90. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prosím pekne za slovo.
Teraz bude na vás redak... reagovať pán poslanec Vetrák faktickou poznámkou.
Rozpracované
Vystúpenia
16:00
O slovo požiadal pán spravodajca Viskupič, nech sa páči.
Rozpracované
16:10
Vystúpenie v rozprave 16:10
Marián ViskupičNo. Nevidím tu Juraja Šeligu. To je, to je trošku problém, lebo teda Juraj povedal vo svojom vystúpení, že a len rozprávame a neponúkame žiadne riešenia. Čiastočne sa to podarilo Ondrovi mu odpovedať, kým tu ešte sedel. No ten problém je iný. No Juraj tu proste...
No. Nevidím tu Juraja Šeligu. To je, to je trošku problém, lebo teda Juraj povedal vo svojom vystúpení, že a len rozprávame a neponúkame žiadne riešenia. Čiastočne sa to podarilo Ondrovi mu odpovedať, kým tu ešte sedel. No ten problém je iný. No Juraj tu proste nesedel, keď som mal vystúpenie, kde som hovoril o všetkých možnostiach riešení, dokonca aj o tom preferovanom nami riešení. No a nesedí tu už ani teraz, povedal si svoje a odišiel. No takže toto, toto je mrzuté, tak ja mu len takto, možno pozerá, odkazujem, že ale ja som povedal o tých riešeniach, a to najrozumnejšie v tejto situácii je to, že, že by mohla vláda získať tú dôveru. Za to som ho ja v tom vystúpení chválil a to nemohol Juraj chápať, lebo teda tu nebol, takže ani to nepochopil. takže to povedali sme riešenia a, a teda máme aj preferovanejšie a menej preferované. No, toľko k Jurajovi.
Teraz dovolím si ku pánovi predkladateľovi. No... takto... jasné, problém je, to sme si povedali, áno, pán predkladateľ dáva jedno z možných riešení a debatuje o ňom, super, však veď jasné, na to tu sedíme. Úplný súhlas. My teda hovoríme o nejakých iných, ale celé, jedna vec je základná, lebo na tom je to celé vystavané a ja som medzičasom skontaktoval priamo ministerstvo financií. Jednoducho s tým, s tým RIS-om to tak nie je. Hej? Proste nie je to tak. Nie je problém, že RIS samotný, je doňho schopné nahádzať len jedna verzia. Inak ten RIS samotný robí zároveň pre tri roky, lebo my sa síce tak akože debatujeme o roku 2024, ale rozpočet sa vždy robí ’24, ’25, ’26 teda na tri roky, čiže problém s RIS-om nie je. Toto, čo pán predkladateľ hovorí, toto ako problém nie je. Ten problém tam do nejakej miery je, ale ten je, ten je proste v tej obsluhe. To ministerstvo má, samozrejme, nejaké množstvo zamestnancov, ale. samozrejme, RIS zberá zo všetkých ostatných, čiže problém je, či máme dostatočné kapacity na všetkých miestach a aj v tom centrálnom zdroji na MF, aby sa teda robilo zodpovedajúco dve verzie štátneho rozpočtu s tak veľkým rozdielom, hej, povedzme tých 6-7 mld., hej. No, na toto je odpoveď, že nemáme, resp. hodne ťažko len máme. Ale, ale ešte raz, proste nie je to v žiadnom prípade problém systému ako takého. Hej? Je to problém kapacít, nie systému, lebo toto je zásadné, lebo na tomto je to postavené a na probléme... (Ruch v sále.) Monika, prihlás sa, veď môžem potom debatovať. Na tom je postavené proste celé, celá tento, že návrh tohto riešenia. Hovorím, že je postavený na argumente, ktorý do nejakej miery je, ale tak ako bol prezentovaný, nie je, nie je správny.
No, ale teda, samozrejme, že čo ďalej. Sú, sú rôzne ďalšie riešenia, hovoríme o nich, a, a keď sa tu asi na jednom sme sa zhodli, že ten rozpočet s nulovým deficitom je nemožné nieže proste predstaviť, to je možné, ale, ale nie je možné, aby sa krajina podľa neho riadila, a podľa mňa je nemožné, aby ho tu akýkoľvek budúci parlament schválil, takže ak toto považujeme, tak potom sú už riešenia o ktorých hovorím ja, ale aj kolega Ondro Dostál, že teda tak urobme tie, tie zmeny iné tak, aby vlastne sa nemuselo robiť to cvičenie s tým nerealistickým nulovým deficitom, ktorý aj tak pôjde do koša. Hej? A tam sú potom teda tie možnosti, že jedna vec je posúvať to dopredu, to hovoríš ty, ja hovorím, že dá sa to posúvať aj ďalej, aby sa to robilo už vlastne ako realistický rozpočet, dať tam podmienku, že rozpočet má byť pre tento rok predložený ja neviem do 30 dní po tom, ako získa vláda dôveru, hej? To napríklad rieši túto situáciu, že sa bude pripravovať už len realisticky, čiže jedna verzia. Samozrejme vždy tu bude druhá verzia, a aj to hovorí v prospech toho, čo ja hovorím, že RIS to zvláda. Vždy ministerstvo financií robí ešte verziu, verziu rozpočtového provizória, lebo to hrozí vždy, však to si pamätáme vlani. Však dva, dva dni pred ro... pred Vianocami sme nemali, samozrejme, že MF bolo pripravené len takto prepnúť dáta a ísť od januára v def... v... v rozpočtovom provizóriu. A pre tento rok je tá... (Reakcia navrhovateľa: „Niečo o tom viem, pán poslanec, to nebolo...“) Pán kolega, obaja o tom niečo vieme, hej, jasné, veď bol si pán minister. No každopádne, to riziko rozpočtového provizória je aj pre tento rok. Hej? Takže proste toto všetko proste tá, tie parametre tam sú, ale smerujem k tomu, že teda dá sa baviť o inej možnosti, že to posúvať, aby sa robil len realistický, alebo potom tá možnosť, o ktorej my hovoríme. Jasne sme sa vyjadrili, že najlepšie by bolo, keby úradnícka vláda získala dôveru. Veď je to, a to zasa Juraj Šeliga dobre hovoril, špecifická situácia do nejakého času, má to plusy, má to mínusy, ale v súvislosti s týmto tie plusy sú podľa mňa dôležité a toto by bolo riešenie situácie. Vypne to, vypne to podmienku dlhovej brzdy a jednoducho vláda zasa len by mohla už robiť realistický rozpočet, ktorý si následná vláda zasa do nejakej miery už upraví už podľa toho, aká bude. Takže toto je to riešenie.
No a zasa, ak my ako SaS a už sme sa vyjadrili, že tú dôveru dáme, tak tým pádom vlastne v tomto nám nemôže nikto vyčítať, že proste je problém. To my sme to riešenie problému akože priniesli, dokonca urobíme všetko preto, aby také riešenie mohlo byť, a už ako to dopadne, tak, samozrejme, zasa už aj ja som hovoril, že je nejaká pravdepodobnosť každého toho riešenia, no uvidíme.
No a možno ešte ku Igorovi Matovičovi, lebo to, čo tu padalo, si zasluhuje viacej, viacej času než, než teda tie dve minúty, ktoré som reagoval. No bolo by dobré si povedať, teda ako sme s tými verejnými financiami. Úplne rozumiem, že Igor Matovič ako odchádzajúci minister financií bude hovoriť, že všetko bolo ideálne, a smerom do minulosti, keďže ľudia fakt zaplatili veľa daní, tak sa aj nájdu argumenty, že teda waw, veď ten deficit nebol až tak vysoký, veď či už v absolútnej hodnote alebo, alebo v teda relatívne bol výrazne nižší jak sa čakalo, O. K., takže to sa dá, ale to tiež nie je realita. Akože veriť sa dá čomukoľvek a... ale pozerajme sa fakt na dáta. Hej? Pozerajme sa na na dáta a pozerajme sa dopredu, pretože ten pohľad dozadu, je úžasné, že sa povedzme možno niečo podarilo, ale dôležité je, kde sme dnes a kde budeme zajtra. To sú tie, že trendy sú dôležité. Hej? No a keď sa takto na to pozrieme, no tak sú naše financie, možno poviem také prirovnanie, že pacient na JIS-ke, a obávam sa, že nás bude čakať v nejakom čase resuscitácia. Proste na výdavkovej strane nás zásadne začína trápiť inflácia, indexované výdavky, zvyšované platy, dôchodky, dávky, no a, bohužiaľ, na príjmovej strane nás začína trápiť nedostatok kešu. Jednoducho to pozitívne, čo tá inflácia prináša pre štátny rozpočet, že tie príjmy na začiatku rastú, to je už za nami a už, bohužiaľ, teda budú rásť len výdavky, a to je to, čo je vlastne vidieť a poviem za chvíľku čísla. No inflácia je ako vysoký tlak, ten tiež nebolí a v podstate má človek pocit, že vlastne je všetko v poriadku, ale potom to vie aj zabiť. Hej, takže to takto je to s tou infláciou.
