90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Týmto návrhom zákona v prvom rade chceme podporiť rozvoj cestovného ruchu. Ja aj osobne som bol na niektorých stretnutiach minulé týždne aj v okolí Zemplínskej Šíravy, kde som sa stretol so starostami a tí jednoznačne podporujú tento návrh zákona. Ja som im aj povedal, aké je paragrafové znenie, sme to prešli, takže určite, čo mám aj odozvu zo strany samosprávy, tak podporujú tento návrh zákona. Teraz by som sa v krátkosti možno venoval aj tomu, že čo týmto zákonom mienim spraviť alebo resp. komu pomôcť.
Týmto návrhom chcem doplniť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky medzi spolupracujúce subjekty ministerstva dopravy pri plnení úlohy alebo úloh v sektore cestovného ruchu. Návrhom zákona sa taktiež má upraviť proces a termíny v súvislosti s poskytovaním dotácií. Návrh zákona má definovať aj postavenie organizácie na podporu cestovného ruchu, ktorej hlavnou úlohou je prezentácia Slovenskej republiky buď doma, alebo v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu. Čiže tým primárnym účelom predloženia tohto návrhu je priblížiť a sprístupniť takú normálne racionálnu a zrozumiteľnejšiu politiku pre budovanie produktu v cestovnom ruchu a znížiť obavu samospráv pri investovaní zdrojov do cestovného ruchu.
V čl. II upravuje zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci, v ktorom sa vypúšťa ministerstvo ako poskytovateľ investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu, keďže ministerstvo už nebude poskytovať investičnú pomoc v sektore cestovného ruchu. Dopĺňa sa spolupráca s ministerstvom kultúry v oblastiach, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi relevantné a dôležité pre cestovný ruch, napríklad v oblasti kreatívneho priemyslu, v oblasti umenia, kultúrneho dedičstva alebo kultúrneho turizmu, pretože ministerstvo kultúry je určite veľmi relevantný subjekt, ktorý má čo povedať pri rozvoji cestovného ruchu, takže týmto návrhom zákona sa tu zintenzívni spolupráca a komunikácia medzi dopravou a kultúrou.
Dopĺňa sa aj taktiež spolupráca s ministerstvom investícií regionálneho rozvoja a informatizácie, čo sa týka najmä podpory alebo otázky v otázkach regionálneho rozvoja, pretože vieme, že toto ministerstvo je relevantné, čo sa týka regionálneho rozvoja, takže je určite dôležité, aby prebiehala aj väčšia komunikácia a spolupráca medzi týmito dvoma rezortmi.
Taktiež riešim otázky postavenia krajskej organizácie. Cieľom krajskej organizácie je vykonávať svoju činnosť podľa strategických dokumentov na tej lokálnej, regionálnej a národnej úrovni. Činnosť krajskej organizácie je primerane zameraná na budovanie a udržiavanie tých dobrých pracovných vzťahov ako aj vzťahov s externými a internými spolupracujúcimi členmi subjektu. Krajská organizácia podľa môjho názoru by mi mala vytvárať taký priestor pre vznik rozvoja toho turizmu na tej regionálnej úrovni tých komunikačných základov, pri kto, pri ktorých dochádza k výmene tých odborných poznatkov, praktických zručností, informácií na tej regioná... regionálnej úrovni, tak ako som v úvode povedal, že som bol aj na viacerých stretnutiach v rámci obcí pri Zemplínskej Šírave a fakt cítiť v tom teréne v tej aplikačnej praxi, že je potrebné, aby to malo hlavu a pätu a práve aj týmto návrhom, ktorý vzišiel z niekoľko mesačných rokovaní a práce na ministerstve dopravy, predovšetkým sekcie cestovného ruchu vzišiel tento návrh.
Riešim tam taktiež postavenie turistických informačných centier a taktiež činnosť sprievodu cestovného ruchu. Týmito ďalšími ustanoveniami riešim aj uloženie povinnosti krajskej organizácie cestovného ruchu, súčinnosť členov a ostatných subjektov zabezpečovať ten zber a analýzu informácií o návštevníkoch s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb cestovného ruchu. A navrhovanou právnou úpravou taktiež stanovujem dĺžku trvania funkčného obdobia orgánov organizácie cestovného ruchu a spôsoby jeho zániku, a tým odstraňujem doposiaľ možnú svojvôľu pri jej určovaní v stanovách organizácie. Navrhovanou úpravou taktiež upravujem, že dotácia sa poskytne na základe rozhodnutia ministra organizáciám cestovného ruchu, a to do 90 pracovných dní odo dňa schválenia dotácie ministrom.
