90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja len krátko pár faktov.
Ja si myslím, že predkladať štátny rozpočet 31. 8., o to viac vyrovnaný, nie je vôbec potrebné a poviem aj prečo. Ale v prvom rade poviem, že vôbec sme v tejto situácii nemuseli byť, pretože v roku 2020 v decembri, si pamätám, že ešte ako minister financií som priniesol sem do pléna návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý, keď sme mali ešte bezpečnú ústavnú väčšinu, a bol tu návrh, aby sme vyriešili aj práve túto otázku dlhovej brzdy, zároveň sme hovorili aj o tom, že sa bude vyhodnocovať čistý dlh, nie hrubý dlh.
Ak by sme sa dnes pozreli na verejné financie z pohľadu dlhu, tak by sme videli, že čistý dlh narástol od doby, kedy sme my preberali po voľbách vlastne riadenie štátu zo 43,4 percenta HDP na dnešných 47,7. To sú, to sú, to je 3,3 percentuálneho bodu, čo pri takýchto krízach je naozaj veľmi, veľmi dobrý výsledok z hľadiska nárastu dlhu.
Ale prečo si myslím, že nie je potrebné takýto rozpočet priniesť? Po prvé vieme, že 30. 9. budú voľby a nová vláda, ktorá vznikne z týchto volieb, má ešte dosť času, aby do konca roka schválila nový rozpočet, a nebude nútená, akonáhle tu bude nová vláda, nebude nútená tým pádom podľa dlhovej brzdy schvaľovať vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný rozpočet by znamenal, že by muselo dôjsť k škrtu výdavkov 6 až 7 mld., čo teda je enormné striekanie krvi, ktoré, ako hovorím vôbec, vôbec nie je potrebné. Z tohto pohľadu to naozaj len vystraší ľudí z toho, čo všetko sa tu bude musieť siahnuť, či už sú to výdavky na zdravotníctvo, na školstvo, znižovanie platov a podobne, takže preto si myslím, že to nie je potrebné.
Druhá, taká technická vec, ako bývalý minister financií viem, že keď pripravujete rozpočet na rezortoch, nie je to žiadna jednoduchá operácia, je to veľmi komplikovaná a sofistikovaná operácia, ktorá trvá niekoľko mesiacov, a jednotlivé rezorty si napočítavajú podľa schválenej legislatívy a potrieb a plánov, vychádzajú teda zo schváleného rozpočtu z tohto roku a ďalších dvoch rokov, ktoré sú výhľadovo vždycky schvaľované na vláde. V parlamente teda je schvaľovaný len ten rozpočet na daný rok, tak ten, tieto čísla sa napočítavajú v tom systéme raz. My nemáme systém, ktorý umožňuje dvojité, dvojité účtovanie týchto čísel, a preto si myslím, že teraz pripravovať nejaký vyrovnaný rozpočet a potom úradníkom povedať, aby všetko prepočítali na reálny rozpočet, je, je zbytočná, dvojitá práca, o to viac, keď Slovensko takéto niečo nepotrebuje. Nepotrebujeme sa vystaviť tomu, že teraz zarežeme 6-7 mld. proste do nášho rozpočtu.
Ešte by som povedal k tomu, že sú tu, vidím tu dve riešenia. Jedno, prvé, ktoré chcem aj navrhnúť pánovi spravodajcovi, aby sa hlasovalo o tomto uznesení až po tom, čo bude hlasovanie o dôvere novej vláde. Čiže keď sa bude hlasovať o programovom vyhlásení vlády, na ktoré je viazané, či bude takáto vláda mať dôveru, alebo nie, lebo ak ju mať bude, tak dlhová brzda sa vypína na dva roky a nemusíme vôbec riešiť vyrovnaný rozpočet a tým pádom nemusíme riešiť ani 31. august. Stačí, keď ho predložia 15. októbra, takže by som chcel navrhnúť, aby sa hlasovalo o tomto uznesení až po vyslovení dôvery alebo nedôvery vláde.
