90. schôdza

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Pán poslanec je posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ak to myslíte vážne, evidujem to.
Pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Krajniak pri uvádzaní tohto návrhu v podstate tak veľmi decentne a vznešene zdôvodnil, prečo prišiel s týmto návrhom. A v zásade to má nejakú logiku a teoreticky, keby sme, keby sme sa na to pozreli čisto teoreticky, tak možno proti tomu ani nemožno nič mať. No tak vláda príde s nejakým návrhom skôr, bude na to viacej času, budeme vopred vidieť, o čom sa hovorí, ale ten reálny účel, a to ako to reálne bude vyzerať aj tá verejná diskusia, to máme skôr možnosť vidieť nie z toho úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ale skôr z tých ďalších vystúpení, s ktorými tu ďalší poslanci vystupovali.
Pán poslanec Šeliga, napríklad hovorí o tom, že občania budú vystavený tomu, že im štát škrtne 6 mld. Ale to tak nie je. To je strašenie. Vláda má prísť s návrhom vyrovnaného rozpočtu, ak sme v tomto dlhovom pásme, ale nie je v ústavnom zákone napísané, že v takej výške má byť schválený deficit rozpočtu. To nie je v ústavnom zákone. To je proste návrh, aby vláda pripravila... to je, to je rámec, že vláda má pripraviť taký návrh, ale štátny rozpočet, preboha, schvaľuje Národná rada, nie vláda.
Pán poslanec Krajniak tu veľmi správne poukázal v úvodnom slove, že, že vláda, aj tak úradnícka vláda má povinnosť, povinnosť prekladať návrh štátneho rozpočtu. A zároveň hovoril, že však bude to riadna vláda a vláda má v zbore rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a tu si dovolím pána poslanca Krajniaka trošku doplniť, že táto právomoc patrí vláde, ktorá má dôveru. Nie vláde, ktorej bola vyslovená nedôvera alebo nebola jej vyslovená dôvera a potom bola odvolaná prezidentom alebo prezidentkou a bola dočasne poverená výkonom právom... výkonom niektorých právomoci, ale tejto nie.
Čiže vláda, ktorej nebude vyslovená dôvera, rovnako ako vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá právo rozhodovať o zásadných otázkach, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. (Reakcia z pléna.) Teraz má, ale 31. augusta, kedy jej to termínujeme, tak 31. augusta tú právomoc mať nebude, pokiaľ jej nebude vyslovená, pokiaľ jej nebude vyslovená dôvera. Áno, ale teda predpokladám, že neočakávame, že vláda do 26. júna predloží návrh, návrh rozpočtu.
Ďalej by som chcel povedať, že áno, v minulosti dokonca sme mali v zákone o rozpočtových pravidlách povinnosť ministerstva financií predložiť vláde návrh štátneho rozpočtu do 15. augusta, čo sa tiež tak trošku obchádzalo, nebol to ústavný zákon, bol to obyčajný zákon a v roku 2012 minister financií Peter Kažimír predložil vláde v termíne návrh rozpočtu, ale vyriešil to tak, že boli tam tri alebo štyri bodky miesto, miesto čísel, takže neboli tam, neboli tam žiadne čísla a potom to za tretej Ficovej vlády bolo to, táto povinnosť vypustená zo zákona. Ostal tam ten, ten 15., 15. október, kedy má vláda povinnosť v zmysle ústavného zákona predkladať, predkladať návrh rozpočtu.
Skúšam teda pochopiť logiku, teda ak odmyslím, že sú tam aj nejaké iné úmysly a očakávania od, od toho predloženia, logiku toho, toho zámeru, ako ho pán poslanec Krajniak vysvetlil na úvod, lebo tomuto som celkom nerozumel, keď hovorí o tom, že sa mu zdá férové, že súčasná vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho vyrovnaného rozpočtu a potom nová vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho reálneho, ktorý bude reálne schválený. Ak teda predpokladáme, že reálne bude schválený ten, ktorý predloží alebo za ktorý sa postaví tá nová vláda, ktorá už bude mať dôveru budúceho parlamentu, ktorý vzíde z volieb, tak ako to súvisí s tým, že či tá súčasná vláda bude predkladať svoj návrh do 15. októbra, ako by to bolo, nebyť tohto uznesenia, alebo do 31. augusta, pretože tá vláda bude konštituovaná. Otázne je ako rýchlo po voľbách sa ju podarí, podarí vytvoriť. A keď sa ujme funkcie, no tak začne pripravovať svoj návrh rozpočtu. Možno ho bude, možno ho bude nejakým spôsobom meniť, možno ho bude pripravovať úplne, úplne na novo. Ale teda nerozumiem tomu argumentu férovosti, lebo to, koľko bude mať budúca vláda času na prípravu nového rozpočtu závisí od toho, ako rýchlo sa po voľbách podarí zostaviť vládu, nie od toho, či tá súčasná vláda predloží svoj návrh v auguste alebo, alebo v októbri.