No a O. K., sme na konci mája, rozpočtu 2023, no a ak sa teda tu Igor Matovič chváli, no tak sa chváli vlastne výsledkami roka 2022, čo je teda už päť mesiacov za nami, a teda O. K., chváli sa teda tým nízkym deficitom, ktorý bol 2 %. Fakt to bolo výsledok dobrý, hovorím, preto, že ľudia zaplatili veľa daní, ale jednoducho toto nám už nepomôže. Toto je za nami ako ten lanský sneh, ktorý s už roztopil. No ako to v tom ’22. bolo. Prvé tri štvrťroky boli s vysokými daňovými prímami a s nízkym deficitom, tie boli výborné a následne vo štvrtom štvrťroku sa už začali prejavovať tie medzičasom poprímané atómovky, samotná, dôsledky samotnej inflácie a jednoducho za tie posledné tri mesiace, za posledné tri mesiace minulého roka vyrobil štát deficit na úrovni viac ako 5 % HDP. Čiže tá situácia, aj keď hovoríme o dobrom roku 2022, boli tri dobré štvrťroky ’22 a jeden už veľmi zlý. No to, bohužiaľ, pokračovalo a začiatok roka ’23 je fakt krutý a odovzdával, odovzdával pán štátny tajomník Marcel Klimek, teda štátnu kasu s deficitom cca tých takmer 4 mld., tak ako som povedal, ku tomu 19. 5. tam bolo nejakých cca 4 mld. deficitu. No len aby sme si to porovnali, takže taký deficit štyri miliardy sme mali vlani 14. decembra, 14. decembra, hej, 16-17 dní pred koncom kalendárneho roka. No v roku ’23, teraz, sme to stihli o sedem mesiacov skôr. Takže toto je tá realita. No a keď si zoberieme deficit za október, za posledný polrok, hej, nie kalendárny, ale polrok, to znamená október ’22 až apríl ’23, tak je to 5 mld. eur v absolútnej hodnote, a keď sa pozrieme na hrubý domáci produkt, ktorý tomu obdobiu zodpovedá za toho polroka, tak ten deficit je rovných 9 %. Máme, za posledného polroka máme deficit 9 % hrubého domáceho produktu a to už akože, to už sa asi zhodneme, že to nevyzerá dobre, aj keby tam hneď som mal nejaký malý, malý drobný... proste drobnú odchýlku. Proste je to, je to jednoducho uf, obrovské, obrovské číslo. Hej? Nikde to nie je vidieť, lebo to bolo rozdelené medzi dva roky o jednom vyhlasuje bývalý minister, že bol úžasný, a k tomuto sa už nevyjadruje, lebo veď už kritizuje pána Horvátha, ktorý tam sedí dva týždne.
No a keď sa pozrieme teda, keď si porovnáme rozpočty na tento rok v eurozóne a tam, kde teda je euro, tak nie sme v nejakej že tej spodnej tretine že tých najhorších, no proste nie sme, sme jednoducho lídrom. Sme, sme bohužiaľ v tom negatívnom, negatívnom smere lídrom, a keď ten dlh teda od 1. apríla 2020 od začiatku narástol čistý dlh, bavme sa teda o čistom dlhu, hej, tej, tej hodnote, na ktorú vlastne sa Igor Matovič hovoril, že však ale veď nejaké zostali, zostali.
Takto, inak to poviem. Hrubý dlh je vlastne dlh, ktorý obsahuje aj cash, proste peniaze, ktoré má štát na účtoch pripravené a okamžite likvidné, okamžite schopné nimi zaplatiť. Áno, to sa podarilo a to som tu už aj minule pochválil, že v období, kedy boli úroky veľmi nízke, tak sa podarilo požičať, takže to nám teraz trošku pomôže, než sa tie peniaze neminú, akože sa dokonca roka všetky použijú. Takže áno, ale teda pozrime sa na čistý dlh. Hej? A ten čistý dlh proste narástol zo 42 mld. v roku v... 1. apríla 2020 na 58 mld. v máji 2023. (Reakcia z pléna.) Je, je, hrubý je 69. Áno, čistý, čistý, čistý, čistý, čiže jednoducho za 38 mesiacov narástol o 18 mld. To je, keď si to predelíme, takmer 0,5 mld. mesačne. Proste za čias tejto vlády Slovensku reálne každý mesiac chýbalo 0,5 mld., proste takéto, takéto čísla sú tu. No, Monika, či robím prednášku, Igor Matovič tu roz... (Reakcia z pléna.) Tak dobre, robím prednášku preto, lebo tu Igor Matovič rozprával a urážal nás, a chcem proste povedať pár faktov, ktoré s touto, s touto prerokovávanou vecou zásadne súvisia. Hovorím, hovorím o... hovorím o... o číslach.
No, takže toľko k tomu.
A ešte jedna vec... (rečník si zobral podklady z pultu spravodajcu) posled... posledná ku zasa bývalému ministrovi financií, že tu rozprával o tom, že čo prepustiť, ako prepustiť, takže no pozrieme sa akože fakt, že nejaké čísla, ako to vyzerá, vyzerá so, so štátnymi zamestnancami.
Teda keď vláda Igora Matoviča nastúpila k moci v roku 2020, tak sa zaviazala, že urobí poriadky v neefektívnom množstve štátnych zamestnancov, čiže vtedy aj Igor Matovič samotný hovoril, že štát má prezamestnanosť, že zamestnáva viac zamestnancov, než je potrebné. Hej? Čiže vtedy to aj sám hovoril, no asi sa doba zmenila, dneska hovorí, že Viskupič zle hovorí. Hej? Boli časy, keď to sám hovoril a podpísal. Aj sa začalo robiť, veď áno, to, jasné, do... dohodlo sa teda, že, že sa, že sa bude konsolidovať, počty zamestnancov, že sa prepustí 10 % zo zamestnancov, ktorí teda neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, všetci sme boli vtedy spoločne odhodlaní na túto zmenu, a teda, ale to asi to bolo dávno a už sa na to zabudlo. Hej? Takže tak to, to len k tomu, že Igor Matovič rozpráva, že čo, čo Viskupič hovoril. Kedysi to hovoril aj on.
No a teraz, ale aká je realita. Teraz vyšla aktuálna správa Rady pre štátnu službu, nebude to v pléne, bolo to, bolo to vo výbore a výsledkom je, že teda štátny aparát úradníkov sa každým rokom viac a viac nafukuje, ministri, ministerky pokračujú v politike zväčšovania a rozširovania počtu zamestnancov. Ako hovorím, že túto správu má k dispozícií parlamentný výbor pre sociálne veci, treba sa, treba sa na ňu pozrieť. No, pár, pár faktov z nej. Zasa, prečo o tom hovorím, lebo sa to vzťahu k rozpočtu o ktorom sa bavíme teraz, takže len za jeden rok vzrástol počet zamestnancov na ministerstvách a na úrade vlády približne o 600, len tak porovnanie, to je jedno priemerne veľké ministerstvo z pätnástich. Takže za rok sa prirobilo jedno priemerné veľké ministerstvo.
