90. schôdza

Ďakujem pekne. V tomto návrhu ide o zosúladenie platnej legislatívy, ktorú sme schválili na minulej schôdzi. Išlo o zákon o majetku obcí. S legislatívnou, ktorá platí pre vyššie územné celky a sa tam ešte zavádzajú nejaké mimoriadne limity pre hlavné mesto Bratislava. Pod návrh je, sú podpísaní poslanci troch poslaneckých klubov a štyroch poslaneckých, teda a štyroch politických strán, aj sa nemýlim. Takže pevne dúfam, že so zosúladením legislatívy nikto nebude mať problém. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré ráno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám to spoločne s poslancami Národnej rady, pánom predsedom Borisom Kollárom, pánom podpredsedom Petrom Pčolinským a kolegom Ľudovítom Gogom. V krátkosti v úvodnom slove, cieľom tohto ústavného zákona je v prvom rade zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava a aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 o obmedzení platieb v hotovosti.
Taktiež je cieľom pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb sa má zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností a návrhom sa taktiež navrhuje, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy možno konštatovať, že krok ako zavedenie povinného bezhotovostného styku na určitý limit v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Občan má však podľa nášho názoru právo na to, aby sám na základe svojej vôle rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Ako navrhovatelia sme preto presvedčení, že právo na hotovosť je jednak jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania naplniť svoju slobodu v obchodnoprávnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Toľko v úvodnom slove a, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako navrhovateľ. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ústavnoprávny výbor ako aj výbor pre financie a rozpočet návrh ústavného zákona prerokovali, avšak neprijali uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 162. schôdzi 2. mája 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru, ktorý odporúčal Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť, nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia a vážený pán predsedajúci, cieľom uvedeného návrhu je zaviesť právo na hotovosť a taktiež ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie. Pri kreovaní a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako 30 rokmi je pochopiteľné, že nikto z tvorcov Ústavy Slovenskej republiky nemohol predvídať zahrnutie takej zásadnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o veľmi mimoriadnu a závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu obmedzeniu práva na súkromie a väčšiemu rozvoju kryptomien. Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa nášho názoru výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napriek aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú. Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní alebo kreovaní finančnej gramotnosti našich mladších generácií, študentov, žiakov, na školách. Deti do 15 rokov sa učia finančnej gramotnosti pri zachovaní práva na hotovosť, práve na hotovosť a postupným zrušením bankoviek a mincí, s výlučnou existenciou kryptomeny do budúcna nebude mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej vôle a voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce a to z akýchkoľvek dôvodov v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti.
Navrhujeme preto do piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky teda medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako súčasť základných práv a slobôd zakotviť právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom. Navrhuje sa, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Taktiež navrhujeme, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia vyššie uvedeného práva z dôvodu kontroly pôvodu peňazí v rámci stabilného a transparentného ekonomického prostredia. Týmto bude v Ústave Slovenskej republiky predpokladaná zákonná úprava, ktorej aktuálne zodpovedá aj mnou spomínaný zákon, ešte v úvodnom slove, o obmedzení platieb v hotovosti.
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj alternatívne metódy platenia, napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov, najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet, a možnej straty súkromia, respektíve možnosti kontroly osôb. Ako odozvu na rast bezhotovostných prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti, takzvaný law to use cash. To právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom – platcom.
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je nevlastníctvo alebo vlastníctvo bankového účtu. S obmedzením hotovosti by to mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde takzvané digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať...
===== ...vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde takzvané digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať zabezpečený prístup k hotovosti, pretože máme regióny, kde jednoducho staršie obyvateľstvo, seniori buď nemajú zriadený bankový účet alebo nemajú vo svojej obci bankomat, lebo nie v každej obci máte bankomat. Viete veľmi dobre, že v niektorých obciach majú sťažený prístup aj k nákupu potravín, čiže chodia vyslovene raz do týždňa niekde si nakúpiť, ale v prípade, ak by došlo k zavedeniu takejto kryptomeny a výraznému vylúčeniu práva na hotovosť, tak by došlo k výraznému obmedzeniu tohto práva.