Druhé, kľudne aj paralelné riešenie, stále tu máme zákon o dlhovej brzde, ak strana SaS ustúpi zo svoje podmienky, že to musí byť aj daňovou brzdou, podmienené daňovou brzdou, a bude ochotná hlasovať za zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý myslím, že je stále v parlamente pripravený do druhého čítania, tak v takom prípade, ak sa tu nájde 90 poslancov, vieme aj toto veľmi rýchlo vyriešiť a nepotrebujeme Slovensko vystavovať práve tejto, tejto dlhovej brzde, tak ako je dnes napísaná.
Takže toto sú dve možnosti, ktoré vidím, obidve realizovateľné, jednu som požiadal pána spravodajcu, druhá teda je tiež svojím spôsobom na pána spravodajcu, aby možno za stranu SaS vyjadril, či je pripravený hlasovať o zákone o dlhovej brzde a so všetkými tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tam boli nachystané na to, aby teraz nebola účinná a mohli sme pripravovať rozpočet reálny.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pene za slovo.
Pán kolega Edo Heger, zareagujem. No čo sa týka hlasovania, ja som toto isté povedal v rozprave. Možno, možno si tu nebol, ale takto, nie je v moci spravodajcu posunúť hlasovanie na inú schôdzu, hej, lebo to nebude na tejto schôdzi hlasovanie o PVV, čiže toto sa zrealizovať nedá, ale je predbežná dohoda, takto to poviem, verím, že bude naplnená, toto sa dá vyriešiť tromi poslaneckými klubmi. To znamená na základe troch poslaneckých klubov procedurálny návrh, že hlasovanie posunieme na budúcu schôdzu, potom ako bude zrejmé, že teda úradnícka vláda nedostala dôveru, resp. že nebolo schválené programové vyhlásenie. Takže takto nejak.
No a čo sa týka, čo sa týka zákona alebo novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti takisto som to už hovoril. No tri roky alebo dva roky sa relatívne intenzívne hľadala zhoda, to sa zhodneme, veď u veľa z toho sme boli aj spoločne. No áno, buchol po stole Igor Matovič, proste akýkoľvek kompromis aj tuná Edo Heger prinášal, všetky kompromisy mu ani nie že škrtala SaS-ka, škrtal mu ich jeho vlastný šéf, takto to bolo. Zároveň má určité vážne výhrady takisto aj strana SME RODINA, to takisto bolo prezentované, a áno, výhrady má aj strana SaS.
Áno, my stojíme si za daňovou brzdou ako ďalším pilierom rozpočtovej zodpovednosti. Realita je tá, nejdem nikam ukazovať, no jednoducho strany bývalej koalície nenašli zhodu na schválení, nemyslím si, že je cesta ju nájsť, ale hlavne my potrebujeme, aby teraz sa to riešilo a tá účinnosť toho zákona nemôže byť, niekedy je že od, od, ja neviem čo, mája alebo júna, alebo júla, takže to táto cesta vlastne je, si myslím, že už zarúbaná aj z tohto pohľadu. Takže tak.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade podporujem akúkoľvek dohodu troch poslaneckých klubov, aby to bolo teda preložené na hlasovanie až po hlasovaní podpory, alebo teda o dôvere novej vláde.
Čo sa týka zákona o dlhovej brzde, nemyslím si, že je to potrebné vyriešiť, však my to vieme ešte aj na tejto schôdzi, keby sme chceli, ale pokojne aj na júnovej, ja si myslím, že je to, úplne v pohode sa to dá stihnúť. Stačí, aby ste neviazali tú podmienku na to, že musí byť súčasťou tohto zákona aj daňová brzda, však o daňovej brzde môžme diskutovať, však sa o nej dva roky diskutuje a zatiaľ sa žiadny z ekonómov nevyjadril, že by to bol dobrý nápad, takže nech tá diskusia verejná prebieha, a keď bude spoločenská zhoda na tom, že to je dobrý nápad, O. K., ale prečo by kvôli tomu mal stáť zákon o dlhovej brzde, ktorý je pripravený na aj schválenie, len musíte povedať, že idete do toho, a myslím si, že ostatné strany, ktoré už vtedy boli ochotné toto podporiť, a ten, ten pozmeňujúci návrh bol naformulovaný, myslím si, že veľmi dobre, tak, tak to proste vieme schváliť, takže ja by som určite teraz, ja tiež viem pomenovať rôzne výhrady na Igora Matoviča, ale v tomto momente tú stopku ste tomu dali vy v strane SaS, lebo ste jasne povedali, že pokiaľ tam nebude daňová brzda, tak nič iné vlastne neschválite a dokonca my sme mali aj dohodu na tom vecnom znení ako by ten, ten zákon o dlhovej brzde mal vyzerať, takže tam dokonca aj toto máme, len vy musíte vytiahnuť ten klin, tú jedinú podmienku, ktorú ste mali, a to bolo, že budete za to hlasovať len v prípade, že súčasťou toho bude aj daňová brzda.
