor bol zasiahnutý. Keď, ako bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne vám môžem povedať, že proste väčšinou toto, okrem stálych pracovníkov je tam hodne dohodárov a dohody o pracovnej činnosti, kde aj tak nevykazovali, pokiaľ neprišla kontrola, poľnohospodári, ale aj v potravinárskom priemysle že vykazovali päť hodín, niekedy dve hodine proste, jednoducho preto, že za tie peniaze, ktoré tam sú, nikto im nepríde pracovať ani z hľadiska prvovýroby pri zbieraní či úrody, alebo proste vecí. Takže tento zákon vítam.
Nehovoriac o tom, nehovoriac o tom, že treba všetko spraviť, aby klesli ceny potravín, ktoré sú neúmerne vysoké. Zoberte si cukor napríklad, 95 centov, dneska 1,60 euro. Ale môžem ich vymenovať potom v spotrebnom koši tých 12, sú ďaleko. V Poľsku je to, v Poľsku je to lacnejšie o 12 až 14 %, v Česku je to lacnejšie o 8 %. Takže keď berete, jednoducho treba všetko spraviť pre to, aby tie ceny základných potravín klesli. Pokiaľ tie ceny základných potravín neklesnú, tak tá najchudobnejšia vrstva, to sú dôchodcovia, vieme veľmi dobre, aký majú, aký je priemerný dôchodok, to je zhruba 500 euro, 550, takže tam je zhruba 730-tisíc ľudí. Keď vezmete to, čo sú na minimálnej mzde, tak je to zhruba milión 300-tisíc ľudí. Nehovoriac ešte o tých, ktorí berú dávky v hmotnej núdzi, invalidní dôchodcovia a ďalší. Čiže týmto všetkým ľuďom pomôžeme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vo svojom vystúpení nebudem dotýkať potravín ako takých, ale iba vecí, ktoré sa týkajú predkladaného zákona, to znamená zákona o sociálnom poistení.
Je to, je to zákon, o ktorom sme sa rozprávali aj počas rokovania pri okrúhlom stole. Potvrdzujem to, čo bolo povedané niektorými predrečníkmi, že boli tam zástupcovia v podstate producentov, obchodníkov, kontrolných činností, čiže tam boli zástupcovia celej potravinárskej vertikály. A jednu z vecí, ktoré sme riešili ako nástroj na zníženie cien, je nástroj na zníženie nákladov na produkcie potravín, a to je zníženie odvodov.
Ja som avizoval po druhom okrúhlom stole, že požiadam, požiadam tri ministerstvá, a to je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií, o stanoviská k predloženým zákonom.
Čo sa týka stanoviska ministerstva financií a pôdohospodárstva, o tom poviem pri nasledujúcom zákone. Teraz by som sa chvíľu venoval stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mám informácie, pán Richter to hovoril aj počas okrúhleho stolu, že bolo to aj v spolupráci s pracovníkmi, nebola to žiadna partizánčina, pripravované. Napriek tomu ministerstvo práce hodnotí predkladaný návrh zákona asi takto: Sú tu niektoré legislatívne rozpory. Prvý rozpor je ten, že pokiaľ chceme kompletne odpustiť odvody, tak ako to je v dôvodovej správe, tak musíme okrem, okrem zákona o sociálnom poistení otvoriť aj zákon, zákon 43/2004, pretože musíme riešiť, musíme riešiť aj tých 14 % odvodov na starobné poistenie od zamestnávateľa, ktoré v tomto návrhu zákona riešené nie sú. Čiže to je jedna dôležitá legislatívna vec, bez ktorej sa ten zámer predkladateľa nemôže naplniť.
Druhá vec je, druhá vec je tá, čo sa týka výšky, výšky poklesu príjmov Sociálnej poisťovne na poistení, tak podľa, podľa spracovania, spracovania tohto zákona na ministerstve práce im to vychádza na úrovni 44,8 milióna, vy ste hovorili 50 miliónov, čiže im to vychádza podstatne viac, ale je to, je to vlastne technická vec, ktorá je otázkou konzultácie, respektíve rokovaní, z akého okruhu sa rátali tie počty zamestnancov, následne odvody. Takže to berem ako technickú vec, ale ministerstvu práce to vychádzalo 15,8 miliónov eur viac, ako to vyšlo na úrovni, ako to vyšlo u predkladateľov.
