90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 1649.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Súčasná právna úprava regulácie zisku zdravotných poisťovní prijatá v decembri ´22, zavádza reguláciu hneď troma rôznymi spôsobmi a málokto si to uvedomuje. Cez určenie primeraného výsledku hospodárenia vo výške maximálne 1 % z vybraného poistného po prerozdelení. Potom cez určenie minimálneho limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zároveň aj cez povinnosť tvoriť technické rezervy na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Nijako nespochybňujem, že je potrebné tieto aspekty riešiť a je aj zrejmé, že potreba regulácie zisku je na mieste. Ale pre jej komfortnosť je potrebné upraviť tú reguláciu tak, aby bola proporcionálna, predvídateľná, stabilná, primeraná v súlade s legislatívou a s očakávaniami a zároveň, a to najmä aby dávala do rúk nám politikom a štátu, tým čo riadia štát, nástroj, ktorým budeme môcť operatívne ovplyvňovať činnosť zdravotných poisťovní v súlade so zámermi štátnej politiky a prinášať tak prospech pacientom v zdravotníctve.
Inými slovami, no ten zisk a jeho obmedzovanie bez naviazania na prínos pre poistenca to je to posledné v poradí, čo musíme teraz riešiť, keď to ideme robiť iba tak, že zakázať alebo obmedziť. Dáme 1 %, ale bez ohľadu na to, čo tá poisťovňa spraví alebo nespraví. Dnes síce poisťovne majú povinnosti napríklad dodržiavať minimálnu sieť. Poskytovatelia majú napríklad povinnosť zabezpečovať materiálno-technické zabezpečenie alebo pravidlá, nejaké minimálne štandardy, no ale keď to nespĺňajú, tak v podstate všetci o tom vieme, ale nič sa nedeje, pretože, pretože veď akože bez ohľadu na to, aký je výkon, tak aj tak ten svoj zisk tie poisťovne dostanú a vybavené.
Ja som dlhodobo presvedčená, že zisk je správny. Pokiaľ ja ako manažér v štáte môžem povedať, milé poisťovňa, mám ťa tu na to, aby mi objednala pacientov na termín, aby si zabezpečila minimálnu sieť, ale tak, že do pol hodiny každý jeden tvoj poistenec si nájde všeobecného lekára, do hodiny nemocnicu. A, milá poisťovňa, keď to nedokážeš, tak si mi nanič a ja ti teda nemám prečo vyplácať zisk. Toto robíme. My naväzujeme, nechávame to jedno percento. Náš návrh vlastne naväzuje akoby dopredu daný záväzok poisťovni na, na, alebo tú motiváciu, ten zisk naväzuje ako motiváciu na to, aby jednoducho tie poisťovne boli motivované robiť pre toho pacienta konkrétne výsledky. A čo je zaujímavé, je to naviazané aj na 4,5 % za poistenca štátu, ktoré sa nám podarilo presadiť v minulosti. Tak je opäť benefit pre celý sektor ďalšieho pol percenta.
Ja k tomu prečítam aj bližšie, ale najprv to vysvetlím takto nejako laicky, ľudsky povedané. Ono je to tak, ono je to tak mienené, že sadnú si na začiatku roka k jednému stolu všetci stakeholderi v zdravotníctve, lekári, odborové organizácie, špecialisti, zdravotné sestry, poisťovne, laboratóriá, záchranky, všetci, koho si prestavíte, to je naozaj pestrá, pestrý systém. Sadnú si k jednému stolu spolu s ministerstvom zdravotnícka a my sa ako štát, my občania alebo občania, ktorí sa na to skladajú, sa ich spýtame, no, milí stakeholderi, milé ministerstvo, milé poisťovne, ak vám dáme tieto peniaze, tento zisk, čo ste vy ochotní dať nám naspäť, ale povedzte mi to v merateľných kritériách, tzv. kritériá kvality. A títo stakeholderi pri jednom stole, pričom je za to zodpovedné ministerstvo zdravotníctva cez vyhlášku, povedia, no tak my sa zaväzujeme, že na konci tohto roku, účinnosť je od 1. 1. ´24, čiže na konci roku ´24 sa zaväzujeme, že 30 % našich pacientov bude objednaných na konkrétny termín bez poplatku, že pri karcinóme hrubého čreva, kde máme medzinárodný benchmark horší ako iný, sa zvýšia prevencie o 20 %.
