90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za trpezlivosť, toto je posledný, posledný môj poslanecký návrh v tomto rade. Ešte sú dva, ale to medzitým je ešte toho viac. Takže veľmi krátko opäť uvediem.
Ide o ustanovenie, ktoré má chrániť spotrebiteľov pred nevyžiadanými reklamnými prieskumnými volaniami. V súčasnom zákone o elektronických komunikáciách je táto problematika upravená. Výrazne sa to zlepšilo za posledné roky, čomu sme, samozrejme, aj prispeli našimi poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pri poslednej novele. Ale napriek tomu tam sú stále medzery, ktoré nepoctiví, nepoctivé spoločnosti využívajú na nevyžiadané volania, ktorými otravujú zákazníkov a pri kontrole teda, pánovi Kuriakovi volali napríklad, tak to už je dosť, že si dovolili. Asi nevedeli, že budeš spravodajcom k tomuto zákonu. Takže novelou tohto zákona sa pokúšame upchať aj tieto medzery a veľmi presne stanoviť to, v akých prípadoch ide o nevyžiadané reklamné volania alebo prieskumné. Napríklad veľmi často sa takéto reklamné volania schovávajú za prieskumy. Začnú tým, že ide o prieskum a potom na základe toho akože prieskumu sa vám snažia niečo predať. Čiže aj toto vlastne upravujeme a umožňujeme Úradu pre elektronické komunikácie účinnejšiu kontrolu.
Takže chcel by som vás požiadať takisto o podporu. Je to, myslím si, že úplne nepolitický a veľmi účinný zákon na ochranu spotrebiteľov a pomoc pred takýmito volaniami.
Ďakujem.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Poprosím teraz spravodajcu z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti Milana Kuriaka.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 1579. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla návrh zákona. Predmetom návrhu zákona je legislatívna úprava v zákone č. 578 a v skratke to poviem, aby som teda, keď sme vám už ubrali nejaké tie minúty. To, že sme schválili zákon 578 o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov, tak v podstate stali sa aj také tie, poviem, skrivodlivosti alebo také tie nenaplnenia celkovej tej opodstatnenosti toho zákona, kedy sme chceli tou motiváciou finančnou vlastne namotivovať zdravotníckych pracovníkov tak, aby výsledný efekt bol, aby sme mali viacej zdravotníckych pracovníkov v zariadeniach zdravotníckych.
Máme tu dve diskrepancie na Slovensku a to je, že v zariadeniach sociálnej starostlivosti, kde je uznaných deväť výkonov, ktoré prepláca v podstate zdravotná poisťovňa, tak musia pracovať aj zdravotnícki pracovníci. Avšak títo zdravotnícki pracovníci majú síce status zdravotníckeho pracovníka, hlavne sestra, praktická sestra - zdravotnícky asistent, sanitár, ale sú v nezdravotníckom zariadení. A to sme urobili napríklad aj pri iných rôznych zákonoch napríklad pri školských sestrách, aby sme im vôbec len umožnili tú prácu tam tým zdravotníckym pracovníkom. Avšak ide o to, že my v dnešnej dobe máme ten stav takýto. V zdravotníckych zariadeniach priznávajú podľa zákona 578 o odmeňovaní zdravotníckym pracovníkom výkon praxe v zdravotníckych zariadeniach. Je to veľmi nespravodlivé, pretože zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje v ústavnej zdravotnej starostlivosti už teraz napríklad desať rokov a predtým desať rokov pracoval v domove sociálnych služieb alebo v službách sociálnej kurately, v detských domovoch na úrovni napríklad tých dojčeneckého oddelenia, hej, tých novorodencov, tak v podstate nemá zarátavanú tú prax. Tie sestry sanitárky, ale aj možno už praktické sestry, to teda na neviem na akej, do akej percentuálnej miery to je, pri sestrách to vieme úplne najviac vyčísliť, je to, že v podstate im sa znižuje potom tá ich reálna mzda. A tým pádom je aj problém tej nespravodlivosti.
