90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých návrhov zákonov.
Návrh bol vypracovaný na základe legislatívnych úloh. Cieľom návrhu zákona je reagovať na aplikačné problémy v praxi, zlepšovať kvalitu elektronických služieb za účelom dohliadnuť na kvalitu týchto služieb občanom a podnikateľom, znížiť náročnosť ich poskytovania pre občanov a podnikateľov, a teda aj pre bežného používateľa.
Čo by som chcela vypichnúť v tomto zákone, je, novelizuje sa ním aj zákon 305, ktorým sa okrem iného upúšťa od, podľa môjho názoru, nezmyselného poplatku za zvýšenie kapacity elektronickej schránky pre iné orgány, ako sú orgány verejnej moci, napr. pre advokátov, podnikateľov, ktorí musia povinne komunikovať so súdmi, ale, samozrejme, aj pre bežných občanov, ktorí už nebudú musieť žiadať o zvýšenie kapacity elektronickej schránky a pri každej žiadosti o zvýšenie platiť za jedno giga 10 eur. Toto robilo zo štátneho emailu jednu z najdrahších emailových, emailových služieb.
Takisto návrh má za cieľ precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT MIRRI, posilniť kybernetickú bezpečnosť a takisto aj ruší aj obmedzenia kapacity, to znamená, že doteraz štátna schránka, štátny email na slovensko.sk mal obmedzenú kapacitu, teraz tieto obmedzenia rušíme, pretože sú nezmyselné.
Vážené dámy, vážení páni, som presvedčená, že táto novela o informačných technológiách vo verejnej správe a s tým aj súvisiaca novela zákona o e-Governmente prinesie očakávané zmeny v elektronických službách štátu, najmä v ich kvalite, tak aby sa dali jednoducho používať, boli pre občana zrozumiteľné, nie problematické, zdĺhavé alebo inak komplikované.
Taktiež upustenie od poplatku za zvýšenie kapacity elektronickej schránky môže pomôcť motivácii občanov a podnikateľov k elektronickej komunikácii so štátom a tým aj ďalej eliminovať listinnú podobu vydávaných elektronických úradných dokumentov.
Ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Martine Brisudovej.

Vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1561). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto... Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec Galis, opäť vy. (Reakcia z pléna.) Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa, hlasovanie dnes o jedenástej. Ďakujem pekne.
Dovoľte, aby som na balkóne privítal zamestnancov ministerstva informatizácie a regionálneho rozvoja.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1562, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1630.
Pani ministerka, nech sa páči, môžte návrh odôvodniť.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539 o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál na základe záväzkov vlády Slovenskej republiky v oblasti zlepšenia procesov a strategického plánovania podpory regionálneho rozvoja.
Návrh zákona sa predkladá na základe potreby prepojenia legislatívnej úpravy podpory regionálneho rozvoja a nástrojov implementácie fondov Európskej únie. V roku 2008 vznikol systematický problém v dosahovaní cieľov politiky regionálneho rozvoja, ktorým je znižovanie regionálnych rozdielov, vzhľadom na paralelné a neprepojené strategické plánovanie implementácie fondov Európskej únie, ktoré by mali byť len doplnkovým nástrojom politiky regionálneho rozvoja.
Vyššie spomenutý stav v praxi sa preukazuje napríklad prípravou duplicitných regionálnych strategických dokumentov v programovom období 2014 a ´20, ktoré podľa zákona č. 539 o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov vznikali tzv. programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja krajov a podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov to boli tzv. regionálne integrované územné stratégie, pričom obe úrovne dokumentov mali odlišné procesy schvaľovania, implementácie a monitorovania, čo bola v zásade duplicita a taký byrokratický, byrokratická nadpráca. Chýbajúce prepojenie procesov implementácie fondov Európskej únie na procese podpory regionálneho rozvoja, územné riadiace štruktúry a dokumenty v konečnom dôsledku viedlo k nemožnosti nastavenia nedopytového mechanizmu implementácie integrovaných územných investícií, čo v tomto programovom období meníme a podľa toho nastavujeme aj zákon o podpore regionálneho rozvoja.
Čiže cieľom návrhu zákona je zakotvenie niektorých mechanizmov vo vzťahu už k existujúcej právnej úprave zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie. Spresňujú sa činnosti Rady partnerstva, Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja, ktorých cieľom je implementácia mimo dopytového výberu projektov prostredníctvom integrovaných územných stratégií a investícií.