Potom ešte medzi, medzi rokmi ’19 - ’21 došlo k nárastu v obsadení štátnozamestnaneckých miest o 1 718, no ale čo je dôležité... (Rečník vypol prichádzajúci hovor na vibrujúcom mobilnom telefóne.) Pardon. Jednoducho každý jeden štátny zamestnanec proste predstavuje tlak na štátny rozpočet, preto by malo pracovať len toľko ľudí, koľko je reálne potrebných. A fakt by malo každé jedno ministerstvo každé jedno euro obrátiť dvakrát a dbať pri tom na efektivitu. Aj preto my hovoríme o tom, že daňová brzda, nie zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia. Jednoducho štát je schopný minúť akékoľvek peniaze, ktoré má proste, a skôr to, že sa nedá vôbec povedať, že by sa niekde vôbec znížili množstvá verejných zamestnancov.
No keby len zamestnanci. V rámci všetkých úradov bolo v roku 2022 uzavretých 9 015 dohôd o vykonaní pracovnej činnosti. Porovnanie s rokom predtým s ’21 bolo 7 955. (Reakcia z pléna.) No má to s tým uznesením to, že toto všetko stojí ťažké milióny a milióny eur, ktoré veľmi ťažko zaplatíme z tohto rozpočtu. Aj preto máme 8-miliardový plánovaný deficit, a keďže tie platy nielenže sú trvalým štrukturálnym výdavkom, ale ešte sú aj pravidelne valorizované, tak už to isté množstvo zamestnancov bude stále ťažšie a ťažšie v danej situácii tým rozpočtom pokryť a zaplatiť. Tým rozpočtom, o ktorom sa tu bavíme, že ho majú predložiť do 31. 8. a s nulovým deficitom, preto to hovorím. A hovorím to preto, lebo Igor Matovič mi tu rozprával, že áno, ja som hovoril, že treba robiť škrty aj v počte zamestnancov. Áno, treba robiť škrty v dvadsiatom, na, v apríli 2020 to hovoril aj on, medzitým na to zabudol, dneska vyčíta, že to, čo on hovoril, vyčíta dnes mne. Preto to tu dnes spomínam, pretože som hovoril aj vtedy, hovorím aj teraz a hovoríme o číslach a hovoríme konkrétnych faktoch.
A asi toľko ku... ten záver je taký, že áno, budeme hľadať cesty, a som rád, že sa k tomu teda vyjadril aj pán predkladateľ, aby sa našla, našla možnosť a našli v ideálnom prípade tri kluby, aby sa to samotné hlasovanie o tomto uznesení presunulo vlastne na budúcu schôdzu, ergo do času, keď bude jasné, že úradnícka vláda dôveru nezískala. A veľmi pekne ešte raz ďakujem za pozornosť a je dôležité, že tu skutočne táto debata prebehla, že ľudia trošku viacej majú možnosť vnímať, ak sa to teda dostane mimo, mimo tejto sklenenej veže, že ako to vlastne je, pretože fakt to nie sú jednoduché veci a je to zložité.
Ďakujem pekne ešte raz. Hlasu... (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) No uvidíme.
Vystúpenie v rozprave
24.5.2023 o 16:10 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V prvom rade, aby som náhodou nezabudol, poďakujem všetkým za, za diskusiu a myslím si, že vcelku, vcelku k veci, takže to v prvom rade.
No. Nevidím tu Juraja Šeligu. To je, to je trošku problém, lebo teda Juraj povedal vo svojom vystúpení, že a len rozprávame a neponúkame žiadne riešenia. Čiastočne sa to podarilo Ondrovi mu odpovedať, kým tu ešte sedel. No ten problém je iný. No Juraj tu proste nesedel, keď som mal vystúpenie, kde som hovoril o všetkých možnostiach riešení, dokonca aj o tom preferovanom nami riešení. No a nesedí tu už ani teraz, povedal si svoje a odišiel. No takže toto, toto je mrzuté, tak ja mu len takto, možno pozerá, odkazujem, že ale ja som povedal o tých riešeniach, a to najrozumnejšie v tejto situácii je to, že, že by mohla vláda získať tú dôveru. Za to som ho ja v tom vystúpení chválil a to nemohol Juraj chápať, lebo teda tu nebol, takže ani to nepochopil. takže to povedali sme riešenia a, a teda máme aj preferovanejšie a menej preferované. No, toľko k Jurajovi.
Teraz dovolím si ku pánovi predkladateľovi. No... takto... jasné, problém je, to sme si povedali, áno, pán predkladateľ dáva jedno z možných riešení a debatuje o ňom, super, však veď jasné, na to tu sedíme. Úplný súhlas. My teda hovoríme o nejakých iných, ale celé, jedna vec je základná, lebo na tom je to celé vystavané a ja som medzičasom skontaktoval priamo ministerstvo financií. Jednoducho s tým, s tým RIS-om to tak nie je. Hej? Proste nie je to tak. Nie je problém, že RIS samotný, je doňho schopné nahádzať len jedna verzia. Inak ten RIS samotný robí zároveň pre tri roky, lebo my sa síce tak akože debatujeme o roku 2024, ale rozpočet sa vždy robí ’24, ’25, ’26 teda na tri roky, čiže problém s RIS-om nie je. Toto, čo pán predkladateľ hovorí, toto ako problém nie je. Ten problém tam do nejakej miery je, ale ten je, ten je proste v tej obsluhe. To ministerstvo má, samozrejme, nejaké množstvo zamestnancov, ale. samozrejme, RIS zberá zo všetkých ostatných, čiže problém je, či máme dostatočné kapacity na všetkých miestach a aj v tom centrálnom zdroji na MF, aby sa teda robilo zodpovedajúco dve verzie štátneho rozpočtu s tak veľkým rozdielom, hej, povedzme tých 6-7 mld., hej. No, na toto je odpoveď, že nemáme, resp. hodne ťažko len máme. Ale, ale ešte raz, proste nie je to v žiadnom prípade problém systému ako takého. Hej? Je to problém kapacít, nie systému, lebo toto je zásadné, lebo na tomto je to postavené a na probléme... (Ruch v sále.) Monika, prihlás sa, veď môžem potom debatovať. Na tom je postavené proste celé, celá tento, že návrh tohto riešenia. Hovorím, že je postavený na argumente, ktorý do nejakej miery je, ale tak ako bol prezentovaný, nie je, nie je správny.
No, ale teda, samozrejme, že čo ďalej. Sú, sú rôzne ďalšie riešenia, hovoríme o nich, a, a keď sa tu asi na jednom sme sa zhodli, že ten rozpočet s nulovým deficitom je nemožné nieže proste predstaviť, to je možné, ale, ale nie je možné, aby sa krajina podľa neho riadila, a podľa mňa je nemožné, aby ho tu akýkoľvek budúci parlament schválil, takže ak toto považujeme, tak potom sú už riešenia o ktorých hovorím ja, ale aj kolega Ondro Dostál, že teda tak urobme tie, tie zmeny iné tak, aby vlastne sa nemuselo robiť to cvičenie s tým nerealistickým nulovým deficitom, ktorý aj tak pôjde do koša. Hej? A tam sú potom teda tie možnosti, že jedna vec je posúvať to dopredu, to hovoríš ty, ja hovorím, že dá sa to posúvať aj ďalej, aby sa to robilo už vlastne ako realistický rozpočet, dať tam podmienku, že rozpočet má byť pre tento rok predložený ja neviem do 30 dní po tom, ako získa vláda dôveru, hej? To napríklad rieši túto situáciu, že sa bude pripravovať už len realisticky, čiže jedna verzia. Samozrejme vždy tu bude druhá verzia, a aj to hovorí v prospech toho, čo ja hovorím, že RIS to zvláda. Vždy ministerstvo financií robí ešte verziu, verziu rozpočtového provizória, lebo to hrozí vždy, však to si pamätáme vlani. Však dva, dva dni pred ro... pred Vianocami sme nemali, samozrejme, že MF bolo pripravené len takto prepnúť dáta a ísť od januára v def... v... v rozpočtovom provizóriu. A pre tento rok je tá... (Reakcia navrhovateľa: „Niečo o tom viem, pán poslanec, to nebolo...“) Pán kolega, obaja o tom niečo vieme, hej, jasné, veď bol si pán minister. No každopádne, to riziko rozpočtového provizória je aj pre tento rok. Hej? Takže proste toto všetko proste tá, tie parametre tam sú, ale smerujem k tomu, že teda dá sa baviť o inej možnosti, že to posúvať, aby sa robil len realistický, alebo potom tá možnosť, o ktorej my hovoríme. Jasne sme sa vyjadrili, že najlepšie by bolo, keby úradnícka vláda získala dôveru. Veď je to, a to zasa Juraj Šeliga dobre hovoril, špecifická situácia do nejakého času, má to plusy, má to mínusy, ale v súvislosti s týmto tie plusy sú podľa mňa dôležité a toto by bolo riešenie situácie. Vypne to, vypne to podmienku dlhovej brzdy a jednoducho vláda zasa len by mohla už robiť realistický rozpočet, ktorý si následná vláda zasa do nejakej miery už upraví už podľa toho, aká bude. Takže toto je to riešenie.