A teda celkom som nerozumel ani tomu argumentu, že informačný systém ministerstva financií neumožňuje pripravovať naraz dva rozpočty. To možno by tiež si žiadalo nejaké, nejaké objasnenie, lebo teda nikdy som nepracoval na ministerstve financií, ale teda predstava, že ministerstvo financií nemá kapacity pripraviť naraz variantný návrh rozpočtu, ktorý by počítal s tým, že niektoré výdavky budú, niektoré výdavky nebudú, alebo teda budú v inej výške, to predpokladám, že, že toto by malo zvládnuť, zvládnuť ministerstvo, aj keď by to pripravovalo na rôznych technických zariadeniach.
Ďalej ten, ten systém lego kociek a nejakých možného znižovania, alebo teda výberu si, výberu si tých reálnych riešení, to, že nejaké príjmy zvýšim tým, že zvýšim dane alebo nejaké odvody, alebo nejaké poplatky, alebo nejaké výdavky znížim, tak, tak, že budem škrtať nejaké, nejaké výdavky, mne ten zámer príde ako korektný a nerozumiem tomu, že prečo je zosmiešňovaný zo strany niektorých vystupujúcich, lebo to nie je, že my sme nejakí analytici a však vy si rozhodnite. Ale veď reálne o tom tak či tak bude rozhodovať parlament, teda reálne o tom, ktoré z tých kociek si zoberiem, a teda ktoré pridám ako výdavok alebo ktoré, ktoré uberiem ako rozpočtový škrt, o tom nerozhodne vláda. Vláda môže niečo navrhnúť, ale tak či tak o tom rozhodne parlament. A parlament je tvorený, tvorený politikmi. Aj vláda je tvorená politikmi. V tejto chvíli, v tejto chvíli sú, sú v politických funkciách, to myslím, že je teoretická debata, že či sú to odborníci, úradníci alebo politici. Člen vlády je politická, politická funkcia. To ja, to ja nespochybňujem, len chcem povedať, že reálne o štátnom rozpočte na budúci rok budú rozhodovať poslanci zvolení vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, čiže budú to politici a v tom čase už predpokladám, že budeme mať aj vládu zostavenú štandardným spôsobom, ktorá bude mať za sebou dôveru parlamentnej väčšiny.
A k... k tej otázke, že ako, ak môže byť reálny ten návrh, návrh rozpočtu, čo sa týka toho škrtania, aj keď všetci vieme, že aj keby bol navrhnutý ako vyrovnaný, čo teda bude musieť byť najneskôr do 15. októbra bez ohľadu na toto uznesenie, tak v takej podobe nebude schválený, tak schválenie takého rozpočtu vyžaduje aj zmeny zákonov. Zmeny zákonov, ktoré budú zvyšovať dane a odvody alebo v tom lepšom prípade zmeny zákonov, ktoré budú znižovať verejné výdavky, lebo veľmi veľkú časť tých výdavkov nie je možné znížiť bez toho, aby sa zmenili aj zákony. To nie je len tak, že sadneme si a zoškrtáme a dostaneme sa, dostaneme sa na vyrovnaný rozpočet. A, bohužiaľ, možnosťou meniť zákony disponuje Národná rada, nie vláda.
Čiže vláda, aj keby veľmi chcela, tak nebude môcť meniť zákony, v tomto volebnom období už, už vôbec nie. A vláda dokonca, táto vláda nemá dosah ani na to, čo Národná rada v tomto zložení dnes, dnes schvaľuje, a teda či, či schválime zákony, ktoré navyšujú výdavky alebo, alebo zvyšujú príjmy, alebo znižujú príjmy, to je v rukách parlamentu, to nie je v rukách tej vlády. Čiže áno, môže vláda niečo pripraviť, ale bez toho, aby sa to presadilo v parlamente vrátane zmien príslušných zákonov, z toho nemôže byť nič.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Šeliga ako prvý.

Ďakujem pekne.
