90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak kolega Milan Vetrák, no v prvom rade vnímam, že to že vnímate, že tie dane sú vysoké, hej. To hovoríme dlhodobo a my teda hovoríme dlhodobo aj o ich znižovaní. Čiže ak si dobre pamätám, áno, tak nejaký čas dozadu som teda odpovedal kolegovi Milanovi Vetrákovi a áno, v tomto zmysle určite návrhy na zmysluplné znižovanie daní majú svoj význam. Zároveň teda sme v oblasti bývania, čo teda asi tiež všetci vnímame, že zďaleka nielen kvôli zvyšovaniu cien, ale vôbec aj celkovej dostupnosti, ale ktorá, samozrejme, je limitovaná hlavne tým zvyšovaním cien, je stále väčší a väčší problém pre mladých ľudí, aby si to svoje bývanie dokázali zabezpečiť, aby ho dokázali zaplatiť. Takže z tohto pohľadu ten nápad je určite že dobrý.
Zároveň, a my sme sa aj s kolegom Milanom Vetrákom bavili, že teda čo s týmto návrhom ďalej a sám hovorí a veď to teraz aj zopakoval, že teda je priestor do druhého čítania vylepšovať, odstraňovať možno niečo, čo tam je podivné teraz, ale jednoducho hľadať takéto zrozumiteľnejšie znenie. No to je všetko v poriadku, ja som to povedal jemu, ja to poviem aj teraz, len viete, dnes mala končiť schôdza, ešte tu budeme týmto tempom možno týždeň, za chvíľu začína ďalšia, sme v situácii, kedy ani parlamentná legislatíva nestíha vôbec robiť stanoviská k tomu množstvu zákonov a ja sa tohto obávam, že či všetko takto na poslednú chvíľu, všetky tie zákony, ktoré prejdú do druhého čítania, bude časť a priestor, hej, veď sme limitovaní aj ďalšou schôdzou a voľbami, aby sa to vôbec dalo upraviť. Mali sme tu aj to PZP-čko, teraz je tu toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem, Milan, za tvoje vysvetlenie, o čo ide v tom zákone a na zdôraznenie toho, že ten zákon je síce o tých daniach, o odpustení daní, ale, ale má sociálny rozmer. My proste chceme odpustiť dane tým, ktorí, ktorí nie, prepáč za to slovo, kšeftujú s nehnuteľnosťami, ale tí, ktorí sa, si potrebujú zabezpečiť vlastné bývanie, strechu nad hlavou. Takže ďakujem pekne za tvoju rozpravu, aj za to, ako si vysvetlil tie jednotlivé body a otvoril si tam priestor na rokovania o nich a na zlepšenia.

Ďakujem pekne. No, Marián, máš pravdu, že asi keď prejde veľmi veľa zákonov do druhého čítania, tak parlamentná legislatíva nebude v stave vypracovať tak dôkladné stanoviská, ako to robí bežne. Len tak teraz keby som chcel nadnesene povedať, tak však môžme sa sústrediť len na tento zákon a nemusíme riešiť kryptomeny Petra Cmoreja, tak nemusí byť žiadne stanovisko. Nie, akože podľa mňa to zase, aby sme nepreháňali, že buď ten zámer je dobrý a chcete ísť do toho alebo nechcete, však keď nechcete, aj to sa dá pochopiť, len bude to škoda, lebo je to naozaj, má to sociálny rozmer, je to pre ľudí a neni to ani niečo také, že by tam bolo cítiť vyslovene nejaký poli... politický duch nejakého volebného programu, že toto je naozaj vec taká, taká, taká pre ľudí, ktorá ani nevyplýva podľa mňa priamo a určite nie z nášho volebného programu, ani z nejakého iného, jednoducho je to aktuálna téma, ktorú riešia aj v Českej republike. A podľa mňa stojí za to sa nad tým takto zamyslieť, že či chceme v tomto pomôcť ľuďom, mnohí nám píšu a ja dúfam, že keď to prejde do druhého čítania, alebo ešte predtým, že napíšu aj vám, keď teda zistia, že povedzme vy máte nejaké pochybnosti to podporiť. Lebo nám píšu mnohí, že aby sme to riešili, mňa sa pýtajú, kedy to príde, každý týždeň mi píšu, že už to prišlo na rad, už to bolo prerokované. Aj dnes, včera v noci som odpovedal na takéto otázky.
