90. schôdza

2.5.2023 - 25.5.2023
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.5.2023 o 15:54 hod.

PhDr.

Katarína Hatráková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 15:54

Katarína Hatráková

Vystúpenie v rozprave 15:54

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám zdôvodnil predloženie návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je už takmer tridsaťročná snaha miestnej územnej samosprávy vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí. Navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide o pozemky v zastavenom území obcí, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí alebo ktoré tvoria verejné priestory obcí alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejno-prospešné funkcie, napríklad verejné športoviská, verejné parky či miestne cintoríny. Ide o pozemky, ktorých faktickú, faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na svoje náklady, resp. mali by ju vzhľadom na ich reálne využívanie zabezpečovať po prijatí tejto navrhovanej právnej úpravy.
Dlhodobá prax zo samosprávy obcí nepochybne dokazuje, že práve tento stav neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na týchto pozemkoch vo vlastníctve štátu. Zároveň súčasne správca týchto pozemkov Slovenský pozemkový fond reálne... (ruch v sále) nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, nakoľko to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť. Súčasná právna úprava v zákone č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách je administratívne veľmi zložitá... (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Páni poslanci z OĽANO majú tu diskusné kluby. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pri všetkej úcte, ruší to. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Traja poslanci naraz za OĽANO rušia.
... časovo zdĺhavá, najmä právne nenárokovateľná a necháva priestor na individuálne posudzovanie žiadostí obcí o prevod tohto majetku štátu na obce a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom môže dôjsť až na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom na obce.
V praxi častokrát pre tieto administratívne bariéry k prevodu majetku štátu nedôjde alebo tieto prevody trvajú niekoľko rokov. Pri pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a fyzických a právnických osôb, obce pristúpia k vysporiadaniu spoluvlastníctva určite rýchlejšie a jednoduchšie ako štát, nakoľko je to v ich záujme. To isté bude platiť aj v prípade pozemkov pod stavbami iných vlastníkov v obci.
Kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že už tretíkrát sa pokúšame vypočuť volanie samospráv, niekoľkodesaťročné volanie, ako som povedal, dovoľujem si vás požiadať o podporu a posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2023 o 15:54 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:59

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

109.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.5.2023 o 15:59 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:00

Denisa Saková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona o pomoci obyvateľom ohrozených chudobou sa predkladá ako návrh skupiny poslancov Národnej rady. V čl. I sa navrhuje v reakcii na mimoriadne prudký rast cien energií a zvýšené životné náklady širokej skupiny obyvateľstva, ktorá sa ocitla v ohrození chudobou, poskytnúť finančnú pomoc za účelom krytia časti životných nákladov, aby sa toto ohrozenie znížilo alebo aby sa mu úplne zabránilo.
Formou pomoci je jednorazový finančný príspevok určený pre vybraný okruh obyvateľov, ktorí sa podľa jednotnej európskej metodiky štatistického zisťovania chudoby nachádzajú v riziko... v riziku príjmovej chudoby. Pri posudzovaní nároku sa pritom bude zohľadňovať každý typ domácností osobitne, aby sa zohľadnil počet členov domácností a ich veková štruktúra. Na základe metodiky výpočtu hranice rizika príjmovej chudoby predstavuje totiž hranicu iná suma v prípade jednočlennej domácnosti a iná v prípade úplnej domácnosti s dvomi deťmi. Zákon počíta s výplatou príspevku v roku 2023, ale štruktúra jeho textu umožňuje jednoduchou legislatívnou zmenou poskytnúť takúto pomoc v prípade potreby aj v iných rokoch, ak opäť nastane takáto objektívna potreba.
Cieľovou skupinou pomoci sú rodičia nezaopatrených detí, poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie a peňažného príspevku na osobnú asistenciu, poberatelia dôchodkových dávok a ľudia odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, ale aj iné fyzické osoby, ktoré sú ohrozené chudobou. V prípade posledných dvoch menovaných skupín fyzických osôb sú podmienky vzniku nároku na pomoc nastavené tak, aby ocenili ich aspoň minimálnu legálnu pracovnú aktivitu v roku 2022.
Navrhovatelia sa rozhodli podporiť chudobných obyvateľov využitím najnovším dostupných údajov o hranici rizika príjmovej chudoby, ktoré budú dostupné ku dňu účinnosti tohto zákona. Hoci v súčasnosti ešte nie sú dostupné údaje, na základe ktorých sa bude posudzovať nárok na pomoc podľa tohto zákona, predkladatelia zvolili údaje, ktoré budú najaktuálnejšie ku dňu účinnosti zákona, aby tak sa najviac priblížili k príjmovej realite chudobných ľudí v súčasnosti.
Vzhľadom na nedostupnosť najaktuálnejších údajov v čase predloženia návrhu nie je možné presne kvantifikovať dopady návrhu na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Opatrenie sa dotkne ohľadom do... odhadom do 700-tisíc ľudí, pričom pôjde o dotáciu na domácnosť vzhľadom na to, že rozpočtové dopady nemôžu... nemožno považovať za rizikové z hľadiska udržateľnosti štátneho rozpočtu. Zároveň vo svetle výdavkov na opatrenia na podporu podnikov v uplynulých rokoch, ako aj vo svetle pokračujúceho nárastu výdavkov na zbrojenie v stámiliónoch eur vyplývajúcich z veľkých investičných nákupov v pôsobnosti rezortu ministerstva obrany, sú predkladatelia presvedčení, že vláda je povinná nájsť zdroje na takúto pomoc obyvateľom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2023 o 16:00 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:04

