90. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda.
Tak ako vo svojej reči naznačil kolega Ondrej Ďurica, tento náš návrh zákona rieši tri základné problémy alebo tri základné veci, na ktoré sme chceli v tomto zákone poukázať: transparentnosť, čestnosť, férovosť. Čiže ak sa nájde v pléne Národnej rady Slovenskej republiky kolega poslanec alebo kolegyňa poslankyňa, ktorá alebo ktorý nezdieľajú tieto hodnoty voči občanom Slovenskej republiky, tak to je už len na ich vedomí a svedomí. Tento zákon, ešte raz a budem sa asi opakovať donekonečna, je o úplnej transparentnosti a o úplnej férovosti a čistote volebného práva a volebného aktu a samotného sčítania hlasov v miestnych, okrskových a okresných volebných komisiách.
Čiže ak chceme, aby sa tá 41-percentná nedôvera občanov Slovenskej republiky voči sčítaniu alebo samotnému vedeniu volieb odstránila a títo občania nemali ani najmenšie pochybnosti, že ich hlasom bude manipulované a s ich hlasmi môže byť nakladané úplne inak, ako sa rozhodli za tou plentou oni sami, tak nie je nič férovejšie, nie je nič čestnejšie a nie je nič lepšie, ako podporiť tento návrh zákona hnutia REPUBLIKA, poslať tento zákon do života a jednoducho raz a navždy odstrániť akékoľvek pochybnosti, ktoré občania, samozrejme, legitímne môžu mať, ale tento zákon tieto pochybnosti odstraňuje a naozaj sa dopracujeme len k tomu, že každý jeden volič si bude môcť povedať, áno, tieto voľby boli čestné a férové.
Ďakujem pekne.

Dovoľte ešte povedať, kedy bude hlasovanie o tomto návrhu. Hlasovanie bude vo štvrtok tento týždeň. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
V krátkosti. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie chovu určitého počtu kusov zvierat súkromných chovateľov pre vlastnú spotrebu, a to bez akéhokoľvek postihu orgánov veterinárnej správy alebo inej formy diskriminácie.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1540). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nechcem, vážení kolegovia, kolegyne, naťahovať čas, lebo viacerí tu čakáte na svoje zákony. Ja len v krátkosti, všetci hovoríme o potrebnej sebestačnosti, aby sme boli čo najviac sebestační, ale ako vidíte či už za predchádzajúcich vlád, alebo aj súčasnej je, práve úplný opak sa deje, preto uľahčením chovu domácich zvierat sa nielenže podporí potravinová sebestačnosť obyvateľov Slovenskej republiky, ale sa aj efektívne využije alebo budú využívať pozemky na chov domácich zvierat. A nepriamo tak nadviažeme aj na naše kultúrne dedičstvo so spojitosťou s prírodou.
Aby som aspoň v krátkosti povedal, o čo sa jedná, tak vymenujem. Jedná sa o ošípané v počte do 5 kusov, sliepky v počte do 50 kusov, husi, kačky, morky v počte do 10 kusov, králiky, zajace do 20 kusov, hovädzí dobytok, kone, kobyly, mulice, somáre a muly do počtu 4 kusy, kozy, capi, ovce, barani do počtu 10 kusov a ryby v rybníku do výmery 2 500 metrov štvorcových. Týmto by sme spravili, aby tí, čo to aj doteraz robia, aby to bolo právne v poriadku, aby zbytočne nedochádzalo k útokom suseda na susedu a podobne, lebo takto sa veľakrát stáva, že sa vyrezujú nejaké spory medzi jednotlivými rodinami tým, že sa udávajú. Keď máte doma, ja neviem, nechcete kosiť, máte doma dve kozy, na jar si ich kúpite, na jeseň predáte alebo zabijete a máte problém so susedom, že ich nemáte prihlásené na veterinárnej správe a podobne. Týmto by sme dosiahli čistý právny stav.
Verím, že nebudeme ťahať do tohto politiku a tento návrh zákona podporíte a prejde. Ďakujem.