No a teraz k Petrovi Cmorejovi, podľa mňa tam došlo troška k ne... neporozumeniu. Ja určite súhlasím s tým, že podporujme aj finančné nástroje, ale v Čechách tým, že predĺžili z piatich rokov tú lehotu na desať, tak oni to robili hlavne kvôli tomu, aby sa stalo menej lukratívne investovanie do tých nehnuteľností, teda tej kúpy bytov tých 54 a aby práve sa tým pádom zvýšil objem bytov, ktoré si budú kupovať ľudia pre, pre seba, pre bývanie samých seba, nie pre investovanie do bytov. Čiže oni preto išli z piatich rokov na desať a o tom som hovoril, že ak ide nám o ten sociálny rozmer a chceme uprednostniť zabezpečenie bývania pred investičnými, investičným nakupovaním bytov, tak by stálo za to v tom dnešnom znení, ktorý my tam máme už teraz ako tretí bod, predĺžiť tú lehotu z piatich na desať, ale netrvám na tom, len treba sa nad tým podľa mňa tiež zamyslieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no ja začnem zasa tak, že určite ten zámer dáva zmysel. Určite je to niečo, čo má sociálny rozmer, určite je to niečo, čo vie pomôcť ľuďom, kľudne aj rodinám, hej. Určite je to návrh výrazne lepší než taká tá streľba Igora Matoviča a zrušme dane úplne a zrušme najprv do 25 rokov, lebo si mladý, potom ďalších 15 rokov, lebo si mamina a rozbime celé tie verejné financie a proste to, to sú úplne že, to je jednoznačne predvolebná agenda. Som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo a, Marek, to chválim teraz teba, a toto je proste návrh, ktorý je ďaleko zmysluplnejší v tom, že v prvom rade nemá to tak obrovský dopad na rozpočet, je to do nejakej miery, samozrejme, realizovateľné, tiež sa treba zamerať aj na to, že nejaký výpadok to je a treba hľadať náhradu, ale jednoducho je to, je to návrh, ktorý dáva ďaleko väčší zmysel a už len to, že to neni jadrová zbraň, zasa ako Igor Matovič rozpráva, budeme prvá krajina v Európe, ktorá najprv do 25 rokov zruší mladým daň, potom teda tým mamičkám a keď budú mať v štyridsiatke posledné dieťa, tak až do päťdesiatpäť nebudú platiť dane, a teda to chválenie sa, to prezentovanie tým že á, prvý v Európe, prvý na svete.
Páči sa mi tu presne tak ako si to koniec-koncov avizovala aj ty, alebo aj kolega Milan Vetrák, ktorý hovorí, že pozreli sme sa na Českú republiku a inšpirovali sme sa a hľadáme riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné aj pre Slovensko. Výborne, presne takto nejak by sme mali asi robiť veci, pretože s Českou republikou máme teda, koľko, 70-ročnú spoločnú históriu, čiže ten náš legislatívny poriadok bol úplne rovnaký v ´93 sme sa rozišli, a teda tie legislatívne právne poriadky sa teda začali meniť. Asi všetci vnímame, že to Česko malo aj lepšiu východiskovú pozíciu, aj sú väčšia krajina, aj to vzdelanie tam má vyššiu hodnotu, to znamená to čes... aj vlády malo to Česko myslím si, že v tej histórii svojej kvalitnejšie ako sme tu mali my, či už budem menovať pána Mečiara, pána Slotu, pána Fica, takže je sa čo v Česku inšpirovať. Úplný, úplný súhlas, takže to, to, to je dobré. To je ten pohľad právny. No čo sa týka toho bývania, samozrejme, posledné roky výrazne rástli ceny bytov, čo tento problém zvýrazňovalo, pretože tá daň samotná je rozrozdielu nákupu, predaja a zároveň tie vyššie ceny, samozrejme, sťažujú dostupnosť bývania pre hlavne teda mladých, mladých ľudí. Takže aj, aj tento zámer, že poďme sa do toho pustiť, dáva, dáva zmysel.