Ondrej, však ty hovoríš v zmysle litery zákona. Ale ja si myslím, že politici majú proste ponúkať odpovede na otázky, ktoré ľudí trápia alebo ktoré by ich mohli trápiť. A pri ideálnom scenári, ktorý tu kreslíš, je, je ten, že tak prinajhoršom skončíme v rozpočtovom provizóriu. To sa tak javí, lebo... Alebo ešte druhý scenár je, že Národná rada zmení zákon o štátnom rozpočte na rok 2024 takým spôsobom, že to nebude vyrovnaný rozpočet. No ale tak ja neviem, čo bude po voľbách a akým spôsobom to bude alebo nebude fungovať, a možno to bude úplne ideálne fungovať. Akurát celý ten koncept podľa mňa tej vašej odpovede, ak to takto môžem zovšeobecno... zovšeobecnos... zovšeobecniť, zlyháva v tom, že však nejaké riešenia tu sú. Ale vy ani za jedno sa ako keby neprihovárate, že dobre, je tu dôvera, tam sú rôzne argumenty za, proti, potom je tu zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa dá nejako zmeniť, sadnúť si na to a povedať, že O. K., tak to vieme urobiť takto dočasne pre tento prípad a podobne, čo je odpoveď na túto otázku, ktorá tu je, že tam môže byť škrt niekoľko miliárd eur. A to je ako keby tá moja hlavná otázka a zároveň výhrada.
A druhá vec, ktorá je a ktorá mi vadí, to poviem na rovinu, tento koncept akože úradníckej vlády. Ja tam nikoho nekritizujem, ale veď oni sú vláda, vláda Slovenskej republiky a ja ich vôbec nevidím v tejto debate. Však my nie sme akože prašiví alebo čo, že Národná rada hrozná. Veď normálne sa treba rozprávať. Nemusia sa, teraz tu prísť do pléna, ale však tam je nejaký dialóg, oni vládnu celej krajine, nie parlamentu. Každému jednému. A je to ich zodpovednosť. V momente, ako povedali prezidentke áno, idem do toho, tak vládnu mne, vládnu tebe a vládnu ľuďom na Orave aj na východe. A to znamená, že to súvisí s rozpočtom. Lebo mne to trošku príde, ako keby to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Ondro, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si to veľmi dobre povedal, a odpichnem sa od jednej, jednej veci. Áno, tu padá kritika na úradnícku vládu... V ktorej sú koľko? Dva týždne sú v pozíciách? Ale tá realita je úplne iná, že dnes tým problémom Slovenska nie je tá úradnícka vláda a tí proste jej členovia, ktorí fakt po dvoch týždňoch ešte nevnímajú procesy, nevedia, čo môžu, čo nemôžu a kedy môžu vystúpiť a či vôbec môžu vystúpiť. Dnes tým základným problémom je to, čo sa deje tu.
Dnes je pre Slovensko a pre verejné financie Slovenska najnebezpečnejší (povedané so smiechom) práve tento náš parlament odtrhnutý z reťaze, ktorý proste prijíma v stovkách miliónov ďalšie a ďalšie výdavky, hej, takže to je také až zaujímavé, že vlastne odtiaľto zaznieva kritika na aktuálnu vládu a možno by sme mohli na seba sa viac pozrieť.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za obe reakcie. Budem reagovať na pána poslanca Šeligu.
Ja som nepovedal, že ideálny scenár je rozpočtové provizórium. Rovnako nie je pravda, že my odmietame akékoľvek riešenie, pokiaľ ide o možnosť vyslovenia dôvery vláde, tak SaS-ka ako prvá povedala, že zahlasuje za vyslovenie dôvery vláde a vypína sa ten sankčný mechanizmus, a ak teda nebude vyslovená dôvera vláde, tak to nebude naša vina a naša zodpovednosť.
A pokiaľ ide o zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, no SaS-ka patrí k tým, ktorým záleží nielen na tom, aby sa hospodárilo rozpočtovo zodpovedne, ale aj na tom, aby sa nezvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie obyvateľstva a firiem. Ja rozumiem, že pre niekoho to nemusí byť dôležitá vec, pre nás to je dôležitá vec, porovnateľne dôležitá ako rozpočtovo zodpovedné hospodárenie.
Neviem, čo je ideálny scenár, ale za úplne realistický scenár považujem toto - prebehnú voľby, z tých volieb sa vykreuje nejaká parlamentná väčšina, ktorá zostaví vládu, a tá vláda potom predloží nejaký návrh rozpočtu, bude mať dôveru, tak ako po všetkých doteraz voľbách sa z parlamentu podarila, podarilo zistiť... získať parlamentnú väčšinu, ktorá bola potrebná na zostavenie vlády. A bude to potom zodpovednosť nového parlamentu. Áno, my si môžeme zadiskutovať v septembri, ak prejde návrh uznesenia pána poslanca Krajniaka, ale reálne sa o tom bude rozhodovať tak či tak v budúcom parlamente.