V rámci Parlamentného inštitútu došlo aj k príprave analýzy, o nej sa hovorilo aj v rámci prvého čítania, alebo rozprával o nej aj kolega predseda finančného výboru pán Viskupič a v rámci tejto analýzy bol aj spomenutý prieskum, ktorý bol vykonaný Svetovou bankou a v rámci tohto prieskumu došlo k zverejneniu údajov, kde možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere 90 percent. Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce: 54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov, 52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny, 46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie. Štúdia bola vypracovaná na základe zozbieraných údajov a tá si všimla, že hoci v priemere nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi bohatšími - najbohatší 60 % a chudobnejšími - najchudobnejší 40 % ľuďmi, tak v prípade napríklad Česka, Maďarska, Izraela, Slovenska predsa existuje aj dvojciferný rozdiel. Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich bankový účet sa zvýšil na 96 %, v absolútnych číslach približne o dvesto tisíc ľudí, ktorí nevlastnia bankový účet. Čiže na Slovensku nevlastní bankový účet 200 000 ľudí. A pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu, v absolútnych číslach je to vyše 500 000 ľudí. Taktiež 45 % slovenských spoločností najviac v eurozóne preferuje hotovosť ako spôsob platby. Čiže tu je tiež výrazný, výrazný tento rozdiel oproti iným štátom. Takže myslím si, že argumenty na to, aby došlo k zachovaniu tohto práva pri jednotlivých tých tendenciách, ktoré vnímame teda zo strany Európskej únie, pretože máme potvrdené, však čítame správy a vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, zo strany Európskej centrálnej banky, že tá, tá otázka prijatia a prípravy kryptomeny alebo jednoducho digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom.
V rámci tejto otvorenej rozpravy by som chcel ešte otvoriť aj otázku postavenia Národnej rady čo sa týka jednotlivých, jednotlivých pôsobení voči Európskej únie. Podľa môjho názoru alebo podľa názoru aj ďalších kolegov v rámci nášho poslaneckého klubu vzhľadom na narastajúci význam záležitostí rozhodovaných na úrovni Európskej únie je zámerom navrhovaných zmien zvýšiť úroveň prístupu ústavných orgánov k týmto záležitostiam. Preto sme sa aj rozhodli podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal riešiť otázku zvýšenia úrovne prístupu ústavných orgánov, dotknutých ústavných orgánov k týmto záležitostiam. V nadväznosti na uvedené preto chceme navrhnúť zrušenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a Vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a upraviť predmet jeho úpravy priamo v Ústave Slovenskej republiky. Dotýka sa to ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. V tejto súvislosti preto chceme predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal nanovo postaviť otázku postavenia aj Národnej rady a posilnenia postavenia Národnej rady a zvýšiť jej právomoci a kompetencie.
Čiže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu a Milana Krajniaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
"2. Čl. 86 sa dopĺňa písmenami o) až q), ktoré znejú:
"o) uznášať sa na stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie; výkonom tejto pôsobnosti môže Národná rada Slovenskej republiky poveriť jej výbor,
p) uznášať sa na stanoviskách k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov,
q) prerokúvať správu vlády Slovenskej republiky o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a informácie o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a schvaľovať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.".
3. V čl. 115 ods. 3 sa za slovo "p)" vkladá čiarka a slovo "q)" a za slová "písm. m)" sa vkladá čiarka a slovo "q)".
4. V čl. 119 sa za písmeno p) vkladá písmeno q), ktoré znie:
"q) o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,".
5. Za čl. 119 sa vkladá čl. 119a, ktorý znie:
"Čl. 119a
Člen vlády je schváleným stanoviskom podľa čl. 86 písm. o) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie. Ak stanovisko podľa prvej vety nie je schválené, člen vlády nesmie hlasovať za schválenie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie.".
6. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
"Čl. 155a
Zrušuje sa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.".".