Čiže dámy a páni, nebudem vás zaťažovať ďalšími tými podrobnými ustanoveniami, samozrejme, môžete si to aj taktiež naštudovať v rámci dôvodovej správy aj paragrafového znenia. Ja len záverom chcem povedať, tento návrh nie je nejaký výplod niekoho, tento návrh je výsledok rokovania pracovných skupín, pracovnej ministerskej rezortnej organizácie, to znamená sekcie cestovného ruchu so všetkými dotknutými subjektmi. To znamená s obcami, s VÚC-kami, samosprávou a výsledok týchto ustanovení je fakt po odbornej, expertíznej činnosti týchto skupín involvovaný do týchto ustanovení.
Takže ja si osobne myslím, že po tých pandémiách, po tých krízach, ktoré máme za sebou, ktoré výrazným spôsobom zasiahli činnosť cestovného ruchu, veď sami ste všetci zo svojich regiónov, viete, že v akom stave máme cestovný ruch a ako sa zviecha. Myslím si, že toto ustanovenie určite dá nejaké racio a nejaký rozum do činností a podporí aj lepšie fungovanie cestovného ruchu. V nemalej miere sa chcem poďakovať aj predstaviteľom ministerstva dopravy, že pracovali na tomto návrhu, predovšetkým generálnemu riaditeľovi sekcie cestovného ruchu a pani štátnej tajomníčke Brunckovej.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, na tejto schôdzi máme dva zákony, ktoré sa týkajú cestovného ruchu, je to návrh kolegu Miloša Svrčeka a potom poslanca Tarabu, ktorý plánuje zriadiť ministerstvo cestovného ruchu. Ja tento zákon, ktorý predkladá kolega Miloš Svrček, podporím, pretože ako povedal, po pandémii je cestovný ruch jeden z najohrozenejších sektorov, ktorý potrebuje pomoc. Oceňujem, že predkladatelia prichádzajú s návrhom, aby aktívnejším spôsobom bolo do rozvoja cestovného ruchu zapojené aj ministerstvo kultúry a ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja. V tomto zákone je dôležité aj to, že ministerstvo dopravy cez spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL, ktorá vlastne má na starosti prezentáciu a propagáciu cestovného ruchu nielen na území Slovenska, ale aj v zahraničí, bude aktívnejším spôsobom koordinovať rozvoj cestovného ruchu na území Slovenska. Je to dôležité, pretože mnohé obce, ktoré spravujú rôzne rekreačné strediská alebo destinácie alebo oblastné organizácie, mnohé nemajú skúsenosti s manažovaním a rozvojom cestovného ruchu, a preto napríklad, keď už sa bavíme o Zemplínskej Šírave, tak vznikli tam mnohé nezvratné kroky, ktoré výrazným spôsobom zdevastovali cestovný ruch, pretože starostovia, ktorí prevzali správu rekreačných stredísk, nevedeli manažovať, rozvíjať cestovný ruch a v podstate finančné prostriedky, ktoré získali z cestovného ruchu neinvestovali naspäť do rozvoja. Tieto rekreačné strediská sú tu dnes zaostalé, zdevastované, pretože starostom išlo v prvom rade o zachovanie ich starostovských stoličiek a peniaze z cestovného ruchu investovali do svojich obcí, ale nie do tých destinácií a vidíme, že Slovensko výrazným spôsobom zaostáva za okolitými krajinami. Veď aj samotný riaditeľ spoločnosti SLOVAKIA TRAVEL pán Mika, tiež hovorí, že za posledných desať rokov je investičný dlh v cestovnom ruchu oproti napríklad Slovinsku, ktorý je podobný veľkosťou ako Slovensko, o 300 mil. eur.
To sú veci, ktoré oceňujem, ale vidím tu aj negatíva, ale nie tomto zákone, ale v tom, ako sa cestovný ruch na Slovensku rozvíja, resp. nerozvíja. Ak si vezmete rozpočet ministerstva dopravy, je približne 2,8 mld. eur, na cestovný ruch z rozpočtu Slovenska ide len 35 mil. eur na celé Slovensko. Je to kvapka v mori. Tridsaťpäť mil. eur a z tejto sumy 9 mil. eur prerozdeľuje ministerstvo dopravy cez spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL na jednotlivé oblastné organizácie cestovného ruchu a krajské organizácie cestovného ruchu. Spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL si ponecháva nejakých 26 mil. eur. Takmer 90 % z týchto peňazí ide na propagáciu a prezentáciu, nakupuje sa vysielací čas v rádiách, v televíziách, ale nejde priamo do infraštruktúry, to znamená, do rozvoja cestovného ruchu. Takže dnes máme situáciu takú, že štát takmer ničím neprispieva na rozvoj v cestovnom ruchu priamo do rozvoja infraštruktúry. To isté aj kraj... samosprávne kraje, krajské organizácie cestovného ruchu a oblastné organizácie cestovného ruchu tiež dávajú peniaze, ktorým poskytne spoločnosť SLOVAKIA TRAVEL len, len do propagácie a marketingu. To znamená, že máme tu rôzne spoty, reklamy, propagáciu, ale naše rekreačné strediská chátrajú.