Slavěna Vorobelová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1653. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1716 z 19. apríla 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.5.2023 o 16:04 hod.

Ing.

Slavěna Vorobelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:07

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s kolegom Martinom Beluským tu predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom tohto návrhu zákona je umožniť profesionálnym vojakom, vojakom v aktívnej zálohe, ako aj vojakom mimoriadnej služby, a to vrátane policajtov, príslušníkov ZVJS a hasičov odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2023 o 16:07 hod.

JUDr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:08

Marcel Mihalik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1608). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.5.2023 o 16:08 hod.

PaedDr. Ing

Marcel Mihalik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:10

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne úlohou, resp. čo by malo byť úlohou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a v podstate v prípade mobilizácie, ak by sme tu mali vojnu alebo vojnový stav, aj všetkých ostatných mobilizovaných vojakov?
Keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak je to v podstate jednoznačné. Ústava Slovenskej republiky totiž v preambule deklaruje záujem Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi a v čl. I ods. 2 skutočnosť, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V podstate z tohto dôvodu je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nemysliteľné, aby sa Slovenská republika podieľala na akejkoľvek útočnej vojne či inej forme vojenskej agresie voči iným suverénnym štátom. Zároveň platí, že nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zúčastňovala ani vojen a iných ozbrojených konfliktov tretích strán. Naopak, zapojenie sa do takýchto konfliktov môže zásadným spôsobom ohroziť našu zvrchovanosť a územnú celistvosť, a teda v konečnom dôsledku aj bezpečnosť a prosperitu našich občanov a našich obyvateľov.
Čo z toho teda vyplýva? V podstate len to, že jedinou legitímnou, čestnou a správnou formou výkonu vojenskej služby v záujme Slovenskej republiky je vojenská služba vykonávaná výlučne s cieľom obrany Slovenskej republiky. A tá sa môže vykonávať výlučne na našom vlastnom území, na území Slovenskej republiky, a nie niekde v bližšej či vzdialenejšej cudzine, napríklad niekde na Ukrajine, niekde v Iraku, Afganistane či hocikde inde v zahraničí. To by sme ale nemohli mať pri moci také vlády, aké tu už v podstate roky máme, vlády, ktoré nás jednak zatiahli do zločineckej organizácie NATO, alebo toto členstvo v NATO roky podporovali ako nejakú svoju integrálnu súčasť svojho programu, a to dokonca aj po skúsenostiach s tým, čo všetko, čoho všetkého je NATO ako organizácia, ako vojenský pakt schopné. A to nie pri obrane svojich členov, ale pri útoku na iné suverénne štáty, ktoré nikoho z členských štátov NATO nijako neohrozovali. Áno, hovorím už o toľkokrát tu na tejto pôde spomínanom bombardovaní Juhoslávie v toku 1999. A hovorím to preto, že práve na tomto príklade vidieť, že podporovať členstvo Slovenska v NATO znamená, že skôr či neskôr budú aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky zatiahnuté do takejto či inej podobnej vojny na strane agresora, na strane porušovateľa medzinárodného práva páchajúceho na cudzom území vojnové zločiny.
Kto by však ale vtedy povedal, že po vládach, pre ktorých je tá zločinecká organizácia NATO ich životným záujmom, a teda nejakým tým nespochybniteľným programom, sa tu objaví aj vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorá len pred nedávnom viedla takú zahraničnú a vojenskú politiku, ktorá nielenže uprednostňovala cudzie záujmy pred domácimi slovenskými záujmami, čo nakoniec robili aj všetky vlády pred tým, ale robila to ešte aj takým nebezpečným spôsobom, ktorý nás dnes v podstate priviedol na prah vojny viac, ako tomu bolo kedykoľvek predtým. O posielaní zbraní na bojujúcu Ukrajinu, o cvičení ukrajinských vojakov, ktoré sú v ozbrojenom konflikte s Ruskom, na našom území, v podstate dneska nemá zmysel nejako hovoriť, ale každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sú to kroky, ktoré nás čoraz viac približujú a zaťahujú do tohto konfliktu. Podstatné ale je, čo z tohto všetkého vyplýva pre našich vojakov, či už tých profesionálnych, alebo tých, čo by mohli byť mobilizovaní v prípade zatiahnutia Slovenska do vojny prebiehajúcej mimo nášho územia.
Môže totiž nastať situácia, že vojaci súčasných Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo v prípade mobilizácie aj všetci vojaci mimoriadnej služby, teda aj bežní občania Slovenskej republiky podliehajúci brannej povinnosti budú musieť namiesto obrany Slovenska bojovať v zahraničí za cudzie, neslovenské záujmy. Tak je totiž nastavená súčasná legislatíva, tak je nastavený súčasný zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý sa, na ktorý sa teda primerane vzťahuje aj na služobnú disciplínu vojakov v aktívnej zálohe a vojakov mimoriadnej služby. V zmysle tohto zákona totiž vojak nemá právo odoprieť spáchanie, alebo teda splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, a to ani takého, podľa ktorého by musel vykonávať službu mimo územia Slovenskej republiky. V prípade, že by tak predsa len urobil, dopustil by sa v zmysle súčasnej legislatívy disciplinárneho previnenia, čiže dokonca trestného činu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 Trestného zákona.
No a pre nás je takýto stav absolútne neprijateľný a myslím si, že je neprijateľný aj pre každého jedného Slováka, ktorý nechce bojovať, ale nie že by nechcel bojovať pri obrane Slovenskej republiky, ak by nejakí cudzí vojaci na naše územie vstúpili a ohrozovali našu územnú celistvosť, našu suverenitu, ale nechce bojovať jednoducho za záujmy cudzích, za záujmy západných veľmocí niekde v zahraničí, niekde mimo nášho územia, kde a tam teda nechce zomierať za, za nejakých cudzích.
Všetci vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane všetkých občanov Slovenskej republiky povolaných do vojenskej služby v prípade mobilizácie musia mať podľa nás plné právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chcú zúčastniť takýchto ozbrojených konfliktov vedených mimo nášho územia, a teda či chcú nasadzovať svoje životy v zahraničí, opäť zdôrazňujem, nie pri obrane vlasti, ale pri obrane záujmov iných štátov, preto sme teda navrhli novelizáciu uvedeného zákona tak, aby teda, ešte raz, profesionálni vojaci, vojaci v aktívnej zálohe, ako aj vojaci mimoriadnej služby, osobitne by som vypichol v prípade mobilizácie aj policajtov, príslušníkov zberu... Zboru väzenskej a justičnej stráže a hasičov, aby mali legálne právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia a príkazu alebo pokynu veliteľa na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo smerujúci k takémuto výkonu štátnej služby, pretože jedine to je zárukou toho, že ani jeden, ani jeden Slovák nebude proti svojej vôli nasadený v zahraničí, vo vojne, ktorú nevyvolal, vo vojne, ktorú si neželal, vo vojne, v ktorej nebráni Slovensko, ale cudzie záujmy veľmocí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2023 o 16:10 hod.