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Svrček, ja som oceňoval už priamo ten návrh, ktorý ste predložil, lebo považujem za správne, aby bolo garantované občanovi, ktorý chce, aby mohol používať aj hotovosť. My sme schválili tento týždeň obmedzenie použitia hotovosti. To znamená, tu nejde o to, aby ktokoľvek mohol platiť v miliónoch eur hotovosťou. Tu ide len o to, že štát obmedzí používanie hotovosti, ale ak niekto chce platiť v obchode alebo kdekoľvek, aby mal tak možnosť urobiť. Ale ešte viacej oceňujem ten pozmeňujúci návrh, pretože my sme boli svedkami toho čo sa stalo počas schvaľovania zákazu spaľovacích motorov, že jednoducho tam bola obídená Národná rada takzvanou tichou procedúrou a preto som veľmi rád, že tento návrh tento problém rieši tak, ako je to v mnohých civilizovaných krajinách Európskej únie, že jednoducho Národná rada buď sama alebo prostredníctvom eurovýboru bude musieť k takýmto otázkam zaujať stanovisko a až potom bude môcť predstaviteľ Slovenskej republiky v Bruseli zaujať k tomu postoj. Čiže nebude sa môcť tichou procedúrou obísť stanovisko Národnej rady. To považujem za veľmi správne.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Miloš Svrček, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Áno, aj ja vnímam, že hotovosť je a mala byť jedným zo základných ľudských práv, čiže v tomto sa koniec-koncov vyjadrím aj v rozprave. No k tomu pozmeňujúcemu návrhu mám pár slov. Myšlienka asi tiež dobrá. Veď sme tu nedávno schválili to uznesenie, kde sme jasne jako kritizovali čo sa teda stalo pri schvaľovaní spaľovacích motorov. Zároveň sa ale trošku obávam, že či toto neskomplikuje vôbec prijatie, vôbec alebo možnosť prijatia toho, tej samotnej ochrany hotovosti, keď sa to takto spojilo, lebo vlastne je to zrušenie akoby celého zákona o spolupráci Národnej rady a vlády a nahradenie. No to by asi si vyžadovalo hlbšiu a silnejšiu diskusiu. No neviem, veď uvidíme, ale trošku, trošku sa bojím, aby aj teda myšlienka relatívne správna nespôsobila to, že to obmedzí alebo sťaží prijatie samotnej garancie hotovosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem aj pánovi poslancovi Krajňákovi, že sa spolupodieľal na príprave tohto pozmeňujúceho návrhu. Áno, súhlasím s tým, že stanovisko Národnej rady by malo byť primárne. Ja si osobne myslím aj čo sa týka toho delenia moci v štáte, že Národná rada má primárne slovo a primárne postavenie nad vládou Slovenskej republiky. Ja skôr vnímam vládu ako taký vysunutý v úvodzovkách "výbor Národnej rady" tým, že pri tak závažných otázkach ako aj tu bola spomenutá téma spaľovacích motorov, by sa mala v prvom rade vyjadrovať Národná rada a potom ďalšie orgány, ktoré alebo subjekty, ktoré sú dotknuté touto témou tak by sa mali držať toho stanoviska Národnej rady. Čo sa týka pána poslanca Viskupiča, máme rovnaký postoj k právu na hotovosť. Ja si aj vypočujem tvoju rozpravu, som fakt na ňu zvedavý a docela sa na ňu teším, že čo povieš, lebo trošku som bol vtedy prekvapený, keď ste v rámci výborov ako členovia Sasky hlasovali buď proti alebo ste sa zdržali. Takže sám som zvedavý, že ak sa vyjadríte k tomu právu na hotovosť. Ale čo sa týka toho pozmeňováku počkáme si ako sa zachovajú jednotlivé kluby. No, neviem ako sa postavia poslanci k tomu, buď to prejde alebo to neprejde. Akože tu sa ukáže na každom klube, že ako im, ako im, ako majú predstavu o postavení Národnej rady čo sa týka v týchto stanovísk a predkladania stanovísk a odsúhlasovania stanovísk. Čiže sám si počkám, že ako sa kto vyjadrí k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ja si myslím, že je to veľmi dobrá myšlienka a hovorí sa už o nej dlhé, dlhé mesiace. Takže, zatiaľ asi všetko. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne tu medzi nami v tomto momente nemáme, no ja začnem paradoxne zákazom spaľovacích motorov, ale už tu bol spomenutý, takže ani to už nie je že od veci. No, skutočne samotné prijatie zákazu spaľovacích motorov v Európskom parlamente si myslím, že všetkých prekvapilo. Prekvapilo vôbec to, že Európsky parlament bol schopný prijať takýto zásadný a vo svojej podstate nezmyselný zákaz, ktorý má jasný dosah na ľudí, na ekonomiku, proste na všetko. Následne, teraz už akoby skôr, o päť minút dvanásť sa v Európskej únii zdvihla a zdvíha vlna odporu voči ďalšiemu zásadne škodlivému návrhu Európskej únie, ktorým je norma Euro 7, kde teda už dnes približne osem krajín tvorí blokačnú menšinu a teda dejú sa tie veci, nazvime to, že viac zavčasu. Lebo už asi tá viera, že Európsky parlament je schopný prijať aj ďalšie absolútne škodlivé riešenie, proste keby sa táto norma prijala, tak to má zásadný dosah na samotný európsky automobilový priemysel, ale aj na ľudí, na dostupnosť mobility, keďže proste tie autá by boli drahšie. Koniec-koncov aj na prírodu, ale paradoxne opačný, pretože keď bude nové auto drahšie, o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie a aj technický stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže tuto sa teda už v Európskej únii dvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože ...