V dôvodovej správe sme však, stala sa nám aj taká vec, že sme tam uviedli aj tú ďalšiu časť, a to je materská. Ja sa týmto chcem ctenému plénu ospravedlniť, pretože my máme rozpracovaný aj ďalší zákon č. 578, ďalšiu novelu, právnu úpravu, avšak nedopatrením sa stalo, že sa do dôvodovej správy tejto parlamentnej tlače 1591 dostala aj tá druhá časť. Veľmi sa vám ospravedlňujem za to. Nebol to úmysel, ale stalo sa to technicky, keď sme vlastne odovzdávali tento návrh zákona do podateľne. Už sa to potom nedalo spätne upraviť.
Toto, táto druhá časť je predmetom ďalšieho zákona, ďalšej 578, ďalšej novely a legislatívnej úpravy. Preto vás prosím o zhovievavosť, aby ste, nebol to zámer, hej, aby ste nám to teda odpustili. Celkový princíp tohto, tejto novely, tejto úpravy je, že v podstate, aby sme urobili nápravu tej krivdy, ktorú sme teda spôsobili tým, že sme do zákona dali taxatívne vymenovanú časť, kde je napísané, že zdravotníckemu pracovníkovi sa uznávajú roky praxe aj za zdravotnícky, výkon zdravotníckeho povolania, ale iba v zdravotníckom zariadení. Má to veľmi vážny dopad aj do budúcna pre tých ľudí, ktorí by vlastne toto povolanie študovali a nikdy by potom nechceli ani ísť do takéhoto zariadenia pracovať, kde ich máme nedostatok napríklad praktické sestry - zdravotnícky asistent. Títo mladí ľudia, ktorí končia túto prácu a napríklad z rôznych dôvodov si netrúfnu ísť do nemocnice, ale išli by pracovať do zariadenia DSS-ky, do zariadenia sociálnej kurately a oni by potom profesne už nerástli, pretože v inom zariadení zdravotníckom by im tie roky praxe nerátali. Takže naozaj naprávame vlastne jednak diskrimináciu, ktorú vnímajú tu zdravotnícky pracovníci takým tým svojím subjektívnym pohľadom, ale zároveň aj motiváciu ísť pracovať vôbec do zariadení domova sociálnych služieb, do zariadení sociálnej kurately a taxatívne vymenovaných zariadení, ktoré sú teraz v tejto úprave.
Takže ja vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona. Ja vlastne som chcela zistiť naozaj, aký to bude mať aj finančný dopad, pretože určite by bolo neseriózne, keby sme rozprávali o tom, že v podstate chceme upraviť, napraviť nespravodlivosť, upraviť zákon bez finančných dopadov, avšak keď sa tvoril zákon 578 a prvýkrát v histórii vlastne prišla tá časť a odmeňovanie rokov praxe, ktorá tvorí naozaj podstatnú zložku mzdy. A môžeme si teraz už povedať, že je to aj motivačná zložka mzdy, tak vzniklo vlastne, vzniklo to tak, že v podstate tá narátavanie toho finančného dopadu, tej finančnej sumy bola, nemali sme na to žiadnu technológiu. Aj keď som sa pýtala na oddelení analytiky, konkrétne pána Mišíka, že vlastne ako sa to vyrátavajú, že či máme teda údaje, že koľko ľudí robilo, kde robilo, aké sú roky praxe. Tak dokonca aj pri materskej, tak sa to robilo predpokladom, že keďže máme pracovníkov napríklad v kategórii päťdesiatročných a automaticky sa ráta, že majú 30 rokov odpracovaných, čiže v súčasnej dobe nemáme vyrátané ešte dopady 1. kvartál v nemocniciach, že teda aký je naozaj reálny dopad miezd v zdravotníckych zariadeniach, a preto nevieme ani vyčísliť tento. Ale predpoklad je, že by to nemalo mať dopad na rozpočet, pretože už v tom plánovanom rozpočte je to navýšenie. Takže ak sa budeme držať týchto údajov, v podstate vás prosím o podporu tohto zákona z toho titulu, že naozaj pomôžeme zdravotníckym pracovníkom, pretože tí sú najdôležitejšia súťaž zdravotníctva, pretože bez nich by to tu jednoducho nefungovalo, ale ani neohrozíme domovy sociálnych služieb a iné zariadenia, pretože tá motivácia týchto absolventov, tých mladých ľudí bude ísť pracovať do týchto zariadení, pretože nestratia tie roky praxe a môžu sa dokonca dovzdelávať, kariérne rásť a uplatniť v takýchto dôležitých povolaniach, ktoré sú veľmi obetavé a nie však zaplatené.
