90. schôdza

Otváram rozpravu, sú štyri písomné prihlášky, za klub SaS Marián Viskupič a ďalej písomne prihlásený Milan Mazurek, Ondrej Dostál a Ján Budaj.
Pán poslanec Viskupič za klub SaS, nech sa páči.

Ďakujem pekne ešte raz.
Kolegyne, kolegovia, takže, čo sa vlastne stalo. Udialo sa to, že 28. marca 2023 Európska komisia teda rozhodla o zákaze spaľovacích motorov od roku ´35. Proti zákazu bolo nakoniec len Poľsko, ktoré cieľ označilo za nerealistický a obáva sa, že povedie k rastu cien áut. Krajiny ako Taliansko, Rumunsko a Bulharsko sa hlasovania zdržali. Slovensko, bohužiaľ, i napriek stanovisku, že sme mali byť proti, sme vo finále zákaz podporili.
No ja budem na začiatok chvíľku osobný, aj mne osobne, aj SaS-ke na životnom prostredí veľmi záleží. Sám jazdím na elektromobile, elektrinu si vyrábam fotovoltikou, teplú vodu mi takisto vyrába slnko, na vlastnom pozemku kompostujem všetko, akúkoľvek organickú hmotu, ktorú tam mám, v záhrade si pestujem vlastné ovocie, zeleninu a robím tak biologickým spôsobom. Preto je dôležité povedať, že SaS-ka v žiadnom prípade nie sme proti elektromobilite. Len nevidíme ani najmenší dôvod zakázať predaj vozidiel so spaľovacími motormi. Pretože práve konkurencia rôznych typov pohonu urýchli aj vývoj elektromobilov. SaS-ka sme vždy bojovali a budeme bojovať za slobodu a sme proti progresívnym zákazom a obmedzeniam slobody bez koordinácie so zvyškom sveta a namiesto obmedzovania slobôd sa chceme zamerať na podporu elektromobilov a urobiť to, urobiť ich tak atraktívne, aby si ich jednoducho ľudia vybrali sami. Prosím, nerobme z ľudí hlupákov. Ľudia sa vedia rozhodnúť správne.
Sme teda jednoznačne na strane motoristov. Slovenských, ale aj tých európskych. Sme zásadne proti zákazu spaľovacích motorov, som presvedčený, že ministerstvo životného prostredia nás všetkých poslancov, ktorí sme im dali mandát byť proti, ale aj občanov tejto krajiny, podrazili, keď hlasovali za zákaz.
Takisto som presvedčený, že Európska únia urobila chybu, pretože prijala škodlivý zákaz. Výsledok tohto všetkého je, že všetky autá zdražejú, nie všetci ľudia si môžu dovoliť elektromobily. Zároveň do tohto padá aj norma Euro 7, ktorá je plánovaná od roku 2025, ktorá zdražie aj tie spaľovacie, malé spaľovacie vozidlá a zasa len znedostupní mobilitu pre, pre ľudí. Áno, môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že veď môžu aj tie elektromobily zlacnievať, aj sa to tak asi bude diať tou masovou produkciou a všetkým, je to možné, zároveň ale treba dávať pozor aj na to, že práve pri tých elektromobiloch je veľmi kľúčová tá kvalita, napríklad aj kvalita batérií. Pretože asi sme už všetci videli, že ako horí elektroauto a ako ťažko sa hasí. Na tieto, na boj proste proti uhlí... veľkému množstvu uhlíku treba globálne riešenia. Prosím, treba si povedať, že samotná Európska únia produkuje asi 9,5 % všetkých emisií CO₂ na svete. Nie z dopravy, celkovo so všetkým priemyslom, so všetkými pôdohospodárskymi produktami, proste len 9,5 %.
Za SaS-ku hovorím, že urobíme všetko preto, aby sme tento nezmyselný zákaz zmenili. Zasa proste tie všetky zákazy zbytočne berú slobodu voľby a berú slobodu trhu. Urobíme teda všetko preto, aby sa vozidlá so spaľovacím motorom mohli predávať aj v roku 2020, pardon, po roku 2035, aj preto teda navrhujeme toto uznesenie, ktoré, keď bude prijaté, zaväzuje vládu hlasovať proti akýmkoľvek návrhom EÚ, ktoré by viedli k zdražovaniu alebo k zákazu spaľovacích motorov. Takisto toto uznesenie zaviaže vládu, aby rokovala a hľadala podporu na úrovni krajín EÚ.