A pokiaľ ide o tú kritiku, že úradnícka vláda nás nejako ignoruje, no však môžeme sa jej pýtať. Ja som položil otázky, ktoré súvisia s návrhom rozpočtu, aj pánovi premiérovi Ódorovi, aj ministrovi financií a boli vyžrebované. Zajtra aj pán premiér, aj pán minister financií, predpokladám, že prídu do Národnej rady a budú odpovedať na presne túto tému.

Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak, máte slovo.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, vráťme sa k meritu veci. Je tu problém so zostavením rozpočtu na budúci rok, ktorý teda ja som rozhodne nevyvolal, tento problém je zákonný a, mimochodom, keď by sme mali teda hovoriť, že na základe čoho ten problém vznikol, no tak na základe toho, že navrhovatelia, iniciátori toho ústavného zákona nepočítali so všetkými eventualitami, ktoré môžu nastať, a teraz je mlieko rozliate a ja som predložil jeden z návrhov riešenia. Zatiaľ som počul tri, ktoré tu padli.
Jeden je želaný stav, že vláda by mala dostať, vláda pána Ódora, prezidentská vláda, úradnícka by mala dostať dôveru. Vyhodnoťte si, či je to realistické, ja si myslím, že to nie je realistické. Čiže toto riešenie neexistuje.
Druhé riešenie je, za ktoré sa tu prihovárali niektorí kolegovia, že treba predsa len schváliť novelu zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vyhodnoťte si sami, či je to realistické. Ja si myslím, že je to nerealistické.
A potom je tretia možnosť, ktorú navrhujem ja. Ak navrhnete nejaké lepšie riešenie, milerád ho podporím. Myslím si, že toto je jediné reálne riešenie, ktoré má dospieť k tomu, aby ľudia mali čo najlepšie pripravený rozpočet na budúci rok.
A teraz, pán poslanec Dostál, možno si nepočul vyjadrenie exministra financií a potom aj premiéra pána Hegera, alebo ľudí z ministerstva financií, alebo dokonca aj pri rozhovore s pánom terajším premiérom Ódorom včera, to je zjavná vec proste, ten rozpočtový informačný systém nevie robiť dva návrhy rozpočtov súčasne. To ber ako fakt, to tak je. Proste je to tak. Čiže ak sa zhodneme na tom, že treba pripravovať ten realistický návrh štátneho rozpočtu, tak do momentu, kým nebude ten zákonný vyrovnaný v parlamente, ho nevieš pripravovať. Taká je realita.
A ja sa teraz pýtam, čo je podstatnejšie pre Slovenskú republiku, pre občanov Slovenskej republiky, radšej dať väčší čas na prípravu toho realistického rozpočtu, alebo radšej dať väčší čas na prípravu toho nerealistického vyrovnaného rozpočtu. Ja si myslím, že aspoň férové je dať rovnaký čas na prípravu toho, to znamená aspoň tri mesiace na prípravu toho realistického deficitného rozpočtu. Čo je na tom nefér? To je riešenie problému.
Toto je realistický scenár. Realistický scenár je, že ak vláda pána Ódora nepredloží, neuzavrie, keď to tak poviem, ten vyrovnaný rozpočet čím skôr, tak blokuje prípravu toho realistického rozpočtu. Teraz nemyslím preto, že by chceli. Taká je realita. Ja to nemám od seba, pán poslanec Dostál, že ja som si to vymyslel. To tak je, pretože ma už v minulosti o tom informovali aj teda tí ľudia, ktorí robia rozpočet na ministerstve financií, aj kolegovia z nášho ministerstva, keď som tam ešte pôsobil. Čiže kvôli tomu riešim tento problém a neriešim to ani kvôli úradníkom, ani kvôli Ódorovej vláde. Riešim to kvôli tomu, aby ľudia mali na budúci rok čo najlepší rozpočet, čo najlepšie pripravený. Už akákoľvek vláda to pripraví, potrebuje mať aspoň základné fakty nahodené v tom systéme.
Pán poslanec Viskupič, ešte raz, ja by som presadzoval a myslím si, že je najlepšie riešenie, aby vláda pripravovala paralelne, paralelne oba rozpočty. To je najlepšie riešenie. Tým by sme nestratili žiaden čas, boli by dva scenáre, jeden krízový, jeden realistický, akurát to nejde. To som si nevymyslel ja, že to nejde, ja som si to nevymyslel, ja sa snažím ten problém riešiť.