Ďakujem veľmi pekne a ešte raz vás prosím o podporu tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1591. Zákon spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ja iba veľmi krátko chcem vystúpiť ako spolupredkladateľ tohto zákona, predkladateľka Monika Kavecká už predo mnou povedala asi čo bolo potrebné, ale ešte chcem zdôrazniť pár vecí.
My sme tento zákon mali pôvodne troška širšie nastavený, ale po rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva hlavne sme ho oklieštili na nutné minimum z nášho pohľadu a to je to započítavanie praxe. Ja komunikujem aj s tými ľuďmi, ktorí robia v zdravotníckych zariadeniach ale aj s tými, ktorí robia v zariadeniach sociálnych služieb a ako vieme, sociálny systém a zdravotnícky systém je určite na Slovensku úzko previazaný a zdravotnícki pracovníci robia aj v zariadeniach sociálnych služieb. A robia tam odbornú prácu, robia tam svoju prácu, na ktorú sú určení a zdalo sa nám nespravodlivé, že tá prax sa im v týchto zariadeniach nezapočítava. Námietky, ktoré vznikli, že tí pracovníci, ktorí robia v zariadeniach sociálnych služieb a majú tam dlhšiu prax, že by mohol nastať ich odliv smerom do ústavnej zdravotnej starostlivosti do týchto zariadení, tak na to je možno taká námietka, že tí ľudia sú predsa v tých zariadeniach sociálnych služieb zvyknutí pracovať, majú tam iný pracovný režim, iné podmienky ako potom v tých nemocniciach, takže nemyslíme si, že bude hromadný odliv na základe tohto, keď sa tento zákon prijme a schváli.
A na druhej strane pozitívne vnímame, že zdravotní, pardon zariadenia sociálnych služieb potrebujú týchto zdravotníckych pracovníkov, potrebujú sestry, potrebujú ich, aby dostatočne dobre, kvalitne fungovali, fungovali aj do budúcna, preto si myslíme, že toto môže byť aj motiváciou pre mladých končiacich zdravotníkov, aby sa aj v týchto zariadeniach sociálnych služieb zamestnali.
To je asi tak v skratke všetko, čo som chcel povedať. Verím, že je to pozitívna zmena, verím, že v prvom čítaní prejde a sme otvorení o tom rokovať nielen s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, ale aj s ďalšími zúčastnenými a prípadne s poslaneckými klubmi, ako to do druhého čítania ešte pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedom Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, keďže bol som súčasťou toho spomínaného vedenia ministerstva spravodlivosti, ktoré s pánom poslancom Grendelom rokovalo o jeho zámere doplniť do zákona o slobodnom prístupe časť, ktorá by upravovala povinné zverejňovanie analýz rôzneho druhu, ktoré boli vypracované za verejné financie, tak by som rád vystúpil aj v rozprave v prvom čítaní a chcel by som tomuto zámeru vyjadriť podporu. Považujem to za dôležitú, dôležitú iniciatívu, ktorá rozšíri okruh informácií, ktoré sú zverejňované a pri ktorých je aj problém so sprístupňovaním informácií, lebo veľké množstvo informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a aj keď nie sú v režime povinného zverejňovania teda, že ich tie povinné osoby aktívne zverejňujú na svojich webových sídlach alebo, alebo inde. Ale keď si ich niekto vyžiada, tak sa k nim obvykle dostane, na základe žiadosti sú mu sprístupnené. V prípade takýchto analýz to býva obvykle problém, lebo tam sa autori alebo povinné osoby odvolávajú na autorské práva a kladú prekážky tomu, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s takýmito informáciami. Pritom veľmi často sa možno domnievať, že nejde o autorské dielo, ktoré by si zaslúžili ochranu v zmysle autorského zákona, ale ide o analýzy, ktoré boli vypracované za verejné zdroje a ktoré sa týkajú nejakých aspektov verejných politík alebo na základe ktorých sú tie verejné politiky vytvárané, a teda nie je dôvod na ich utajovanie okrem možno obavy, aby sa verejnosť nedozvedela, že za nejakú analýzu bola vyplatená suma, ktorá je neprimeraná, neprimeraná kvalite a rozsahu takejto analýzy... (Prerušenie vystúpenia hlásením interného oznamu.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Díky. (Reakcia z pléna.) To bola faktická poznámka, prosím vás?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale netrvala ani dve minúty, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Myslím si, teraz len tak, myslím si, že asi môžme pokračovať ďalej, som pochopil.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V najhoršom tu všetci, všetci zhoríme.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Bol poplach, ale už je vyriešený, tak hádam dráčik bol zahasiť. Dobre ja vám, samozrejme, nechám potom viac času. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán podpredseda.