Ak tento odstránite, ktorý v tomto momente ani nie je potrebný riešiť, tak v takom prípade máme riešenie na stole a, a všetko vieme vybaviť či už na tejto, alebo na ďalšej schôdzi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, ja sa budem snažiť držať len toho právneho rámca, ktorému z ústavného hľadiska, myslím, aspoň trochu rozumiem. Ten ekonomický rámec nechám na iných a pre mňa tá základná a zásadná otázka je to, že my vieme, ako aj politici, že s vysokou pravdepodobnosťou vláda Ľudovíta Ódora nedostane dôveru. Bodka. A vieme, že v takom prípade musí zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet, a vieme, že to znamená odhadom šesťmiliardový škrt. No a teraz, že aké je riešenie.
Ja v princípe vítam to, čo urobil pán Krajniak, že prišiel a zobral túto diskusiu do parlamentu, lebo by to bolo asi aj trochu neférové k ľuďom povedať, že haló, haló, že bude vyrovnaný rozpočet, a vy o tom ani neviete. Áno, my hovoríme, že ten vyrovnaný rozpočet nie je potrebný, lebo veríme, že sa proste po voľbách zostaví rýchlo vláda a jedno z riešení, ktoré na toto je teoreticky ústavnoprávne, je vysloviť tejto vláde dôveru. A rozumiem, ako povedzte mi kľudne alebo kritizujte ma za to, že tu robím politologické pojednanie, je, že nechcete niektorí... alebo nechceme, pretože ani u nás to ešte nie je uzatvorené a nevideli sme programové vyhlásenie vlády, dávať dôveru vláde, ktorá nemá žiadnu legitimitu, pretože neprešla žiadnymi voľbami. To je jeden akože z férových argumentov. Ale ak ho dám na misku váh, tak proti nemu vidím akože druhý argument, ktorý je relatívne silný, a to je šesťmiliardový škrt, ale to je zase tým, ktorí hovoria, že neprešla tá vláda voľbami, a teda nemá takú silnú legitimitu, aby mohla získať dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky, tak preto mne sa zdá ako východisková cesta, je naozaj dať na stôl ten zákon o dlhovej brzde.
V tejto sále - bez akejkoľvek irónie - je veľa schopných politikov a političiek, ktorí to vedia dohodnúť. Je úplne zrejmé, že vaša daňová brzda tam nemôže byť, lebo, ak tvrdíte, že tam má byť, tak v takom prípade sme sa rovno nedohodli, lebo sme sa tri roky na tom nedohodli. Čiže to je jedno z riešení, lebo to riešenie, ktoré, o ktorom ja som ochotný uvažovať a zdá sa mi ako logické, že baviť sa s tým premiérom novým o jeho programovom vyhlásení vlády, o limitoch, čo idú a nejdú robiť, mne príde ako konštruktívne, ale počúvam ten argument naozaj teraz možno skôr akademický od kolegov, ktorí hovoria no nie, lebo to nie je legitímna vláda, ktorá by pochádzala z volieb. Ona svoju legitimitu odvádza od toho, čo jej dáva prezidentka republiky. Na to moja odpoveď je, ak už teda takto akademicky a ústavne pojednávam, je, no dobre, ale ak jej dáte dôveru, tak môžte zároveň ju oveľa viac kontrolovať. Znamená to, že nie je úplne v područí pani prezidentky, ak to môžem tak laicky povedať. Že Národná rada môže odvolávať premiéra, môže odvolávať ministrov, môže ich k niečomu zaväzovať a podobne a už nezáleží na tom, či prezidentka niekomu dáva alebo nedáva poverenie. Už záleží iba na tom, čo urobí parlament. Tým pádom prezidentka je tak trochu mimo hry. Samozrejme, na to môže prísť odpoveď, že no nie, nie, nie pozor, lebo to už je potom naplno prezidentkina vláda a opäť obchádzame voľby.