No čo sa týka tej normy Euro 7, dnes sa v Európskej únii formuje tzv. blokačná menšina, ktorá teda dokáže pozastaviť prijatie tejto, a je možné, aj v tom je teda úloha aj Slovenska, že sa táto menšina vie zmeniť na väčšinu, ktorá by to aj dokázala túto škodlivú normu Euro 7 zastaviť.
Dobre, budem, budem aj ja teda šetriť čas, ako ma aj požiadal pán predsedajúci, už len pár slov, čiže by som zhrnul, prečo je zákaz spaľovacích motorov nezmysel. Nebudeme mať dostatok energií. Zažili sme, čo sa deje, keď je tej energie málo, ako vie rásť cena a čo to všetko urobí. Čiže ďalšia vec, nielen nedostatok energie, ale aj jej vyššia cena. Ešte raz, urobí Slovensko Mochovce 4 a potom ďalších 15 rokov nebudeme schopní urobiť žiadny veľký zdroj. Avšak na úplnú mobilitu podľa výpočtov je potrebných jeden a pol až dva zdroje veľkosti Mochoviec, podotýkam ale s kontinuálnou prevádzkou, tak ako to vedia robiť teda jadrové elektrárne.
Ďalšia vec je, a to zasa vidíme aj na dnešnom príklade. Slovensko robí všetko preto, aby sme sa zbavili jednostrannej závislosti nielen teda na fosílnych palivách, ale na fosílnych palivách z Ruskej federácie, aby, aby teda či už Slovensko, alebo Európa dokázala byť sebestačnejšia alebo minimálne teda mala zdroje rôzne, a tým pádom by bola stabilnejšia. Pretože, samozrejme, raz keď teda tie nerastné zdroje v Európe nie sú, tak nie sú. No ale pro... ísť na stopercentnú elektromobilitu je presne ísť v ústrety zasa ďalšej závislosti. Áno, napríklad závislosti na Číne, ktorá má asi dve tretiny všetkých svetových zdrojov, všetkých kovov a nerastov, ktoré sú teda potrebné, potrebné na výrobu, výrobu elektromobilov. Či už sa bavíme o lítiu, ktorý je do bateriek, nikel, mangán, kobalt, grafit, potom tie často spomínané kovy vzácnych zemín, ktoré ťaží takmer výlučne Čína. Alebo aj keď sa neťažia na jej území, tak vlastní tie bane všade po svete, v Afrike, v Austrálii. Takže Európa na jednej strane zahadzuje to, v čom bola dobrá proste sto, vyše sto rokov vývoja spaľovacích motorov, ktoré dotiahla hlavne v Európe takmer do dokonalosti, a zároveň sa vrháme do ďalšej závislosti na teda inej svetovej veľmoci.
Dobre. Čo sa týka ceny áut som spomínal. K tej elektrine patrí ešte to, že máme nedostatočnú a starú distribučnú sieť, pretože nestačí elektrinu len vyrábať, musíte ju vedieť aj dostať ku miestu spotreby a, samozrejme, aj celú tú infraštruktúru k tomu potrebujete. Takisto ten zákaz spaľovacích motorov sa nezmyselne týka aj ďalších alternatív, či už spomínané syntetické palivá. Ale veď taká Brazília proste 20-30 rokov jazdia bežne na bioetanol alebo teda rôzne ďalšie alternatívy.
No a skončím asi tým, že skutočne si treba povedať, že Európa týmto, keď máme 9,5-percentný podiel emisií CO₂ vo svete, jednoducho my ten svet nezachránime, ale môže sa nám podariť to, čo sa úspešne podarilo Nemecku s jadrovými elektrárňami, a to je, že spáchať ale naprosto zbytočnú rituálnu samovraždu. Len tak pre zaujímavosť, Čína produkuje asi 28 % všetkých svetových emisií CO₂, USA asi 14,3, India takmer 7.