My laboratóriam garantujeme, že do pol roka budeme využívať ILAP, ktorý je mimochodom v podstate súkromníkmi opäť raz pripravený, ale nedá sa kvôli tej, teraz nechcem ísť do podrobnosti, kvôli iným chybám využívať, no tak tam akože my garantujeme, že to budeme využívať, že to rozbehneme, zabehneme, kde je že desiatky miliónová úspora a podobné takéto kritériá. Prečo sa budú oni chcieť dohodnúť, lebo všetci z toho budú profitovať. A toto je strašne dôležitý nástroj. Vy pritom alebo niektorí kolegovia pri tom zakazovaní zisku zabúdate, že najhoršie, najhoršie, čo môžme robiť, je povedať, jedno ako, je jedno, aký budeš mať výsledok, je jedno, čo dáš svojim poistencom, svojim pacientom, dostaneš svoje 1 %, 2, 10, 0 jedno ako. Rob, čo chceš, milý nominant politický, maj akékoľvek výsledky, nech ti odíde aj pol milióna poistencov pri kampani najväčšej v histórii, nevadí, my ťa odmeníme garantovaným nejakým tvojím platom a nič sa nedeje. Poisťovňa je súkromná, okej, môžme sa ich snažiť zničiť, možnože aj sa docieli to, čo chce napríklad, chcú kolegovia z OĽANO, že odídu z trhu. Teda ale ja vám garantujem, že po tomto, po tejto regulácii prvý, ktorý odíde z trhu, bude UNION, lebo Holanďania, akože ich to nebude večne s nami baviť takto, oni nemajú dôvod tu byť len tak. Tak odídu a zostane vám tu, zostane vám tu Penta a štátna poisťovňa. Neviete, kto bude pri vláde v ďalších rokoch, aj keď môžme sa všetci snažiť, neviete. Aj v minulosti tam bol napríklad pán Paška, to vieme všetci, a potom mi hovorte, jak ste zlepšili zdravotný systém, lebo chcete zlikvidovať konkurenciu tým ziskom. Preto je dôležité, aby tu zisk zostal.
A dokonca nielen to. Má byť motivačný natoľko, že prídu ďalší hráči. Lebo nič nevadí súkromníkovi, štátnemu, akémukoľvek, nič nevadí viac ako konkurencia a nič nie je výhodného... výhodnejšie pre tých poistencov aj pre nás viac ako konkurencia. Lebo to, že ja ako šéf akejkoľvek poisťovne, či štátnej, či súkromnej, akejkoľvek inštitúcie, keď ja viem raz, že keď nebudem robiť, mať dobré výsledky a nebudem robiť svoju robotu dobre a ten môj poistenec má kam odísť a s ním aj moje peniaze, tak ja sa teda budem veľmi snažiť, aby neodišiel. Ale keď ja budem mať jeden monopol štátny, súkromný, obidve sú zlé. Keď bude málo konkurencie, a tým pádom sa ja ľahko dohodnem, pôjdem s tým druhým na kávu, dohodneme sa na nejakom, na nejakom spôsobe fungovania, tak jednoducho ja sa nemám čoho báť, ja nepotrebujem doručiť výsledky.
Čiže toto, o čo sa dlhodobo pokúšam, Marek, ty vieš, že keď si bol ešte ministrom, ja som s tým prišla v 2020, dokonca aj s tou vyhláškou, dokonca aj s tou dohodou a záväzkom tých stakeholderov. Bolo tam vyše 20 zdravotníckych organizácií, ktorí spísali presne, k čomu sa zaväzujú a prišla som preto, lebo ja som to s nimi naozaj za tie roky prešla x-krát a nastavujem, áno, budú mať zisk nejaký navyše. Budú mať, ja navrhujem v tomto návrhu zákona z predpísaného vybraného poistného 1 %, ak sa teda, ak splnia tie kritériá a pre sektor celý o pol percenta viacej. Áno, je to 200 mil. navyše pre sektor.
Ale v skutočnosti tie kritériá golfovou metódou rok čo rok donášajú konkrétne výsledky pre pacienta a ešte aj finančnú úsporu, ktorá je obrovská. A samotná konkurencia, samotná konkurencia robí zázraky. My keby sme tu mali, keby sme tu nemali konkurenciu my nemáte ešte ani, ani akože absolútne základné zložky izdravia. My by sme tu nemali aplikácie, my by sme tu nemali modernizáciu zdravotníctva v mnohých smeroch. Veľké úspory, veci, ktoré sa našli, kde sa plytvalo peniazmi, to všetko sa dialo preto, lebo jednoducho konkurencia medzi sebou sa snaží bojovať o toho poistenca, a to sa dá jedine lepšou ponukou alebo nižšou cenou. Keďže my máme cenu danú zákonom, tak oni medzi sebou môžu len lepšou ponukou tým poistencom konkurovať.
Takže tak laicky povedané a dokončím, čo som teda chcela k tomuto povedať. Teda za účelom zefektívnenia právnej úpravy sa navrhuje napríklad okrem primeraného zisku 1 % z predpísaného poistného umožniť tvoriť zisk do výšky 1 % z predpísaného poistného, ktoré bude naviazané výlučne na plnenie kritériá kvality zdravotných poisťovní. Inými slovami, to, čo som hovorila, milá poisťovňa, splníš, tu máš peniaze. Nesplníš, nedostaneš. Takto to má fungovať, tak to funguje každý jeden. Takto je to správne.
Opätovne sa tiež zavádza maximálny limit výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní na miesto určenia minimálneho limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť vzorec pre výpočet limitu výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne.