Trošku sa možno treba zamerať zasa keď sa pozriem širšie, teraz teda SME RODINA tlačí ten veľký projekt nájomného bývania, kde teda síce sa nepostavilo, koľko to malo byť, 40-tisíc bytov do konca volebného obdobia? (Reakcia z pléna.) Dvadsať... dobre, okej, dokonca 25-tisíc ročne, nevadí, ale o to mi nejde, že sa teda nepostavilo, to bolo nerealistické jasné od začiatku. No problém je ten, že sa to pomaličky teraz rozbieha, ale rozbieha sa to tým, že tie projekty, ktoré teda budú tie, tie firmy, myslím, že už sú dve, ktoré sa do toho idú pustiť, nejdú že nanovo a rozšíriť tú ponuku, ony viac-menej vykupujú tie existujúce projekty a tým paradoxne vlastne ten problém zasa budú zväčšovať. Pretože keď tieto veľké firmy vykúpia tie projekty, no takže pre toho aj mladého alebo akéhokoľvek človeka, ktorý si bude chcieť ale kúpiť svoj byt, nie takýto nájomný, že by išiel do nájmu, no tak to zasa tie ceny zvýši, hej. Takže toto je to, že na jednej strane tuná chceme pomáhať, na druhej sa ten projekt rozbieha tak, že ten prvý najbližší výsledok toho nájomného bývania bude v tom, že, že tie ceny bytov, na nákup ich bude menej a budú, budú drahšie, takže zas je to také protichodné. Ale, samozrejme, ten, ten, dôležité je aj vybudovať nejaký systém nájomného bývania a vybudovať aj nejaký systém toho, aby ľudia vlastnili nehnuteľnosť.
Treba povedať, že my sme v tomto špecifická krajina, ak si dobre pamätám, po Rumunsku, po Rumunsku sme druhá krajina, ktorá, kde ľudia majú najväčší podiel vlastnenia nehnuteľnosti. To, to je, to je fakt. V Rumunsku to pochádza z toho, že vlastne ako končil Čaušesku, tak sa to nejak akože každému tie nehnuteľnosti rozdelili, takže tam má vlastne takmer každý nejakú nehnuteľnosť, na Slovensku je to okolo 90 %. Čiže aj o to je to zaujímavejšie, lebo my tak historicky považujeme to investovanie do tých bytov a aj do toho svojho bývania za, za dôležité, a teda toto je zase jedným z parametrov. No a teraz je tu tá debata, že či ísť do režimu znižovania daní alebo robenia ďalších výnimiek. Už som to povedal vo faktickej, ale zopakujem, oceňujem, že kolegovci vlastne vnímajú, že tie dane sú vysoké, hej, pri napríklad teda pri predaji nehnuteľností. No a teraz teda otázka je, samozrejme, jedna možnosť je robiť takéto výnimky pre kupovanie si teda ďalšej, väčšej nehnuteľnosti na bývanie pre seba, alebo či sa na to nepozrieť tak možno trošku plošnejšie, že či sa nám zdá všetkým vlastne okej, že popritom platení daní, hej, z príjmu, to sa tak asi nejak vníma, že tých buď 19, alebo 25 % podľa, podľa teda príjmu, tak okej, tak že či z toho neurobiť akoby jednu daň, to my hovoríme veľmi často o rovnej dani, hej. To je jedna možnosť.
A druhá možnosť to je tá, že prečo z tohto sa má platiť zdravotný odvod, hej. Lebo aj s tým sa dá hrať, lebo keď to zráta si človek, zdravotný 14, minimálne 19 daň z príjmu, no zrazu je už z toho tých 33 a to už ako, samozrejme, sa každému zdá vlastne zvláštne, pretože kúpil som si byt, predal som si byt, vlastne mám byt, mám byt a ešte mám z toho platiť nejaké fakt že veľké peniaze. Takže či možno neísť cestou takouto, že vyradiť z toho preč ten zdravotný odvod. Dá sa baviť teraz, áno, že či teda len pri takomto nejakom bývaní alebo pri celom. Proste vždy sa pozerať na to, že či vyrábať ďalšie a ďalšie výnimky alebo sa pozrieť na systém tak, aby bol vo finále jednoduchší. Aj to, to je ten ďalší pohľad.