Tu, keď sa pozriete na Zemplínsku Šíravu, pozriete sa na Domašu, Liptovská Mara, Oravská priehrada a tak ďalej, môžeme ísť rad za radom. Takže v podstate myslíme skôr na propagáciu, marketing, ale nemyslíme na rozvoj, a preto je dôležité, že v tomto zákone predkladatelia dávajú užšiu spoluprácu s ministerstvom investícií a regionálneho rozvoja, aby vlastne tí aktéri, ktorí v tom cestovnom ruchu pôsobia, sa konečne zobudili a nerobili len propagáciu a marketing, ale začali konečne reálne investovať do stredísk, aby sa konečne ten cestovný ruch naštartoval.
Takže ja dúfam, že sa nám to nakoniec týmto spôsobom podarí, a preto tento zákon podporím a vyzývam aj kolegov, aby sa pripojili.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem, pán poslanec, presne súhlasím s tebou. Jednoducho, čo sa týka finančnej podpory pre cestovný ruch, tak sme na tom veľmi biedne a je veľmi dôležité, aby sa inak prenastavili procesy. Áno, sú tu otázky, že či sa má zriadiť nové ministerstvo alebo či sa majú meniť len zákony alebo formou legislatívy a v prvom rade musím povedať, že všetko je o peniazoch, všetko o financiách. Takže aj keď dôjde k prenastaveniu, čo, čo sa týka legislatívy, lebo zatiaľ nemáme zmenený kompetenčný zákon, že máme vytvorené nové ministerstvo, tak bude určite dôležité, aby sa aj ďalšia vláda a v ďalšom programovom vyhlásení vlády venovala tejto otázke veľká pozornosť, pretože aj tou prezentáciou Slovenska vieme veľmi dobre pomôcť jednotlivým regiónom. Dôležité určite bude aj realizovať jednotlivé vzdelávacie aktivity a motivačné programy so zameran... so zameraním na zvyšovanie zručnosti majúce napríklad určitý vplyv na služby v odvetví Horeca. Horeca je veľmi dôležitá, dôležité odvetvie, ktoré určite má čo povedať a práve tam môžeme čerpať tiež zdroj tejto inšpirácie.
Ale hovorím, ja, čo som aj osobne rozprával, však aj ty, ty poznáš tých starostov v oblasti Zemplínskej Šíravy, akože klobúk dolu, že pri tom aké, aké majú finančné možnosti, že ako zliepajú tie možnosti na riešenie cestovného ruchu a podporu cestovného ruchu a turizmu. Buď to riešia cez náboženský turizmus, ako je to obec Klokočov alebo obce Kaluža, Jovsa, potom z druhej strany Zalužice a ďalšie obce, že fakt klobúk dolu pred ich činnosťou. A my zo svojej pozície môžeme pomôcť týmto obciam aspoň zmenenou legislatívou, aby sa naštartovali tieto procesy. Čiže aspoň to naštartujme a potom poďme ďalej.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať, že tento návrh zákona budete aj ako vaše hnutie podporovať. Za mňa a za hnutie REPUBLIKA môžem povedať na sto percent áno, pretože je to veľmi dobrý nápad. My sme si alebo musíme si povedať, že ak chceme propagovať turizmus na východe Slovenska, či už sa budeme baviť o Vodnej nádrži Domaša alebo Vodnej nádrži Zemplínska Šírava, tak v prvom rade musíme mať čo propagovať, a nie začo. A či sa na to pozriem zhora, zdola, sprava, zľava, tak veľmi toho propagovať čo ani na Zemplínskej Šírave, ani na Domaši, žiaľbohu, nemáme. Turistický ruch by okolie a okolo týchto dvoch vodných nádrží mohol živiť nie desiatky, ale stovky ľudí a nemusíme chodiť z nášho regiónu absolútne ďaleko, stačí, keď sa pozrieme troška hore na sever do Poľska a tí Poliaci nás v turistickom ruchu, v propagácii turistického ruchu, v poskytovaní služieb, ja si dovolím povedať, že preskočili o dvadsať rokov.