Toto je preto, lebo vy keď poviete, milá zdravotná poisťovňa, ty musíš minúť minimálne toľkoto, tak to je aký cieľ, že, že tak, tak miň 10 % na, ja neviem, ambulantnú zdravotnú starostlivosť v ortopédií. Tak veď toto je, že, že, neviem si predstaviť lepšiu motiváciu, ako tie poisťovne motivovať míňať peniaze bez ohľadu na, na efektivitu. Veď my im hovoríme, rýchlo miňte, ony sa budú predbiehať, však to je najmenej, ony týmto nemajú vôbec žiadnu motiváciu akože rozhodovať sa na základe toho, na základe efektivity. Ony nemajú motiváciu čo najviac zdravotnej starostlivosti za čo najmenej peňazí nakúpiť. Ale naopak, čo najrýchlejšie minúť. Mne tam... 10 % na nejakú položku, však jedna zmluva s masérom Kostkom, splnila som to, aký problém? To jednoducho nesmie byť takto nastavené opäť kvôli obyčajným motiváciám. Tie motivácie musia byť nastavené tak, aby tie poisťovne chceli tu byť, aby sa im tu oplatilo byť, ale iba v prípade, ak doručia výsledok tým poistencom, lebo inak sú nám na nič.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Je teda v súlade s ústavou a tak ďalej a tak ďalej.
Regulácia zisku zdravotných poisťovní je potrebné upraviť tak, aby sa zaviedli kritériá kvality pre zdravotné poisťovne, na plnenie ktorých bude dosahovanie zisku zdravotných poisťovní priamo naviazané. Malo by ísť o kritériá, ktoré budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva. Teda z tohto dôvodu to 1 % navyše za KPI-čka. Parametre kritérií kvality zdravotných poisťovní budú každoročne upravovať ministerstvo zdravotníctva, pričom tak bude môcť priamo ovplyvňovať základné priority štátu na úseku zdravotníctva. Zdravotným poisťovniam tak určí úlohy, ktoré sú pre štát prioritou. Týmto návrhom budú zdravotné poisťovne zaviazané a zároveň motivované realizovať projekty v prospech pacienta a štát získa väčšiu kontrolu nad systémom verejného zdravotné poistenia. Tu je ešte zaujímavé povedať, že jak keď teda chcela od toho sektoru tie kritéria kvality, ja som im ani jedno, jedno kritérium nenadiktovala. Ja som im povedala, tu si sadnite a dajte mi vedieť, čo vy ste ochotní za tie peniaze tomu pacientovi, tým ľuďom dať. A oni sami prišli so zoznamom, to sa mi na tom páčilo. Oni sami si sadli a napriek tomu, že majú rôzne záujmy a bijú sa v podstate o jeden koláč, tak oni sa vedeli dohodnúť, toto vieme splniť do konca roka. My im to ani nemusíme nadiktovať a niekto povie, okej, oni si tam za začiatku dajú malé kritériá a dajú, dajú. Ale to už je len zázrak, lebo mi tu ani nič nemeráme. To bude moment, keď my začneme merať. To je že míľový krok, míľový, dôležitý. A potom príde ďalší rok a tam už nemôžu dať malé. Musia dať väčšie ako dali minulý. A ďalšie musia dať zas väčšie, tzv. golfová metóda donúti, ale nie zákonom a povinnosťou, ale motiváciou donúti tých ľudí byť rok čo rok lepší.
To sme už čítali. Dobre, vzhľadom na navrhovanú úpravu súvisiacu so stanovením kritérií kvality sa zavádza povinnosť zdravotných poisťovniam oznamovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda vyhodnocovať to má úrad, ktorý teda akože kde teraz momentálne predsedníčka nie je úplne rovnakého názorového ladenia ako ja. Napriek tomu vidíte, že naozaj sa snažím byť vecná. O to lepšie, nech ich len pekne cepujú a kontrolujú, na to sú tu. A teda úrad bude vyhodnocovať či tieto kritériá kvality, ktoré boli vopred pomenované a napísané, budú splnené za predchádzajúci kalendárny rok. Dávam im teda povinnosti, aby poisťovne museli zaslať všetky podklady a údaje, aby teda úrad vedel rozhodovať. Medzi podklady budú patriť údaje, na základe ktorých bude úrad rozhodovať o ich plnení.