Toľko za mňa. Kolegyne, kolegovia, veľmi, veľmi pekne vás chcem poprosiť o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Mazurek.

Zákaz spaľovacích motorov v Európskej únii od roku 2035 je jedna z najväčších volovín, s ktorými ekoteroristi, blázni a už doslova že šialenci v Európskej únii prišli. Bohužiaľ, tento návrh na zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 v Európskej únii podporila aj časť slovenských europoslancov. Treba si to povedať na rovinu. Europoslanci za tú stranu progresívni, po tom dnešnom vyjadrení, geneticky poškodení narkomani a poslanci za stranu hla... SMER podporili zákaz spaľovacích motorov od roku 2035, čo považujem za obrovskú chybu. Podľa môjho názoru tí, ktorí podporujú zákaz spaľovacích motorov v Európskej únii od roku 2035, sú ľudia, ktorým ale naozaj vôbec alebo len možno čiastočne ide o nejakú ekológiu, ale majú úplne iné, jasne popísateľné a logicky z toho vyplývajúce ideologické ciele, o ktorých vám teraz poviem.
Najprv chcem povedať tie základné dôvody, ktoré tu už boli povedané a ktoré sú aj súčasťou toho uznesenia, prečo je zákaz spaľovacích motorov absolútny nezmysel. V prvom rade spaľovacie motory a celkovo doprava v Európe produkuje jedno percento svetových emisií CO₂. Ak by sme to zrušili, pre globálnu klímu to neurobí nič, doslova že nič, bezvýznamné nič. Ale zároveň to uvrhne stovky miliónov eur, stovky miliónov obyvateľov Európy do ďaleko chudobnejších životných podmienok, zlikviduje konkurencieschopnosť Európy ako takú voči zvyškom sveta a prepadne nás v životnej úrovni no niekde úplne inde. To je možno aj jeden z dôvodov, prečo o tomto v USA, v Číne, v Rusku, v Južnej Amerike ani len neuvažujú. No pretože nie sú sprostí, povedzme si to tak úplne na rovinu.
Teraz sa pýtajme. Sme schopní vyrobiť dostatok elektromotorov, elektroautomobilov, aby sme doslova že zaplnili celkovú potrebu, dopyt v Európskej únii, ak by sme chceli nahradiť všetky spaľovacie motory elektromobilmi? Nie sme. To znamená, že toľko áut jednoducho v Európe nebude. Že mnoho ľudí, ktorí dnes jazdí autom, skrátka to auto po novom mať nebude. Sú cenovo dostupné elektromobily? Nie. Sú niekoľkonásobne častokrát drahšie ako bežné, dostupné autá, ktoré si už dnes veľmi ťažko, pretože ich cena vďaka týmto nezmyslom z Bruselu stúpa, môžu dovoliť slovenské ťažko pracujúce a veľmi, bohužiaľ, málo zarábajúce slovenské rodiny. Sme schopní vyrobiť dostatok elektrickej energie na to, aby sme dnes mohli nahradiť čo i len polovicu súčasných automobilov v Slovenskej republike elektroautami? Nie sme. Sme schopní do budúcna zabezpečiť dodatočné zdroje energie, aby sme to boli schopní vyrobiť? Nie, podľa všetkého nie sme. Máme dostatok paliva a možností na to, aby sme to mohli vyrobiť? Nie, nemáme. Pýtame sa, komu tu načisto preplo? To potom čo ideme urobiť?