No a zasa, ak my ako SaS a už sme sa vyjadrili, že tú dôveru dáme, tak tým pádom vlastne v tomto nám nemôže nikto vyčítať, že proste je problém. To my sme to riešenie problému akože priniesli, dokonca urobíme všetko preto, aby také riešenie mohlo byť, a už ako to dopadne, tak, samozrejme, zasa už aj ja som hovoril, že je nejaká pravdepodobnosť každého toho riešenia, no uvidíme.
No a možno ešte ku Igorovi Matovičovi, lebo to, čo tu padalo, si zasluhuje viacej, viacej času než, než teda tie dve minúty, ktoré som reagoval. No bolo by dobré si povedať, teda ako sme s tými verejnými financiami. Úplne rozumiem, že Igor Matovič ako odchádzajúci minister financií bude hovoriť, že všetko bolo ideálne, a smerom do minulosti, keďže ľudia fakt zaplatili veľa daní, tak sa aj nájdu argumenty, že teda waw, veď ten deficit nebol až tak vysoký, veď či už v absolútnej hodnote alebo, alebo v teda relatívne bol výrazne nižší jak sa čakalo, O. K., takže to sa dá, ale to tiež nie je realita. Akože veriť sa dá čomukoľvek a... ale pozerajme sa fakt na dáta. Hej? Pozerajme sa na na dáta a pozerajme sa dopredu, pretože ten pohľad dozadu, je úžasné, že sa povedzme možno niečo podarilo, ale dôležité je, kde sme dnes a kde budeme zajtra. To sú tie, že trendy sú dôležité. Hej? No a keď sa takto na to pozrieme, no tak sú naše financie, možno poviem také prirovnanie, že pacient na JIS-ke, a obávam sa, že nás bude čakať v nejakom čase resuscitácia. Proste na výdavkovej strane nás zásadne začína trápiť inflácia, indexované výdavky, zvyšované platy, dôchodky, dávky, no a, bohužiaľ, na príjmovej strane nás začína trápiť nedostatok kešu. Jednoducho to pozitívne, čo tá inflácia prináša pre štátny rozpočet, že tie príjmy na začiatku rastú, to je už za nami a už, bohužiaľ, teda budú rásť len výdavky, a to je to, čo je vlastne vidieť a poviem za chvíľku čísla. No inflácia je ako vysoký tlak, ten tiež nebolí a v podstate má človek pocit, že vlastne je všetko v poriadku, ale potom to vie aj zabiť. Hej, takže to takto je to s tou infláciou.
No a O. K., sme na konci mája, rozpočtu 2023, no a ak sa teda tu Igor Matovič chváli, no tak sa chváli vlastne výsledkami roka 2022, čo je teda už päť mesiacov za nami, a teda O. K., chváli sa teda tým nízkym deficitom, ktorý bol 2 %. Fakt to bolo výsledok dobrý, hovorím, preto, že ľudia zaplatili veľa daní, ale jednoducho toto nám už nepomôže. Toto je za nami ako ten lanský sneh, ktorý s už roztopil. No ako to v tom ’22. bolo. Prvé tri štvrťroky boli s vysokými daňovými prímami a s nízkym deficitom, tie boli výborné a následne vo štvrtom štvrťroku sa už začali prejavovať tie medzičasom poprímané atómovky, samotná, dôsledky samotnej inflácie a jednoducho za tie posledné tri mesiace, za posledné tri mesiace minulého roka vyrobil štát deficit na úrovni viac ako 5 % HDP. Čiže tá situácia, aj keď hovoríme o dobrom roku 2022, boli tri dobré štvrťroky ’22 a jeden už veľmi zlý. No to, bohužiaľ, pokračovalo a začiatok roka ’23 je fakt krutý a odovzdával, odovzdával pán štátny tajomník Marcel Klimek, teda štátnu kasu s deficitom cca tých takmer 4 mld., tak ako som povedal, ku tomu 19. 5. tam bolo nejakých cca 4 mld. deficitu. No len aby sme si to porovnali, takže taký deficit štyri miliardy sme mali vlani 14. decembra, 14. decembra, hej, 16-17 dní pred koncom kalendárneho roka. No v roku ’23, teraz, sme to stihli o sedem mesiacov skôr. Takže toto je tá realita. No a keď si zoberieme deficit za október, za posledný polrok, hej, nie kalendárny, ale polrok, to znamená október ’22 až apríl ’23, tak je to 5 mld. eur v absolútnej hodnote, a keď sa pozrieme na hrubý domáci produkt, ktorý tomu obdobiu zodpovedá za toho polroka, tak ten deficit je rovných 9 %. Máme, za posledného polroka máme deficit 9 % hrubého domáceho produktu a to už akože, to už sa asi zhodneme, že to nevyzerá dobre, aj keby tam hneď som mal nejaký malý, malý drobný... proste drobnú odchýlku. Proste je to, je to jednoducho uf, obrovské, obrovské číslo. Hej? Nikde to nie je vidieť, lebo to bolo rozdelené medzi dva roky o jednom vyhlasuje bývalý minister, že bol úžasný, a k tomuto sa už nevyjadruje, lebo veď už kritizuje pána Horvátha, ktorý tam sedí dva týždne.
No a keď sa pozrieme teda, keď si porovnáme rozpočty na tento rok v eurozóne a tam, kde teda je euro, tak nie sme v nejakej že tej spodnej tretine že tých najhorších, no proste nie sme, sme jednoducho lídrom. Sme, sme bohužiaľ v tom negatívnom, negatívnom smere lídrom, a keď ten dlh teda od 1. apríla 2020 od začiatku narástol čistý dlh, bavme sa teda o čistom dlhu, hej, tej, tej hodnote, na ktorú vlastne sa Igor Matovič hovoril, že však ale veď nejaké zostali, zostali.
Takto, inak to poviem. Hrubý dlh je vlastne dlh, ktorý obsahuje aj cash, proste peniaze, ktoré má štát na účtoch pripravené a okamžite likvidné, okamžite schopné nimi zaplatiť. Áno, to sa podarilo a to som tu už aj minule pochválil, že v období, kedy boli úroky veľmi nízke, tak sa podarilo požičať, takže to nám teraz trošku pomôže, než sa tie peniaze neminú, akože sa dokonca roka všetky použijú. Takže áno, ale teda pozrime sa na čistý dlh. Hej? A ten čistý dlh proste narástol zo 42 mld. v roku v... 1. apríla 2020 na 58 mld. v máji 2023. (Reakcia z pléna.) Je, je, hrubý je 69. Áno, čistý, čistý, čistý, čistý, čiže jednoducho za 38 mesiacov narástol o 18 mld. To je, keď si to predelíme, takmer 0,5 mld. mesačne. Proste za čias tejto vlády Slovensku reálne každý mesiac chýbalo 0,5 mld., proste takéto, takéto čísla sú tu. No, Monika, či robím prednášku, Igor Matovič tu roz... (Reakcia z pléna.) Tak dobre, robím prednášku preto, lebo tu Igor Matovič rozprával a urážal nás, a chcem proste povedať pár faktov, ktoré s touto, s touto prerokovávanou vecou zásadne súvisia. Hovorím, hovorím o... hovorím o... o číslach.
No, takže toľko k tomu.
A ešte jedna vec... (rečník si zobral podklady z pultu spravodajcu) posled... posledná ku zasa bývalému ministrovi financií, že tu rozprával o tom, že čo prepustiť, ako prepustiť, takže no pozrieme sa akože fakt, že nejaké čísla, ako to vyzerá, vyzerá so, so štátnymi zamestnancami.