Tým že, tretia vec, tretia vec, a to je asi tá najpodstatnejšia, je tá, koho sa bude táto odvodová úľava alebo neplatenie týchto odvodov dotýkať. V podstate môžme klasifikovať, klasifikovať tento okruh zamestnancov podľa SK NACE, to môžme. Len to je treba si uvedomiť, že vtedy nebudú odvody platiť ani údržbári, ani tí, ktorí sú, ani upratovačky, ani tí, ktorí sú na dohodu alebo nejaký polovičný úväzok a tak ďalej. Čiže pokiaľ by sme chceli ísť dôsledne, že ideme upraviť odvody iba tým, ktorí sa bezprostredne podieľajú na produkcii, spracovaní a distribúcii potravín, tak mali by sme ísť potom podľa, podľa klasifikácie, štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO, ktoré, samozrejme, Sociálna poisťovňa k dispozícii má a vtedy sa už potom ide na konkrétne klasifikácie v zamestnaní a tam dá sa, pokiaľ by tento zákon mal byť prijatý, vylúčiť presne tie podporné alebo čiastočné úväzky, alebo úväzky, ktoré absolútne nesúvisia s tým, že sa produkujú potraviny, aj keď, samozrejme, sú v rámci globálneho pohľadu na potravinársku prevádzku potrebné. Niekde tam môžu byť aj tí, ktorí umývajú okná. Ale ja si myslím, že, že to je, sú činnosti, ktoré by nemali spadať do tohto, do tohto odvodového, odpustenia z týchto odvodov.
Tretia vec, čo je, si myslím strategická, je to, či náhodou, alebo náhodou, nemáme doriešené, či sa nejedná o štátnu pomoc. A toto je to rozhodujúce, to je to rozhodujúce pri tom posudzovaní tohto zákona, že v prípade, keby sa jednalo o štátnu pomoc, tak tá štátna pomoc musí byť ako iné štátne pomoci notifikovaná v Bruseli a tým pádom celý proces sa môže natiahnuť od niekoľko mesiacov možno do pol roka, do roka, ťažko povedať dokedy. A samozrejme, účinnosť zákona, aj keby účinnosť zákona, tým pádom je riziko schváliť takýto zákon, pretože každá pripomienka Bruselu znamená anulovanie celého zákona. On potom by musel byť v takom znení, v akom to schváli Brusel, respektíve pokiaľ to v takom znení neschváli, ten zákon je neúčinný. Takže toto si myslím, že je taká, taká zásadná vec. A tam by bolo dobré, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, a vieme, že to je politické rozhodnutie, aby, aby niekto túto otázku mal vyrokovanú a mal jasné písomné stanovisko, že sa o štátnu pomoc nejedná.
A potom je tu oblasť tá, z ktorej má ministerstvo práce trošku nielenže obavy, ale nemá takú istotu, či v skutočnosti takéto odvodové zaťaženie zníži ceny potravín. To ako, ako zabezpečíme prakticky v živote, že tá pomoc, pomoc sa premietne do ceny potravín, to už si myslím, že je taká, taká už vec trošku, trošku praktická, hej? V prípade, že by sa zákon schválil, nevieme dostať od zamestnávateľov prehlásenie alebo podpisy, že to urobia. To bude vyložene na dohode asi so zväzmi a združeniami, že by sa to premietlo, ale tam treba dávať pozor, aby sa nestalo to, že, ako to bolo v reštauráciách, kde sa znížil, znížilo DPH z 20 na 10, schválili sme to, ale s tým vedomím sme to schvaľovali, že nebude to, neznížia sa ceny jedál, ale väčšina z nás vedela, že to asi je pomoc tým reštauráciám a jedálňam. A vo výsledku sa to ukázalo aj štatisticky tak, že pri... podiel inflácie na predávaných potravinách z tých dvadsiatich zhruba ôsmich-deviatich percent majú reštaurácie 20 %. Čiže nie je to, nie je to nižšie, ako sa by sa štatisticky predpokladalo, ale sú na úrovni, sú na úrovni takej, že to zníženie DPH si vyložene použili na kompenzáciu strát minulých období.
Takže toľko asi z toho. Samozrejme, je tu jeden zásadný, zásadný predpoklad naplnenia tohto zákona a to, že ministerstvo financií poskytne alebo odsúhlasí ministerstvu práce, vy to, pán minister, viete, tieto peniaze. Už či je to 15, 20, 40 miliónov, to teraz nie je podstatné, ale musí to byť odsúhlasené ministerstvom financií.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Určite bude aj pán Richter reagovať, ale skôr by ma zaujímalo, pán predseda výboru, že či podporíte, asi podporíte tento zákon s tým, že v druhom čítaní budú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré teda budú riešiť niektoré tie prípadné výtky a problémy alebo teda nejaké informácie, ktoré si poskytol vo svojom príhovore. No, ja si osobne myslím, že aj keď si spomínal teraz ty, že dávaš to do kontextu toho napríklad, že sa znížila dépeháčka v gastre na 10 % a že to ľudia nepocítili. No, tí ľudia to nemohli pocítiť, lebo ten úmysel znížiť dépeháčku na 10 % v gastre nebol preto, aby boli nižšie jedlá v reštaurácii, ale aby sa tým, tým reštauráciám pomohlo po tom ťažkom covide, keď boli tie reštaurácie zavreté. Toto bol ten cieľ, ktorý mal pomôcť naštartovať tú gastronómiu, aj keď teda veľa tých reštaurácií skončilo.