Ideme zlikvidovať trištvrte áut v Európe, lebo máme svoje ideologické predsavzatia a povieme ľuďom, no proste auto vlastniť nebudete, lebo si ho nebudete môcť dovoliť, lebo ich skrátka nebudeme môcť dostatočne veľa vyrobiť, pretože my sa vraj chceme zbaviť závislosti na ruských energiách, ale po novom prechádzame pod úplnú závislosť na čínskych energiách, na čínskych surovinách. Pretože, ako tu bolo povedané samotným predkladateľom, väčšina základných surovín, ktorá je potrebná na výrobu elektrických áut, pochádza z Číny alebo Čínou vlastnených jednoducho baní. A tak sa pýtam potom, čo to tu tá Európska únia robí? Zbláznili sme sa načisto? Ako toto môže niekto podporiť? Čo teda chcete ľuďom povedať vo výsledku? Nejazdite autami, pretože vy nastavujete, alebo tí, ktorí to podporujú, a tí blázni z Budajovho ministerstva životného prostredia, ktorí v mene Slovenskej republiky aj napriek stanovisku európskeho výboru podporili zákaz spaľovacích motorov, gratulujem Eduardovi Hegerovi, gratulujem tej stroskotanej strane Demokrati a gratulujem Igorovi Matovičovi, že takéhoto ekoteroristu nominovala na ministerstvo životného prostredia. Oni podporili zákaz spaľovacích motorov za Slovenskú republiku uvedomujúc si, že to proste nejde. Máme dosť nabíjačiek na elektromobily na Slovensku a budeme ich mať dosť do roku 2035? Nebudeme.
Na Slovensku pracuje alebo nepriamo je závislých prácou v automobilovom priemysle takmer 300-tisíc ľudí. Polovička slovenského exportu sú autá. My si nebudeme môcť dovoliť vyrábať autá v takej miere ako teraz. Vy teraz ľuďom hovoríte, my sme úplne sociálni netvory a hlasujeme za to, aby ste prišli o prácu, aby slovenské HDP kleslo. Tie firmy nebudú mať taký odbyt, aby to mohli predávať, pretože ľudia si nebudú môcť tie elektroautá dovoliť. A ja sa teda pýtam, o čo tu ide? O to jedno percento emisií, ktoré chceme stiahnuť na pol percenta svetových emisií? Alebo na čo sa vlastne hrá? Pretože ja sa pýtam, či to viac nesúvisí s agendou združení ako je Svetové ekonomické fórum, ktoré na rozdiel od týchto bláznov v Európskej únii hovorí ľuďom, že im ani nejde o ekológiu, ale o to, aby ľudia to auto proste nevlastnili. A ja sa vás pýtam, ak si myslíte, že všetkých ľudí donútite žiť v nejakých gigantických mestách a všetci budú jazdiť na kolobežkách a bicykloch a využívať vašu nejakú verejnú dopravu a nebudú mať autá, tak si uvedomte, že Slovenská republika takto žiť nemôže, že ľudia žijú na viko.. na vi... jednoducho na vidieku, v lazníckych osídleniach, že potrebujú to auto a že po novom si ho nebudú môcť dovoliť, že už dnes na základe tých nezmyselných európskych noriem, ktoré sú najprísnejšie na celej planéte, si už tie autá nebudú môcť dovoliť. Že toto nesmie Slovenská republika podporovať.
A je šialené, a Budaja by za to mali brať na zodpovednosť, že v rozpore s názorom celej Národnej rady, dúfam, alebo väčšiny Národnej rady, v rozpore s názorom slovenských priemyselných producentov, v rozpore so záujmovými združeniami, v rozpore so zdravým rozumom a názorom obyvateľov Slovenskej republiky podporili zákaz spaľovacích motorov. Veď to je vlastizrada, ekonomická vlastizrada, čo spáchal Ján Budaj na Rade EÚ, keď hlasoval za Slovensko za zákaz spaľovacích motorov. Pretože my toto nesmieme podporiť. My sme na tom doslova že bytostne závislí. Minulé vlády zo Slovenska urobili jednoducho automobilovú dielňu a dnes príde niekto, povie, nebudeme to vyrábať alebo to nebudeme vyrábať v takej miere, v ďaleko menšej miere. A z čoho chcú obyvatelia Slovenskej republiky žiť? Veď my si túto stratu nemôžeme dovoliť. Toto je nezmyselné. A, kolegovia, kolegyne, tí, ktorí majú takýto názor, títo ekoteroristi alebo tí europoslanci, ktorí to podporili, veď sa choďte pozrieť na celý svet.