Teda keď vláda Igora Matoviča nastúpila k moci v roku 2020, tak sa zaviazala, že urobí poriadky v neefektívnom množstve štátnych zamestnancov, čiže vtedy aj Igor Matovič samotný hovoril, že štát má prezamestnanosť, že zamestnáva viac zamestnancov, než je potrebné. Hej? Čiže vtedy to aj sám hovoril, no asi sa doba zmenila, dneska hovorí, že Viskupič zle hovorí. Hej? Boli časy, keď to sám hovoril a podpísal. Aj sa začalo robiť, veď áno, to, jasné, do... dohodlo sa teda, že, že sa, že sa bude konsolidovať, počty zamestnancov, že sa prepustí 10 % zo zamestnancov, ktorí teda neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, všetci sme boli vtedy spoločne odhodlaní na túto zmenu, a teda, ale to asi to bolo dávno a už sa na to zabudlo. Hej? Takže tak to, to len k tomu, že Igor Matovič rozpráva, že čo, čo Viskupič hovoril. Kedysi to hovoril aj on.
No a teraz, ale aká je realita. Teraz vyšla aktuálna správa Rady pre štátnu službu, nebude to v pléne, bolo to, bolo to vo výbore a výsledkom je, že teda štátny aparát úradníkov sa každým rokom viac a viac nafukuje, ministri, ministerky pokračujú v politike zväčšovania a rozširovania počtu zamestnancov. Ako hovorím, že túto správu má k dispozícií parlamentný výbor pre sociálne veci, treba sa, treba sa na ňu pozrieť. No, pár, pár faktov z nej. Zasa, prečo o tom hovorím, lebo sa to vzťahu k rozpočtu o ktorom sa bavíme teraz, takže len za jeden rok vzrástol počet zamestnancov na ministerstvách a na úrade vlády približne o 600, len tak porovnanie, to je jedno priemerne veľké ministerstvo z pätnástich. Takže za rok sa prirobilo jedno priemerné veľké ministerstvo.
Potom ešte medzi, medzi rokmi ’19 - ’21 došlo k nárastu v obsadení štátnozamestnaneckých miest o 1 718, no ale čo je dôležité... (Rečník vypol prichádzajúci hovor na vibrujúcom mobilnom telefóne.) Pardon. Jednoducho každý jeden štátny zamestnanec proste predstavuje tlak na štátny rozpočet, preto by malo pracovať len toľko ľudí, koľko je reálne potrebných. A fakt by malo každé jedno ministerstvo každé jedno euro obrátiť dvakrát a dbať pri tom na efektivitu. Aj preto my hovoríme o tom, že daňová brzda, nie zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia. Jednoducho štát je schopný minúť akékoľvek peniaze, ktoré má proste, a skôr to, že sa nedá vôbec povedať, že by sa niekde vôbec znížili množstvá verejných zamestnancov.
No keby len zamestnanci. V rámci všetkých úradov bolo v roku 2022 uzavretých 9 015 dohôd o vykonaní pracovnej činnosti. Porovnanie s rokom predtým s ’21 bolo 7 955. (Reakcia z pléna.) No má to s tým uznesením to, že toto všetko stojí ťažké milióny a milióny eur, ktoré veľmi ťažko zaplatíme z tohto rozpočtu. Aj preto máme 8-miliardový plánovaný deficit, a keďže tie platy nielenže sú trvalým štrukturálnym výdavkom, ale ešte sú aj pravidelne valorizované, tak už to isté množstvo zamestnancov bude stále ťažšie a ťažšie v danej situácii tým rozpočtom pokryť a zaplatiť. Tým rozpočtom, o ktorom sa tu bavíme, že ho majú predložiť do 31. 8. a s nulovým deficitom, preto to hovorím. A hovorím to preto, lebo Igor Matovič mi tu rozprával, že áno, ja som hovoril, že treba robiť škrty aj v počte zamestnancov. Áno, treba robiť škrty v dvadsiatom, na, v apríli 2020 to hovoril aj on, medzitým na to zabudol, dneska vyčíta, že to, čo on hovoril, vyčíta dnes mne. Preto to tu dnes spomínam, pretože som hovoril aj vtedy, hovorím aj teraz a hovoríme o číslach a hovoríme konkrétnych faktoch.
A asi toľko ku... ten záver je taký, že áno, budeme hľadať cesty, a som rád, že sa k tomu teda vyjadril aj pán predkladateľ, aby sa našla, našla možnosť a našli v ideálnom prípade tri kluby, aby sa to samotné hlasovanie o tomto uznesení presunulo vlastne na budúcu schôdzu, ergo do času, keď bude jasné, že úradnícka vláda dôveru nezískala. A veľmi pekne ešte raz ďakujem za pozornosť a je dôležité, že tu skutočne táto debata prebehla, že ľudia trošku viacej majú možnosť vnímať, ak sa to teda dostane mimo, mimo tejto sklenenej veže, že ako to vlastne je, pretože fakt to nie sú jednoduché veci a je to zložité.
Ďakujem pekne ešte raz. Hlasu... (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) No uvidíme.
Rozpracované
16:25
Vstup predsedajúceho 16:25
Juraj BlanárA môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č....
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to parlamentná tlač 1693, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1756.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Majorovej Garstkovej, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona v pléne uviedla. Takže chvíľočku počkáme, lebo videl som, že sa nachádza v rokovacej sále. Odbehla si zrejme niečo vybaviť. Počkáme na ňu, aby tento návrh zákona uviedla. (Krátka pauza pre neprítomnosť navrhovateľky v sále.)
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa Majorová Garstková.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1693.)
Hlasovanie, jasné, pán poslanec a spravodajca, zajtra o 17.00 hod. (Reakcia z pléna.) Ak sa nerozhodne parlament inak, samozrejme, ale zatiaľ sa rozhodol takto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajcovi.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to parlamentná tlač 1693, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1756.
Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Majorovej Garstkovej, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona v pléne uviedla. Takže chvíľočku počkáme, lebo videl som, že sa nachádza v rokovacej sále. Odbehla si zrejme niečo vybaviť. Počkáme na ňu, aby tento návrh zákona uviedla. (Krátka pauza pre neprítomnosť navrhovateľky v sále.)
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa Majorová Garstková.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1693.)
Rozpracované
16:31
Vystúpenie 16:31
Jana Majorová GarstkováVážené kolegyne, vážení kolegovia, s kolegami predkladám novelu zákona Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh zákona reaguje napríklad na zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje aj niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vynakladanie zákonných ustanovení,...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s kolegami predkladám novelu zákona Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh zákona reaguje napríklad na zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje aj niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vynakladanie zákonných ustanovení, precizuje ustanovenia týkajúce sa výkonu samosprávy obcami, rozširuje viaceré kompetencie obecného zastupiteľstva a nezlučiteľnosť funkcie s inými funkciami, ako aj posilňuje transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám a možnosť participácie na činnosti samosprávy.
V oblasti kompetencie obecného zastupiteľstva a poslancov návrh zákona rozširuje okruh osôb, ktoré je poslanec oprávnený interpelovať, čím sa rozširuje okruh osôb, od ktorých poslanec alebo zastupiteľstvo môže požadovať informácie a vysvetlenie.
Návrh zákona aj s cieľom zvyšovania transparentnosti, informovanosti občanov a účasti verejnosti na rozhodovaní samospráv upravuje povinnosti obcí v oblasti zverejňovania, rozširuje práva obyvateľov obce o právo účasti na zasadnutí výborov, ako samosprávnych výkonných, kontrolných, iniciatívnych a poradných orgánov a o právo byť informovaný o činnosti orgánov samosprávy obce o nakladaní s majetkom, o hospodárení obce a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce a právnických osôb zriadených alebo založených obcou, alebo právnických osôb, v ktorých má obec majetkový podiel.
Návrh zákona môže mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, skončila som, a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s kolegami predkladám novelu zákona Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh zákona reaguje napríklad na zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje aj niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vynakladanie zákonných ustanovení, precizuje ustanovenia týkajúce sa výkonu samosprávy obcami, rozširuje viaceré kompetencie obecného zastupiteľstva a nezlučiteľnosť funkcie s inými funkciami, ako aj posilňuje transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám a možnosť participácie na činnosti samosprávy.