JUDr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:17

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Rasťo, správne si pripomenul, že nielen Hegerova a Matovičova vláda nás zaťahovali do cudzích konfliktov a do prípravy cudzích konfliktov, zúčastňovali sme sa na všelijakých akciách, na presunoch našich vojakov do rus... ku ruským hraniciam, všetko možné sme podporovali, NATO, USA, podpísala sa obranná zmluva s USA a neurobili tieto, to priamo tieto dve posledné vlády. Túto zmluvu, táto zmluva bola ešte pred nimi už pripravená, len nebola, nestíhala sa zariešiť tak, ako sa zariešila, takže toto je dôležité.
Každý si musí uvedomiť, že všetky vlády od dnešného dňa až späť majú prsty v tom, že sme v zločineckom pakte NATO, že sú u nás cudzí vojaci a že pomáhame vytvárať globálnu vojnu, ktorá sa môže, žiaľ, to hovorím natvrdo, môže spustiť vďaka takým hlupákom, ako nám vládli, aj vládnu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2023 o 16:17 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18

Ján Benčík
Skontrolovaný text
Chcel by som pomôcť rozptýliť obavy pána poslanca Schlosára z toho, že Slovensko by mohlo byť zatiahnuté do konfliktu po boku agresora páchajúceho zločiny na cudzom území, nemyslím si, že by sme sa, ak sa Slovensko chystalo vstúpiť do boja po boku Ruska, ktoré preukázateľne v súčasnej dobe pácha vojnové zločiny na území nášho suseda Ukrajiny.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2023 o 16:18 hod.

Ján Benčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video