90. schôdza

Dobré ráno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám to spoločne s poslancami Národnej rady: pánom predsedom Borisom Kollárom, pánom podpredsedom Petrom Pčolinským a kolegom Ľudovítom Gogom.
V krátkosti v úvodnom slove, cieľom tohto ústavného zákona je v prvom rade zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, a aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Taktiež je cieľom pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb, sa má zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností a návrhom sa taktiež navrhuje, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy možno konštatovať, že krok ako zavedenie povinného bezhotovostného styku na určitý limit v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Občan má však podľa nášho názoru právo na to, aby sám na základe svojej vôle rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Ako navrhovatelia sme preto presvedčení, že právo na hotovosť je jednak jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania naplniť svoju slobodu v obchodnoprávnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Toľko v úvodnom slove a, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako navrhovateľ. Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru Lukášovi Kyselicovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre financie a rozpočet návrh ústavného zákona prerokovali, avšak neprijali uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 162. schôdzi 2. mája 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, ktorý odporúčal Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť, nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej mám tri písomné prihlášky. Ako prvý vystúpi pán navrhovateľ Miloš Svrček, druhý vystúpi za klub SaS Marián Viskupič a po ňom vystúpi pán poslanec Mazurek a pán poslanec Lehotský.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a vážený pán predsedajúci, cieľom uvedeného návrhu je zaviesť právo na hotovosť a taktiež ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie.
Pri kreovaní a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako 30 rokmi, je pochopiteľné, že nikto z tvorcov Ústavy Slovenskej republiky nemohol predvídať zahrnutie takej zásadnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o veľmi mimoriadnu a závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu obmedzeniu práva na súkromie a väčšiemu rozvoju kryptomien. Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa nášho názoru výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú.
Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní alebo kreovaní finančnej gramotnosti našich mladších generácií, študentov, žiakov, na školách. Deti do 15 rokov sa učia finančnej gramotnosti pri zachovaní práva na hotovosť, práve na hotovosť a postupným zrušením bankoviek a mincí s výlučnou existenciou kryptomeny do budúcna nebude mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej vôle a voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce, a to z akýchkoľvek dôvodov v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti.
Navrhujeme preto do piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, teda medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako súčasť základných práv a slobôd zakotviť právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom. Navrhuje sa, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Taktiež navrhujeme, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia vyššie uvedeného práva z dôvodu kontroly pôvodu peňazí v rámci stabilného a transparentného ekonomického prostredia. Týmto bude v Ústave Slovenskej republiky predpokladaná zákonná úprava, ktorej aktuálne zodpovedá aj mnou spomínaný zákon ešte v úvodnom slove o obmedzení platieb v hotovosti.
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj alternatívne metódy platenia, napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov, najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet, a možnej straty súkromia, resp. možnosti kontroly osôb. Ako odozvu na rast bezhotovostných prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti, tzv. right to use cash. To právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom, platcom.
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je nevlastníctvo alebo vlastníctvo bankového účtu. S obmedzením hotovosti by to mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde tzv. digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať zabezpečený prístup k hotovosti, pretože máme regióny, kde jednoducho to staršie obyvateľstvo, seniori buď nemajú zriadený bankový účet, alebo nemajú vo svojej obci bankomat, lebo nie v každej obci máte bankomat. Viete veľmi dobre, že v niektorých obciach majú sťažený prístup aj k nákupu potravín, čiže chodia vyslovene raz do týždňa niekde si nakúpiť, ale v prípade, ak by došlo k zavedeniu takejto kryptomeny a výraznému vylúčeniu práva na hotovosť, tak by došlo k výraznému obmedzeniu tohto práva.
V rámci národ... v rámci Parlamentného inštitútu došlo aj k príprave analýzy, o nej sa hovorilo aj v rámci prvého čítania, hovoril alebo rozprával o nej aj kolega predseda finančného výboru pán Viskupič a v rámci tejto analýzy bol aj spomenutý prieskum, ktorý bol vykonaný Svetovou bankou, a v rámci tohto prieskumu došlo k zverejneniu údajov, kde možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere, 90 %. Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce: 54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov, 52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny, 46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie. Štúdia bola vypracovaná na základe zozbieraných údajov a tá si všimla, že hoci v priemere nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi bohatšími - najbohatší 60 % a chudobnejšími, najchudobnejší 40 % ľuďmi, tak v prípade napr. Česka, Maďarska, Izraela, Slovenska predsa existuje aj dvojciferný rozdiel.
Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich bankový účet sa zvýšil na 96 %, v absolútnych číslach približne o 200-tisíc ľudí, ktorí nevlastnia bankový účet. Čiže na Slovensku nevlastní bankový účet 200-tisíc ľudí. A pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu, v absolútnych číslach je to vyše 500-tisíc ľudí. Taktiež 45 % slovenských spoločností, najviac v eurozóne, preferuje hotovosť ako spôsob platby. Čiže tu je tiež výrazný, výrazný tento rozdiel oproti iným štátom. Takže myslím si, že argumenty na to, aby došlo k zachovaniu tohto práva pri jednotlivých tých tendenciách, ktoré vnímame teraz zo strany Európskej únie, pretože máme potvrdené, však čítame správy a vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, zo strany Európskej centrálnej banky, že tá, tá otázka prijatia a prípravy kryptomeny alebo jednoducho digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom.