V zásade, aby som to jednoducho zhrnula, dopytový, dopytový systém v eurofondoch pre 2,2 mld. meníme na systém, kedy regióny budú samé rozhodovať o tom práve cez strategické plánovanie, čo chcú podporiť, kde chcú dať peniaze a ktoré projekty sú pre nich prioritné.
Zároveň sa umožní aj efektívnejšie poskytovanie dotácií, ktoré bude môcť flexibilnejšie reagovať na dopyt žiadateľov. Navýšia sa flexibilné prostriedky pričlenené na výzvu, predĺži sa lehota na predkladanie žiadostí o dotáciu.
Tento návrh má negatívne rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, som presvedčená, že táto novela prispeje k zlepšeniu procesov podpory regionálneho rozvoja a implementácie fondov Európskej únie s cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov a naplnenia programového vyhlásenia vlády.

Ďakujem pekne.
Poprosím opäť spravodajkyňu Martinu Brisudovú.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka asi nechce záverečné stanovisko. Pani spravodajkyňa, o jedenástej hlasujeme. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Mali by sme pokračovať prvým čítaním pani poslankyne Miriam Šutekovej. Vzhľadom na to, že sa nenachádza v rokovacej sále, tento bod prepadáva. Čiže bod 1567 prepadáva. Ďalší bod pani poslankyni Šutekovej, 1568, prepadáva.
A teraz prosím pani ministerku Natáliu Milanovú, aby sa dostavila do rokovacej sály. Pani ministerka Milanová... (Reakcia z pléna.) Už je na ceste. Koľko? Minúta, dve, päť, pol hodina? (Reakcia z pléna.) Päť minút. (Reakcia z pléna.) Tu je! Čiže pani ministerka je rýchlejšia ako päť minút. Ďakujem pekne.
Čiže budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1590, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1642.
Pani ministerka, akonáhle chytí dych, tak sa ujme slova a prednesie nám tento návrh zákona. (Krátka pauza. Reakcie z pléna. (Reakcia ministerky: Toľko pekných slov takto zrána. Človek nie je na to zvyknutý.)
Páni poslanci, nerozptyľujte pani ministerku!

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorý sa týka zmeny modelu financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
Všetci vieme, že financovanie verejnoprávneho média sa viac ako desaťročia neriešilo a od roku 2003 sa nemenila nominálna hodnota úhrad za služby verejnosti, v skratke povedané koncesionárske poplatky. To znamená, tak ako boli nastavené na úrovni 4,64 eura, tak vlastne ešte doteraz táto istá suma je tá, ktorú musíme platiť na fungovanie RTVS-ky v rámci koncesionárskych poplatkov. Dlhodobo vieme, že táto suma nebola ani primeraná a vôbec nestačila na to, aby verejnoprávne médium mohlo napĺňať svoje poslanie, svoju službu v plnom rozsahu, tak ako by malo, nehovoriac o tom, že za tie roky sa vybudoval veľmi veľký aj investičný dlh, ktorý, aj náš model síce mu uľahčí ako keby cestu, ale stále to ešte nie je to, čo by RTVS zaručilo priam ideálne podmienky na jej fungovanie.
Ten problém financovania mal niekoľko rozmerov a síce jeden sa týkal toho, že závislosť od výkonnej moci tu stúpala viac-menej z roka na rok, keďže každý riaditeľ bol odkázaný na to, aby si tú svoju časť príspevku išiel vydiskutovať či už cez ministerstvo kultúry, alebo cez ministerstvo financií a buď teda vôľa na dofinancovanie bola, alebo nebola. Za tie posledné roky sa navyše RTVS musela pasovať s tým, že jej vypadli príjmy z koncesionárskych poplatkov, keďže bola oslobodená istá skupina ľudí od jeho platenia a tak sa ako keby stále dostávala do väčšej a väčšej závislosti na rozhodnutiach od výkonnej moci, čo, samozrejme, potom má svoj dopad aj na fungovanie mediálnej slobody a jej zabezpečenie, ale taktiež aj na samotnú pluralitu médií a teda jej ohrozenie.
Zanedbávanie primeraného a od výkonu moci nezávislého financovania RTVS ohrozuje samotnú úroveň právneho štátu a toto riziko sa zvýšilo najmä po tom, čo úhrady za služby verejnosti boli v decembri, teda koncom minulého roka, zrušené. To znamená, že došlo k zmene zákona, kedy sa majú zrušiť koncesionárske poplatky, ale táto zmena negarantuje primerané financovanie verejnoprávneho média a nevylúčila ani zásahy politickej moci.