Ale samotný tento zákon o sociálnom poistení, ja si myslím, že je správne a dobré riešiť potom aj v druhom čítaní zaradenie tam tých poľnohospodárov v špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale áno, v konečnom dôsledku musí dať ministerstvo financií na to finančné prostriedky, ale tu musíme my vytvoriť nejakým spôsobom tlak na to, aby ministerstvo na to peniaze vyčlenilo. Hovorím, bavíme sa reálne možno o 40-50 miliónoch v konečnom dôsledku, keď sa to trocha rozšíri ešte aj na tých poľnohospodárov. A hovorím, to je kvapka v mori v porovnaní s tým, aké napríklad tu máme návrhy zákonov, ktoré tu strieľajú stovky miliónov krížom-krážom, minimálne len ten Matovičov návrh, ja neviem, 1,5 miliardy za tých 500 euro, takže myslím si, že toto je správna cesta, je to prvý krok – aj pomoc našim poľnohospodárom, potravinárom a na druhej strane určitým spôsobom znížiť. Ty si bol na tých pracovných rokovaniach, však sami tí potravinári povedali, áno, nebudeme zvyšovať ceny. Pomôže to.

Ďakujem pekne za slovo, iba krátka reakcia.
Áno, ja súhlasím s tým, ja som len povedal, ja som chcel tým vystúpením povedať to, že stanoviská tie ministerstvá dali, toto boli výhrady, ja si myslím, že sa asi zhodneme, že to sú praktické výhrady, nie sú to politické, tak ako celá diskusia, okrúhle stoly boli odborné, aj toto je odborný pohľad. Tá poznámka k tým cenám je, samozrejme, otázka vnútorného takého prijatia tohto zákona ako v reštaurácii, ale, ale my sme aj prijali tie reštaurácie tak, že ideme im pomôcť. Tam sa neišlo s tým, že sa znížia ceny.
A to, čo sa, tie prvé otázky – podporujete, nepodporujete, ja som povedal, že musíme mať tie tri stanoviská, je to, hovorím, politická dohoda. Mňa akurát mrzí to, že z ministerstva financií sme dostali nejaké stanovisko, o ktorom budem hovoriť, také stručné, len ministerstvo financií sa nevyjadrilo, či túto sumu, a to už bez ohľadu na to, či je to 25 alebo 40 miliónov, či na túto sumu dá súhlas, alebo nedá. To znamená tým, že bol predradený tento zákon, tie zákony na dnes, tak predpokladám, že v pondelok sa bude rokovať na úrovni u nás v klube, že ako, ako potom, kto bude vlastne komunikovať ďalej s ministerstvom financií, že či na toto ministerstvo stanovisko dá, a podľa toho, samozrejme, budeme sa informovať, sme v kontakte dennom, takže nevidím problém.
Ale hovorím to sú, to sú vecné veci, vecné veci, vecné argumenty a ja osobne podporujem každý návrh, ktorý zníži ceny potravín, pretože je to otázka, ktorú sme dlhodobo zanedbávali. A dnes, keď je priestor dať signál ľuďom, ale aj hlavne tomu rezortu, že konečne v parlamente sa diskutuje o nich a nepočúvame ich výkriky alebo ich prosby iba z ulíc alebo z médií, je dobrá cesta a ja si myslím, že na budúci týždeň v pondelok to bude jasné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, relatívne stručne alebo budem trošku reagovať aj na pána Karahutu.
V plnej miere súhlasím s tým, že tie pripomienky, ktoré prišli, majú skôr vecný, pragmatický charakter. Áno, o nich sme pripravení hovoriť. Je tam ten najväčší problém, a to je otázka tej štátnej pomoci. Doterajšie právne stanoviská, ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že nie. Ale sme pripravení na tú tému hovoriť, uvedomujem si, že to bol jeden, jeden veľmi veľký problém.
Čo sa týka ministerstva financií, ja už som zaujal stanovisko, že niektorým veciam nerozumiem, a preto je treba sedieť a hovoriť.