No a potom čo je, a to podľa mňa to bude Peťo asi hovoriť najviac, že každý systém prináša to, ako sa obchádza, hej. Aj teraz vieme a vidíme, že ono tú daň reálne zďaleka neplatil každý, hej, že boli, proste našli sa spôsoby, nechcem ich tu veľmi menovať, ale našli sa spôsoby, ako sa vlastne tomu rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou vyhnúť a teda sa to obchádzalo. Čiže to je zasa. Spravme podmienky jednoduchšie, zmysluplnejšie a možno sa to bude obchádzať menej a ten výpadok sa nahradí práve tým, že zase viacej ľudí zaplatí. Jedna možnosť. No ďalšia možnosť je, že treba tu veľmi dať pozor na to, že aj toto bude prinášať zasa opačným smerom veľmi veľa ochoty to obchádzať, pretože to, že budeme mať zvýhodnenie na bývanie. No, Slovensko je národ kreatívny a myslím si, že teda veľmi veľa aj iných bytov bude do toho padať. Preto to treba veľmi opatrne spraviť.
A poslednú vec, čo poviem, zasa nemáme tu kolegu Vetráka. Fakt máme 250 bodov na tejto schôdzi, veľa z nich prejde do druhého čítania. Máme pred sebou ďalšiu schôdzu. Jedna vec sú teda tieto stanoviská odboru, no proste OLAP-u a druhá vec je potom to, že aby fakt bol ten priestor veci vylepšiť. Áno, ja oceňujem aj vnímam, samozrejme, snahu kolegu Milana Vetráka, ktorý jasne hovorí, že je ochotný diskutovať. Veď tak sa to aj deje, samozrejme, fakt, že s ním sa dá. Len aj on má len 24-hodinový deň. Len dnes tu máme už asi tretí, štvrtý zákon, kde teda aj on je predkladateľ alebo aj kolega Peťo, Peter Kremský a fakt sa obávam toho, že keď aj všetko prejde do druhého čítania, že nebude ten časový priestor, aby sa tie zákony dokázali doladiť do takého stavu, aby priniesli viac dobra ako zla. A toto, toto je potrebné, aby sme mali, mali fakt na pamäti, že možno niekedy menej je viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem tak tradične až nie, je to prvý bod, ku ktorému dneska vystupujem.
Marián, dalo by sa reagovať na veľa vecí, ktoré si hovoril, ale teda ešte pôjdem do rozpravy, tak asi len k tomu nájomnému bývaniu. Si to tak načrtol, že áno, bol tu plán v SME RODINA stavať nájomné byty, aj sme sa tu s tým dlho, dlho morili. A ja si teda čerstvo spomínam posledné dni na to, ako som tu pred dvoma rokmi na legendárnej schôdzi júlovej, ktorá bola spustená niekedy vo štvrtok, ako som tu vystupoval v rozprave ku zákonu o nájomnom bývaní o polnoci zo soboty na nedeľu, ktoré podľa mňa sa za tridsať rokov sa to nikdy nikomu nepodarilo a toto prvenstvo mi asi ťažko niekto zoberie, a tých problémov tam bolo strašne veľa.
Jeden z tých problémov napríklad bol teda presne ten, že oni vykupujú, oni vlastne vysávajú tú ponuku a toto vysatie tej ponuky by malo za následok, keby sa to rozbehlo v tom, v tých objemoch vlastne, ako to chcela SME RODINA, že ceny tých bytov pre tie mladé rodiny, ktoré by nespadali do tých kategórií, ktoré by mali nárok na to, na to nájomné bývanie, by vystrelili naozaj vysoko a ešte menej dostupné by bolo to nájomné bývanie.
Ďalší problém je, že ak teda oni tvrdili, že tá kanibalizácia alebo to hovoríme vlastne o kanibalizácii tej ponuky, ktorá už je, by nebola až taká vysoká. Bolo tam tvrdenie na základe nejakej štúdie z Fínska, ale boli tam zasa štúdie napríklad z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a nespomínam si od koho, od koho všetkých, že sa obávali, že by išlo o kanibalizáciu až medzi 40 až 100 %. Ale teda pripusťme, že by tá kanibalizácia nebola vysoká, tak tá otázka bola, že kto by tie byty staval. Kam by vyleteli ceny stavebných materiálov. To bolo ešte v období, kedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Peter, ty máš strašne málo času v tých faktických, budeš musieť ešte asi v tej ústnej vystúpiť.