Poviem vám osobný príklad. Ja som pred pár dňami počúval taký rozhovor na YouTube kanály Michala Šopora, takého mladého chlapca z Českej republiky, a mal tam takých dvoch ľudí, ktorí spoločne stopom precestovali prakticky celý svet. Od Severnej cez Južnú Ameriku a boli v štátoch ako Nikaragua, Salvador, Panama, Kolumbia, Venezuela a podobne a hovorili tam, v tom rozhovore, ako sa miestni obyvatelia správajú k životnému prostrediu, že keď sa priblížili k jednej rieke, tak ten smrad bol tak neuveriteľný, že to nemohli dýchať, že plastový odpad je všade, že človek si tam kúpi len vodu v plastovom obale a hodí ju niekde do džungle, do potoka, že to všetko splavujú do oceánov, že keď už je v obci, pretože tam neexistuje poväčšine týchto osídlení nejaký odvoz odpadu, príliš veľa odpadu plastového, tak ho dajú na kopu a zapália. A to je normálny spôsob života stoviek miliónov ľudí dokopy na celej planéte, keď zrátate Afriku, Áziu, miliárd ľudí. Takto žijú, produkujú nekonečné tony odpadu, kašlú na životné prostredie. Európa je úplne mikroskopický prvok v otázkach znečisťovania životného prostredia. Ale čo robia tieto ostatné štáty? Zavádzajú si euronormy na výrobu spaľovacích motorov? Rušia si spaľovacie motory? Obmedzujú sa v nejakých týchto veciach? Úplne na to kašlú.
Ale my v Európskej únii, samozrejme, my sa obmedzujeme po všetkých stránkach, schudobníme sa, zlikvidujeme svoju konkurencieschopnosť. Ázii a Amerike takto prenecháme celý svet, nech to tu prevezmú, pretože my sme sprostí, my nepotrebujeme jednoducho žiť, my si budeme donekonečna tlačiť peniaze zrejme a z toho budeme fungovať v Európskej únii a ostatní sa na to vykašlú. A vo výsledku my schudobnieme, nebudeme nič vlastniť, budeme absolútne zúfalí a podriadení a ostatní budú naďalej produkovať ďaleko väčšie a väčšie množstvá emisií. Planétu nezachránite, nezachránite, ani keby ste to jedno percento emisií úplne zrušili, ani tak ju nezachránite. A ako povedal kolega, ak teda chcete ísť týmito ekologickými vecami, tak buď sa príjme globálne riešenie alebo proste ani len s týmto nevychádzajte na svetlo sveta. Pretože to je normálna ekonomická vlastizrada páchaná na všetkých obyvateľoch Európskej únie.
My nesmieme zakázať spaľovacie motory. A o to horšie, že keď niekto chce hovoriť, že toto je technologický pokrok, tak v poriadku. Ale ja sa pýtam, keď vznikli počítače, stolové, zakázal niekto písacie stroje? Prišiel niekto a povedal, nebudete používať písacie stroje, ale budete používať počítač. No počítač bol proste lepší, dostupnejší, mal viac funkcií, postupne cena klesala a ľudia prirodzene prešli z písacieho stroja na počítač. Zakázal niekto kone, keď sa začali vyrábať autá? Nie, proste ľudia prirodzene prešli na tie autá. A keď dnes sú vraj elektronické autá lepšie, elektrické autá po všetkých stránkach lepšie a vyriešia sa problémy, ako bolo povedané, s tým, keď naraz začnú horieť alebo s tým, ako sa budú recyklovať, alebo s tým, aká je životnosť tých batérií, tak ľudia postupne na nich prejdú. Ale my na to nie sme pripravení.
A ak teda všetci v tej Európskej komisii, všetci v Európskej únii, všetci tí europoslanci, ktorí to podporili na čele s Budajovým rezortom, vedeli, že my na to nie sme pripravení, nie sú na to zdroje, totálne to donesie Európsku úniu pod závislosť Číny, že na to nemáme možnosti, že si to ľudia nebudú môcť dovoliť, že na to nie je elektrina, že to vzrastie ceny energií do nepríčetnosti a že to schudobní obyvateľstvo a zlikviduje európsku ekonomiku, tak sa pýtam, prečo to urobili. Veď to je o zdravom rozume. Prečo to takto urobili? Veď nikto z nás tu nie je preto, aby sme zakazovali elektronické autá. Veď kto si ich chce dovoliť a kto si ich môže dovoliť, tak nech si ho kúpi. Ale toto je čisté číre šialenstvo.