Pán predseda výboru, to, čo sa týka tej otázky, polemiky o tom, že kto by z tých zamestnancov mal, mal tam byť poňatý, myslím v tom potravinárskom priemysle, eventuálne kto nie, no ak nám ide o hlavný cieľ urobiť všetko pre to, aby tá cena toho produktu od toho potravinára k obchodníkovi bola čo najnižšia, my musíme sanovať aj ten pomocný personál. Aj toho údržbára, on je tvorca tej celkovej ceny toho výrobku, tomu sa asi vyhnúť nedá. To je niečo podobné, ako keby zdravotné poisťovne odmietli preplatiť za výkon aj, ja neviem, upratovačku, ktorá upratuje v, ja neviem, v sále, kde sa tá operácia prevádza. To, to asi v tomto prípade sa takto špecifikovať až nedá. My sa môžeme baviť o tom, že či tam ešte niekto patrí, alebo nepatrí; ja som naznačil, že sme výrobu nápojov z toho v podstate, myslím teraz pivo, víno, lieh, vyhodili, čokolády sa vyhodili, výroba škrobu, výroba tých krmív pre, pre tie domáce zvieratá, možnože, možnože prídeme na to, že niečo treba doplniť a že niečo ešte tiež z toho treba uvoľniť, pretože z toho základného cieľa, ktorý máme, sa to nejak bezprostredne, bezprostredne netýka. Ale k tomu je tu ten priestor pred tým druhým čítaním, ja som osobne presvedčený, že bude nevyhnutné urobiť ešte aj to odborné stretnutie, kde bude aj komora, aj, aj tí potravinári, aj tí obchodníci, aby sme ten konečný cieľ naplnili.
No a čo sa týka otázky, postavili ste tú garanciu. Tú treba vnímať nielen v kontexte tohto zákona, tejto novely, ale tá garancia je, je, je vyjadrená v podstate novelou tých troch zákonov. Ony sú bezprostredne súvisiace, pretože tam je veľmi veľká úloha ŠOI-ky, ktorá súvisí s tým, aby sa ten, ten cieľ ako taký dosiahol, to sme nemohli riešiť v tomto, v tomto zákone. Samozrejme, vždy tam isté riziká sú, áno, aj skúsenosti z dépeháčky nie sú práve najideálnejšie. Ale práve preto nejdeme cestou dépeháčky, ale ideme cestou celkovej ceny práce. Myslím si, že v tomto prípade by to malo byť ďaleko, ďaleko viacej účinnejšie.
Samozrejme, že sme pripravení hovoriť aj s ministerstvom práce, tie základné, tá formulácia, ktorá je tu, ako zabezpečiť, aby zamestnanci neprišli o žiadne benefity, ktoré sa týkajú následne dôchodkov a vecí, ktoré sa vyrátavajú z tých sociálnych odvodov, myslím materská, péenka, je tu, je tu zabezpečená. Formuláciu nám odporučilo ministerstvo práce, lebo už raz bola uplatnená, myslím, že niekde v rámci covidu, že prebral nejaké veci ten štát, to znamená, to je v poriadku.
A čo sa týka ostatných výhrad od nich, áno, hovorilo sa aj, aj s vecnou sekciou dôchodkovou, aj s legislatívou. Sme pripravení a v konečnej miere, veď sú to ľudia, ktorí tam boli aj za mňa, sú aj teraz a aj veľmi dobre ich aj osobne poznám a samozrejmá vec, že som pripravený s nimi ďalej na túto tému hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Dámy a páni, v prvom rade na začiatku by som sa chcel veľmi pekne poďakovať jednak všetkým poslancom Národnej rady, ktorí hlasovali za otvorenie tej mimoriadnej schôdze, kde sme chceli presadiť tieto zákony, a na druhej strane chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí zahlasovali za to, že mali sme možnosť pomaly z miest, ktoré boli na konci tejto schôdze v programe, preradiť tieto body dnes na deviatu hodinu a v zásade umožniť to, že dnes o tom rokujeme a v utorok o tom budeme hlasovať.
Predkladáme s kolegami pánom podpredsedom Jurajom Blanárom, Ladislavom Kamenickým a Borisom Suskom tento zákon, zákon z roku ´96, je to zákon č. 18/´96, zákon o cenách v znení neskorších predpisov. V tomto zákone predkladáme dve novelizácie, o ktorých samotných aj o celom zákone budem vystupovať v, priamo v rozprave, toto chcem nechať len v úvodnom slove, a preto by som sa hneď aj, pán podpredseda, prihlásil ako prvý potom do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.