Po druhé. Ja som si nevymyslel, že vláda má pripraviť vyrovnaný rozpočet, to som si ja nevymyslel. Akože to je tá úlitba bohům, že iniciátorom toho nápadu bol zrejme súčasný pán premiér Ódor, ktorý ho teraz musí realizovať. Ale ja som si to teda nevymyslel.
Posledná vec. Pán poslanec, nespomínali sme rodinu, keď hovoríš o tom, že aj my sme mali výhrady k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, mali, ale naše výhrady boli uzatvorené. To znamená, my sme povedali, že keď sa OĽANO so SaS-kou dohodne na nejakej verzii, tak sme pripravení to podporiť. My sme svoje výhrady dali, boli zapracované, čiže nám... toto, toto ťažko nám dať za vinu.
Pán poslanec Šeliga, ty si sa pýtal, že, že čo s tým, že vláda má tú ústavnú povinnosť? No s tým nevieme urobiť nič. Proste tá ústavná povinnosť tam je. Pokiaľ asi nebude vôľa, tak to je také pre mňa akože naozaj úsmevné trochu, že aj tuto v tejto rozprave ja sa snažím ponúknuť za SME RODINA nejaké riešenie, ktoré považujem za fér, no a tuto sa zbytočne, kolegovia, naťahujete navzájom medzi sebou o riešeniach, ktoré sú nerealistické. Ak pán poslanec Viskupič povedal, že nepodporia bez daňovej brzdy, tak toto riešenie je mimo stola. (Reakcia z pléna.) Tak som to pochopil, že povedal, že povedal. O. K.? To znamená, ak pán poslanec Dostál povedal, že dobre, tak potom máme druhú možnosť vysloviť dôveru vláde. Možno sa mýlim, ale aj pán premiér sa, myslím, vyjadril, že to nepovažuje za celkom reálne. No tak potom sa vraciame na stôl k tomu, čo som navrhol, ak nám naozaj ide o to, aby nejaké normálne riešenie s normálnym, realistickým rozpočtom bolo na stole.
Čo sa týka návrhu, pán poslanec, ja som tiež zachytil tento návrh, že možno by bolo rozumné, logické, môžme sa mýliť, možno vláda dostane dôveru, že počkať s tým hlasovaním vlastne po tom, keď budeme vedieť, že či vláda dostala, alebo nedostala dôveru, ja sa tomu nebránim. Myslím si, že my vieme k tomu návrhu, ak to beriem tak, že poslanecký klub SaS si tento návrh oslovil, asi my vieme k tomu priložiť ten klub, že ak sa takto dohodneme, ale potom musíš, pán poslanec, nájsť, ak tomu správne rozumiem, buď poslanecký klub SMER-u, alebo poslanecký klub OĽANO, aby sa o tom mohlo hlasovať. Ak sa nemýlim, teda iba tieto štyri kluby aktuálne sú.
Čiže myslieť si, že z toho, ako vystupujem, aj akou formou vystupujem, aj ako sa snažím argumentovať, je zrejmé, že sa snažím riešiť problém, ktorý tu reálne na stole je, a nájsť nejaké rozumné riešenie, nejaké kompromisné riešenie. Ale to riešenie nemôže byť, spočívať v tom, že aby sme teraz nemuseli riešiť túto nepríjemnú vec, nechajme ju, nech sa rieši po 15. októbri, po voľbách. To neni dobré riešenie. To neni dobré riešenie, ak budeme mať vyblokovaný rozpočtový informačný systém až do 15. októbra a všetci pritom budeme vedieť, že ten vyrovnaný rozpočet nikto nechce. No tak načo tým blokujeme prípravu nového normálneho rozpočtu? Mne sa zdá, že na tomto by sme sa mohli nejako dohodnúť, že to nie je rozumné.
Ešte raz, ak nájdete nejaké iné lepšie riešenie, ako ponúkam ja, určite sa budeme o tom baviť, ale ja zatiaľ iné riešenie nevidím aj kvôli tomu, čo si, myslím, aj ty, pán poslanec, povedal, že no ale môže sa stať, že vláda ešte nebude zostavená. A v takom prípade nejaký rozpočet v parlamente byť musí, lebo to je zákonná povinnosť. Tak vybavme túto zákonnú povinnosť čím skôr, aj tak všetci sa zhodneme na tom, že podstatný je ten realistický rozpočet, no a o ňom sa už potom aj v predvolebnej kampani bavme, či sme skôr za to, alebo za hento, či skôr výdavky, alebo príjmy, alebo ako to riešiť, to, to sa môžme normálne sporiť.
Ale neblokujme ten rozpočtový informačný systém niečím, o čom všetci vieme, že je nereálne, nerealistické.