A práve z tohto dôvodu hnutie REPUBLIKA úplne odmieta tieto agendy, odmieta tieto ekoteroristické snahy, zdravý rozum každého človeka musí tieto veci odmietať. Mrzí ma, že sa našli europoslanci, ktorí hlasovali za Slovenskú republiku za toto, a hrozne ma mrzí, že je neuveriteľnou drzosťou, že jeden človek, štátny tajomník pána Budaja na ministerstve životného prostredia, veselo vycestuje do Bruselu alebo do Štrasburgu, kde bola tá Rada EÚ, a za Slovenskú republiku zahlasuje v rozpore s tým, čo mu prikázal európsky výbor, a v rozpore s tým, čo je väčšinový názor Slovenskej republiky. Títo ekoteroristi sa skrátka neštítia ničoho. A keď vy chcete jazdiť na kolobežkách, na bicykloch, keď máte pocit, že môžete žiť vo veľkom meste, kde máte všetko dostupné, veď to je vaše slobodné právo, užívajte si to, to je úplne normálne. Ja to rešpektujem, ja rešpektujem názor každého jedného, ale sú aj ľudia, ktorí žijú na miestach ako ja, kde musíte ísť niekoľko dlhých kilometrov cez les napríklad do najbližšieho mesta. A čo tým ľuďom poviete? Čakaj na autobus? Tam autobus nechodí. Čo im poviete? Jazdi bicyklom? Viete, veď toto nie je proste ani len v záujme obyvateľov Slovenskej republiky, ale toto nie je v záujme zdravého rozumu, toto je proti všetkým aspektom zdravého rozumu.
A preto my teda za hnutie REPUBLIKA, to môžem povedať, podporíme toto uznesenie, aby akýkoľvek minister, akýkoľvek člen vlády do budúcna nemohol podporiť tieto absurdné vlastizradné, ekonomicky vlastizradné aktivity.

Teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení sa nebudem venovať ideologicko-konšpiračným aspektom tejto témy, nebudem sa venovať ani vecnej stránke, k tomu sa vyjadrili alebo vyjadria moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS. Ale chcel by som sa vyjadriť k právnemu rozmeru celej veci z hľadiska dodržania či porušenia ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Ja som rád, že je tu prihlásený do rozpravy aj pán poslanec Budaj, ktorý bol v tom čase ministrom životného prostredia, teda že tu zaznie aj opačný názor na tú vec. Dúfam, že aj z právneho hľadiska, nielen z hľadiska vecného.
Pána podpredsedu Národnej rady Pčolinského by som upokojil, že v prípade, že nestihneme dnes schváliť to stanovisko, nič závažné sa nestane, akurát podľa jedného výkladu, ktorý je podľa môjho názoru nesprávny a ktorý tu presadzujú poslanci za stranu SMER, sa týmto stanovisko stane automaticky záväzným, lebo uplynie 14 dní. A logickejší a systémový výklad ústavného zákona však hovorí, že toto sa sťahuje iba na návrh vlády, nie na návrh tridsiatich poslancov. Čiže až kým o tom nebude Národná rada hlasovať, tak sa nestane nič závažné. A aj toto sme mohli mať vyriešené, keby bola Národná rada schválila náš návrh novely tohto ústavného zákona a potom by vlastne takéto pochybnosti vôbec neexistovali, no ale darmo už plakať nad rozliatym mliekom.
Ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie hovorí, že stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie môže schvaľovať Národná rada. Navrhuje stanovisko Slovenskej republiky vláda a platí to stanovisko, ktoré schváli Národná rada alebo teda výbor pre európske záležitosti, na ktorý je v zmysle ústavného zákona a v zmysle zákona o rokovacom poriadku delegovaná táto právomoc Národnej rady. Môže sa stať, že, že Národná rada neschváli žiadne stanovisko, že sa nevyjadrí k tomu návrhu vlády, alebo že odmietne návrh vlády, ale neschváli iné stanovisko, a v tom prípade v zmysle ústavného zákona platí ten návrh stanoviska vlády a člen vlády je na rokovaní orgánov Európskej únie viazaný návrhom stanoviska a vlády, to je tzv. tichá procedúra. Alebo môže nastať situácia, že z nejakých dôvodov vláda požiada Národnú radu o zmenu stanoviska, ktoré už bolo schválené, alebo dokonca môže nastať situácia, že sa člen vlády v nevyhnutnom prípade odkloní od schváleného stanoviska, ale iba v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky.
V predmetnom prípade sa stalo to, že vláda prišla s návrhom stanoviska, ktoré zjednodušene povedalo, že Slovenská republika má podporiť zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 a vecne príslušný parlamentný výbor pre európske záležitosti schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Oravca, ktorým zaviazal zástupcov Slovenskej republiky hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov. Napriek tomu zástupca Slovenskej republiky hlasoval nakoniec za zákaz spaľovacích motorov s tým, že požiadal vopred o zmenu stanoviska výbor. Zaslal členom výboru, výboru žiadosť o zmenu toho stanoviska s tým, že tým je vec vybavená, lebo veď tzv. tichá procedúra. V tomto prípade nemôže ísť o tichú procedúru z viacerých dôvodov.
Jednak nešlo o situáciu, že by stanovisko Slovenskej republiky v danej veci nebolo schválené, lebo tichá procedúra je, že vláda alebo člen vlády navrhne nejaké stanovisko a parlament alebo výbor sa k tomu nejako nevyjadria. V tom prípade platí, pre člena vlády je záväzný ten návrh, s ktorým prišiel. Ale v tomto prípade sa výbor, alebo respektíve Národná rada aj prostredníctvom výboru vyjadrila, aké má v tejto veci stanovisko, viď proti zákazu spaľovacích motorov od roku 2035. Čiže nie sme tu v situácii, že vláda niečo navrhne, výbor sa k tomu nevyjadrí a v tom prípade platí to, čo navrhla vláda. Navyše nešlo ani o návrh stanoviska, ako to predpokladá ústavný zákon, návrh stanoviska vlády k návrhu právne záväzného aktu Európskej únie, išlo o žiadosť o zmenu toho stanoviska. A pri žiadosti o zmenu stanoviska tá tichá procedúra neplatí, lebo to stanovisko je prijaté, už je schválené, už je zadefinované. Tak v takom prípade, ak sa Národná rada nevyjadrí, tak neplatí, neplatí, že platí ten zmenený, zmenený návrh.
Tretí dôvod, prečo toto nebola tichá procedúra, je, že tichá procedúra vyžaduje uplynutie 14 dní. Nieže ráno niečo pošlem výboru a poobede hlasujem v súlade s tým, čo som, čo som poslal. Čiže nešlo o tichú procedúru. Rovnako nešlo o situáciu, ktorú pripúšťa ústavný zákon, že člen vlády sa môže odchýliť od schváleného stanoviska Slovenskej republiky. Musí o tom bezodkladne informovať Národnú radu, čo sa síce stalo, a takýto postup odôvodniť, ale nenapĺňa takýto postup požiadavku, že sa má uskutočniť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Lebo záujmy Slovenskej republiky boli definované stanoviskom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý uložil ministrovi životného prostredia hlasovať proti úplnému zákazu spaľovacích motorov, keď sa o tejto otázke bude diskutovať či hlasovať na rade ministrov. Nemožno akceptovať taký výklad toho ustanovenia, ktorý by umožnil členovi vlády úplne poprieť schválené stanovisko Slovenskej republiky, a hlasovať úplne opačne. V danom prípade poverený člen vlády v návrhu stanoviska navrhol hlasovať za zákaz spaľovacích motorov, výbor schválil opačné stanovisko, ktorým ho zaviazal hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov, a zástupca ministerstva, myslím, že to bol pán štátny tajomník, napriek tomu hlasoval za zákaz spaľovacích motorov.