V oblasti kompetencie obecného zastupiteľstva a poslancov návrh zákona rozširuje okruh osôb, ktoré je poslanec oprávnený interpelovať, čím sa rozširuje okruh osôb, od ktorých poslanec alebo zastupiteľstvo môže požadovať informácie a vysvetlenie.
Návrh zákona aj s cieľom zvyšovania transparentnosti, informovanosti občanov a účasti verejnosti na rozhodovaní samospráv upravuje povinnosti obcí v oblasti zverejňovania, rozširuje práva obyvateľov obce o právo účasti na zasadnutí výborov, ako samosprávnych výkonných, kontrolných, iniciatívnych a poradných orgánov a o právo byť informovaný o činnosti orgánov samosprávy obce o nakladaní s majetkom, o hospodárení obce a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce a právnických osôb zriadených alebo založených obcou, alebo právnických osôb, v ktorých má obec majetkový podiel.
Návrh zákona môže mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, skončila som, a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.
Rozpracované
16:31
Teraz poprosím pána spravodajcu za gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Petra Dobeša, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Rozpracované
16:33
Vystúpenie 16:33
Peter DobešSúčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo...
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1693). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
16:33
Avšak ešte pred tým požiadala o slovo pani navrhovateľka, ktorá má prednosť, udeľujem jej slovo. Po nej sa pripraví pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa Majorová Garstková.
Avšak ešte pred tým požiadala o slovo pani navrhovateľka, ktorá má prednosť, udeľujem jej slovo. Po nej sa pripraví pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa Majorová Garstková.
Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som neobdržal písomnú prihlášku, preto dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál, pán poslanec Vetrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Avšak ešte pred tým požiadala o slovo pani navrhovateľka, ktorá má prednosť, udeľujem jej slovo. Po nej sa pripraví pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa Majorová Garstková.
Rozpracované
16:35
Uvádzajúci uvádza bod 16:35
Jana Majorová GarstkováNa úvod chcem povedať, že na tomto návrhu spolupracovala skupina poslancov z bývalej koalície a poslanci, ktorí tento zákon poznajú a ktorí poznajú aj jeho aplikačnú prax.
Na úvod chcem povedať, že na tomto návrhu spolupracovala skupina poslancov z bývalej koalície a poslanci, ktorí tento zákon poznajú a ktorí poznajú aj jeho aplikačnú prax.
Návrh zákona bol tiež prerokovaný so zástupcami Únie miest Slovenska a s prezidentom Únie miest Richardom Rybníčkom a kolegom Vetrákom sme tento návrh niekoľkokrát konzultovali. S návrhom súhlasí, konzultovali sme niektoré body návrh a zhodli sme sa na ich znení.
Predkladaný návrh zákona reaguje na aplikáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady, pozn. red.) č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vykladanie zákonných ustanovení. Precizuje ustanovenia týkajúce sa výkonu samosprávy. Obciam rozširuje viaceré kompetencie obecného zastupiteľstva, upravuje nezlučiteľnosť funkcie starostu s inými funkciami, ako aj posilňuje transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám, možnosť participácie na činnosti samosprávy. Zároveň chceme vytvoriť možnosti urobiť samosprávu otvorenejšou, s väčšou účasťou ľudí.
Tento návrh zákona napríklad umožňuje občanom zúčastňovať sa aj na zasadnutiach komisií zriadených pri obecných a mestských zastupiteľstvách, ako aj výborov v mestských častiach. V praxi sme sa stretli s množstvom prípadov, kedy sa občania chceli zúčastniť rokovania komisie, no nebolo im to umožnené. Myslím si, že je v možnostiach obce zabezpečiť, aby na zasadnutí komisie sa mohli zúčastniť aj občania, ktorí sa zaujímajú o dianie v svojej obci.
Okrem komisií bude mať obecné zastupiteľstvo kompetenciu zriaďovať aj obecný mládežnícky parlament a radu seniorov ako svoje dočasné alebo stále poradné iniciatívne a kontrolné orgány. Obecné zastupiteľstvo vymedzí zloženie a úlohu komisií obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov, ktorých volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Môžu byť okrem poslancov aj iné osoby. Práve pri voľbe iných osôb je nevyhnutná ich odbornosť a skúsenosť v problematike, ktoré by malo byť uvedené ako súčasť návrhu na ich zvolenie.
Podľa navrhovanej novely bude môcť byť odmena poskytnutá okrem člena komisie, ktorý nie je poslancom, taktiež členovi obecného mládežníckeho parlamentu alebo členovi rady seniorov, ktorý nie je poslancom, rovnako v kalendárnom roku najviac a vo výške jednej polovice mesačného platu starostu bez zvýšenia pla... príslušnej platovej skupiny. Rovnako to bude platiť aj pre člena výboru mestskej časti, ktorý nie je poslancom. Podrobnosti sa upravia v zásadách odmeňovania obce.
Rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov budú zásadne verejné, rovnako ako je to pri zasadnutiach obecných zastupiteľstiev. Umožní sa tým prístup verejnosti už v skorších štádiách rozhodovania. Potrebné je regulovať pravidlami aj účasť verejnosti, aby sa predišlo znefunkčneniu rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu a rady seniorov. Prístup verejnosti bude limitovaný kapacitou rokovacej sály, musí byť však poskytnutý priestor pre účasť minimálne piatich zástupcov verejnosti, ktorým v prípade záujmu bude udelené slovo. Neverejné budú rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov, ktoré boli zriadené dočasne. Zároveň každý z poradných iniciatívnych a kontrolných orgánov obce môže svoje rokovanie vyhlásiť za verejn... za neverejné z rovnakých dôvodov a podmienok, ako sa môže vyhlásiť za neverejné aj rokovanie obecného zastupiteľstva.
Komisia, obecný mládežnícky parlament alebo rada seniorov budú mať povinnosť aspoň tri dni pred svojím zasadnutím uverejniť návrh programu zasadnutia na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Ďalej zaväzujeme obce zverejniť návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorého navrhovateľom je poslanec, a jeho vyvesením na úradnej tabuli obce aj na webovom sídle obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu na riadenie, a to z dôvodu, že sú prípady, kedy neboli rešpektované požiadavky poslancov na zverejnenie týchto návrhov VZN na úradnej tabuli obce a poslanec nemá kompetenciu takýto návrh zverejniť sám.
Tu je potrebné povedať, že v niektorých obciach a mestách s týmto problém nemajú. Vychádzajú v ústrety všetkým poslancom. Avšak máme veľmi negatívne ohlasy, kde úrad odmieta zverejniť návrh VZN, napríklad opozičných poslancov. Chceme zabezpečiť súlad s § 25 ods. 4 písm. a), kde je uvedené, že poslanec je oprávnený najmä predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy a práve predkladanie návrhov všeobecne záväzných nariadení pokladáme za podstatné.
Ďalej precizujeme, akým spôsobom je možné meniť znenie VZN počas rokovania zastupiteľstva. V niektorých obciach je poslancom umožnené vstupovať do schvaľovania všeobecne záväzných nariadení priamo na rokovaní zastupiteľstva, v niektorých obciach to umožnené nie je. Týmto ustanovením chceme precizovať, aby bolo jasne stanovené, kto a akým spôsobom môže podávať návrhy na zmenu VZN počas jeho schvaľovania na rokovaní. Fyzické osoby a právnické osoby môžu k návrhu nariadenia uplatniť pripomienku v písomnej forme, elektronickej alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Okrem toho, že z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá, bude musieť byť pripomienka riadne zdôvodnená. Prax ukázala, že pripomienky neboli dostatočne odôvodnené, riadne a zrozumiteľne a z tohto dôvodu dochádzalo k nejasnostiam. Ďalej ukladáme starostom a primátorom povinnosť predložiť harmonogram zasadnutí zastupiteľstiev. Žijeme v dobe, kedy je každá minúta drahá a každý z nás si organizuje svoj harmonogram niekoľko dní, týždňov dopredu, preto je nemysliteľné, aby sa xy poslancov prispôsobovalo jednému primátorovi, starostovi. Tento návrh umožní, aby termíny vybral starosta, ale jeho povinnosťou bude o týchto termínoch informovať poslancov v dostatočnom predstihu.