Mohol by som pokračovať, je to určite zaujímavá ústavná debata, ale ja to nechám otvorené v tom, že pri všetkej pokore skúsenejších sa pýtam, čo s tým, že tu hrozí riziko toho, že občania budú vystavení toho, že sa im škrtne 6 mld. z výdavkov. To je od nemocníc, zdravotného poistenia, dôchodkov a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej, že ten štát pôjde iba v základnej a bazálnej rovine.
Ja ponúkam teda odpoveď, že si viem predstaviť, že vyslovme jej dôveru a zaviažme ju rámcom, vieme to držať do 30. septembra ako Národná rada, ktorá je v tomto zložení, a potom po nás hneď príde ďalšia Národná rada, ktorá ju tiež vie držať v nejakom rámci. To je jedna z ústavných odpovedí pre mňa.
Druhá ústavná odpoveď je tá, že poďme sa baviť o tom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, kde SaS musí povedať, že teda sťahuje tie podmienky o daňovej brzde. To vidím ja ako dve cesty, ale predpokladám, že ďalší kolegovia a kolegyne možno vidia ešte inú cestu, môže byť aj verejný tlak ako cesta, že keď budú voľby, aby bola veľmi rýchlo zostavená vláda, pretože je nerealistické, aby táto krajina mala v tomto momente vyrovnaný rozpočet, čiže to môže byť nejaký ako politický tlak a podobne.
Len sa mi zdá ako fér to povedať, že, že toto nám tu hrozí, a v takom prípade, v takom prípade by sme mali baviť o tom, aké sú možné riešenia z tejto situácie, do ktorej sme sa dostali na základe krokov prinajmenšom posledného roku a pol. Toľko za mňa v mojej debate. A to je k môjmu vyjadreniu k debate.
Ďakujem pekne.

Juraj, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie faktické. A áno, po tej politickej stránke, ale toto je politický, politický problém. Dokonca podľa mňa ešte väčš... viac ako ekonomický, lebo ekonomický to v podstate je vyriešené, lebo zákon o ústavnej zodpoved... o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o tom, že taký rozpočet má byť predložený, hej, nie, že má byť v Národnej rade schválený. To znamená, že asi Národná rada žiadna neschváli a nie už teda nová rozpočet proste s nulou. Čiže to je jedna vec.
A potom buď schváli nejaký, nazvime ho, realistickejší, alebo B, bude rozpočtové provizórium. Čiže skutočne že to ekonomicky má riešenie, hej, nie ideálne, samozrejme, ale, ale teda nejaké má. Čiže to, to chcem len povedať, že áno, je to, je to aj ústavný politický, politický rozmer.
No čo sa týka daňovej brzdy. Ešte raz. Tá... tam je problémov viacero, ale čo sa týka daňovej brzdy, tak tá je v danej situácii, a ja potom poviem ešte bližšie, ešte dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Ľudia za vlaňajšok zaplatili o 2,4 mld. na daniach viacej. Fakt tu niekto chce povedať, že tým riešením z tejto krízy, z týchto dlhov je, že budú platiť ešte viacej? Akože hop, stop! Akože daňovo-odvodové zaťaženie Slovenska je fakt veľmi vysoké. A toto hovoríte ľuďom, že ešte, ešte viacej budú platiť akože na daniach? 2,4 mld. medziročný nárast platenia daní. Proste to je fakt veľa.
Ďakujem.