Ak by sme takto vykladali ústavný zákon, tak by členovia vlády mohli úplne svojvoľne meniť stanoviská Slovenskej republiky schválené výborom a popieralo by to úplne zmysel toho ústavného zákona a umožňovalo by to členovi vlády kedykoľvek ignorovať schválené stanovisko. Stačilo by, že by výbor od odklonení sa od schváleného stanoviska informoval a uviedol by nejaké dôvody. A mohol by tam tak postupovať aj v situácii, že by nejaké stanovisko výboru navrhol, výbor by schválil odlišné alebo dokonca opačné stanovisko a napriek tomu by poverený člen vlády alebo jeho zástupca hlasoval v orgánoch Európskej únie za to, čo pôvodne navrhol, to, čo výbor odmietol a úplne v rozpore s tým, čo výbor odmietol.
Myslím si, že v tomto prípade ide o zjavný rozpor s tým, čo hovorí ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a ministerstvo na pôde Európskej únie postupovalo nielen v rozpore so schváleným stanoviskom, ale aj v rozpore s tým, ako malo postupovať v súlade so znením, ale najmä s duchom ústavného zákona, ktorý upravuje vytváranie postojov Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie.
Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave... (reakcia z pléna), ja nemám problém, stlačte si faktickú, pán poslanec, ale ono to funguje tak, že počas rozpravy si stlačíte faktickú a ja po rozprave ukončím možnosť faktických, a keďže tam žiadna nebola, tak som nemal čo ukončiť, ale nech sa páči, faktická.

Ďakujem pekne. Tak ospravedlňujem sa, budem túto procedúru sa snažiť nabudúce doložiť.
Ja tiež vystúpim v rozprave, budem sa, ústne sa budem chcieť prihlásiť, ale chcem reagovať na kolegu Dostála, preto lebo vo všeobecnosti toto považujem za veľmi zlý príklad toho, ako by to v našej krajne fungovať nemalo. Preto lebo Národná rada je nadriadená vláde, o tom niet najmenších pochýb, Národná rada vyslovuje vláde dôveru alebo aj nedôveru a tu bol jasný pokyn. Toto nebolo ani odporúčanie, ani nejaký súbežný alebo iný názor, toto je pokyn a členovia vlády sú povinní takýto pokyn dodržať a nielen teda, že keď sa už ideme hrať na písmenká a konkrétny výklad konkrétnych slov, lebo aj podľa toho to nebolo dodržané, ako vysvetlil poslanec Dostál, ale ide aj o duch, o ducha tejto, takéhoto pokynu a ten je úplne jasný. Preto lebo Slovensko ústami, názorom Národnej rady je proti tomuto zákazu a minister životného prostredia tu nemal čo špekulovať a hľadať nejaké kľučky, ako sa tomuto vyhnúť, ale mal jednoducho tento jasný pokyn Národnej rady vykonať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S reakciou pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Sulík, ja súhlasím. Ako som už konštatoval, domnievam sa, že postup ministerstva životného prostredia v tejto veci bol v rozpore ako so zmyslom ústavného zákona, ktorý vychádza z nejakej hierarchie vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky a stanovuje, kto stanovuje alebo schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky. A áno, ak Národná rada nekoná, tak môže vláda postupovať podľa toho, čo navrhla, ak Národná rada neschváli nejaké iné stanovisko, ale to nebol tento prípad, to nebol prípad, keď bolo možné postupovať podľa tzv. tichej procedúry, a teda nad rámec toho sa domnievam, že postup ministerstva životného prostredia nebol v rozpore iba s duchom alebo zmyslom ústavného zákona, ale priamo aj s jeho znením a textom. A opakujem teda, že som veľmi rád, že teraz vystúpi bývalý pán minister životného prostredia, pán Budaj, že dostaneme ten druhý pohľad a dostaneme to vysvetlené nielen z vecnej stránky, ale aj nejakú obhajobu toho, že ten postup ministerstva bol v poriadku, lebo podľa môjho názoru v poriadku nebol.
Ďakujem.