===== o to viacej sa bude jazdiť na tých starých, ktorých štandardy ekologické sú nižšie aj technicky stav je horší a spôsobuje to prírode škody. Čiže, tuto sa teda už v Európskej únii zdvihla, zdvihla vlna odporu. No a prečo to hovorím. Hovorím to preto, pretože Európska únia relatívne bez záujmu verejnosti alebo takmer minimálnym záujmom verejnosti pracuje na príprave digitálneho eura. A k tomuto si ja dovolím povedať pár slov pretože to má zásadnú súvislosť s ochranou hotovosti a garanciou hotovosti. Takže digitálne euro. Spustenie digitálneho eura sa podľa teda toho čo Európska únia má naplánované sa očakáva približne alebo najskôr v roku 2025,´26,´27. Tlak na skoré prijatie digitálneho eura vytvára hlavne Nemecko a Francúzsko proste dve veľké krajiny a skúsenosti ukazujú, že ak tieto dve veľké krajiny na niečo spolu Európskej únii tlačia väčšinou to prejde. Prvá štúdia, v ktorej sa Európska centrálna banka zaoberala seriózne realizáciou digitálneho eura bola zverejnená v októbri 2020 ešte bez nejakých časových termínov. Tento projekt dostal zelenú v júli 2021 s tým, že je rozdelený na dve fázy. Výskumná fáza a realizácia alebo realizačná fáza. Výskumná fáza má trvať 24 mesiacov a začala sa v októbri 2021, ďalšie roky by potom mala trvať realizačná fáza ale tu je potrebné najprv formálne schváliť urobiť pre ňu nejaký záväzný timeline časový, časový postup a zatiaľ teda toto nie je jasné resp. lebo po realizácii formálne ešte nebolo rozhodnuté. No, a ale ak má výskumná fáza trvať dva roky a začala v októbri ´21 to znamená, že teraz na jeseň by sa malo rozhodovať o tom, že sa z prípravnej fázy prejde do fázy realizačnej čo je už zásadné.
Keď si pozrieme report z decembra 2022 k tej výskumnej fázy tak tam ku nejakým časovým časovému harmonogramu je písané, Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok fázy vyšetrovania na tomto základe rozhodne či prejsť do realizačnej fázy, ktorej by sa vyvinuli a otestovali vhodné technické riešenia a obchodné opatrenia potrebné na poskytnutie na poskytovanie digitálneho eura. Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura by prišlo až v neskoršej fáze a záviselo by aj od legislatívneho vývoja v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura, ktoré prijme Európsky parlament a Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie. V reporte zo septembra 2022 teda o niečo skoršieho, ktorý má veľmi podobný záver ako ten z decembra 2022 je zmienka, že realizačná fáza by mohla trvať okolo troch rokov. V tom decembrovom reporte toto táto veta nie je. Každopádne teda vidíme, že veci sa dejú a má sa rozhodovať o tom, že či sa prejde z realizačnej do výskumnej pardon, z výskumnej do realizačnej fázy. Komisia v lete minulého roku otvorila tzv. verejnú konzultáciu, je to niečo ako na Slovensku pripomienky verejnosti k legislatíve. Odpovedalo na ňu cez 18 tisíc subjektov, tieto odpovede sú k dispozícii na stránke EÚ a komisia sa potom zvykne sa na tieto na toto proste v dôvodových správach odvolávať. Komisia by tiež by mala pripraviť súhrn odpovedí do konca leta. Zase posuňme trošku v čase. A apríli 2023 teda pred mesiacom vydala Európska centrálna banka posledný implementačný report. V reporte sa uvádza tento časový harmonogram a teda je tam je tam vlastne zopakovanie toho čo bolo z decembra teda Rada guvernérov na jeseň 2023 posúdi výsledok vyšetrovacej fázy a na tomto základe rozhodne či prejsť do ďalšej fázy projektu, v ktorej by sa teda mohli vyvinúť vhodné technické riešenia, obchodné opatrenia potrebné na poskytovanie digitálneho eura.