Čiže áno, ak bude tento návrh zákona schválený, bude, bude vytvorený priestor, aby sa verejnosť oboznámila aj s takými informáciami, kde ten dôvod nesprístupnenia alebo nezverejnenia častokrát nie je legitímny, ale, ale súčasná právna úprava to umožňuje. My sme s pánom poslancom Grendelom rokovali v čase, keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a keď sa pripravovala taká rozsiahlejšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú sme v tom čase chceli dať druhýkrát do pripomienkového konania, napokon sa do toho návrhu nedostala, ale teda dávali sme to, to v čase, keď už v podstate sme končili na ministerstve, takže už nebol priestor na to to dotiahnuť.
Potom tu bola v parlamente schválená poslanecká novela skupiny poslancov okolo pána poslanca Kremského, ktorá riešila veľkú časť tých vecí, ktoré sme chceli riešiť aj tou ministerskou novelou, tá myslím, potom niekde uviazla, už, už tie ďalšie veci sa, sa neriešili, takže rozumiem, že pán poslanec Grendel vychádza s touto, s touto iniciatívou, lebo teda zo strany ministerstva už to nejaké pokračovanie mať nebude v tomto volebnom období a je teda možné, že by ten zámer nebol ani v budúcom volebnom období a chcel by som sa spýtať na niektoré veci, ktoré, ak prejde návrh do druhého čítania, tak zrejme ho budeme riešiť aj, aj v druhom čítaní. Jednak teda, že či potom ešte prebehla nejaká komunikácia s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom kultúry ohľadom tých vecí, ktoré boli diskutované a ktoré boli vnímané ako problematické či už zo strany rezortu spravodlivosti, alebo z hľadiska tej všeobecnej úpravy, alebo z hľadiska rezortu ministers... rezortu kultúry a z hľadiska ochrany autorských práv, aby, aby teda nevznikli tam nejaké, nejaké problémy.
Ďalšia moja otázka sa týka toho druhého cieľu, ktorý pán poslanec Grendel spomínal, teda nielen kontrola toho, za čo sa vynakladajú verejné prostriedky, ale aj, aj teda zväčšenie rozsahu informácií, ktoré môžu byť k dispozícii pre, pre verejnosť, a teda tam sa chcem spýtať na tú výnimku, ktorá je v § 5aa ods. 4 písm. a), že nemajú byť povinne zverejňované analýzy vypracované spracovateľom, ktorý má s povinnou osobou uzavretú služobnú zmluvu, pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ak táto analýzy bola vypracovaná v rámci príslušného štátno-zamestnaneckého pomeru alebo pracovného vzťahu. Ja rozumiem, že prečo nie je toto až tak dôležité z hľadiska, z hľadiska toho zámeru kontrolovať vynakladanie verejných financií, pokiaľ ide o, zjednodušene povedané, analýzy vypracované zamestnancami, ale z hľadiska toho druhého cieľa, ktorý sa mi zdá porovnateľne dôležitý, teda rozšírenie okruhu informácií, ktoré povinné osoby aktívne zverejňujú, by som teda dal na úvahu, že či, či takáto výnimka tam má byť, alebo teda by som sa spýtal, že aký je účel tejto výnimky a potom je tam zoznam ďalších výnimiek, lebo naozaj niektoré zverejnenie niektorých informácií môže byť problematické, ak ide o veci, ktoré súvisia, ja neviem, s činnosťou tajných služieb alebo, alebo s vedenými hroziacimi súdnymi rozhodcovskými arbitrážnymi sporovými konaniami a podobne. Tam by vlastne mohli byť povinné osoby poškodené, keby niektoré typy analýz zverejnili a tu by som len teda dal do pozornosti, že ak sa návrh dostane do druhého čítania, bude k nemu stanovisko vlády a bude, bude nejaké pripomienkové konanie aspoň k tomu stanovisku vlády, tak asi bude dôležité zozbierať podnety z toho pripomienkového konania, lebo predpokladám, že sa ozvú viaceré povinné osoby s tým, že by, že by tam mohli byť aj nejaké, nejaké ďalšie výnimky, lebo, lebo naozaj môže byť, môže byť problém, ak by bola zverejnená nejaká analýza, na ktorej nezverejnení neexistuje nejaký legitímny verejný záujem.