Návrh, ktorý predložila skupina poslancov za stranu SaS, nebol dostatočný. Ten systém toho financovania ostával stále viaczdrojový, a teda aj financovanie samotné bolo do veľkej miery nepredvídateľné a nesystémové. Navyše nespĺňa ani európske, ani medzinárodné štandardy kladené na požadované modely financovania RTVS.
Náš návrh zákona, ktorý sme predložili na vládu, a teda bol aj súčasťou riadneho, a to chcem zdôrazniť, že bol súčasťou riadneho legislatívneho procesu, sa snaží odstrániť nedostatky a zabezpečiť financovanie RTVS, teda verejnoprávneho média tak, aby bolo predvídateľné, systémové a aby čo do najväčšej miery sa eliminovali práve tie možné zásahy, potenciálne zásahy politickej moci. Náš návrh, ktorý bol predložený na vládu, počítal so stabilizovaním financovania automatickým modelom, to znamená, že každý rok by verejnoprávnemu médiu bolo prisúdených 0,17 % hrubého domáceho produktu, čo považujeme aj vlastne v diskusii so zástupcami RTVS, aj odborného sektora za takú, nechcem povedať, že najnižšie tolerovateľnú pre nás hranicu, ale bola by to čiastka, ktorá by dokázala naozaj verejnoprávnemu médiu zabezpečiť či už to reálne každodenné fungovanie a jeho nezávislosť, ale aj myslela by do budúcnosti na investičné zámery, ktoré neboli možné realizovať.
Návrh, ktorý predkladám teraz do parlamentu, pracuje s čiastkou 0,15 % HDP, čo je takpovediac čiastka, s ktorou RTVS ešte dokáže mať nos nad hladinou, ale možno aj tá moja prosba smerujúca k tomuto plénu je, aby, keďže verím tomu, že zákon prejde týmto prvým čítaním, bola snaha navýšiť percento HDP na 0,17. Tým, že tento príspevok bude poskytnutý automaticky, a to už som povedala, eliminujeme zásahy politickej moci.
A ďalšia vec, ktorá bola pre nás prioritou pri tvorbe tohto zákona, aby sme ešte viac posilnili nezávislosť RTVS a tou záležitosťou bolo, aby čo do najväčšej... čo do najmenšej miery mohli zasahovať do fungovania štátne orgány.
Jednou z vecí, o ktorej sme viedli ďalekosiahle diskusie, bolo, či má spadať RTVS pod vládny audit, alebo teda či by mohla ísť v osobitnom režime, tak ako dnes ide NKÚ a informačná služba. V návrhu, ktorý predkladáme teraz, ide RTVS-ka v systéme kontrolovanom vládnym auditom. Tu moja prosba smeruje k tomu, aby sme vedeli udržať RTVS-ku v osobitnom režime, pretože každá takáto kontrola, každý takýto ako keby krok navyše smerujúci od nejakého štátneho orgánu môže byť zásahom do jeho nezávislosti.
Ďalšou našou snahou bolo, aby tento transfer nemusel ísť cez viacero štátnych organizácií, a preto by sme boli veľmi radi, keby táto čiastka išla čisto cez ministerstvo financií. To znamená, doteraz vždy, keďže sme boli akoby gestorom RTVS, ako ministerstvo kultúry by sme boli radi, keby ministerstvo kultúry už nefigurovalo počas tohto transferu zo štátneho rozpočtu do RTVS, ale aby priamo táto suma bola poskytnutá z ministerstva financií do RTVS.
Myslím, že všetci si uvedomujeme, že poslanie verejnoprávnych médií v dnešnej dobe pretlaku informačného a hlavne dezinformačného je veľmi dôležité a všetkým by nám malo záležať na tom, aby malo verejnoprávne médium neotrasiteľnú pozíciu a aby si dokázalo plniť svoje poslanie čo do najväčšej miery nezávislo, objektívne. A jednou z vecí, aby sme toto dokázali zabezpečiť, je, jeho financovanie musí byť stabilné a predvídateľné.
Takže toľko z mojej strany, na úvod ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz poprosím spravodajcu z gestorského výboru pre kultúru a médiá Michala Luciaka, aby sa ujal slova.