Kolegovia, som presvedčený o tom, že každý z nás by mal mať slobodné právo na to zvoliť si spôsob života, aký uzná za vhodný. To znamená, že niekomu napríklad viac vyhovuje žiť vo väčšom meste, mať dostupné všetky služby, ktoré také mesto ponúka, ale niekomu, a medzi takých ľudí sa zaraďujem napríklad aj ja, zase vyhovuje vidiek. Vyhovuje im malá dedinka, vyhovuje im možnosť pozrieť sa z okna a vidieť lúky plné kráv, plné oviec a tradičný slovenský spôsob života, ktorým naše generácie žijú už od nepamäti. Slovensko vždy bolo vidieckou krajinou a polovica obyvateľov Slovenskej republiky žije na vidieku. Chce tam žiť. Vyhovuje im to a sú hrdí na to, čo budovali už ich otcovia, ich dedovia, pradedovia a všetci predkovia, ktorí túto zem obhospodarovali, ktorí na nej chovali zvieratá, ktorí z nej ťažili, ktorí vytvárali a vyrábali klasické slovenské živočíšne produkty, a tento svoj tradičný spôsob života chcú nielen zachovávať, ale aj ochrániť pre ďalšie generácie do budúcnosti.
Je neuveriteľné, ale žijeme v dobe, kedy nezmyselné nariadenia a zákazy, ktoré si adoptuje častokrát aj tu Národná rada, prichádzajúce z Bruselu, obmedzujú obyvateľov Slovenskej republiky v tak triviálnych a základných veciach ako je chov sliepok, ako je chov kôz, ako je chov ošípaných a my sa pýtame, načo je toto, prepánakráľa, dobré? Načo je dobré, aby niekto, kto má pár sliepok na dvore, musel svoj chov registrovať a podliehať najrozličnejším byrokratickým právnym, úradným nezmyslom len kvôli tomu, že si chce ísť ráno do toho kurníka zobrať pár čerstvých domácich vajec. Načo je potrebné, aby niekto, kto má zopár kôz na dvore, teší sa z nich, musel podstupovať byrokratickú šikanu. Aký má zmysel rozoštvávať ľudí na vidieku, ktorí sa nemajú radi, takýmito nezmyselnými úradnými veterinárnymi kontrolami.
My v hnutí REPUBLIKA sme vypočuli volanie týchto ľudí a záleží nám na tom, aby mohli tento tradičný spôsob života, tento zdravý, naozaj najzdravší spôsob života pestovať aj naďalej, aby mohli mať vlastné živočíšne produkty, vlastné vajcia, vlastné mlieko, vlastné mäso a nemuseli kvôli maličkému chovu u seba na dvore podliehať týmto byrokratickým nezmyslom, ktoré častokrát obyčajní ľudia na vidieku ani nie sú schopní dodržať. Ani nie sú schopní dodržať. Mnohokrát sú to ľudia s dobrým srdcom, ale sú jednoduchí, nemajú prístup k internetu, oni nevedia, aké nezmyselné legislatívy prijímajú, žijú na vzdialených lazníckych osídleniach a chcú si len chovať tie svoje sliepočky, kozy a ovce na vlastnom dvore. Ale príde nejaký úradník z Bruselu a povie: Nie, lebo sa musíte podrobiť takej a takej kontrole, lebo vy musíte rešpektovať to a to. A normálny človek sa z toho chytá za hlavu a pýta sa: A prečo, čo vám to vadí? Po generácie tu takto žijeme a teraz prídete a poviete, nie, bude to inak.
My v hnutí REPUBLIKA naozaj chceme, aby tí ľudia mohli žiť tak, ako po generácie žili. Aby tento spôsob života mohli pestovať. Aby mohli byť hrdí na to, že sú Slováci, aby Slovenská republika, jej poslanci, jej vláda, ktorým by malo záležať na tom, aby títo občania mohli jesť zdravé, kvalitné, domáce a sami si produkujúce potraviny, tak im musíme na toto predsa vytvoriť podmienky. A tento návrh zákona je na to špičkový. Rieši práve túto nezmyselnú byrokratickú záťaž, ktorá sa týka malých slovenských gazdov. Malých farmárov, malých normálnych obyvateľov, ktorí len chcú mať na dvore nejaké zvieratá. Rieši to, aby sa nemuseli registrovať na takéto nezmysly, aby im nemohol žiaden úrad na malý chov niekoľkých sliepok, niekoľkých ošípaných rozdávať šialené pokuty. Rieši to, aby títo ľudia mohli bez strachu produkovať svoje vlastné potraviny, ktoré si budú chcieť sami jesť na vlastnú spotrebu, prípadne na spotrebu svojej rodiny. Rieši to, čo by, bohužiaľ, malo byť samozrejmosťou. Ale nie je.