Navrhuje sa predĺžiť lehota zverejnenia programu obecného zastupiteľstva tak, že deň zastupiteľstva sa do troch dní na účely zverejnenia nezapočítava. Okrem toho sa obciam ukladá povinnosť v rovnakej lehote zverejniť aj všetky materiály na rokovanie obecného zastupiteľstva, čo sú texty návrhov uznesení a všetky materiály určené na zasadnutie zastupiteľstva. Predĺžením lehoty a uložením týchto povinností dôjde k zvýšeniu transparentnosti a lepšej informovanosti občanov. Tento návrh taktiež ukladá starostom a primátorom povinnosť zaradiť do programu zastupiteľstva, rokovania zastupiteľstva návrhy predložené poslancami. Prax ukazuje, že mnoho starostov a primátorov do rokovania zastupiteľstva úmyselne nezaradí návrhy predložené opozičnými poslancami. Tí ak v súčasnosti nemajú nadpolovičnú väčšinu, tento bod nedokážu zaradiť, taktiež aj v tomto bode chceme stav zosúladiť už s citovaným § 25, ich návrhy budú do programu zaradené automaticky.
Prijatím tejto novely budú do programu zaradené aj body, ktoré navrhla zaradiť komisia alebo výbor mestskej časti prostredníctvom povereného poslanca, je to taktiež posun vpred, nakoľko doteraz častokrát návrhy komisii ostali len na papieri v zápisnici.
Precizujeme spôsob schvaľovania programu rokovania zastupiteľstva. Počas pracovných stretnutí sme narazili aj na problém pri schvaľovaní programu zastupiteľstva. Tento návrh odstráni nepresnosti a stanoví jasný postup schvaľovania programu. V mnohých obciach sme pri tvorbe tohto, sme sa pri tvorbe tohto návrhu stretli s benevolenciou a z programu rokovania zastupiteľstva si mnohí starostovia urobili trhací kalendár. Odkladali sa body uprostred rokovania, prehadzovali sa body a podobne. Týmto naším návrhom sa tento problém raz a navždy vyrieši. Upravuje aj predkladanie materiálov tzv. krátkou cestou. Návrh zákona sprísni predkladanie materiálov na poslednú chvíľu. Ich zaradenie bude možné len so súhlasom trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Posilňuje sa význam komisií, ktoré si zastupiteľstvo schválilo, a to tak, že pred prijatím uznesenia sa oboznámi so stanoviskom príslušnej komisie. Zároveň zabezpečíme zverejnenie odpovedí na interpelácie poslancov širokej verejnosti. Umožníme poslancom poberať plat vo výške dvoch mesačných platov starostu a tak ďalej.
V tejto novele sa dotýkame aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Prax ukazuje, že je potrebné precizovať ustanovenia ohľadom zvolávania zhromaždenia obyvateľov mesta, alebo ak je potrebné, len jednotlivých mestských častí. Upravujú sa taktiež platové pomery poslancov hlavného mesta, ako aj poslancom mestských častí, kde sa stanovuje maximálny limit odmien za kalendárny rok.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice sme taktiež považovali za potrebné precizovať v paragrafe zhromaždenia rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcom bode. Posledný bod č. 4 sa venuje úprave zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Zjednocuje sa prijímanie všeobecne záväzných nariadení. Súčasne dochádza k rozšíreniu ustanovení ohľadom nezlučiteľnosti funkcie poslanca VÚC s inými funkciami, konkrétne s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený. Poslancom VÚC sa touto novelou predlžuje čas potrebný na potvrdenie uznesenia, ktorého výkon bol predsedom VÚC pozastavený z dvoch na tri mesiace.
Na koniec dopĺňame, že funkcia predsedu VÚC je nezlučiteľná s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby s majetkovou účasťou samosprávneho kraja, v ktorom bol zvolený.
Ďakujem pekne za slovo.
Uvádzajúci uvádza bod
24.5.2023 o 16:35 hod.
Mgr.
Jana Majorová Garstková
Videokanál poslanca
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, rada by som vystúpila v rozprave k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Na úvod chcem povedať, že na tomto návrhu spolupracovala skupina poslancov z bývalej koalície a poslanci, ktorí tento zákon poznajú a ktorí poznajú aj jeho aplikačnú prax.
Návrh zákona bol tiež prerokovaný so zástupcami Únie miest Slovenska a s prezidentom Únie miest Richardom Rybníčkom a kolegom Vetrákom sme tento návrh niekoľkokrát konzultovali. S návrhom súhlasí, konzultovali sme niektoré body návrh a zhodli sme sa na ich znení.
Predkladaný návrh zákona reaguje na aplikáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky (Slovenskej národnej rady, pozn. red.) č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vykladanie zákonných ustanovení. Precizuje ustanovenia týkajúce sa výkonu samosprávy. Obciam rozširuje viaceré kompetencie obecného zastupiteľstva, upravuje nezlučiteľnosť funkcie starostu s inými funkciami, ako aj posilňuje transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám, možnosť participácie na činnosti samosprávy. Zároveň chceme vytvoriť možnosti urobiť samosprávu otvorenejšou, s väčšou účasťou ľudí.
Tento návrh zákona napríklad umožňuje občanom zúčastňovať sa aj na zasadnutiach komisií zriadených pri obecných a mestských zastupiteľstvách, ako aj výborov v mestských častiach. V praxi sme sa stretli s množstvom prípadov, kedy sa občania chceli zúčastniť rokovania komisie, no nebolo im to umožnené. Myslím si, že je v možnostiach obce zabezpečiť, aby na zasadnutí komisie sa mohli zúčastniť aj občania, ktorí sa zaujímajú o dianie v svojej obci.
Okrem komisií bude mať obecné zastupiteľstvo kompetenciu zriaďovať aj obecný mládežnícky parlament a radu seniorov ako svoje dočasné alebo stále poradné iniciatívne a kontrolné orgány. Obecné zastupiteľstvo vymedzí zloženie a úlohu komisií obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov, ktorých volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Môžu byť okrem poslancov aj iné osoby. Práve pri voľbe iných osôb je nevyhnutná ich odbornosť a skúsenosť v problematike, ktoré by malo byť uvedené ako súčasť návrhu na ich zvolenie.
Podľa navrhovanej novely bude môcť byť odmena poskytnutá okrem člena komisie, ktorý nie je poslancom, taktiež členovi obecného mládežníckeho parlamentu alebo členovi rady seniorov, ktorý nie je poslancom, rovnako v kalendárnom roku najviac a vo výške jednej polovice mesačného platu starostu bez zvýšenia pla... príslušnej platovej skupiny. Rovnako to bude platiť aj pre člena výboru mestskej časti, ktorý nie je poslancom. Podrobnosti sa upravia v zásadách odmeňovania obce.
Rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov budú zásadne verejné, rovnako ako je to pri zasadnutiach obecných zastupiteľstiev. Umožní sa tým prístup verejnosti už v skorších štádiách rozhodovania. Potrebné je regulovať pravidlami aj účasť verejnosti, aby sa predišlo znefunkčneniu rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu a rady seniorov. Prístup verejnosti bude limitovaný kapacitou rokovacej sály, musí byť však poskytnutý priestor pre účasť minimálne piatich zástupcov verejnosti, ktorým v prípade záujmu bude udelené slovo. Neverejné budú rokovania komisie obecného mládežníckeho parlamentu alebo rady seniorov, ktoré boli zriadené dočasne. Zároveň každý z poradných iniciatívnych a kontrolných orgánov obce môže svoje rokovanie vyhlásiť za verejn... za neverejné z rovnakých dôvodov a podmienok, ako sa môže vyhlásiť za neverejné aj rokovanie obecného zastupiteľstva.
Komisia, obecný mládežnícky parlament alebo rada seniorov budú mať povinnosť aspoň tri dni pred svojím zasadnutím uverejniť návrh programu zasadnutia na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce. Ďalej zaväzujeme obce zverejniť návrh všeobecne záväzného nariadenia, ktorého navrhovateľom je poslanec, a jeho vyvesením na úradnej tabuli obce aj na webovom sídle obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu na riadenie, a to z dôvodu, že sú prípady, kedy neboli rešpektované požiadavky poslancov na zverejnenie týchto návrhov VZN na úradnej tabuli obce a poslanec nemá kompetenciu takýto návrh zverejniť sám.