Ďalšiu vec by som sa spýtal, ktorá súvisí s § 5aa, stále som v článku 1, teda v infozákone odsek 6 a tá sa týka toho, že nemá byť, nesmie byť odplata za vypracovanie povinne zverejňovanej analýzy uhradená skôr, ako dôjde k jej zverejneniu. V zásade rozumiem zámeru, ale otázka je či, či teda nemôže to vytvoriť aj nejaké praktické problémy, keďže najmä analýzy, na ktorých sa pracuje dlhšie, predpokladám, že v niektorých prípadoch sú aj priebežne, priebežne uhrádzané, že toto by sme tým, tým vylúčili. Potom, potom ide odsek 7 hneď nasledujúci, ktorý hovorí o zverejňovaní v centrálnom registri analýz, ktorý je inšpirovaný Centrálnym registrom zmlúv, kde, kde sa dáva okrem Národnej banky výnimka aj obciam vyšším územným celkom a rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré sú nimi zriadené. Tam toto bola pôvodná úprava, pokiaľ viem aj vo vzťahu k centrálnemu registru, registru zmlúv, ale tam došlo k posunu, že, že aj obce a vyššie územné celky zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv a nie, nie na svojom webovom sídle, čo sa mi zdá, že by bolo lepšie riešenie aj pre, aj pre ten centrálny register analýz.
A posledná vec, na ktorú sa chcem spýtať, je tá výška pokuty, ktorá ma teda zaujala, že za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu sa má uložiť pokuta vo výške od 5 000 do 30 000 eur, ja teda rozumiem, že prísny trest alebo hroziaci prísny trest má odradiť od porušovania tejto povinnosti, ale keď horná hranica trestu alebo pokuty za iné porušenie infozákona je, je na podstatne nižšej úrovni nad 1 600 euro, keď, keď povedzme nezverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy bude mať hornú hranicu 1 600 a nezverejnenie povinne zverejňovanej analýzy dolnú hranicu od 5 000 eur, tak kladiem otázku, že či je to primerané, lebo tak som si pozrel pokuty ukladané podľa priestupkového zákona a nieže dolná, ale horná hranica tam myslím, že iba v prípade zákona o, teda v prípade priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora je vyššia ako to, čo tu navrhuje pán poslanec ako dolnú hranicu.
Ďakujem.

Ja nadviažem na pána kolegu Ondreja Dostála, máme dosť podobné otázky, čiže, čiže budem sa zároveň pýtať aj pána, pána predkladateľa. Aktuálny stav je taký, že dnes povinná osoba zverejňuje aj zmluvu, resp. objednávku na vypracovanie analýzy. Táto informácia je dostupná širokej verejnosti, ktorá si následne môže v zmysle infozákona príslušnú analýzu vyžiadať. V prípade prijatia návrhu zákona je možno dôležité rozšíriť rozsah analýz, ktoré sa nezverejňujú, o analýzy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, napríklad analýza rizík, analýza bezpečnostných incidentov a podobne.