O prípadnom vydaní digitálneho eura by sa nerozhodlo až do neskoršej fázy a záviselo by to od legislatívneho vývoja v súvislosti s nariadením, ktorým sa stanovujú a riadia základné aspekty digitálneho eura. Takéto nariadenie by na návrh Európskej komisie prijal Európsky parlament a Rada EÚ. ECB príjme všetky potrebné úpravy, ktoré môžu vzniknúť pardon ktoré môžu vyplynúť z legislatívnych rokovaní o návrhu digitálneho eura. Čiže ten proces funguje, hýbe sa a je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrovali či už teda krajiny alebo aj my. Čiže zopár mojich postrehov k celému tomuto procesu. Reálne si myslím, že nemá zmysel, aby digitálne euro existovalo ako alternatíva v hotovosti, pretože tam jeho tvrdené výhody, o ktorých hovorí Únia proste strácajú zmysel. Preto je, si myslím naivné podporovať digitálne euro a zároveň žiadať zachovanie hotovosti, Proste možno to bude zo začiatku predávané ako , že to je alternatíva, že vedia vedľa seba fungovať teda tá pôvodná hotovostná mena aj, aj táto digitálna mena, ale jednoducho postupne sa zistí, že to nejde inak ako exkluzívne. No a to je ten moment, ktorý by znamenal, že by sme proste o tú hotovosť prišli a existoval by len bezhotovostný ergo digitálny platobný styk a mena . takže toto proste je, je reálne čo sa, čo sa deje. No, ale veď keď sa pozriem na veci veď digitálnu menu máme už, máme už teraz. Ako je možné, že pre ľudí to nebude žiadna zmena čo sa týka použitia a veď aj dnes môžeme robiť všetky transakcie v hotovosti. Pardon bezhotovostne elektronicky. Čiže ten stav, že keď niekto chce fungovať len bezhotovostne keď chce chodiť bez peňaženky len stým mobilom alebo len s platobnou kartou proste môže, nato žiadny zákaz netreba.
Tak isto argumenty, že teda pomalé prevody, veď dnes už fungujú instantné platby to znamená, okamžité platby, deje sa legislatíva, aby sa to posunulo úplne proste na, na všetky banky po celej Európskej únii takže aj ten argument, že to digitálne euro by prinieslo, že nejaké rýchlejšie platby, ten tiež neplatí. Dnes kto nechce používať hotovosť nemusí, aktuálne euro k tomu proste dáva všetky, všetky parametre. Ale zároveň ten kto nechce používať hotovostné euro je nezmyselné, aby bol žiadaný zákaz hotovosti alebo jej nepoužívanie. Čiže ja si myslím, že teda či už, či už centrálna banka alebo koniec koncov aj vláda by bolo jasne treba deklarovať aké sú nejaké skutočné výhody toho digitálneho eura. No a každopádne teda dôležité je, že to digitálne euro treba jasne, jasne odmietnuť pretože som presvedčený, že je to riešenie, z ktorého, z ktorého fakt číhajú len problémy. A zároveň ak by teda sa stalo, že v likvidnej hotovostnej forme euro nebude existovať aj tak ľudia nájdu riešenia či už budú držať inú menu neviem dolár, frank čokoľvek alebo sa proste niečo iné stane ako uchovávateľ hodnoty. Čiže ani, ani tuto to nedáva, nedáva logiku, aby sme odišli od hotovostného eura.
