90. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Dominikovi Drdulovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedeného návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnym pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhoval, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, prihlásil sa za stranu SMER – SD pán poslanec Boris Susko.
Nakoľko pán poslanec Vetrák požiadal o... prvý o slovo, tak udeľujem slovo pánovi poslancovi, aby obhajoval uvedený zákon, nech sa páči.

Ďakujem pekne a ďakujem pekne aj za slovo. Ja začnem tým, že môj názor na aplikáciu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je taký, že viac ako vylepšovanie toho samotného formulára majetkových priznaní je väčší problém v tom, akým spôsobom sa kontroluje dodržiavanie tohto zákona.
Vidíme to najmä v oblasti komunálu, kde niektoré obce a mestá ani neotvárajú obálky s majetkovými priznaniami, a čakajú, kým príde nejaký podnet, pričom sa zväčša ani nedočkajú nejakého podnetu, lebo keď neviete, čo máte namietať, keď niečo nie je zverejnené, tak potom asi ani nebudete písať podnety. Aj keď dneska sa to už teda musí zverejňovať, to, to bolo, to bol veľký prelomový úspech, ktorý sa dosiahol, teda až na, až na výnimky tých obcí, ktoré nemajú webové sídlo.
Ale aj keď teda dochádza k tej kontrole, tak tá kontrola je častokrát formálna, pretože potom je ešte spor o to, že či má byť ten samotný výbor taký iniciatívny a má si došetrovať niektoré veci a oslovovať tie ďalšie orgány príslušné a, a naozaj robiť riadne tú kontrolu, teda tak v takom väčšom rozsahu, alebo má byť skôr pasívny, a teda úplne sa spoliehať na to, čo ten, čo ten podávateľ podnetu napíše v podnete a potom sa dožaduje donekonečna ten podávateľ, aby to ešte spresnil, hoci v jeho možnostiach často neni spresnenie toho podnetu.
Čiže aj, aj toto sú také veľké otázky, ktoré nás viedli k tomu, aby sme do programového vyhlásenia vlády uviedli, že mal by sa v budúcnosti zriadiť nejaký úrad na ochranu verejného záujmu, aby teda to chytil pevne do rúk a aby tá kontrola či už majetkových priznaní, alebo pokiaľ ide o vyhlásenie o nezlučiteľnosti funkcií, prebiehala riadne, aby na to nejaký úrad mal kapacitu, aby využívala informačnú techniku, prepojenie určitých informačných systémov, registrov a podobne. Takýto úrad už dnes funguje veľmi dobre napríklad vo Francúzsku alebo v Írsku.
My sme to síce dali do toho programového vyhlásenia vlády, ale tým, že v lete minulého roka došlo k tomu, že jeden z členov bývalej koalície opustil koalíciu, a na ústavný zákon treba ústavnú väčšinu a toto bola naozaj zásadná veľká zmena, tak tým pádom v tom lete táto predstava už prestala byť reálnou. A jediné, čo môže byť ešte ako-tak reálne, sú určité vylepšenia tohto ústavného zákona a ja sa teraz v krátkosti, je ich tam asi päť, budem venovať jednotlivým tým vylepšeniam, aby bolo jasné, o čo ide. Ony sú to v zásade nie nejako rozsiahle, rozsiahlo formované vylepšenia, ale nazdávam sa, že vedia pomôcť veci.