Prepáč, pán predseda výboru, ale si to zlízneš. Ja, ja ti... ja vám vôbec nerozumiem v tej SaS-ke. A kľudne povedzte, že vy nerozumiete mne. Ty tu rozprávaš o rozpočtovej zodpovednosti a včera zatnete 600 mil.! A zároveň dneska povieš, že ľudia budú platiť viac! Však odkiaľ sa tie peniaze zoberú?! Ale dobre, nejak máš na to nejakú svoju... svoj konštrukt.
A druhá vec je, že na moju jasnú otázku, že teda či stiahnete tú daňovú brzdu a ideme sa baviť aspoň o tom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, aby sme vyriešili to, že sa tu nemusí urobiť 6-miliardový škrt, mi povieš, že však vlastne ekonomika a právo to rieši. Buď bude rozpočtové provizórium, alebo sa neschváli rozpočet, alebo nová vláda ho prerobí.
Prepáč mi, Marián, toto mne pripomína ako plán s pládo... s pádom vlády. Ideme povaliť vládu, ideme povaliť vládu a potom sa uvidí. Potom chvíľu možno bude nová sedemdesiatšestka, potom už nebola 76 a potom to dospelo až do toho, že sme v situácii, že tu je úradnícka vláda. Ja tomuto nerozumiem. Lebo keby si mi aspoň povedal, že áno, jedna z ciest je tá, poďte dať dôveru vláde, ďalšia cesta je, poďte riešiť zákon o dlhovej brzde, pracovne ako sa nazýva, tak O. K. Lenže ty mi hovoríš, že vlastne všetko je vyriešené. No nie, nie je to vyriešené. A do toho čerešňa na torte je to, že mi začneš hovoriť, nám hovoriť o rozpočtovej zodpovednosti a potom vy schválite 600 mil. sekeru. To tiež nie je vyriešené. Tak ja neviem, či ja som blbý alebo je blbý niekto iný. A kľudne mi povedz, že som ja. Ja to pripúšťam, že tomu vôbec nemusím rozumieť. Len faktom je, že keď politici neurobia nič, tak buď tu bude pri šťastí rozpočtové provizórium, alebo rýchlo nová vláda, alebo ľudia prídu o škrt 6 mld. eur. Takto to čítam ja. Môžem sa v tom mýliť. Budem rád, keď mi to aj v rozprave vysvetlíš.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Krajniak pri uvádzaní tohto návrhu v podstate tak veľmi decentne a vznešene zdôvodnil, prečo prišiel s týmto návrhom. A v zásade to má nejakú logiku a teoreticky, keby sme, keby sme sa na to pozreli čisto teoreticky, tak možno proti tomu ani nemožno nič mať. No tak vláda príde s nejakým návrhom skôr, bude na to viacej času, budeme vopred vidieť, o čom sa hovorí, ale ten reálny účel, a to ako to reálne bude vyzerať aj tá verejná diskusia, to máme skôr možnosť vidieť nie z toho úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ale skôr z tých ďalších vystúpení, s ktorými tu ďalší poslanci vystupovali.
Pán poslanec Šeliga, napríklad hovorí o tom, že občania budú vystavený tomu, že im štát škrtne 6 mld. Ale to tak nie je. To je strašenie. Vláda má prísť s návrhom vyrovnaného rozpočtu, ak sme v tomto dlhovom pásme, ale nie je v ústavnom zákone napísané, že v takej výške má byť schválený deficit rozpočtu. To nie je v ústavnom zákone. To je proste návrh, aby vláda pripravila... to je, to je rámec, že vláda má pripraviť taký návrh, ale štátny rozpočet, preboha, schvaľuje Národná rada, nie vláda.
Pán poslanec Krajniak tu veľmi správne poukázal v úvodnom slove, že, že vláda, aj tak úradnícka vláda má povinnosť, povinnosť prekladať návrh štátneho rozpočtu. A zároveň hovoril, že však bude to riadna vláda a vláda má v zbore rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a tu si dovolím pána poslanca Krajniaka trošku doplniť, že táto právomoc patrí vláde, ktorá má dôveru. Nie vláde, ktorej bola vyslovená nedôvera alebo nebola jej vyslovená dôvera a potom bola odvolaná prezidentom alebo prezidentkou a bola dočasne poverená výkonom právom... výkonom niektorých právomoci, ale tejto nie.