No, Maroš, ja by som k tomu možno, k tomu záveru, chcela teda k inému reagovať, ale zaujal ma ten tvoj záver, kde ti musím dať úplne za pravdu. Samozrejme, súhlasím s tvojím vystúpením aj s tvojimi argumentami. A nakoniec vecne predsa súhlasíme aj s týmto návrhom a so znižovaním daní ako takých. O tom teda ešte bližšie poviem v rozprave vo vystúpení. Ale mal si veľkú pravdu v tom počte návrhov zákonov. Koľkokrát sa nás aj pýtali, že či aj my nie sme spoluzodpovední. No tak naozaj v pomere teda k počtu poslancov, myslím si, že v tomto bol náš prístup zodpovedný. Naozaj 250 návrhov zákonov absolútne nedá sa všetko toto poctivo prediskutovať, prekomunikovať.
No ale je výborné, keď počujeme, že kolegovia, ktorí dávajú návrhy do prvého čítania, že sú ochotní diskutovať v druhom. Verím, že práve pri otázke znižovania daní bude SaS-ka s týmto oslovená, lebo máme komu, čomu pomôcť. To sme videli nakoniec aj na tvojom vystúpení dnes. Určite to znižovanie v podstate konečnej ceny bývania zvyšuje dostupnosť bývania a to by sme všetci chceli. Tá sa v posledných rokoch na Slovensku určite znížila vzhľadom na to, že výrazne vzrástli ceny nehnuteľností a mzdy jednoducho tak rapídne, tak rýchlo nerástli, aj keď evidujeme v poslednej dobe možno malé zníženie, ale určite to nie je dostatočné najmä pre mladé rodiny. A určite aj my v SaS-ke sme za napríklad riešenie bytovej domovej otázky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Marián, ďakujem aj za tvoje argumenty v rozprave. Tak ako povedal Milan Vetrák, my chceme uprednostniť zabezpečenie vlastného bývania pred investičnými zámermi. A keď si si všimol, tak pri tom treťom bode on hovoril, že natiahnuť tých päť rokov na desať rokov. Čiže to by sa dalo riešiť v druhom čítaní, a tým pádom nehovoríme len o výdavkoch, ale tu by boli aj príjmy, keby sa to natiahlo na tých desať rokov. Ja som prišiel s tou myšlienkou a za Milanom Vetrákom ešte viac ako rok dozadu, ešte fungovala vláda. My sme boli aj na ministerstve financií spolu. Rokovali sme konkrétne s Karolom Klimekom a presne toto, čo ty si povedal o tie zdravotné odvody, tak presne o tom sme sa rozprávali aj s ním a on nám vtedy povedal, že ak, tak by išiel najskôr ako prvý krok touto cestou, že by sa odpustila tá daň v prípade zabezpečenia vlastného bývania pre tých ľudí.
No a politicky, čo sa týka toho množstva bodov, tých 200 bodov. Tak vy to tu opakujete, ale ja som si všimol, že vy ste tu od rána neboli SaS-ka a zrazu pri zákone, ktorý, ktorý podporujete, ktorý, ktorý výborne, ktorý nekritizujete, tak sa prihlásite do rozpravy, prihlasujete sa do faktických. Takže ja cítim, cítim nejakú habaďúru v tom. A že či to nebude presne tá habaďúra, Marián, ktorú ste spravili, keď sa blížilo rokovanie o zákone o nedeliach, že či to nie je teraz, že či sa náhodu neblíži zákon, ktorý vy ako Sloboda a Solidarita, sloboda chcete radšej odkopnúť na neskôr.