Čiže v prvom rade, judikatúra Ústavného súdu sa tiež nejakým spôsobom vyvíja a v poslednom období máme viaceré judikáty Ústavného súdu, ktoré hovoria, že tá jednoročná lehota, počas ktorej sa verejný funkcionár má považovať za verejného funkcionára, by mala byť len poriadkovou lehotou. To konštatoval Ústavný súd a to je dosť zásadná zmena, ktorú by sme mali zohľadniť aj v ústavnom zákone, pretože inak nám vznikajú spory najmä na komunálnej úrovni, či možno začať konanie voči verejnému funkcionárovi, keď už prešiel rok odvtedy, ako ukončil funkciu verejného funkcionára. Bol, bolo, boli veľmi ne... bola veľmi nejednotná prax najmä v oblasti komunálu, niekedy sa tie konania začínali, inde sa povedalo, že už prešiel rok, potom sa malo za to, že keď začne to konanie, až po tom, ako rok uplynie, nakoniec Ústavnú súd to vysvetlil tak, že je to len poriadková lehota. Čiže dnes platí, že to konanie možno začať aj neskôr ako po jednom roku, ale náš Ústavný zákon túto judikatúru ešte nezohľadňuje a o tom je to prvé vylepšenie a tá prvá korekcia, ktorá je v tom bode číslo jedna.
Potom je tu návrh, aby, keďže ústavný zákon je naozaj veľmi ťažké novelizovať, aby sme umožnili, tak ako už to na dvoch iných miestach v ústavnom zákone je, že niečo nám dopovie aj obyčajný zákon, a v tomto prípade by dopovedal aj určité konanie, alebo áno, určité konanie, ktoré by sa považovalo nie podľa tohto ústavného zákona, ale, ale aj podľa bežného zákona za konanie, kde sa uprednostňuje osobný záujem pred verejným záujmom.
Dnes už máme takéto dve odchýlky v samotnom ústavnom zákone, ktorý hovorí alebo ktorý odkazuje na bežný zákon. To znamená, že nie vždy sa postupuje podľa ústavného zákona, ale za určité porušenie toho ústavného zákona sa považuje aj to, čo, aj to, čo teda hovorí osobitný zákon. Že nešlo by o prvú takúto odchýlku a odkaz na osobitný zákon, ktorý nie je ústavným zákonom, a myslím si, že by to bolo na prospech veci, pretože naozaj ústavný zákon je niekedy veľmi ťažké zmeniť, pritom vieme o konaniach, ktoré by bolo potrebné postihovať, a nevieme sa k tomu nejakým spôsobom dopracovať formou novely ústavného zákona, pričom je aj väčšinová zhoda, ale nie, nie je ústavná väčšina.
Ďalšia vec, a to sa týka už samotného formulára, je otázka, či máme pri posudzovaní majetku, majetku posudzovať, a pokiaľ ide o užívanie veci, či máme prihliadať na hodnotu tej samotnej užívanej veci, alebo hodnotu toho užívania. My dnes postupujeme podľa toho, lebo zákon je tak naformulovaný, že pozeráme na hodnotu užívania. To znamená, že ak si dohodnem prenájom vo vile v Cannes za jedno euro, tak to nemusím uvádzať v majetkovom priznaní, lebo hodnota užívania je jedno euro. Mohol by som to uvádzať až... alebo musel by som to uvádzať až vtedy, keby som platil za to viac ako 20-tisíc. Teraz hovorím ilustratívny príklad. Myslím si, že to nebol úmysel zákonodarcu.
Myslím, že úmysel zákonodarcu bol v tom, a tak by to podľa mňa bolo správnejšie, ak by sa to uvádzalo do majetkového priznania vtedy, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti je väčšia ako tých plus-mínus 20- alebo 22-tisíc. Čiže tou ďalšou zmenou, ktorú navrhujem, je, aby v majetkovom priznaní sa uvádzali teda aj nehnuteľnosti, ktoré sú užívané, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti presahuje ten limit, nie ak hodnota užívania, lebo to je veľmi ľahké, to je veľmi ľahko možno obísť, aj to sa obchádza, preto aj v tých majetkových priznania častokrát vôbec tie lukratívne nehnuteľnosti nevidíme a potom ani nevidíme tie prepojenia medzi niektorými politikmi a finančnými oligarchami povedzme.
Potom je tu ďalšie vylepšenie, ktoré, ktoré ja som zaz... označil v tom samotnom podaní ako... alebo to poviem nakoniec.
