90. schôdza

Áno, áno, ďakujem pekne a tiež chcem poďakovať pánovi predkladateľovi.
A možno posledných pár slov. Skutočne aj tento pozmeňujúci návrh je v jasnej zhode so stavebnými sporiteľňami, s ministerstvom financií, takisto aj s predkladateľom, takže verím a dúfam a takisto chcem všetkých kolegov poprosiť, aby podporili oba pozmeňujúce návrhy a takisto, samozrejme, celý návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže dovoľte mi uviesť, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý na rokovanie predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Peter Kremský.
Návrhom zákona sa zo zákona o dani z príjmov vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby, tzv. CFC pravidlá. Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti. CFC pravidlá pre fyzické osoby nie sú upravené európskou legislatívou. Smernica Rady Európskej únie č. 2016/1164 v čl. 1 (rozsah pôsobnosti) uvádza, že sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmu právnických osôb. Rovnako OECD v rámci akčného plánu BEPS reformy medzinárodného zdaňovania s cieľom zamedziť obchádzanie zdanenia nadnárodnými spoločnosťami a zamedziť spravodlivé odvádzanie daní tam, kde sa ekonomické aktivity uskutočňujú, uvádza, že pravidlá kontrolných zahraničných spoločností je nevyhnutné zaviesť pre právnické osoby, pripúšťa ako marginálnu možnosť aplikovať pravidlá aj na fyzické osoby.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže sa jedná o novú daň, z ktorej štát doteraz nemal žiadne daňové príjmy. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv návrhu zákona by sa mal prejaviť v oslabení trendu odchodu daňových subjektov do zahraničia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, toľko úvodné slovo a hlásim sa do rozpravy s trošku bližším vysvetlením. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážená kolegynka, vážení kolegovia, dovoľte mi teda pár slov k predkladanému návrhu zákona. V roku 2020 už tento parlament doplnil do zákona o dani z príjmov ustanovenia tzv. CFC pravidiel, ktorými sa teda do zákona doplnilo zdaňovanie takých príjmov fyzických osôb, ktoré tieto fyzické osoby reálne neprijali. Čo sa týka CFC pravidiel, tie bola Slovenská republika nútená, alebo musela implementovať do zákona o dani z príjmov, ale teda vo vzťahu ku právnickým osobám. Takúto právnu úpravu Slovenská republika správne implementovala v súlade so smernicou Rady EÚ 2016/1164 v platnom znení.
Prijatie tejto úpravy aj pre fyzické osoby predstavovalo prekročenie rámca a cieľov spomínanej európskej smernice. Dnes navrhovanou úpravou a predkladaným návrhom zákona sa má tento vyššie uvedený nedostatok odstrániť, pričom sa táto zmena nijako nedotkne kvality právnej úpravy v zmysle cieľov, ktoré sleduje spomínaná smernica. Pred účinnosťou špeciálnej právnej úpravy boli a stále aj v zákone o dani z príjmov sú ustanovenia, ktoré upravujú zdanenie príjmov fyzických osôb v čase ich reálneho príjmu. Toto je práve naším cieľom pri predkladaní tohto, návrhu tohto zákona.
Ustanovenia CFC pravidiel vo vzťahu k fyzickým osobám sa mali prvýkrát uplatniť za rok 2022 v podaných daňových priznaniach v roku 2023. Týkajú sa najmä tých fyzických osôb, ktoré majú príjem zo zahraničia, preto pravdepodobne všetci z nich alebo väčšina z nich majú lehotu na podanie daňových priznaní predĺženú do septembra 2023. Znamená to, že túto chybnú úpravu máme možnosť ešte opraviť, aby sa Slovenská republika vyhla žalobám a aby predchádzala odchodu vysokopríjmových daňovníkov do zahraničia.
Na základe dát bolo zistené, že viacerí vysokopríjmoví daňovníci Slovenska sa aj z dôvodu prijatej spornej právnej úpravy rozhodli presťahovať do zahraničia, čím si zmenili svoju daňovú rezidenciu. Zmenením daňovej rezidencie prišla Slovenská republika o významnú sumu svojich príjmov do štátneho rozpočtu. Ide pritom nielen o daň z príjmov fyzickej osoby, ale, samozrejme, aj o iné dane súvisiace s ich spotrebou, napr. DPH alebo spotrebné dane. Nedostatky existujúcej právnej úpravy zákona č. 416/2020 Z. z., ktoré sú dôvodom na jej zrušenie, by som v stručnosti zhrnul nasledovne.
Po prvé, právna úprava zaviedla fyzickým osobám daňové povinnosti neúčelne a neproporcionálne.
Žiadna z krajín Európskej únie takúto právnu úpravu pre fyzické osoby nemá.
Po tretie, aj zvyšná právna úprava zabezpečuje, zabezpečuje efektívne a legitímne nástroje na dosahovanie cieľov smernice a daňovej politiky štátu pri súčasnom zachovaní účelnosti, subsidiarity a proporcionality.