Nám naozaj záleží na tom, aby sme tento životný štýl, tento spôsob života, tradičný, slovenský, ktorý je Slovákovi tak vlastný snáď ako fujara alebo náš klasický kroj, kdekoľvek, v akomkoľvek regióne sa nachádzate, aby tento tradičný spôsob života mohli ľudia, ktorí oň majú slobodný záujem, bez nejakých problémov pestovať. A ja nechápem, naozaj nechápem ľudí, ktorí by proti takémuto niečomu chceli vystúpiť a povedať nie. Máš 9 sliepok, máš 10 sliepok na dvore, musíš sa registrovať a nahlasovať a kontrolovať a vy sa chytáte za hlavu, ale celé generácie mojich predkov nemuseli, všetko fungovalo a dnes len preto, aby nejaký zbytočný úradník odôvodnil svoju vlastnú existenciu, tak tam musí chodiť s pečiatkou a vykonávať nejaké kontroly. To nemá žiaden zmysel. Kvôli pár zajacom na dvore registrovať nejaký chov, naozaj sa títo ľudia pýtajú prečo. A pýtajú sa zrejme aj poslancov Národnej rady, prečo niečo také nepodporíte. Veď tým ľuďom len pomôžete. Veď len zvýšite potravinovú sebestačnosť. Len zlepšíte zdravie ľudí, ktorí takýmto tradičným spôsobom života žijú. No čo je lepšie? Aby si kupovali vajcia z toho klietkového chovu, proti ktorému bojujete, alebo aby mali vajcia na svojom dvore? Čo je lepšie, aby jedli geneticky modifikovaným krmivom, plnené všemožnými spôsobmi, proste nechutnými, kŕmené zvieratá, ktoré potom porážajú, a kupovali si takéto nekvalitné mäso dovezené z hocijakých častí tohto sveta, alebo aby mali to prasa sami na dvore? Čo je lepšie? Aby kupovali akékoľvek všemožné hnisom plné mlieko z veľkofariem, alebo aby mali vlastné mlieko u seba doma? Veď každý príčetný človek vie, čo je lepšie. A potom už ostáva len otázka, prečo by sme niečo také nepodporili.
A presne preto je tu hnutie REPUBLIKA s týmto návrhom. Máme radi vidiek, radi žijeme na vidieku, chceme, aby ľudia, ktorí na vidieku žijú, mohli žiť svojím tradičným spôsobom života a chceme im na to vytvoriť všetky podmienky. Úplne jednoduché, úplne otvorené, transparentné a sme pripravení akceptovať akékoľvek zmeny v záujme zlepšenia života ľudí a v záujme zvýšenia potravinovej sebestačnosti obyvateľov Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo.
Je úplne normálne a je úplne v poriadku, že takýto návrh predkladáme, pretože situácia s kvalitou potravín a rôzne medializované správy o tom, čo všetko sa v potravinách nachádza, jednoducho dohnali ľudí v mnohých prípadoch k tomu, aby začali chovať a pestovať vlastné potraviny. Je to prirodzená reakcia, je to otázka bezpečnosti, otázka zdravého rozumu. A ja sa pýtam, čo iné tí ľudia mali spraviť, keď zistili, že potraviny majú takú alebo onakú kvalitu. To znamená, že každý návrh, každé nastavenie, ktoré umožní ľuďom dopestovať si alebo dochovať to svoje, to vlastné, je v poriadku a nevidím dôvod, prečo by to nemalo byť podporené.