Zavedenie, tiež sa tam zavádza minimálna suma v eurách, ktorá má byť vynaložená na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Teda takto, zavedenie minimálnej sumy v eurách, ktorá má byť vynaložená na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti výrazne odporuje efektivite a účelnému vynakladaniu prostriedkov verejného zdravotného poistenia a môže byť rozporné s percentuálnym určením výdavkom. Tak je to dnes. Zároveň platí, že štruktúra výdavkov jednotlivých zdravotných poisťovní by mala zohľadňovať potreby poistného kmeňa tej-ktorej zdravotnej poisťovne. Opäť, účel bol správny. Ideme poisťovniam povedať, tu máš balík 100 % peňazí, 5 % dáš na to, 10 na to a tak ďalej. Ale kto to rozhoduje? Toto rozhodujú úradníci na ministerstve, ktorí to môžu sebelepšie myslieť, ale nehovorte mi, že oni vedia presne odhadnúť kde, v akom kraji, v akej poisťovni, aký poskytovateľ na akú liečbu bude, poistný kmeň nejakej poisťovne potrebovať dať peniaze. My nemáme robiť takýchto úradníkov a presne tam písať, že 20,50 eura za toto a 12 centov za toto. My máme povedať, milá poisťovňa, ja si u teda objednávam výsledok, že mi do roka klesne od 2 % diabetikov. A keď to docieliš, máš peniaze, keď nie, ako to spravia, je na nich. Prosím vás pekne, chcem aby objednávali pacientov, tak si to objednám, na to ich mám. A nie že tu budú sedieť úradníci a budú písať číselká, absolútne neflexibilné, lebo to, samozrejme, je celý aparát ľudí, ktorí na to musí a aj pri najlepšom presvedčení to nedokážu, nehovoriac o tom, opäť, ja na to upozorňujem, keď sa tam dostane niekto, kto nemá dobré úmysly. Lebo to sme im pripravili švédske stoly. A toto presne si pamätám, že som bola u Adama, u Adama Vojtecha na ministrov... na ministerstve zdravotníctva českom, ktorý mi hovoril o úhradovej vyhláške, kde mal problém s tým, že ľudia, ktorí mali kontakty na úradníkov na ministerstve, si jednoducho vybavili lepšiu cenu, lebo tak to chodí. Toto jednoducho nie je dobrý systém. My si objednávajme výsledok, ktorý pomenujme číslami, na konci roka to odmeráme a keď je ľuďom výsledok doručený, potom dajme tým, ktorí to dokázali, peniaze. Poisťovniam aj poskytovateľom. Keď to nedokázali, tak im nedáme. Tak to má byť nastavené a takto to navrhujeme.
A takisto upravujeme, upravujeme vzorec pre výpočet v súvislosti so zná... znovuzavedením limitu výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne. Rovno poviem, že tieto limity, navrhnuté limity výdavkov na prevádzkové činnosti dostatočne zohľadňuje výšku oprávnených nákladov malých zdravotných poisťovní a výšku fixných nákladov zdravotnej poisťovne, aj malé zdravotná poisťovňa musí mať zabezpečenú verejnú minimálnu sieť, zabezpečené IT systémy a podobne, takto nastavený limit súčasne umožňuje vstup novým zdravotným poisťovniam na trh. Navrhovaná úprava je neutrálna z pohľadu celkových maximálnych možných výdavkov na prevádzkové náklady. Toto je posledná vec, ktorú teda chcem k tomu povedať.
Tieto prevádzkové náklady, rovno hovorím úprimne, že ja to navrhujem kvôli najmenšej poisťovni na trhu. Je to preto, lebo ja som to tiež nevedela predtým, keď som sa nezaujímala, ja som si mala takú predstavu, že čím viac poisťovňou, poistencov, tým viac logicky poisťovňa na ich správu minie viac peňazí, hej. No ale to je takto, že akákoľvek veľkosť poisťovne, všetky poisťovne majú u nás povinnosť zazmluvniť všetkých všeobecných lekárov bez debaty a zazmluvniť rovnakú minimálnu sieť špecialistov a teraz už keď budeme mať optimalizáciu, tak aj nejaké časové lehoty splniť, hej. A teraz rovnako musíme mať IT systém, ktorý obsluhuje všetkých nie že poistencov len, ale najmä tých poskytovateľov, ktorých je rovnaký počet. Čiže oni musia mať rovnaké IT náklady, oni majú rovnaké, rovn... s rovnakým počtom poskytovateľov tými ambulanciami, nemocnicami komunikujú, ale majú rozdielne príjmy. Lebo rozdielny príjem má niekto, kto má 700-tisíc, 800-tisíc poistencov a niekto, kto má tri milióny poistencov, samozrejme. No a my máme teraz určené, že však percento z vybraného poistného. A potom to robí to, že najmenšia poisťovňa ledva žije a dýcha, akože naozaj že veľmi ťažko funguje a majú ešte aj dokonca špeciálne dovolené navyše peniaze z úradu pre dohľad, pretože je to oprávnený argument, že oni musia zabezpečovať rovnako tú sieť poskytovateľov, ale najväčšia poisťovňa, tá povie, že tá si môže dovoliť v čase, keď, keď je v historických stratách 200-tisícovú žúrku pre svojich zamestnancov, čo si ani súkromníci nedovolili v tom čase, lebo veď my, my v pohode to zvládala z prevádzkových nákladov. No áno, lebo keď máte obrovské príjmy a z toho 3 %, tak áno, môžte si to dovoliť, ale tam by mali byť tie prevádzkové príjmy trošku seknuté. Pretože opakujem, ma... majú rovnaký počet poskytovateľov, ktorí obsluhujú poisťovne, aj tie pobočky, čo majú, hej. Oni neobsluhujú, vy ako poistenec nemáte dôvod ísť do poisťovne a komunikovať s ňou, keď teda nemeníte adresu práve alebo niečo také. S poisťovňou na mesačnej, na dennej báze poskyt... poskytovatelia komunikujú. Takže preto je nastavená aj tá zmena takým spôsobom, aby nám tam, aby nám najmenšia poisťovňa neodišla z trhu, lebo po týchto zmenách, tak ako je to dnes nastavené, to reálne hrozí. A ja vám hovorím, že keď vy sa budete možno tešiť niektorí, že dobre, tak sme jednu poisťovňu dostali preč, ale ja vám hovorím, že znižovanie konkurencie, že nič iné neurobíte, len pomôžete tým, ktorí tu zostanú. A to bude všeobecka a bude to tá niektorými z vás tak strašne nenávidená Penta. Tak keď im nechcete pomáhať, tak najlepšie, čo môžte spraviť, je nastaviť podmienky tak, aby tu bola vyššia konkurencia. Lebo to ich ohrozuje. Ohrozuje ich to, keď príde nejaké know-how ďalšie zo zahraničia, tak jednoducho tí klienti prejdú tam. A to ohrozuje im to, ohrozujete ich to spôsobom, ktorý veľmi pomáha tomu pacientovi, tomu poistencovi.