Teda je tu ešte jedno vylepšenie, ktoré zase ide opačným smerom, nejde smerom k sprísňovaniu, ale smerom k takej, takému nor... takej normálnej kontrole majetkových priznaní. Dnes tie majetkové priznania väčšinou končia a tá kontrola končí na tom, že, že väčšinou trestáme ľudí, ktorí zabudli podať majetkové priznanie o jeden deň, o tri dni, o týždeň a tak ďalej, a je podľa mňa všeobecná zhoda aj na výbore, asi nie sme jediný výbor, asi to aj v minulosti bolo tak, že tieto porušenia, že mali by sme byť troška tolerantnejší k týmto porušeniam, lebo malo by ísť o to, či ten verejný funkcionár sa chce, alebo či chce priznať majetok a príjmy, či chce urobiť tú deklaráciu, to vyhlásenie o majetkoch, o príjmoch a o nezlučiteľnosti funkcií, alebo či sa to snaží obísť. A to nám nerieši to, že on to podá o jeden deň neskôr, lebo je jasné, že on sa nechcel vyhýbať tomu priznaniu. Čiže zavádzam tu mechanizmus, kedy by v prípade, ak pôjde o takéto naozaj že pochybenia zo zábudlivosti alebo z omeškania, alebo je naozaj nejaký objektívny dôvod, že by sme k tomu pristupovali tolerantnejšie a tá pokuta by sa za určitých okolností neudelila. Myslím si, že je to aj fér, lebo malo by nám ísť o to, či sa ten funkcionár, či chce deklarovať svoje príjmy a pomery, alebo nechce, nie o to, či to zmešká o deň alebo o dva.
Potom je tu aj vypustenie mechanizmu preto, že ho považujem, asi nie som jediný, za nadbytočný, ak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje tými tromi pätinami, že došlo k porušeniu ústavného zákona, tak považujem za nadbytočné, aby sme s tým ešte chodili do pléna, ešte aby aj tu museli tri pätiny poslancov, teda hovoríme povedzme o strate mandátu, deklarovať, že áno, výbor má pravdu. Že prečo by tam malo byť dvojstupňové potvrdenie, keď ten verejný funkcionár sa môže odvolať na Ústavný súd, a to konanie je zas, to konanie má odkladný, alebo to odvolanie jeho má odkladný účinok. Čiže jemu sa nič nestane, keď sa odvolá na Ústavný súd a počká si na rozhodnutie Ústavného súdu. On o ten mandát nepríde. Takto zbytočne zaťažujeme plénum, potom sa tu z toho zbytočne stáva politická otázka, nie, nie vždy aj ten predsedajúci je úplne rád tomu, že to musí predkladať do pléna, však hovorme, ako to z praxe poznáme, myslím, že keď je na to výbor určený, tak ten výbor to má konštatovať, verejný funkcionár nech sa odvolá na Ústavný súd a nebude tým zaťažovať jednoducho plénum. Dnes to máme nastavené tak, že zaťažujeme plénum, podľa mňa to nie je úplne najšťastnejšie.
No a nakoniec to, čo v návrhu zákona označujem ako taký, by som povedal, najväčšiu vymoženosť, aj keď teda je to relatívne, a vôbec sa nebránim ani ďalším veciam, ak by sme na nich vedeli dohodnúť, a vôbec sa nebránim ani tomu, ak niečo z toho, čo som povedal, je veľký problém, aby sme to nakoniec z toho zákona vypustili, pretože potrebujeme aj vylepšovať ten zákon z času na čas, aspoň raz za štyri roky by sme sa mali niekam posúvať aj pri ochrane verejného záujmu.