A po štvrté, právna úprava zákona č. 416/2020 Z. z. je nesystémová, a to aj vo vzťahu k právnej úprave Obchodného zákonníka.
Týmto navrhovaným zákonom alebo navrhovaným návrhom zákona odstránime tento uvedený nedostatok, a to tak, že tá samotná právna úprava, ktorá sa v zákone č. 416/2020 do zákona dostala, sa momentálne zo zákona vypustí.
Toľko za mňa. Veľmi pekne ďakujem a takisto chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som tiež povedať pár slov k tomu, k tejto novele zákona, ktorú navrhujeme spolu s pánom poslancom Viskupičom.
Je možno také symbolické, že to navrhujeme ako predsedovia finančného a hospodárskeho výboru. A je to práve preto, že asi nám dvom by malo najviac ležať na srdci zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. To ponechám, samozrejme, na vás, či to tak je, ale v každom prípade aj tento návrh zákona je takým opravením možno niečoho, čo sa počas tohto volebného obdobia nie úplne premyslene zmenilo. A myslím si, že je to práve to, čo už pán Viskupič spomínal, úprava, ktorá nie je úplne rozumná a flexibilná v tom, že mení pravidlá v určitých oblastiach vlastne obchodovania s cennými papiermi a na finančných trhoch, ktoré v podstate potom nútia, nútia určitý kapitál presúvať sa mimo Slovenska. A myslím si, že práve toto je niečo, čo sme nechceli. A v podstate je to aj pomerne zložitá oblasť, ktorú, ktorej nie každý rozumie, nie je úplne jednoduché ju vysvetliť a pochopiť, takže v podstate aj vtedy, keď sa tieto legislatívne pravidlá menili, v podstate to vysvetlenie, ktoré sme dostali, bolo také, že tam ide o zabránenie nejakým daňovým podvodom a daňovým únikom.
Dnes vidíme, že vlastne táto legislatívna úprava nepriniesla také ovocie, ako teda to bolo prezentované aj zo strany vtedajšej vlády, alebo vlády, ktorá vtedy vlastne tieto zákony navrhovala, a myslím si, že patrí k takému, k takej výbave rozumného človeka, že ak sa niečo schváli, ak sa niečo prijme, čo nie je úplne rozumné, tak dokáže zaradiť tú spiatočku a vrátiť sa naspäť a myslím si, že to je aj tento prípad. Myslím si, že nie je žiadnou hanbou povedať si, že tak toto nevyšlo, tu sme aj niečo posunuli niekde, kde sme to nechceli posunúť, a môžme to vrátiť naspäť, môžme to vymyslieť lepšie, môžeme to vymyslieť tak, aby to bolo výhodné nielen pre, nielen pre štát, ale aj pre občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že práve sloboda podnikania a sloboda investovania sú určité slobody, ktoré možno dnes v tej modernej Európe začínajú byť v ohrození a možno toho sledovania investorov a riešenia problémov prania špinavých peňazí je niekedy až príliš veľa. Možno práve unikajú tie oblasti, kde sa to reálne deje, a niekedy sa tá legislatíva sústreďuje na oblasti, kde to je pomerne málo pravdepodobné a kde ani nie je nejaký potenciál zachytiť tých skutočných daňových podvodníkov alebo tie skutočné daňové úniky.
Takže som veľmi rád, že sme v tomto našli spoločnú reč a že môžme túto úpravu navrhnúť. Ja si myslím, že je to tak v prospech či už Slovenska, alebo aj jeho občanov, ale aj niekedy aj občanov iných štátov, ktorí na Slovensku žijú a podnikajú, že to môže naozaj získať podporu celého parlamentu a vlastne naprieč politickým spektrom asi nie je dôvod, aby to niekto blokoval alebo nejakým spôsobom torpédoval.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu pre tento zákon.

Ja len veľmi krátko, že naozaj vítam túto zmenu, pretože Slovensko by nebolo konkurencieschopné, keby sa toto neupravilo. Dneska naozaj tie investície sú úplne o detailoch a tento detail, ktorý sa tam pretavil do toho zákona, proste bol dosť chybný a znevýhodňoval Slovensko. Takže ja tiež chcem apelovať na celú snemovňu, aby to podporila, a skôr aby to bolo aj vnímané investormi, že skôr išlo o omyl, ale že existuje taká všeobecná zhoda v parlamente, že jednoducho chceme byť normálnou štandardnou krajinou na investovanie.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, v podstate nechcem sa nejak vracať k tej minulosti, kde už teda vtedy sme upozorňovali, že toto fakt je krok chybný, okej, vtedajší minister financií si to presadil, ale hovorím, to je zabudnuté. Dôležité je to, čo aj povedal kolega Kremský, jednoducho sme ľudia, keď sa stane chyba, je, si myslím, že veľmi dobrou ľudskou vlastnosťou si to akoby priznať a urobiť všetko pre to, aby sa náprava stala. Tak aj ako povedal momentálne kolega Taraba, to investovanie a vôbec tie, tie detaily, aby to Slovensko bolo či už zaujímavé pre zahraničných investorov, ale aj to, aby vôbec slovenskí možní proste investori a rezidenti neodchádzali preč, je kľúčové.