Ja možno len spomeniem, že je nás tu málo ale myslím si, že nikto z nás netušíme ako sa aj k tomuto problému teda stavia napríklad guvernér Národnej banky a myslím si, že kľudne by aj tu vyzývam, že aby sa o tom diskutovali, aby sme jasne vedeli, aký je postoj myslím si, že áno aký mohol tu kľudne pán guvernér sedieť aký je teda postoj našej Národnej banky k tomuto. No, a teda ako je to vlastne s tým digitálnym eurom. Skutočne myslím si, že digitálne euro je otázka hodnotových priorít. Jednoducho o tom, že či je dôležitejšia osobná sloboda človeka, jeho ochrana súkromia alebo teda či je dôležitejší napríklad boj proti daňovým únikom. Lebo treba povedať, aby som teda bol vyvážený tak určite argumentom Európskej únie štátov za digitálne euro by určite mohla byť a je teda kontrola nelegálnych finančných tokov a boj proti daňovým únikom jednoducho áno, takto sa štáty alebo Únia vie dostať k vyššiemu výberu daní a teda boju proti, proti nelegálnym, nelegálnym konaniam. Toto je relevantný argument. No zároveň teda používajú, používa sa za digitálne euro aj ten argument rýchlejších platieb ale ako som už povedal toto za argument nepovažujem, pretože už dnes máme tie instantné okamžité platby a ich rozšírenie sa skutočne očakáva ak teda prebehne ten aktuálny legislatívny proces, ktorý toto má zabezpečiť, aby jednoducho v rámci Únie bolo možné platiť bezhotovostne okamžite, aby tie prevody tie bankové prevody boli instantné. To znamená, okamžité. No, čiže ako to vidím, vidíme platba v hotovosti musí byť zachovaná.
Skutočne toto v SaS považujeme za dôležitú otázku slobody jednotlivca. Občania musia mať slobodné právo rozhodnúť sa či budú platiť kartou, prevodom, mobilom teda bezhotovostne alebo či budú platiť v hotovosti. A som presvedčený, že európska únia nám nemôže nanútiť digitálne euro. Respektíve áno, sme malý štát možno môže ale myslím si, že ak zachytíme hotovosť ako základné ľudské právo do ústavy tak budeme mať ďaleko efektívnejšiu možnosť sa brániť tomu, aby proste prišlo digitálne euro a nahradilo hotovostnú menu. A dovolím si nejaké argumenty použiť a povedať pre zachovanie hotovosti. Ešte, ešte raz poviem možno predtým, že toto je skutočne win-win situácia. Ktokoľvek aj, aj tá mladá generácia, ktorí skutočne veľmi často využívajú bezhotovostné platby, táto zmena ak zaradíme do ústavy ako základné ľudské právo nikomu nič neberie, každý má právo slobodne tie peniaze nechať doma alebo ich vôbec nemať používať iba, iba bezhotovostné formy. Zároveň opačne, tej časti populácie ako tu aj predkladateľ jasne hovoril, ktorý jednoducho preferujú už z rôznych dôvodov aj napríklad z toho, že nemajú bankový účet proste dáva tú garanciu, že budú tú hotovosť môcť používať aj naďalej. Ale poďme k tým dôvodom. Takže za prvý považujem jednoducho právo na súkromie, právo spotrebiteľa občana na to, aby sa sám rozhodol kto má mať informácie o tom čo, kedy a kde nakupuje na rozdiel od digitálnych platieb, ktoré monitorujú automaticky toto, toto spotrebiteľské správania. Aj dnes o.k. proste ľudia sú s tým možno o.k. možno si to veľa ľudí ani neuvedomuje, kompletné čokoľvek je zaplatené kartou bezhotovostne , je všetko zachyteľné čas, suma, aký to bol obchodník, čo bolo kúpené. Toto, toto všetko je proste to je takmer úplne monitorovanie vlastne celého, celého života človeka pretože kto tie informácie má, vie kde ten človek bol, čo si kúpil,, koľko ho to stálo, kde a čo zjedol. Toto sú vážne veci a si myslím, že človek má mať právo ak mu to vadí, aby jednoducho platil hotovostne kde tieto informácie nie sú. No a zasa sa vrátim k tomu digitálnemu euru o.k. dnes toto má o vás tú informáciu vaša banka tá kde máte kartu. Ak by bolo digitálne euro no tak túto informáciu vie mať napríklad Európska centrálna banka proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera sne každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie o svojich občanoch.