Jednoducho Slovenská republika nieže zaspala dobu, Slovenskej republike ušiel úplne aj ten posledný vlak. A budeme mať naozaj čo robiť, a nie je to robota ani na päť, ani na desať rokov, aby sme vôbec niekedy tie okolité štáty, ako je Česká republika, poprípade dole na juhu Maďarsko, aspoň sa k nim priblížili. Pretože vyspelé a moderné štáty dokážu z turistického ruchu vytĺcť niekedy až 10 % HDP. Slovenskej republike sa to, žiaľbohu, nedarí a nedarilo sa jej to nikdy od samostatnosti alebo od získania samostatnosti. Takže aj severovýchod Slovenska, celkový Zemplín a Šariš, dokážu byť turisticky atraktívne, máme čo ponúknuť, len musíme jednoducho prispôsobiť legislatívu tak, aby sme samosprávam, samosprávnym krajom uľahčili toto fungovanie, a preto považujem tento návrh zákona za naozaj skvelý.

Ja len krátka reakcia. Vidím, že sa ozvali Východniari, lebo tí veľmi dobre vedia, že východnému Slovensku pomôže diaľnica, rozvoj poľnohospodárstva a cestovný ruch. Je to jednoducho tak, presne ako bolo povedané. Ak budeme rozvíjať Zemplínsku Šíravu, Domašu, na to sú naviazané nielen okolité obce, ale aj okresné mestá. Toto je len taký prvý krok, áno? Žiaľ, to volebné obdobie skrátené, boli tu už na ďalšie vlády a na ďalších poslancov, čo prijmú ďalšie kroky, ale skutočne už ten rozvoj cestovného ruchu nesmie byť na Slovensku len o propagácii a marketingu a prezentácii, ale naozaj o významných investičných akciách, ktoré pomôžu naštartovať ten cestovný ruch. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja si uvedomujem, že tu máme naozaj dôležitejšie návrhy, ale keďže tento návrh, ktorý predkladám, je výsledkom takmer dvojročnej práce pracovnej skupiny pre oblasť veterinárnej starostlivosti a ochrany zvierat a volebné obdobie je skrátené, tak návrh predkladám teraz. O to viac budem stručná.
Predkladám návrh zákona, ktorý obmedzí predaj a používanie zábavnej pyrotechniky kategórie F2 a F3, keďže jediným efektom je hluk. Výbuchy petárd sú pre starších ľudí veľmi zaťažujúce na psychický stav a duševné zdravie, vyvolávajú u nich pocity úzkosti a taktiež majú veľmi zlý vplyv pre chorých ľudí, autistické deti a ďalšie mnohé závažné diagnózy. Každopádne ale nemôžeme opomenúť ani závažný dopad na domáce a divo žijúce zvieratá.
Návrh zákona upresňuje aj časové obdobie, kedy bude možné použiť schválenú zábavnú pyrotechniku, a to v dňoch 31. decembra od šiestej hodiny večer do polnoci a 1. januára od polnoci do druhej hodiny ráno. Takto presne nastavený čas v aktuálnom zákone veľmi chýbal a poskytoval príliš široký časový priestor najmä na nečakané používanie zábavnej pyrotechniky počas dvoch dní, a tým množstvo dôvodov pre negatívne dopady na ľudí a zvieratá, pretože sa nemohli na hlukové a svetelné efekty zábavnej pyrotechniky fyzicky a psychicky pripraviť alebo dostatočne včas zabezpečiť zvieratá a eliminovať tým negatívne dopady zábavnej pyrotechniky na ich fyzické a psychické zdravie.
Ako som už spomenula, návrh zákona je výsledkom dvojročnej práce pracovnej skupiny, a to v spolupráci so Slovenskou asociáciou pyrotechnických firiem a Asociáciou predajcov pyrotechniky. Obidve tieto asociácie návrh oficiálne podporujú. Ďalší, ktorí boli účastní pri tvorení tohto návrhu, sú zástupcovia Združení miest a obcí, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, ZOO Bratislava a Košice, Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, prezidentka Slovenskej komory psychológov a mnoho ďalších občianskych združení.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu. Z mojej strany je to všetko.