Čiže vláda, ktorej nebude vyslovená dôvera, rovnako ako vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá právo rozhodovať o zásadných otázkach, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. (Reakcia z pléna.) Teraz má, ale 31. augusta, kedy jej to termínujeme, tak 31. augusta tú právomoc mať nebude, pokiaľ jej nebude vyslovená, pokiaľ jej nebude vyslovená dôvera. Áno, ale teda predpokladám, že neočakávame, že vláda do 26. júna predloží návrh, návrh rozpočtu.
Ďalej by som chcel povedať, že áno, v minulosti dokonca sme mali v zákone o rozpočtových pravidlách povinnosť ministerstva financií predložiť vláde návrh štátneho rozpočtu do 15. augusta, čo sa tiež tak trošku obchádzalo, nebol to ústavný zákon, bol to obyčajný zákon a v roku 2012 minister financií Peter Kažimír predložil vláde v termíne návrh rozpočtu, ale vyriešil to tak, že boli tam tri alebo štyri bodky miesto, miesto čísel, takže neboli tam, neboli tam žiadne čísla a potom to za tretej Ficovej vlády bolo to, táto povinnosť vypustená zo zákona. Ostal tam ten, ten 15., 15. október, kedy má vláda povinnosť v zmysle ústavného zákona predkladať, predkladať návrh rozpočtu.
Skúšam teda pochopiť logiku, teda ak odmyslím, že sú tam aj nejaké iné úmysly a očakávania od, od toho predloženia, logiku toho, toho zámeru, ako ho pán poslanec Krajniak vysvetlil na úvod, lebo tomuto som celkom nerozumel, keď hovorí o tom, že sa mu zdá férové, že súčasná vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho vyrovnaného rozpočtu a potom nová vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho reálneho, ktorý bude reálne schválený. Ak teda predpokladáme, že reálne bude schválený ten, ktorý predloží alebo za ktorý sa postaví tá nová vláda, ktorá už bude mať dôveru budúceho parlamentu, ktorý vzíde z volieb, tak ako to súvisí s tým, že či tá súčasná vláda bude predkladať svoj návrh do 15. októbra, ako by to bolo, nebyť tohto uznesenia, alebo do 31. augusta, pretože tá vláda bude konštituovaná. Otázne je ako rýchlo po voľbách sa ju podarí, podarí vytvoriť. A keď sa ujme funkcie, no tak začne pripravovať svoj návrh rozpočtu. Možno ho bude, možno ho bude nejakým spôsobom meniť, možno ho bude pripravovať úplne, úplne na novo. Ale teda nerozumiem tomu argumentu férovosti, lebo to, koľko bude mať budúca vláda času na prípravu nového rozpočtu závisí od toho, ako rýchlo sa po voľbách podarí zostaviť vládu, nie od toho, či tá súčasná vláda predloží svoj návrh v auguste alebo, alebo v októbri.
A teda celkom som nerozumel ani tomu argumentu, že informačný systém ministerstva financií neumožňuje pripravovať naraz dva rozpočty. To možno by tiež si žiadalo nejaké, nejaké objasnenie, lebo teda nikdy som nepracoval na ministerstve financií, ale teda predstava, že ministerstvo financií nemá kapacity pripraviť naraz variantný návrh rozpočtu, ktorý by počítal s tým, že niektoré výdavky budú, niektoré výdavky nebudú, alebo teda budú v inej výške, to predpokladám, že, že toto by malo zvládnuť, zvládnuť ministerstvo, aj keď by to pripravovalo na rôznych technických zariadeniach.