Takže druhý, druhý bod je kontrola. Preneseným celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať
======

... proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera, sen každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie od svojich občanov. Takže druhý bod je kontrola. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať slušný príjem, môže mať vysoké úspory, ale ak mu bude zablokovaný účet, okamžite má existenčný problém. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len podozrenie z obvinenia, napríklad teda z prania špinavých peňazí či inej kriminality alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname. Myslím, že si pamätáme aj protesty v kanade, kde jednoducho vláda protestujúcim zablokovali im účty, zablokovala im účty. Proste tí ľudia si v centre mesta plnom kaviarní, obchodov, potravín proste si nevedeli kúpiť, oni boli hladní. Jednoducho im boli zablokované účty. Ja si myslím, že, že toto asi otvára oči, že jednoducho ten štát vie zneužívať potom tú nadvládu, ktorú, ktorú dokáže mať tou, proste tou bezhotovosťou.
Ďalším, ďalším dôvodom na zachovanie hotovosti je to, že fyzické peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Bankovky vždy slúžili na uchovanie hodnoty v tej najlikvidnejšej forme a je to ich dôležitá funkcia. Zasa. Ale, ak by bolo digitálne euro, proste toto by nezaniklo. To, že ľudia uchovávali hodnotu v peniazoch, v rôznych formách peňazí v histórii a mali ich tým pádom k dispozícii okamžite na čokoľvek proste toto je tu celú históriu a toto nezanikne. Ak by toto digitálne euro zrušilo, tak ľudia skutočne proste bude to dolár, bude to, bude to švajčiarsky frank, je to tak alebo teda bola by to iná komodita. Tuto zasa Švajčiarsko najpoužívanejšia švajčiarska bankovka je tisíc frankov. Jasné, z toho vidíme, že to nie je bankovka, s ktorou sa bežne platí, s ktorou ide Švajčiar na kávu alebo, alebo na obed, to je relatívne vysoká suma. Je to o tom, že Švajčiarsko je krajina na svete, kde ľudia vlastnia najvyššiu hotovosť. Jednoducho tá krajina má tú tendenciu, že jej občania držia časť svojich úspor takto v hotovosti. To znamená, tá tisíc franková bankovka je presne tým čo, čo hovorím ako tento dôvod, že je to fyzický peniaz na uchovávanie hotovosti. Takto to je celé roky, takto na tom nezmenil nič ani COVID a takto je to stále aj podľa aktuálnych, aktuálnych výskumov alebo teda údajov zo Švajčiarska.
Ďalším argumentom je hotovosť a ako ochrana pred negatívnymi úrokmi. No predstavme si situáciu, ak by nebola hotovosť, Európska centrálna banka môže veľmi ľahko určiť negatívny úrok, to znamená, že z tej vašej sumy, ktorú ste zarobili, vám jednoducho môže časť zobrať a to teraz nehovorím niečo čo sa nestalo, jednoducho takáto situácia už bola. Banky alebo iní veľkí inštitucionálni investori normálne už platili záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré teda mali akoby uložené v Európskej centrálnej banke. To sa proste jednoducho stalo, to tu bolo, je to choré a vo finále nás to doviedlo, inak to je jeden z dôvodov inflácie teraz. No, ale každopádne, ak by sa toto posunulo vlastne k bežným ľuďom a ľudia by nemali možnosť úniku, tak vlastne vie takto, aj takto vie vládnuť Európska centrálna banka. Dnes ale ani teda počas týchto nulových úrokov sa to nestalo, pretože ľudia majú tú možnosť hej, mali možnosť, ak by mi mali na účte nejaké peniaze zobrať, no tak si tie peniaze vyberiem a samozrejme aj peniaz v skrini strácajú hodnotu, ale jednoducho v určitých, určitých obdobiach sú tým najlepším uchovávateľom hotovosti. Každopádne všetko má svoju cenu, aj peniaze majú svoju cenu, záporné úroky sú chorý prvok systéme a jednoducho hotovosť je možno tou poslednou ručnou brzdou, ktorá jednoducho vie brániť európskym centrálnym bankám, aby používali aj záporné negatívne úroky.