A presne tak, nepozerajme na každého ako na automatického proste daňového podvodníka alebo toho, kto perie špinavé peniaze. Kľúčové je, aby fakt tie podmienky na investovanie boli konkurencieschopné, aby skôr investovali, investori chodili zo zahraničia na Slovensko, ako aj naši občania odchádzali preč. A samozrejme, ak sú tieto, tieto veci, samozrejme, že môže, môžu hroziť nejaké daňové podvody, no na to máme finančnú správu, na to máme orgány činné v trestnom konaní a tam sa majú v konkrétnych prípadoch a príkladoch venovať a nie, aby sme robili všeobecné právne úpravy, ktoré označujú všetkých vlastne za potenciálnych podvodníkov.
Takže ešte raz, som veľmi rád, že sa našla zhoda, že to tak, ako aj kolega povedal, ako predsedovia výborov finančného a hospodárskeho predkladáme a verím, že sa nájde aj dostatok podpory v celom parlamente krížom cez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja nadviažem na Mariána. On teda sa tomu spomínaniu chcel trošku vyhnúť, mne ale nedá povedať a potvrdiť tie slová, ktoré si hovoril, Marián, že teda už vtedy, vtedy ešte nie ako kolegovia v poslaneckom klube SaS, ale už vtedy sme upozornili a upozorňovali na nedostatok tej právnej úpravy a čo môže znamenať. Ono sa to nakoniec aj stalo, vtedy si to teda pán minister financií vtedajší, pán Heger presadil, aj keď treba povedať, že aj on urobil nejaké ústupky na základe toho, čo sme, čo sme pripomienkovali, ale treba zároveň povedať, že tie ústupky očividne neboli dostatočné na to, aby pár ľudí teda zo Slovenska medzičasom odišlo a ľudí, ktorí to so Slovenskom mysleli dobre. Vítam teda to, že sa tebe a Peťovi Kremskému podarilo dať dokopy pozmeňovák, ktorý prináša tú nápravu.
A posledná vec, že často tá SaS-ka býva označovaná za stranu, ktorá špekuluje, ktorá zbytočne premýšľa nad niektorými zákonmi. Tu sa znova ukazuje, že, že pred tým, ako sú schvaľované niektoré právne úpravy, je naozaj veľmi podstatné a potrebné dôsledne premyslieť tie dôsledky, ktoré takéto kroky dokážu priniesť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, vidím, že kolegovia si tu urobili už aj trošku predvolebnú kampaň.
Myslím si, že asi si nemusíme tu zdôrazňovať, že možno trošku sme takým hlasom rozumu v tomto parlamente všetci traja, ktorí sme sa k tomu vyjadrovali, a myslím si, že, alebo teda som rád, že vlastne aj na ministerstve financií si vlastne toto uvedomili a že v podstate aj ministerstvo financií sa k tomu pripojilo, aby sa tieto pravidlá zmenili. To, či to je Eduard Heger, alebo niekto iný, to je asi teraz jedno. Nejde o osoby, ide o to, aby vlastne tie zákony boli tak nastavené, aby fungovali, aby slúžili občanom tejto krajiny, a som rád, že sme sa v tomto spoločnom záujme spojili. Ja len verím, že takéto vecné prípady nebudeme v nejakej kampani potom zneužívať proti sebe a nejaké, neznížime sa k nejakému okydávaniu a očierňovaniu politických oponentov, lebo myslím si, že to asi nie je to, čo si občania tejto krajiny želajú a zaslúžia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre možnosť úradu poveriť vykonávaním činností technickej normalizácie poverenú právnickú osobu z dôvodu, že súčasná právna forma národného normalizačného orgánu ako orgánu štátnej správy sa ukázala ako nevyhovujúca.
Navrhovaná zmena je nevyhnutná z dôvodu potreby flexibilnejšie reagovať na požiadavky a potreby odbornej verejnosti v oblasti technickej normalizácie a zvýšenia dostupnosti produktov a služieb technickej normalizácie. Podľa návrhu zákona úrad môže poveriť len právnickú osobu vo svojej zakladateľskej pôsobnosti, ktorá nebola založená za účelom dosahovania zisku a v ktorej má úrad rozhodujúci vplyv a kontrolu.
Cieľom návrhu zákona je aj doplnenie a precizovanie základných pojmov a ďalšie zmeny, ktorých potreba vykonania vyplynula z aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.