Ďalej ten, ten systém lego kociek a nejakých možného znižovania, alebo teda výberu si, výberu si tých reálnych riešení, to, že nejaké príjmy zvýšim tým, že zvýšim dane alebo nejaké odvody, alebo nejaké poplatky, alebo nejaké výdavky znížim, tak, tak, že budem škrtať nejaké, nejaké výdavky, mne ten zámer príde ako korektný a nerozumiem tomu, že prečo je zosmiešňovaný zo strany niektorých vystupujúcich, lebo to nie je, že my sme nejakí analytici a však vy si rozhodnite. Ale veď reálne o tom tak či tak bude rozhodovať parlament, teda reálne o tom, ktoré z tých kociek si zoberiem, a teda ktoré pridám ako výdavok alebo ktoré, ktoré uberiem ako rozpočtový škrt, o tom nerozhodne vláda. Vláda môže niečo navrhnúť, ale tak či tak o tom rozhodne parlament. A parlament je tvorený, tvorený politikmi. Aj vláda je tvorená politikmi. V tejto chvíli, v tejto chvíli sú, sú v politických funkciách, to myslím, že je teoretická debata, že či sú to odborníci, úradníci alebo politici. Člen vlády je politická, politická funkcia. To ja, to ja nespochybňujem, len chcem povedať, že reálne o štátnom rozpočte na budúci rok budú rozhodovať poslanci zvolení vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, čiže budú to politici a v tom čase už predpokladám, že budeme mať aj vládu zostavenú štandardným spôsobom, ktorá bude mať za sebou dôveru parlamentnej väčšiny.
A k... k tej otázke, že ako, ak môže byť reálny ten návrh, návrh rozpočtu, čo sa týka toho škrtania, aj keď všetci vieme, že aj keby bol navrhnutý ako vyrovnaný, čo teda bude musieť byť najneskôr do 15. októbra bez ohľadu na toto uznesenie, tak v takej podobe nebude schválený, tak schválenie takého rozpočtu vyžaduje aj zmeny zákonov. Zmeny zákonov, ktoré budú zvyšovať dane a odvody alebo v tom lepšom prípade zmeny zákonov, ktoré budú znižovať verejné výdavky, lebo veľmi veľkú časť tých výdavkov nie je možné znížiť bez toho, aby sa zmenili aj zákony. To nie je len tak, že sadneme si a zoškrtáme a dostaneme sa, dostaneme sa na vyrovnaný rozpočet. A, bohužiaľ, možnosťou meniť zákony disponuje Národná rada, nie vláda.
Čiže vláda, aj keby veľmi chcela, tak nebude môcť meniť zákony, v tomto volebnom období už, už vôbec nie. A vláda dokonca, táto vláda nemá dosah ani na to, čo Národná rada v tomto zložení dnes, dnes schvaľuje, a teda či, či schválime zákony, ktoré navyšujú výdavky alebo, alebo zvyšujú príjmy, alebo znižujú príjmy, to je v rukách parlamentu, to nie je v rukách tej vlády. Čiže áno, môže vláda niečo pripraviť, ale bez toho, aby sa to presadilo v parlamente vrátane zmien príslušných zákonov, z toho nemôže byť nič.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ondrej, však ty hovoríš v zmysle litery zákona. Ale ja si myslím, že politici majú proste ponúkať odpovede na otázky, ktoré ľudí trápia alebo ktoré by ich mohli trápiť. A pri ideálnom scenári, ktorý tu kreslíš, je, je ten, že tak prinajhoršom skončíme v rozpočtovom provizóriu. To sa tak javí, lebo... Alebo ešte druhý scenár je, že Národná rada zmení zákon o štátnom rozpočte na rok 2024 takým spôsobom, že to nebude vyrovnaný rozpočet. No ale tak ja neviem, čo bude po voľbách a akým spôsobom to bude alebo nebude fungovať, a možno to bude úplne ideálne fungovať. Akurát celý ten koncept podľa mňa tej vašej odpovede, ak to takto môžem zovšeobecno... zovšeobecnos... zovšeobecniť, zlyháva v tom, že však nejaké riešenia tu sú. Ale vy ani za jedno sa ako keby neprihovárate, že dobre, je tu dôvera, tam sú rôzne argumenty za, proti, potom je tu zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa dá nejako zmeniť, sadnúť si na to a povedať, že O. K., tak to vieme urobiť takto dočasne pre tento prípad a podobne, čo je odpoveď na túto otázku, ktorá tu je, že tam môže byť škrt niekoľko miliárd eur. A to je ako keby tá moja hlavná otázka a zároveň výhrada.