Tak vás prosím o zváženie tohto návrhu, ktorý je prediskutovaný od roku 2020 so všetkými stakeholdermi, ktorí snáď existujú, ktorý je motivačný, ktorý je pozitívny a ktorý mení tú náladu v spoločnosti tak, že aj poisťovne, aj stakeholderi, aj poskytovatelia, labáky, záchranej, všetci sa budú správať v prospech pacienta preto, lebo chcú. Nie preto, že to majú napísané a budú sa to snažiť obchádzať. Nie. Všetci budú chcieť dosiahnuť pre pacienta výsledok a na to sme tu všetci.
Ďakujem pekne.

Šak keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, tak ešte budeme aj na výbore mať možnosť, aj tu. (Reakcia z pléna.) Pán, pán, pán predsedajúci uzavrel tú rozpravu hneď na začiatku, nevedel som, ešte čo budeš hovoriť, takže využívam teraz svoju príležitosť ako spravodajca a chcem povedať a nechcem tak veľa hovoriť ako ty.
Chcem len povedať toľko, že Slovenská republika je v rámci Európskej únie jedinou krajinou, ktorá umožňuje vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia. Aj krajiny, ktoré majú, alebo pustili si súkromníkov do správy verejného zdravotného poistenia, tie krajiny v Európe tak neumožňujú alebo teda tieto súkromné spoločnosti si nevyplácajú zisk z verejného zdravotného poistenia. My sme preto v decembri dvads... minulého roku v decembri schválili tu 136 hlasmi zmenu, ktorá zalimitovala zisk zdravotných poisťovní na jedno percento, nakoľko aj z údajov úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vieme, že len poisťovňa Dôvera v roku 2010 až 2020 si vyplatila z verejného zdravotného poistenia zisk po zdanení 700 mil. euro. To sú obrovské financie, ktoré nám takýmto spôsobom unikali, a preto som veľmi rád, že došlo k regulácii zisku a že sme teda aj tu v tejto snemovni na tom zjednotili. To, že vtedy neprešiel pozmeňujúci návrh pani poslankyne Cigánikovej, si myslím, že by mohlo stačiť, ale vlastne tuná je ďalší pokus vlastne zmeniť túto situáciu, ja som tú vec diskutoval aj s, aj s úradom, s ministerstvom financií a ja sa teda prikláňam k tomu, že nesúhlasíme so zrušením minimálneho limitu na minimálne náklady na zdravotnú starostlivosť.
Súčasné znenie zákona, ktoré zaväzuje zdravotné poisťovne k minimálnym nákladom na zdravotnú starostlivosť, je transparentné, jednoduchšie na kontrolu a v súlade s medzinárodnou praxou, čo zjednodušene systémové porovnania. Nahradenie súčasného limitu na minimálne náklady na zdravotnú starostlivosť limitom na maximálne prevádzkové výdavky by preto viedlo k nižšej transparentnosti a ťažšej verejnej kontrole. Plnenie v súčasnosti je možné skontrolovať cez účtovnú závierku na rozdiel od navrhovaného limitu pre prevádzkové výdavky, kedy by to nebolo možné urobiť. Samozrejme, že ja som za to, aby sa zlepšovala, zlepšovali služby v zdravotníctve, sme za to, aby zdravotné poisťovne medzi sebou súťažili. Nemyslíme si, že definovanie minimálneho limitu na výdavky zdravotnej starostlivosti by v tom malo blokovať. Naopak, je predsa jasné, že keď poisťovne majú zadefinovaný nejaký obnos financií, ktoré z verejného zdravotného poistenia má tiecť k poskytovateľom zdravotného poistenia, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak je logické, že lepšia poisťovňa tie financie zužitkuje lepšie, pre väčší prospech pacientov a ten pacient tej zdravotnej poisťovne bude mať potom kvalitnejšie služby, čo sa pravdepodobne prejaví najmä v znížených čakacích lehotách tej-ktorej poisťovne. Takže nemyslím si, že hoci to nie je myslené zle, pani poslankyňa, čo navrhujete, ale nemyslím si, že tie vaše argumenty, ktoré ste tu teraz zazne... zas... prezentovala, že sú jediné správne. Na to sa dá naozaj pozrieť aj iným spôsobom, a preto ja chcem len povedať, že my určite tento návrh zákona v prvom čítaní nepodporíme, a teda týmto spôsobom by som chcel apelovať aj na ostatných poslancov, aby si veľmi dobre zvážili, že či chcú meniť systém, ktorý sa nám podarilo po naozaj, myslím, že skoro 20 rokoch nejakým spôsobom zaregulovať.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, máme tu zase zákon, ktorý sa tu poneviera od septembra minulého roka, takže kvôli, konečne dôjde k jeho, jeho druhému a tretiemu čítaniu a hlasovaniu. Jedná sa o zákon o krátkych odbytových reťazcoch, je to v podstate zákon, ktorý zabezpečuje odbyt pestovateľov, poctivým farmárom, gazdom, prvovýrobcom, následne testuje tieto potraviny a dodáva ich do škôlok, nemocníc a DSS-iek.