V rámci tejto otvorenej rozpravy by som chcel ešte otvoriť aj otázku postavenia Národnej rady, čo sa týka jednotlivých, jednotlivých pôsobení voči Európskej únie. Podľa môjho názoru alebo podľa názoru aj ďalších kolegov v rámci nášho poslaneckého klubu vzhľadom na narastajúci význam záležitostí rozhodovaných na úrovni Európskej únie je zámerom navrhovaných zmien zvýšiť úroveň prístupu ústavných orgánov k týmto záležitostiam, preto sme sa aj rozhodli podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal riešiť otázku zvýšenia úrovne prístupu ústavných orgánov, dotknutých ústavných orgánov k týmto záležitostiam.
V nadväznosti na uvedené preto chceme navrhnúť zrušenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a upraviť predmet jeho úpravy priamo v Ústave Slovenskej republiky. Dotýka sa to ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. V tejto súvislosti preto chceme predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal nanovo postaviť otázku postavenia aj Národnej rady a posilnenia postavenia Národnej rady a zvýšiť jej právomoci a kompetencie.
Čiže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu a Milana Krajniaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
2. Čl. 86 sa dopĺňa písmenami o) až q), ktoré znejú:
„o) uznášať sa na stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie; výkonom tejto pôsobnosti môže Národná rada Slovenskej republiky poveriť jej výbor,
p) uznášať sa na stanoviskách k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov,
q) prerokúvať správu vlády Slovenskej republiky o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a informácie o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a schvaľovať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.“
3. V čl. 115 ods. 3 sa za slovo „p)“ vkladá čiarka a slovo „q)“ a za slová „písm. m)“ sa vkladá čiarka a slovo „q)“.
4. V čl. 119 sa za písmeno p) vkladá písmeno q), ktoré znie:
„q) o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,“.
5. Za čl. 119 sa vkladá čl. 119a, ktorý znie:
„Čl. 119a
Člen vlády je schváleným stanoviskom podľa čl. 86 písm. o) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie. Ak stanovisko podľa prvej vety nie je schválené, člen vlády nesmie hlasovať za schválenie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie.“
6. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
„Čl. 155a
Zrušuje sa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.“
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dve faktické poznámky.
S prvou, pán poslanec Krajniak, nech sa páči.

Pán poslanec Svrček, ja som oceňoval už priamo ten návrh, ktorý ste predložil, lebo považujem za správne, aby bolo garantované občanovi, ktorý chce, aby mohol používať aj hotovosť. My sme schválili tento týždeň obmedzenie použitia hotovosti. To znamená, tu nejde o to, aby ktokoľvek mohol platiť v miliónoch eur hotovosťou. Tu ide len o to, že štát obmedzí používanie hotovosti, ale ak niekto chce platiť v obchode alebo kdekoľvek, aby mal tak možnosť urobiť.
Ale ešte viacej oceňujem ten pozmeňujúci návrh, pretože my sme boli svedkami toho, čo sa stalo počas schvaľovania zákazu spaľovacích motorov, že jednoducho tam bola obídená Národná rada tzv. tichou procedúrou, a preto som veľmi rád, že tento návrh tento problém rieši tak, ako je to v mnohých civilizovaných krajinách Európskej únie, že jednoducho Národná rada buď sama, alebo prostredníctvom eurovýboru bude musieť k takýmto otázkam zaujať stanovisko, a až potom bude môcť predstaviteľ Slovenskej republiky v Bruseli zaujať k tomu postoj.
Čiže nebude sa môcť tichou procedúrou obísť stanovisko Národnej rady. To považujem za veľmi správne.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Miloš Svrček, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, aj ja vnímam, že hotovosť je a mala byť jedným zo základných ľudských práv, čiže v tomto sa koniec-koncov vyjadrím aj v rozprave. No k tomu pozmeňujúcemu návrhu mám pár slov.
Myšlienka asi tiež dobrá. Veď sme tu nedávno schválili to uznesenie, kde sme jasne jako kritizovali, čo sa teda stalo pri, pri schvaľovaní spaľovacích motorov. Zároveň sa ale trošku obávam, že či toto neskomplikuje vôbec prijatie, vôbec... alebo možnosť prijatia toho, tej samotnej ochrany hotovosti, keď sa to takto spojilo, lebo vlastne je to zrušenie akoby celého zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a nahradenie. No to by asi si vyžadovalo hlbšiu a silnejšiu diskusiu. No neviem, veď uvidíme, ale trošku, trošku sa bojím, aby aj teda myšlienka relatívne správna nespôsobila to, že to obmedzí alebo sťaží prijatie samotnej garancie hotovosti.
Ďakujem.