A druhá vec, ktorá je a ktorá mi vadí, to poviem na rovinu, tento koncept akože úradníckej vlády. Ja tam nikoho nekritizujem, ale veď oni sú vláda, vláda Slovenskej republiky a ja ich vôbec nevidím v tejto debate. Však my nie sme akože prašiví alebo čo, že Národná rada hrozná. Veď normálne sa treba rozprávať. Nemusia sa, teraz tu prísť do pléna, ale však tam je nejaký dialóg, oni vládnu celej krajine, nie parlamentu. Každému jednému. A je to ich zodpovednosť. V momente, ako povedali prezidentke áno, idem do toho, tak vládnu mne, vládnu tebe a vládnu ľuďom na Orave aj na východe. A to znamená, že to súvisí s rozpočtom. Lebo mne to trošku príde, ako keby to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ondro, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si to veľmi dobre povedal, a odpichnem sa od jednej, jednej veci. Áno, tu padá kritika na úradnícku vládu... V ktorej sú koľko? Dva týždne sú v pozíciách? Ale tá realita je úplne iná, že dnes tým problémom Slovenska nie je tá úradnícka vláda a tí proste jej členovia, ktorí fakt po dvoch týždňoch ešte nevnímajú procesy, nevedia, čo môžu, čo nemôžu a kedy môžu vystúpiť a či vôbec môžu vystúpiť. Dnes tým základným problémom je to, čo sa deje tu.
Dnes je pre Slovensko a pre verejné financie Slovenska najnebezpečnejší (povedané so smiechom) práve tento náš parlament odtrhnutý z reťaze, ktorý proste prijíma v stovkách miliónov ďalšie a ďalšie výdavky, hej, takže to je také až zaujímavé, že vlastne odtiaľto zaznieva kritika na aktuálnu vládu a možno by sme mohli na seba sa viac pozrieť.
Ďakujem.

Ďakujem za obe reakcie. Budem reagovať na pána poslanca Šeligu.
Ja som nepovedal, že ideálny scenár je rozpočtové provizórium. Rovnako nie je pravda, že my odmietame akékoľvek riešenie, pokiaľ ide o možnosť vyslovenia dôvery vláde, tak SaS-ka ako prvá povedala, že zahlasuje za vyslovenie dôvery vláde a vypína sa ten sankčný mechanizmus, a ak teda nebude vyslovená dôvera vláde, tak to nebude naša vina a naša zodpovednosť.
A pokiaľ ide o zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, no SaS-ka patrí k tým, ktorým záleží nielen na tom, aby sa hospodárilo rozpočtovo zodpovedne, ale aj na tom, aby sa nezvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie obyvateľstva a firiem. Ja rozumiem, že pre niekoho to nemusí byť dôležitá vec, pre nás to je dôležitá vec, porovnateľne dôležitá ako rozpočtovo zodpovedné hospodárenie.
Neviem, čo je ideálny scenár, ale za úplne realistický scenár považujem toto - prebehnú voľby, z tých volieb sa vykreuje nejaká parlamentná väčšina, ktorá zostaví vládu, a tá vláda potom predloží nejaký návrh rozpočtu, bude mať dôveru, tak ako po všetkých doteraz voľbách sa z parlamentu podarila, podarilo zistiť... získať parlamentnú väčšinu, ktorá bola potrebná na zostavenie vlády. A bude to potom zodpovednosť nového parlamentu. Áno, my si môžeme zadiskutovať v septembri, ak prejde návrh uznesenia pána poslanca Krajniaka, ale reálne sa o tom bude rozhodovať tak či tak v budúcom parlamente.
A pokiaľ ide o tú kritiku, že úradnícka vláda nás nejako ignoruje, no však môžeme sa jej pýtať. Ja som položil otázky, ktoré súvisia s návrhom rozpočtu, aj pánovi premiérovi Ódorovi, aj ministrovi financií a boli vyžrebované. Zajtra aj pán premiér, aj pán minister financií, predpokladám, že prídu do Národnej rady a budú odpovedať na presne túto tému.