Ja som o tomto zákone v prvej, v prvom čítaní už povedal úplne všetko, ja mám potom už len pri... pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy a to je, to je všetko zatiaľ.
Odovzdávam slovo, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2138 z 23. marca 2023 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 1343, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti neprijali platné uznesenie, keďže vládny návrh, keďže návrhy uznesení nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 298 z 2. mája 2023. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

-----------------------------------------

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlási sa pán navrhovateľ a to je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Patrick Linhart, máte slovo.

112.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tento pozmeňovací návrh, ktorý teraz prečítam, bol vytvorený na základe odporúčania právnikov a to legislatívcov z Národnej rady Slovenskej republiky. Takisto sú tam zakomponované nejaké body od SaS, ktorý bol teda, ktoré boli zhodné s tým odporúčaním právnikov, takže som to zakomponoval do tohto pozmeňováku. A takisto sme museli týmto pozmeňujúcim návrhom odložiť účinnosť tohto zákona, keďže, ako som už spomínal, je v pléne od minulého septembra, tak, a sa predkladal stále, účinnosť bola, myslím, že od marca, čo je už nevykonateľné, čiže, keď už máme máj, takže sme aj zmenili účinnosť tohto zákona. Pán predsedajúci, keď dovolíte, tak ja teraz prečítam teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patricka Linharta k návrhu poslanca Patricka Linharta, ktorým sa dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov a zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (čpt. 1343).
1. V názve návrhu sa vypúšťajú slová "a zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov" a slová "zákon č. 15211995 Z. z." sa nahrádzajú slovami "ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z."
2. V čl. I bod 1 znie:
"1. Za § 10f sa vkladá § 10g, ktorý znie:
"§ 10g
(1) Fyzické osoby - podnikatelia alebo právnické osoby pôsobiace v poľnohospodárstve alebo potravinárstve môžu zakladať právnické osoby^16s) a združovať sa v nich na účel dosahovania cieľov podľa odseku 4 a vytvárania krátkeho odbytového reťazca (ďalej len "odbytové združenie").
(2) Krátkym odbytovým reťazcom sa rozumie dodávanie poľnohospodárskych produktov alebo potravín od prvovýrobcu, výrobcu potravín alebo spracovateľa konečnému spotrebiteľovi; pri dodávaní do prevádzok spoločného stravovania^16s) a môžu byt' v krátkom odbytovom reťazci medzi stupňom výroby a stupňom dodávania najviac dva stupne spracovania.
(3) Členom odbytového združenia (ďalej len "člen") môže byt' len prvovýrobca alebo výrobca poľnohospodárskych produktov alebo potravín, ich spracovateľ, prevádzkovateľ prevádzky spoločného stravovania, obec alebo vyšší územný celok.