Tu je potrebné povedať, že v niektorých obciach a mestách s týmto problém nemajú. Vychádzajú v ústrety všetkým poslancom. Avšak máme veľmi negatívne ohlasy, kde úrad odmieta zverejniť návrh VZN, napríklad opozičných poslancov. Chceme zabezpečiť súlad s § 25 ods. 4 písm. a), kde je uvedené, že poslanec je oprávnený najmä predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy a práve predkladanie návrhov všeobecne záväzných nariadení pokladáme za podstatné.
Ďalej precizujeme, akým spôsobom je možné meniť znenie VZN počas rokovania zastupiteľstva. V niektorých obciach je poslancom umožnené vstupovať do schvaľovania všeobecne záväzných nariadení priamo na rokovaní zastupiteľstva, v niektorých obciach to umožnené nie je. Týmto ustanovením chceme precizovať, aby bolo jasne stanovené, kto a akým spôsobom môže podávať návrhy na zmenu VZN počas jeho schvaľovania na rokovaní. Fyzické osoby a právnické osoby môžu k návrhu nariadenia uplatniť pripomienku v písomnej forme, elektronickej alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Okrem toho, že z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá, bude musieť byť pripomienka riadne zdôvodnená. Prax ukázala, že pripomienky neboli dostatočne odôvodnené, riadne a zrozumiteľne a z tohto dôvodu dochádzalo k nejasnostiam. Ďalej ukladáme starostom a primátorom povinnosť predložiť harmonogram zasadnutí zastupiteľstiev. Žijeme v dobe, kedy je každá minúta drahá a každý z nás si organizuje svoj harmonogram niekoľko dní, týždňov dopredu, preto je nemysliteľné, aby sa xy poslancov prispôsobovalo jednému primátorovi, starostovi. Tento návrh umožní, aby termíny vybral starosta, ale jeho povinnosťou bude o týchto termínoch informovať poslancov v dostatočnom predstihu.
Navrhuje sa predĺžiť lehota zverejnenia programu obecného zastupiteľstva tak, že deň zastupiteľstva sa do troch dní na účely zverejnenia nezapočítava. Okrem toho sa obciam ukladá povinnosť v rovnakej lehote zverejniť aj všetky materiály na rokovanie obecného zastupiteľstva, čo sú texty návrhov uznesení a všetky materiály určené na zasadnutie zastupiteľstva. Predĺžením lehoty a uložením týchto povinností dôjde k zvýšeniu transparentnosti a lepšej informovanosti občanov. Tento návrh taktiež ukladá starostom a primátorom povinnosť zaradiť do programu zastupiteľstva, rokovania zastupiteľstva návrhy predložené poslancami. Prax ukazuje, že mnoho starostov a primátorov do rokovania zastupiteľstva úmyselne nezaradí návrhy predložené opozičnými poslancami. Tí ak v súčasnosti nemajú nadpolovičnú väčšinu, tento bod nedokážu zaradiť, taktiež aj v tomto bode chceme stav zosúladiť už s citovaným § 25, ich návrhy budú do programu zaradené automaticky.
Prijatím tejto novely budú do programu zaradené aj body, ktoré navrhla zaradiť komisia alebo výbor mestskej časti prostredníctvom povereného poslanca, je to taktiež posun vpred, nakoľko doteraz častokrát návrhy komisii ostali len na papieri v zápisnici.
Precizujeme spôsob schvaľovania programu rokovania zastupiteľstva. Počas pracovných stretnutí sme narazili aj na problém pri schvaľovaní programu zastupiteľstva. Tento návrh odstráni nepresnosti a stanoví jasný postup schvaľovania programu. V mnohých obciach sme pri tvorbe tohto, sme sa pri tvorbe tohto návrhu stretli s benevolenciou a z programu rokovania zastupiteľstva si mnohí starostovia urobili trhací kalendár. Odkladali sa body uprostred rokovania, prehadzovali sa body a podobne. Týmto naším návrhom sa tento problém raz a navždy vyrieši. Upravuje aj predkladanie materiálov tzv. krátkou cestou. Návrh zákona sprísni predkladanie materiálov na poslednú chvíľu. Ich zaradenie bude možné len so súhlasom trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Posilňuje sa význam komisií, ktoré si zastupiteľstvo schválilo, a to tak, že pred prijatím uznesenia sa oboznámi so stanoviskom príslušnej komisie. Zároveň zabezpečíme zverejnenie odpovedí na interpelácie poslancov širokej verejnosti. Umožníme poslancom poberať plat vo výške dvoch mesačných platov starostu a tak ďalej.
V tejto novele sa dotýkame aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Prax ukazuje, že je potrebné precizovať ustanovenia ohľadom zvolávania zhromaždenia obyvateľov mesta, alebo ak je potrebné, len jednotlivých mestských častí. Upravujú sa taktiež platové pomery poslancov hlavného mesta, ako aj poslancom mestských častí, kde sa stanovuje maximálny limit odmien za kalendárny rok.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice sme taktiež považovali za potrebné precizovať v paragrafe zhromaždenia rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcom bode. Posledný bod č. 4 sa venuje úprave zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Zjednocuje sa prijímanie všeobecne záväzných nariadení. Súčasne dochádza k rozšíreniu ustanovení ohľadom nezlučiteľnosti funkcie poslanca VÚC s inými funkciami, konkrétne s funkciou štatutárneho orgánu rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený. Poslancom VÚC sa touto novelou predlžuje čas potrebný na potvrdenie uznesenia, ktorého výkon bol predsedom VÚC pozastavený z dvoch na tri mesiace.
Na koniec dopĺňame, že funkcia predsedu VÚC je nezlučiteľná s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby s majetkovou účasťou samosprávneho kraja, v ktorom bol zvolený.
Ďakujem pekne za slovo.
Rozpracované
16:40
Teraz bude na vás redak... reagovať pán poslanec Vetrák faktickou poznámkou.
Teraz bude na vás redak... reagovať pán poslanec Vetrák faktickou poznámkou.
Prosím pekne za slovo.
Teraz bude na vás redak... reagovať pán poslanec Vetrák faktickou poznámkou.
Rozpracované
16:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45
Milan VetrákVystúpenie s faktickou poznámkou
24.5.2023 o 16:45 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja... Janka to tak naznačila, to ešte tak poviem teda aj konkrétnejšie, my sme, toto nie je prvá verzia návrhu zákona, ktorá je predložená. Nakoniec také obšírnejšie verzie sú ešte presunuté na júnovú schôdzu, kde asi aj skončia, lebo však to bude maximálne prvé čítanie, ak sa k tomu vôbec dostaneme, čiže my sme aj prerábali tie verzie a upravovali sme ich podľa toho, ako sa nám darilo rokovanie so samosprávami alebo zástupcami samospráv. Aby teda aj toto zaznelo, že snažili sme, samozrejme, byť korektní voči všetkým tým zástupcom, či je to SK8, Únia miest a ZMOS, len každý sa k tomu staval trochu inak. Aj to treba povedať, že naozaj absolvovali sme niekoľkohodinové rokovania s Úniou miest a návrh, ktorý prezentujeme, nielen tento, ale každý, ktorý je predložený na túto schôdzu a týka sa samosprávy, je vyrokovaný a sú zapracované pripomienky Únie miest. Pokiaľ ide o SK8, SK8 v zásade nemala nejaké konkrétne pripomienky, len teda zauvažovala, že či teda to nie je tak, že to úplne nie je najšťastnejšie, keď sa to robí už ku koncu volebného obdobia, ale nejaké konkrétne pripomienky nepovedali. No a ZMOS, ZMOS nejako zo zásady k týmto veciam rokovať nechcel, čomu ja sa osobne nečudujem, pretože v bývalom, v bývalom volebnom alebo v minulom období bola prijatá veľmi nevyvážená novela samosprávnych zákonov v prospech primátorov, starostov a županov, ktorá nemá obdobu v žiadnej inej krajine, v štáte Európskej únie, veľmi nevyvážená na úkor zastupiteľstiev, takže ja rozumiem, že prečo si ZMOS, ktorý v zásade zastupuje iba starostov, primátorov, nezastupuje celú samosprávu, nechce o tejto... o týchto veciach rokovať, pretože im veľmi vyhovuje, tak ako to je, ale všetkým ostatným to podľa všetkého asi ani nevyhovuje.
Rozpracované