Ďakujem za slovo.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Petry Krištúfkovej, Igora Kašpera, Ľudovíta Gogu, Zuzany Šebovej a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a o munícii v znení neskorších predpisov a zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1525. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov zabezpečoval úrad vlády, pričom sa navrhuje ustanoviť, že túto úlohu bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Navrhuje sa, aby úrad poskytoval úradu vlády všetky údaje vrátane osobných údajov potrebné na zabezpečenie koordinácie a tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov v nadväznosti na článok I. Čiže z toho dôvodu sa mení, aby sa usporiadala aj politika, štátna politika pri ochrane osobných údajov, zákon o organizácii činnosti vlády, kompetenčný zákon.
Viac k tomu poviem v rámci otvorenej rozpravy, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1620. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh adresuje legislatívne vákuum, týkajúce sa zodpovednosti vlády za koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov alebo osobných údajov a zároveň navrhuje, aby túto oblasť v budúcnosti zastrešoval Úrad vlády Slovenskej republiky.
Problematiku ochrany osobných údajov vrátane koordinácie a tvorby štátnej politiky zastrešoval v minulosti Úrad na ochranu osobných údajov, napriek tomu, že mu takáto kompetencia nevyplývala ani zo zákona o ochrane osobných údajov, ani zo žiadneho iného právneho predpisu, čiže ich zákon 18/2018 neriešil túto problematiku. Táto prax dokonca nebola v súlade ani s právom Európskej únie, keďže aj v zmysle článku 51 a nasledovného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016, konkrétne je to 679/2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica o ochrane údajov, ďalej len GDPR, má byť úrad nezávislým dozorným orgánom, čo sa vylučuje s aktívnou tvorbou štátnej politiky v tejto oblasti, ktorá by mala byť najmä úlohou exekutívy.
Článok 52 GDPR explicitne stanovuje, že úrad by mal konať pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí úplne nezávisle. Členovia úradu nesmú byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa GDPR pod vonkajším vplyvom, či už priamym, alebo nepriamym a nesmú od nikoho požadovať ani prijímať pokyny a musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich povinnosťami.
Rozdelenie tvorby štátnej politiky a kontrolných úloh dozorných orgánov je zrejmé aj z pracovných postupov v rámci Európskej únie, kde sa úrad vyjadruje k európskym právnym aktom prostredníctvom koordinačného orgánu nezávislých dozorných orgánov členských štátov, to EDPB - Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov, ktorých návrhom vydáva spoločné stanovisko, ktorého primárnym cieľom je dôkladná ochrana osobných údajov. Okrem toho sa k návrhom európskych právnych aktov vyjadrujú aj zástupcovia členských štátov, ktorí sú zodpovední za tvorbu štátnych politík v oblasti ochrany osobných údajov na vnútroštátnej úrovni, najčastejšie prostredníctvom zástupcov exekutívy.
Na rozdiel od dozorných orgánov môžu zástupcovia exekutívy lepšie zohľadniť aj iné národné priority, ako je napríklad efektívne trestné konanie. Národným záujmom totiž nemusí byť iba ochrana osobných údajov, ale aj ochrana iných základných práv, ako sú napríklad právo na život, právo na nedotknutiteľnosť osoby, slobody prejavu a právom na informácie, vlastnícke právo alebo právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré nemohli byť efektívne chránené, ak by sa právo na ochranu súkromia neprimerane vyzdvihovalo nad úroveň iných základných práv. Úrad nemôže pri tvorbe štátnej politiky dostatočne zohľadniť tieto iné národné záujmy, nakoľko musí vystupovať konzistentne zo stanoviskami EDPB, ktorého primárnym cieľom je ochrana osobných údajov. Keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, úrad by nemal ani podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky zasahovať do tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov. Mal by sa nanajvýš vyjadrovať k návrhom zákonov a k návrhom ostatným všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracovanie osobných údajov, resp. poskytovať pre exekutívu konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov, ako mu to vyplýva napríklad aj zo zákona o ochrane osobných údajov, resp. z GDPR. Práve vzhľadom na túto skutočnosť tohto citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, je ešte potrebné povedať, že čl. 2 ods. 2 ústavy zaväzuje rovnako aj ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a kompetenčný zákon, ani iný právny predpis nedáva právomoc tvoriť štátnu politiku v oblasti ochrany osobných údajov žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy. A práve z toho dôvodu navrhujem tento problém vyriešiť udelením tejto právomoci úradu vlády.
Takže to je dôvodom predloženia tejto právnej úpravy, aby sa tu celý tento proces a postavenie úradu na ochranu osobných údajov ako aj presne špecifikovaného úradu vlády, ktorý je v tomto návrhu, stanovil aj podľa legislatívy, ktorú navrhujem z toho dôvodu aj žiadam o podporu tohto návrhu do druhého čítania.
Ďakujem pekne.