(4) Cieľom odbytového združenia je najmä
a) zabezpečovať odbyt a dodávanie poľnohospodárskych produktov alebo potravín od členov do prevádzok spoločného stravovania v krátkom odbytovom reťazci, odberateľom alebo konečným spotrebiteľom,
b) zabezpečovať odbyt, spracovanie a dodávanie poľnohospodárskej biomasy^16sb) a biologicky rozložiteľného odpadu,^16sc)
c) zabezpečovať zachovanie a zvyšovanie kvality poľnohospodárskych produktov alebo potravín, predchádzať ich plytvaniu a zvyšovať potravinovú bezpečnosť,
d) prostredníctvom dodávania poľnohospodárskych produktov a potravín v krátkom odbytovom reťazci znižovať emisie CO₂ a skleníkových plynov do atmosféry pri výrobe, spracovaní a dodávaní poľnohospodárskych produktov a potravín,
e) zastupovať členov v dohodnutom rozsahu pri nákupe a dodávaní ich poľnohospodárskych produktov, potravín, poľnohospodárskej biomasy alebo biologicky rozložiteľného odpadu, rokovať o cenách a množstevných zľavách pre odberateľov alebo konečných spotrebiteľov a uzatvárať zmluvy o dodávaní poľnohospodárskych produktov alebo potravín,
f) zabezpečovať spoločný nákup hnojív, osív, prípravkov na ochranu rastlín, obalov alebo obalových materiálov,
g) budovať skladovacie a spracovateľské kapacity pre potreby členov,
h) objednávať v dohodnutom rozsahu poľnohospodárske produkty alebo potraviny alebo iný tovar od výrobcov a dodávateľov členov,
i) spolupracovať s miestnou samosprávou pri zásobovaní prevádzok spoločného stravovania poľnohospodárskymi produktami alebo potravinami,
j) spolupracovať s charitatívnymi organizáciami; charitatívnou organizáciou sa rozumie osoba vykonávajúca činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov,^16sd) a ktorá spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu^16se) (ďalej len "charitatívna organizácia"),
(5) Odbytové združenie je povinné najmä
a) viesť katalóg poľnohospodárskych produktov a potravín členov a ich ponuky v jednotnom informačnom systéme na evidenciu ponuky a dopytu poľnohospodárskych produktov a potravín dodávaných odbytovými združeniami, ak ho ministerstvo zriadi,
b) požiadať ministerstvo o zápis do registra odbytových združení.
(6) Odbytové združenie a charitatívna organizácia sú povinné do 15 dní od svojho vzniku požiadať ministerstvo o zápis do registra odbytových združení a oznamovať ministerstvu zmenu zapísaných údajov, do 15 dní odo dňa, kedy k zmene došlo. Register odbytových združení a registračný formulár zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.
(7) Ministerstvo do registra odbytových združení zapisuje údaje o
a) odbytovom združení v rozsahu názov, adresa sídla alebo miesta podnikania, identifikačné číslo organizácie a údaje o štatutárnom orgáne alebo osobe oprávnenej konať za odbytové združenie v rozsahu meno, priezvisko a dátum narodenia, dátum jeho vzniku a zániku, jeho zameranie a údaje o jeho členoch,
b) charitatívnej organizácii v rozsahu podľa písmena a) a dátum jej vzniku a zániku,
c) sústave dodávania poľnohospodárskych produktov a potravín do zariadení spoločného stravovania (ďalej len "sústava dodávania") a odbytovom združení zaradenom do sústavy dodávania; sústavou dodávania sa rozumie súhrn odbytových združení zapísaných do registra odbytových združení preukázateľne zabezpečujúcich dodávky v krátkom odbytovom reťazci do zariadení spoločného stravovania v rámci svojej regionálnej príslušnosti.
(8) Ministerstvo môže zaradiť odbytové združenie do sústavy dodávania na základe žiadosti odbytového združenia, ak
a) je zapísané do registra odbytových združení podľa odseku 7,
b) preukáže, že dodáva alebo zabezpečuje dodávanie poľnohospodárskych produktov alebo potravín do zariadenia spoločného stravovania,
c) preukáže, že dodávanie realizuje v krátkom odbytovom reťazci, v ktorom medzi stupňom výroby a stupňom dodávania sú najviac dva stupne spracovania,
d) spĺňa požiadavky na kvalitu^16sf) poľnohospodárskych produktov a potravín dodávaných v krátkom odbytovom reťazci do zariadení spoločného stravovania upravených podľa odseku 14 písm. a).
(9) Na zaradenie odbytového združenia do sústavy dodávania nie je právny nárok.
(10) Ministerstvo určí počet odbytových združení, ktoré možno zaradiť do sústavy dodávania, najmä podľa potrieb zariadení spoločného stravovania, distribúcie potravinových púští a počtu a zamerania odbytových združení dodávajúcich poľnohospodárske produkty alebo potraviny v krátkom odbytovom reťazci.
(11) Ministerstvo vymaže z registra odbytových združení odbytové združenie alebo charitatívnu organizáciu, ak neoznámi ministerstvu zmenu údajov v lehote podľa odseku 6, ak zaniklo alebo ak sa dopustilo správneho deliktu podľa osobitného predpisu.^16sg) Ministerstvo vyradí zo sústavy dodávania odbytové združenie, ktoré prestane spĺňať podmienky podľa odseku 8. Ministerstvo môže na účely zistenia splnenia podmienky podľa odseku 8 písm. d) požiadať o stanovisko Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky.
(12) Na zápis, výmaz a vedenie registra odbytových združení a zaradenie a vyradenie odbytového združenia zo sústavy dodávania sa nevzťahuje správny poriadok.
(13) Ministerstvo môže zriadiť jednotný informačný systém na evidenciu ponuky a dopytu poľnohospodárskych produktov a potravín dodávaných odbytovými združeniami.