Zároveň by som rád ešte spomenul nedávny prípad, kedy sme boli svedkami toho ukrajinského obilia, ktoré sa v tonách vozilo na Slovensko. Tam sa presne ukázalo to, že obyčajným ľuďom, drobným chovateľom a pestovateľom sú dávané rôzne prekážky a nariadenia, zákazy, ale potom zistíme, že vo veľkom sa tieto nariadenia akoby nemuseli dodržiavať a je to jedným vyhlásením ministra alebo nejakým medializovaným komuniké proste ako keby ospravedlnené. Takže ja nevidím dôvod, prečo by sme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, nemohli zlepšiť podmienky vlastného chovu a pestovania plodín, v podstate potravín, ktoré oni považujú za zdravé a majú absolútnu kontrolu nad tým, čo jedia.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Slovensko malo, má a bude mať vždy agrárny charakter, pretože veľká väčšina obyvateľov Slovenskej republiky žije na vidieku. Z mnohých štúdií a z mnohých pozorovaní sa už dávno dalo vyčítať alebo dá sa vyrozumieť, že 10-člennú rodinu dokáže uživiť troj- až štvorárový pozemok, kde si pestujú akékoľvek plodiny a päť- až šesťárový pasienok, ktorý dokáže jednoducho uživiť ich hospodárske zvieratá. Čiže toto je jasný príklad toho, že potravinová sebestačnosť na území Slovenskej republiky nemusí byť vôbec postavená na mnohohektárových výmerách a mnohohektárových parcelách, ale úplne stačia takéto malé pozemky alebo malé zdieľané záhrady. Čiže mnohí občania Slovenskej republiky po tom brutálnom náraste cien potravín, keď šli do veľkoobchodu a zistili, že 10 vajec má stáť alebo majú za nich uhradiť skoro 4 eurá, tak mnohým sa tak pretočili budíky, že začali hľadať a jednoducho skúmať svoje možnosti, či si nedokážu dochovať na nejakom malom území 7, 8, 9, 10 sliepok, pár zajacov, nejakú ošípanú, poprípade, ako sa hovorí, kravu chudobných, čiže nejakú kozu, aby mali mlieko a mali nejakú sebestačnosť aj v rámci tých mliečnych produktov. Áno, vážené dámy a vážení páni, to sa dá veľmi jednoducho. Stačí, ak podporíte tento návrh zákona, ktorý predkladá kolega Miro Suja, a jednoducho začneme budovať niečo, čo tu fungovalo nie desiatky, ale stovky rokov. Malé pozemky dokážu uživiť naozaj 10-člennú rodinu. Nepotrebujete k tomu ani tri vysokoškolské tituly, jeden pred menom a dve za menom. Jednoducho zdravý sedliacky rozum, ktorým žili a fungovali naši starí otcovia a ich starí otcovia. Jednoducho rozum vziať do hrsti a podporiť to, čo má na Slovensku perspektívu a bude mať veľký osoh pre nás všetkých.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len podotknúť a nadviazať na Milana Mazureka, že Európska únia nám toto nezakazuje, máme možnosti si nastaviť, do akého počtu chceme chovať tie zvieratá. Okolité štáty tak urobili, no, bohužiaľ, keď sa jednalo o slovenskú, tak teraz neviem, či to bol Figeľ alebo Hrušovský, povedali, že chceme nič, že nulu. Proste už vtedy toto mohlo byť, bohužiaľ, takto sa to odvtedy vlečie a nevedomky veľa ľudí nevedia, že porušujú zákon, teraz doma niečo chová, tam dva zajace, tam jednu kozu, dáke ovce a porušuje tento zákon. Týmto vlastne by sme vlastne spravili zadosťučinenie všetkým, že áno, budú to legálne chovať, nebudú vznikať rôzne susedské spory kvôli sprostostiam a neporušíme žiadne nariadenie Európskej únie.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Milan Mazurek, dal si tu takú rečnícku otázku, že čo je lepšie. Áno, najlepšie je mať naozaj svoje, vedieť si dochovať svoje, vedieť si dopestovať svoje potraviny, aj keď to možno neviem ja ako osoba, hej, že som možnože limitovaný nejakým zamestnaním a tak ďalej, tak určite je lepšie podporovať lokálnu produkciu. Tu je potom ale taká otázka, však tých návrhov zákonov z dielne opozície tu už bolo mnoho, ktoré v podstate nejakým spôsobom pomáhajú aj producentom potravín a tak ďalej, ale vidíme, že, vravím, som v tomto smere taký skeptik, že tá podpora tých zákonov, aj tento zákon je tu už druhýkrát, hej, už tu raz bol, neprešiel a vrátim sa k tomu, hej, že ako občan sa potom zamýšľam, že mal by som podporovať aj tých lokálnych producentov, ale keď tu máme reálne tie zákony na stole, ktoré v podstate smerujú tú pomoc a takú pomocnú ruku týmto ľuďom, tak jednoducho vidíme potom pri tých hlasovaniach, že to ako keby sme hádzali hrach o stenu a to hlasovanie je nakoniec také, že tie zákony neprechádzajú.