A teda tá posledná vec spočíva v tom, že častokrát - a nemusíme hovoriť hneď len o celoštátnej úrovni, môžeme hovoriť aj o komunálnej úrovni, ja som zažil veľa, oveľa flagrantnejších porušení ústavného zákona alebo ochoty kontrolovať majetkové priznania skôr na parla... na komunálnej úrovni, ale dajme tomu, že všade, tak je, je to zametanie káuz pod koberec spôsobom, že častokrát z kolegiality, hoci je jasné porušenie ústavného zákona, tak poslanci sa v danej komisii alebo u nás na výbore dohodnú, že zastavia to konanie. Proste zastavia, pretože nechcú to tomu kolegovi spraviť. No né, nedajme mu tú pokutu, tie tri platy, však chudák, že čo on potom bude robiť, však umre. Alebo bude bezdomovec z neho. No to teraz preháňam troška, ale jednoducho sú aj takéto chvíle a myslím si, že by mala byť možnosť ako, keď dochádza k takýmto účelovým zastaveniam konania, aby bola možnosť teda dať tej tretine členov výboru alebo tretine členov toho orgánu, ktorý posudzuje ten daný prípad, aby sa mohlo odvolať na Ústavný súd, ktorý by preskúmal, či to zastavenie nebolo účelové. Ja tú koncovku toho konania robím tak, že teda Ústavný súd to rozhodnutie vie zrušiť a vrátiť späť tomu výboru na opätovné preskúmanie a rozhodnutie v súlade s tým, s tým ako keby usmernením Ústavného súdu, teraz budem zjednodušovať, hoci teda vidím, že alebo viem, že to nie je jediná alternatíva, a viem, že teda to nemá len samé pozitíva, pretože uznávam, že môže sa nám stávať, že sa ten kolobeh bude stále cykliť, že výbor nebude rešpektovať Ústavný súd, znova sa to dostane na Ústavný súd, znova to nebude rešpektovať.
Potom tá druhá alternatíva, ktorá sa dá upraviť aj v druhom čítaní, je taká, že ten Ústavný súd by priamo rozhodol tú vec a už by to nevracal výboru. Aj to sa dá urobiť. Ja som do toho nechcel ísť, lebo to by, samozrejme, primárne navyšovalo administratívnu záťaž pre Ústavný súd, ale pokiaľ teda voči tomuto sú najväčšie výhrady, že, že tuná nevieme donútiť poslancov na výbore, aby hlasovali tak, ako povie Ústavný súd, hoci v zákone hovoríme, že sa má aj ten výbor správať primerane s právnym poriadkom, teda robíme z neho nejaký kvázi správny orgán, no tak potom asi nám nič iné nezostane len ísť do tej alternatívy, že ten Ústavný súd bude priamo o tej veci rozhodovať sám a už nebude vracať výboru naspäť, aby sme nezasahovali teda do vedomia a svedomia nejakej slobody poslancov. To je riešiteľné, aj keď takto to tu nenavrhujem. Ja skôr chcel ísť tou menšou administratívnou záťažou pre súd, ale vôbec sa nebránim tomu, aby sme teda išli aj tou väčšou administratívnou záťažou pred súd a povedzme odbremenili poslancov od toho, že by museli, nebodaj by museli prihliadať na to, čo hovorí Ústavný súd.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, pani poslankyňa Zemanová a pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že naozaj je potrebné, aby sa upravili tieto ustanovenia ohľadom preukazovania majetku, pretože samotný výbor, ktorý rozhoduje, mnohokrát rozhoduje politicky a nespravodlivo a je dobré, aby sa v takýchto veciach nepolitikárčilo, pretože aj tie sankcie, ktoré vyplývajú z tohto zákona, by mali byť spravodlivé.
A je zbytočné následne potom preukazovať nejaké námietky cez Ústavný súd, ktorý taktiež nemá inú možnosť, ako mnohokrát rešpektovať rozhodnutie toho príslušného výboru, ale tu politic... to politické rozhodovanie v tomto zákone nerieši. Čiže je dobré, aby bolo nastavenie jasné v zákone a aby sa nemohlo politikárčiť v tomto výbore.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dostál.

Podobne ako pán poslanec Vetrák vyslovujem ľútosť nad tým, že nie je tento návrh produktom výboru, lebo bolo by určite lepšie, keby k tomu prebehla nejaká diskusia v rámci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií by prišiel s takouto iniciatívou, tak to bolo napokon aj v predchádzajúcom volebnom období, alebo teda prinajmenšom nejaká, nejaká širšia skupina poslancov, ktorí majú záujem o túto tému, a verím, že by sa taká našla aj v rámci rôznych poslaneckých klubov.