Ako mne sa, Maroš, mne sa veľmi páčia odôvodnenia týchto kolegov, poslancov z OĽANO, kde oni všade dajú tú rodinu a v odôvodnení sa píše, že napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu a musí počkať na uplynutie päťročného obdobia, aby si ho mohla kúpiť. Tak to je dosť taká zvláštna formulácia. Ono tých päť rokov bolo zavedených z dôvodu, aby sa špekulatívne nekupovali a nepredávali domy. Nikto nepovie, že keď kúpi svoj, svoju nehnuteľnosť, že idem ju kupovať zo špekulatívnych dôvodov alebo teda možno niekto povie, že áno, kupujem to ako investíciu a budem ten dom prenajímať, ale je to taká istá brzda pre špekulantov tých päť rokov, ktorá bola nastavená a nemyslím si, že to je až taká veľmi dlhá doba, ktorá by bránila. Aj rodina sa nie z jedného dňa na druhý rozrastie na takú, že zrazu musí riešiť z jedného dňa na druhý kúpu väčšieho domu, ale takúto kúpu určite, určite plánuje a tie dopady možno špekulatívnych predajov by boli ďaleko vyššie ako tie osohy zo skrátenia tejto, tejto lehoty. No asi každý sme sa dostali v živote do takejto situácie, kedy bolo potrebné počkať na uplynutie toho päťročného obdobia. Ale povedzme si pravdu, že nie je to až taká tragická lehota, aby sa nedala, nedala vydržať.

Ďakujem pekne za slovo. Marián, ja by som sa chcel vrátiť k tomu, čo si hovoril a dovolím si veľmi nesúhlasiť v momentálnej situácii s tým, že investiční partneri budú skupovávať voľné byty, ktoré budú chcieť ľudia kupovať si do osobného vlastníctva. Takže reálna situácia a vy ste dosť zbehlá strana odborníkov, by ste si mali naštudovať, že developeri, ktorí majú hotové projekty 22, 23, 24 nevedia sa tých bytov zbaviť, pretože pokiaľ dôjde žiadateľ o hypotéku, tak z desiatich ľudí dostanú alebo spĺňajú podmienky jeden, dvaja ľudia. To znamená ôsmi nedostanú tie peniaze, takže developer je veľmi šťastný, že má investičného partnera, ktorý od neho kúpi tie byty možno aj za tridsať-štyridsať percent nižšiu cenu, ako je trhová. Takže momentálna situácia je asi takáto. To som chcel len povedať.
A čo sa týka k tomu štátnemu fondu podpory nájomného bývania, tak dva a pol roka, dva a pol roka a šesťtisíc pripomienok sa splnilo. To znamená, my sme stratili strašne veľa času byrokraciou. Tie peniaze mali investiční partneri pripravené aj 20, aj 21, aj 22, aj 23, tie peniaze sú. Len byrokracia, 46-ročný starý stavebný zákon nás tu brzdí, aby sme mohli tieto byty stavať. Takže to som len chcel povedať k hlavne, čo sa týka toho vykupovania toho fondu. Samozrejme, že u nás je nedostatok bytov, ale tak isto je aj situácia, kedy ľudia tie peniaze nemajú, aby si ten byt mohli dovoliť a nespĺňajú podmienky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Maroš, z toho tvojho vystúpenia by som chcel nadviazať na dve také zaujímavé veci, ktoré odzneli a myslím si, že aj zaujímavé z pohľadu predkladateľov toho zákona. Tá prvá vec, o ktorej si hovoril, celkom správne, myslím, je tá večná výtka medzi výnimkami a nízkymi alebo teda nižšími daňami. Ja keď som študoval na vysokej škole, tak pre mňa bol postrach predmet kde sme riešili aj vypĺňanie daňového priznania a rôzne účtovné veci a to aj kvôli tomu, že tá agenda daňová, ktorá na Slovensku vtedy existovala, tak bola hodne komplikovaná, čo sa, samozrejme, nedá porovnať s tým, ako to funguje dnes. A ten výskyt výnimiek naozaj do veľkej miery sťažuje to, ako človek, aj rozumný, si myslím, dokáže riešiť svoje financie, svoje podnikanie a tak ďalej. To znamená, že to vytváranie ďalších výnimiek alebo teda používanie už existujúcich, ale ich zmena a tak ďalej, vytvára podľa mňa tlak aj na to, že človek prestáva mať prehľad. Ja osobne som minulý rok byt predával, resp. tento rok a pre mňa to bol naozaj tiež študovanie viacerých oblastí, aby som zistil, že či platím daň, neplatím daň a tak ďalej.
Tá druhá vec, ktorú som chcel načať, ale vidím, že už nemám čas, sa týka práve toho obchádzania tých alebo teda špekulácií s bytmi. A je otázka, že ako vznikol teda tá doba dvoch rokov, to by ma zaujímalo. Možno taká výzva aj keď viem, že nereagujem na predkladateľov, že prečo dva roky.
Ďakujem.