(14) Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť
a) požiadavky na kvalitu poľnohospodárskych produktov a potravín dodávaných v krátkom odbytovom reťazci do zariadení spoločného stravovania,
b) podrobnosti o zaraďovaní do sústavy dodávania a kritériá určenia počtu odbytových združení, ktoré možno zaradiť do sústavy dodávania.
(15) Úradnú kontrolu plnenia požiadaviek na kvalitu poľnohospodárskych produktov a potravín dodávaných v krátkom odbytovom reťazci do zariadení spoločného stravovania upravených podľa odseku 14 písm. a) vykonávajú orgány úradnej kontroly potravín.^16sh)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 16s až 16sh znejú:
"^16s) Napríklad § 20f až 21 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 41, § 56 ods. 1 a § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka.
^16sa) § 26 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^16sb) § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^16sc) § 2 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^16sd) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
^16se) § 6 ods. 7 až 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
^16sf) § 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^16sg) § 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^16sh) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov."."
Dobre a ideme do finále.
3. V čl. I druhý bod znie:
"2. Za § 12c sa vkladá § 12d, ktorý znie:
"§ 12d
Odbytové združenie alebo charitatívna organizácia podľa § 10g ods. 6, ktoré vznikli do 31. decembra 2023, sú povinné požiadať ministerstvo o zápis do registra odbytových združení do 31. augusta 2024."."
4. V čl. II úvodnej vete sa vypúšťajú slová "mení a" a označenie bodu 1.
No a posledná vec, ktorú tu máme.
5. V čl. III sa slová "1. marca 2023" nahrádzajú slovami "1. januára 2024".
Koniec vety.
Takže posúvame tú platnosť vlastne od 1. januára 2024. Nebude to mať ani žiaden dopad na tentoročný štátny rozpočet, čiže je to v rukách ďalšej vlády.
Čiže tým pádom som, pán predsedajúci, prečítal celý pozmeňujúci návrh a ďakujem za slovo.

Ďakujem. Kolega Patrik Linhart, plne súhlasím s touto tvojou iniciatívou aj rád ju podporím. Naozaj sa mi páči, že táto zmena zákona umožňuje združovanie malých výrobcov potravín poľnohospodárskych produktov. Je najvyšší čas, aby sa zlepšila situácia a zvýšil priestor na predaj aj týmto malým producentom. Ja už viac ako dva roky sa venujem aj s kolegom Petrom Vonsom, ale aj s ďalšími z nášho klubu sa venujem téme zľahčiť situáciu malým a drobným farmárom. Začali sme to ešte za čias pána ministra Janka Mičovského a keď bol štátny tajomník Martin Fecko. Vtedy aj chcem poďakovať síce už nie sú na tomto poste, ale oni nám pootvorili dvere. V tejto téme boli ústretový.
Mali sme aj nejaké stretnutia s farmármi a keď to už bolo na dobrej ceste, tak došlo k zmene na poste ministra. Ministrom sa stal pán Vlčan, ktorý už momentálne tiež nie je ministrom a dostali sme to do finále, že už vlastne úrad vlády aj s pánom ministrom Vlčanom, aj s ďalšími z ministerstva pôdohospodárstva sme to dostali do štádia, že už majú mať pripravenú novú vyhlášku, čo sa týka tohto predaja z dvora a výrobkov z mlieka, aby to nezostalo len v tejto fáze. Tak teraz plánujem stretnutie s kolegami aj s novým pánom ministrom a verím tomu, že už to finále dotiahneme dokonca a že konečne farmárom po dlhých rokoch sa aj tohto našou iniciatívou podarí zľahčiť ich ťažkú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som si ešte dnes na rýchlo pozeral ten pozmeňujúci návrh a ja som ozaj za združovanie, pretože každý, kto pozná môj názor, vie, že bez združovania sa nepohneme nikde, ale pozor na jednu vec a na to musím upozorniť a ja by som odporúčal tu ešte potom, ešte raz otvoriť rozpravu. Totiž v bode 6, o bode 7 sa hovorilo členov o bytového združenia, ktorý môže byť prvovýrobca, výrobca a spracovateľ a tak ďalej, a pozor o spoločné stravovanie, čiže reštaurácia, obec a vyšší územný celok. Pokiaľ by niekto uhradil, zaplatil dotáciu takémuto združeniu, kde je vyšší územný celok alebo obec dopúšťa sa súbežného podvodu. Je to v rozpore s pravidlami spoločnej organizácie trhu a toto je veľmi vážna vec. Takže ja by som odporúčal zmeniť to alebo upraviť tak, aby to v budúcnosti nebol jeden vážny finančný problém a potom ešte jedna vec. Je tu zakladanie občianskych združení právnickými osobami, tak toto tiež nie je možné. Občianske združenia zakladajú občania alebo fyzické osoby, ale určite nie právnické osoby. Takže sú tam dosť také podstatné veci, ale hlavne tá SOT-ka. Tá SOT-ka ja vážny problém, lebo to sú európske pravidlá. Čiže by sme museli vystúpiť z Európskej únie a potom aplikovať tento zákon v praxi. Ďakujem pekne.

(Vymazať rámček.)

Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o jedenástej hodine.