Ak má vzniknúť centrálny register analýz, je dôležité, aby v ňom boli všetky analýzy, teda aby v ňom analýzy zverejňovali aj ako obce, VÚC a ich rozpočtové príspevkové organizácie, či to bolo nejak diskutované, toto by som sa chcela opýtať.
A takisto sa chcem opýtať na tie sankcie, ktoré tu spomínal Ondrej Dostál. Osoby, ktoré sa dopustia priestupku nezverejnením povinne zverejňovanej analýzy. Za priestupok sa musí uložiť pokuta vo výške 5 000 až 30 000 eur a zároveň aj zákaz činnosti až na dva roky. No sú rôzne analýzy, ktoré sa vypracúvajú v rôznej hodnote, tak sa chcem spýtať, či sa to bude týkať napríklad aj analýz, ktoré stoja niekoľko stovák eur.
Ďakujem pekne.

Skúsim zodpovedať a keď nie, tak ešte môžem pokojne aj v rozprave.
Otázka ďalšej komunikácie s ministerstvom spravodlivosti a kultúry bola už len neformálna, to znamená, že oficiálne rokovania už ďalšie neboli a práve na základe aj tejto neformálnej komunikácie vzniklo to paragrafové znenie alebo tie formulácie, ktoré, ktoré sú v tom zákone tak, aby tie pochybnosti, ktoré vznikli aj pri oficiálnom rokovaní, boli odstránené. Mám za to, že boli. Samozrejme, čo sa týka napríklad výšky pokuty, tak tam jednotlivé rezorty do toho nejako nezasahovali, toto sme neriešili a tam z mojej strany išlo o to, aby, aby hrozba tej pokuty bola dostatočná na to, aby sa neoplatilo špekulovať povinným osobám, ale, samozrejme, som pripravený o tom diskutovať.
Čo sa týka vyšších územných celkov, budem rád, ak v druhom čítaní si k tomu sadneme a môžme k tomu urobiť pozmeňujúci návrh. Čo sa týka tých zamestnancov, tam tým motívom, prečo sme tam tú výnimku dali, je, že by sa mohlo neúmerne zaplatiť ten register prakticky čímkoľvek, čo, čo zamestnanci napíšu a čo by spĺňalo definíciu tých štúdií a analýz, ale opäť je to na diskusiu. Čo sa týka tej odplaty, skôr ako dôjde k zverejneniu, som takisto pripravený o tom rokovať bez problémov.
A, pani poslankyňa Garstková, čo sa týka, že áno, tú možnosť vyžiadať si na základe infozákona majú, to je jasné. Tu ide skôr o to, aby už všetko bolo zverejnené a aby ten občan nemusel ešte iniciatívne posielať žiadosti, ale skôr aby to bolo na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka za dobrý návrh zákona. Žiadam všetkých, teda poprosil by som všetkých, aby ho podporili. Tiež som zvedavý, dúfam, keď to prejde do druhého čítania, že to gestor zákona dá do mimorezortného konania. Fakt som zvedavý na všetky pripomienky, ktoré budú k tomu vznesené. Ako je dobré, že bude tá verejná kontrola týchto analýz štúdií, že bude samostatný register, bude to slúžiť širšiemu použitiu.
Len na druhej strane tiež existuje nejaké zneužitie informácií v hospodárskom styku alebo súťažné právo sa zaoberá rôznymi oblasťami, kde by to mohlo skoré zverejnenie niektorých analýz sťažiť napríklad činnosť ministerstva, takže na tipy také, na takéto pripomienky som zvedavý. Ale ja si myslím, že keď budú vznesené takéto pripomienky, tak sa budú dať upraviť v druhom čítaní. Napríklad ja neviem, že ministerstvo hospodárstva by si dalo spracovať analýzu, či kúpi, alebo predá nejaký podiel štátnom vlastnenej spoločnosti, či by tam nešlo o zákaz koncentrácie z pohľadu európskeho práva. Takže toto sú také oblasti, že takáto analýza pri skorom zverejnení by mohla uškodiť samotnému štátu. Takže na takéto typy pripomienok som zvedavý, ale dúfam, že sa podaria odstrániť.
Vďaka.