Tu ma trošku aj prekvapil, že nejaký vplyv na to, že čo ďalej s ústavným zákonom alebo vôbec riešením tejto témy mal rozpad vládnej koalície, lebo myslím si, že máme podobné pohľady na to, že s týmto ústavným zákonom je potrebné niečo robiť, možno v tých detailoch alebo konkrétnostiach sa budeme, budeme líšiť, ale v tom, že niektoré veci tam nefungujú, bolo by ich dobré opraviť, jasnejšie nastaviť, aké sú problémy z aplikačnej praxe, tak tam si myslím, že tam sme vo veľmi veľkej časti na jednej lodi. Čiže tá, tú zhodu by bolo možné hľadať aj v rámci, v rámci bývalej vládnej koalície aj po tom, čo došlo k odchodu SaS z vlády, alebo možno aj, aj s dovtedajšou opozíciou, lebo keď sa na to pozreme vecne, tak tie pohľady môžu byť, môžu byť ak nie zhodné, tak aspoň blízke alebo aspoň uznať, že niektoré problémy si zaslúžia aj ošetrenie.

Faktické.
Bude reagovať pán poslanec Vetrák.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, ja teda na spresnenie. Ja som sa tak opatrne snažil rozprávať o tom rozpade, alebo teda aby to nevyplývalo z toho to, že by som vás chcel z toho nejako obviňovať. Ja som to povedal kvôli tomu, že celkove opadol záujem riešiť túto problematiku, celkove, že to bola taká, zrazu bola taká atmosféra, že už sa nám nepodarí nájsť deväťdesiatku, a teda aj za seba poviem, že aj moja motivácia proste pracovať na niečom a venovať tomu hodiny na úkor svojej rodiny a energiu vyplýva z toho, že či ten záujem je, alebo nie je, že ak ten záujem reálne nie je, tak potom aj ja zvažujem, že sa budem venovať radšej veciam, kde stačí na priechodnosť 76 hlasov, nie 90.
Ale bolo mi veľmi ľúto, že sme sa k ničomu nedopracovali, a viem, že v minulom volebnom období tuším tú pracovnú skupinu, ktorú spomínaš, nejako, nejakým spôsobom zastrešoval gestor a práve predseda toho príslušného výboru. A teda pán predseda, terajší predseda výboru bude ešte vystupovať, tak asi povie, že prečo on nejako neinicioval tú pracovnú skupinu. Priznám sa, že úplne teda nepoznám tie dôvody. Verím, že sa dozvieme.
No a toto je v zásade ako keby záložné riešenie, že keď sa výbor... s ničím neprišiel, tak ja som teda nastrelil tie veci, ktoré z praxe a z judikatúry Ústavného súdu vyplývajú, nie všetky, ale viaceré, že poďme sa o tom rozprávať a prípadne poďme to aj upraviť. Ak chceme niečo vypustiť, aby sme, aby to bolo priechodné, vypustime, ak chcem niečo doplniť, kľudne doplňme. Máme ešte čas medzi prvým druhým čítaním. A určite my sa vieme na veľa veciach zhodnúť. Určite ty, ja alebo OĽANO, SaS, pri ochrane verejného záujmu sa vieme.
Veď nakoniec aj tá úprava, ktorá by mala zabraňovať zametaniu káuz pod koberec, to nie je môj výmysel. To už bolo predložené Veronikou Remišovou v minulom volebnom období. Ja som s ňou na tom pracoval, kým ona to predložila tej pracovnej skupine. Čiže ja si ani nepripisujem nejaké prvenstvo v tom, práve mi je ľúto, že sa to ťahá už šesť rokov (povedané so smiechom) a nevieme to presadiť, či sme boli v opozícii, koalícii, a však poďme sa o to pokúsiť. Ale keď je to kameň úrazu, tak to budem musieť zase asi odložiť na ďalšie volebné obdobie.