90. schôdza

Pán poslanec Viskupič avizuje procedurálny návrh, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Kolegovia, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh, žiadam, aby sa o bode 112, o tlači 1712, to je toto stanovisko, ktoré práve prejednávame, nehlasovalo po dorokovaní zajtra, ale až vo veľkom balíku vo štvrtok o 11.00 h. Ďakujem pekne.

Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, takže konštatujem, že aj o tomto návrhu budeme hlasovať v balíku vo štvrtok. Je zjavné, že už z vystúpenia pána mini... pána poslanca Budaja nestihneme nič, takže prerušujem schôdzu, prerušujem schôdzu do zajtra do deviatej, kedy budeme pokračovať novelou školského zákona, je to bod 130, tlač 1598, návrh pána poslanca Vašečku. Ten bod je na deviatu terminovaný a po prerokovaní toho bodu budeme pokračovať v tejto rozprave vystúpením pána poslanca Budaja.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážení, vážená snemovňa, otváram desiaty rokovací deň 90. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o tom, ktorí poslanci požiadali o ospravedlnenie na tejto prebiehajúcej schôdzi, dnešnom dni. Je to pani poslankyňa Marcinková, pán poslanec Medvecký, pán poslanec Mizík a pán poslanec Osuský. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Boris Kollár a poslanci: pán poslanec Borguľa a Maroš Kondrót. Toľko povinná informácia na úvod každého rokovacieho dňa.
A teraz mi dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby sme podľa odhlasovanej zmeny rokovacieho poriadku, pardon, programu tejto prebiehajúcej schôdze pristúpili k prvému čítaniu návrhu pána poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, je to tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1598, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1664.
Dávam teraz slovo pánovi navrhovateľovi poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby tento návrh zákona v pléne uviedol. Nech sa páči.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1598.]

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, sme tu teraz len mužská zostava, včera sme odsúhlasili presun, presun programu, presun tohto bodu programu veľkou väčšinou hlasov, to znamená, že predpokladám, že kolegovia poslanci a poslankyne považujú tento, tento návrh za dôležitý. Ja ho, samozrejme, považujem za dôležitý tiež, aj preto predkladám v úvodnom slove azda len krátko, že objavujú sa situácie, keď sú rodičia znepokojení tým, že v školách sa ich deťom dostáva indoktrinácie, ktorá teda nielenže nie je v zhode s presvedčením rodičov, ale je vlastne aj neočakávaná, rodičia nie sú informovaní, je to často praktizované nejakými externistami, ktorý vlastne na rozdiel od učiteľov nemusia mať ani kvalifikáciu, ale na nejaké pozvanie nejakého učiteľa alebo školy títo ľudia prichádzajú a s rôznymi materiálmi indoktrinujú deti v oblasti sexuálneho správania. Samozrejme, dnešná doba je veľmi silno informovaná, otvorená, to znamená, že deti sa stretávajú, či chceme, či nechceme s rôznymi informáciami.
Na druhej strane treba povedať, že ten hlavný, hlavnú zodpovednosť za svoje deti, aj právo vychovávať a vzdelávať svoje deti majú rodičia. Oni ju vo veľkej miere delegujú na školy a niektorí rodičia praktizujú tzv. homeschooling, ale to je veľmi malé percento rodičov, možno ani nie pol percenta, čiže 99,5 % rodičov zveruje svoje deti školskému systému do štátnych alebo neštátnych škôl. Aj preto, samozrejme, že je to veľký akt dôvery a rodičia majú právo byť informovaní a právo súhlasiť alebo nesúhlasiť v prípade, v prípade tak citlivej oblasti, ako je sexuálne správanie.
Tento návrh zákona výrazne zlepšuje komunikáciu medzi školou a rodičmi, čo je tiež jedna z vecí, ktorá, na ktorú si častokrát ťažkajú aj samotné školy, a, samozrejme, dáva do rúk vyslovene právo rodičom o týchto veciach rozhodnúť. Má tam v podstate také dva režimy. Jeden z nich je, že ak škola plánuje nejakú výchovu alebo vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania, či už internú alebo externú, má rodičov informovať na základe priloženej prílohy, kde má informovať nielen, že kedy sa bude diať takéto podujatie, takáto prednáška alebo takáto hodina, ale aj kto bude ten prednášajúci, kto budú tí lektori, aké materiály sú tam a dostatočne včas o tom rodičov informovať, dať im k nahliadnutiu tieto materiály a zároveň vyjadriť súhlas alebo nesúhlas. Ja ako rodič toto veľmi vítam, pretože nejde o to, že by deti o sexuálnom správaní nemali vedieť, oni majú o ňom vedieť, aj o ňom vedia, ale je veľmi dobré, aby o tom vedeli rodičia a mohli napríklad vopred sa so svojimi deťmi o tom porozprávať alebo spätne, aj keby to bolo niečo, s čím z celého srdca súhlasia, tak je dobré, že rodičia vedia, že ich dieťa takúto tému preberalo v škole, môžu sa s ním o tom porozprávať, prípadne dopredu ho na to pripraviť. Toto je režim jedna, to znamená, škola má povinnosť, zo zákona bude mať povinnosť o tejto veci informovať rodičov a vyžiadať si ich informovaný súhlas.
Druhý režim je opačne zo strany rodičov. V prípade, že rodičia aktívne budú chcieť, aby aj iné citlivé témy, ktoré sa dotýkajú, ja neviem, nejakého osobného alebo spoločenského života, chcú, aby o nich boli informovaní, keď sa v škole budú preberať, tak, samozrejme, môžu, môžu si toto vyžiadať. To je režim dva, kde teda už vtedy proaktivita je na strane rodičov. V prípade oblasti sexuálneho správania proaktivita a notifikačná povinnosť je na strane školy.
Ja by som zatiaľ v úvodnom slove toľko a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz ešte pred tým, ako otvorím rozpravu, udeľujem slovo pánovi spravodajcovi poslancovi Radovanovi Marcinčinovi, ktorý za gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uvedie spravodajskú informáciu v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1598. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu v prvom čítaní. Písomnú prihlášku som neobdržal k tomuto bodu programu, dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Štefan Kuffa, pán poslanec Milan Mazurek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Avšak ešte pred tým požiadal o slovo v rozprave pán navrhovateľ Vašečka, ktorému udeľujem slovo a po ňom sa pripraví pán poslanec Štefan Kuffa.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa Chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením." Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: "Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona." Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: "Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením."
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky, aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená, štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo, použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich detí, ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť, čo je "správne", samozrejme, pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme, a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. Je to tak, samozrejme, aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme, veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť, ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu, ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované, ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke, ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1, o ktorom som hovoril.
Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať, a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania. ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus, ako je tento zákon, školský zákon, novelizovaný, je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus, ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden, kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si, aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru, akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec, ako sme si povedali, v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často, a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak, samozrejme, tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova.
Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov, keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické, mediálne a nevieme aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. Výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napríklad ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak, samozrejme, komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa aj hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napríklad pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda. A tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa alebo nie. Samozrejme, tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.