Ďalší príklad je napríklad, že určenie termínu pri, keby bola len bezhotovostná forma určenie termínu platnosti nejakého množstva peňazí. Možno sa to zdá, keď to takto poviem, že divné, čo to tu rozprávam, no ale predstavte si, takéto podobné máme na gastrokarte hej, kde teda na účte býva suma, ktorá sa po termíne splatnosti stratí, toto proste je a ak by ľudia nemali možnosť uniknúť do hotovosti. Takéto niečo by tiež mohlo niekoho napadnúť. Jednoducho pokušenie pre rôznych európskych sociálnych inžinierov by bolo fakt obrovské a ak je niečo možné zneužiť, väčšinou nás história učí, že sa o to vždy niekto pokúsi a stane sa to.
Už som spomínal teda, myslím si, že treba jasne odmietnuť digitálne eur, nemá, nemá to, nemá to zmysel a viedlo by to, viedlo by to postupne teda ku strate hotovostnej formy.
Dane. Paradoxne mám tuná aj, aj ako bod dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky, to som povedal, ale teraz sa pozrime z toho z pohľadu, z pohľadu človeka. Ono je to zasa aj rizikom. Akékoľvek zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné povedať voličovi do očí, že teda sa ide zvyšovať DPH-čka, to fakt nie je len tak hej. To to vzbudzuje odpor. No ale teraz si predstavte, že by Európska únia zvýšila daň z finančných transakcií z 0,354 percenta, teraz vymýšľam si sumy, na 0,359 hej zvýšenie na v tisícinách, to vyzerá úplne nevinne, ale proste tá suma, ktorá by to bola, vie byť obrovská. Takže ja, aj, aj toto treba vnímať.
Formu finančnej gramotnosti preskočím, myslím si, že to kolega Miloš Svrček jasne povedal. Ďalej príklady Rakúska a Švajčiarska. Sú to dve krajiny, ktoré majú dlhodobo jasný sklon ku hotovosti, ľudia to tam jasne považujú za svoje právo a v oboch krajinách bude, myslím si, že v Rakúsku asi možno už aj v tomto roku, vo Švajčiarsku pravdepodobne o rok, o dva proste bude referendum, kde sa ľudia rozhodnú, že či teda budú chcieť tiež mať garanciu hotovosti v ústave. Ja len poviem, že teda aj v Rakúsku to funguje podobne ako u nás. Treba získať nejaké stotisíce podpisov, aby mohlo byť vyhlásené takéto niečo a referendum alebo teda petičná akcia, ktorá teda hovorila o tom, aby, aby mali, aby takéto referendum mali, bola asi najúspešnejšia v histórii. Fakt, že z desať miliónov Rakúšanov to podpísalo veľké, veľké percento. Aj z tohto je jasné. Čiže učíme sa od krajín, ktoré sú vyspelé, ktoré sú rozumné, takže aj toto je argument.
Ďalším argumentom sú finančné krízy. Ak sa pozrieme trošku do minulosti po skúsenostiach z Grécka, Cypru či Bulharska si myslím, že netreba, netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých krajinách sa môže stať, že v eBankingu stlačíte poslať a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných, ale niekedy aj domácich dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale fakt množstvo tých bankoviek v trezore. Takže toto je tiež dôležitý argument za zachovanie.
No a ešte by som spomenul sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľuďom lepšie plánovať svoje financie a menej sa, menej sa zadlžovať a teda to možno nie je ideálne, ale je to tak. Cez hotovosť sa v šedej ekonomike dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré jednoducho inak nemajú šancu z dôvodu toho, že sú, tie ich schopnosti sú obmedzené. Zároveň v prípade veľkých prírodných katastrof, občianskych vojen alebo vojen asi tiež vnímame, že hotovosť je často mostom k prežitiu, k úteku či záchrane.
No čo sa týka, čo sa týka ústavy. Prečo do ústavy. Ja som presvedčený, že sloboda je viac ako ústava. Sloboda je hodnota, ústava je dokument, do ktorého premietame v čase veci, ktoré považuje krajina a jej občania za dôležité. Ústava je nástroj a má byť nástroj na presadzovanie slobody a takto má s ňou byť aj nakladané. Ak niekto hovorí, že prečo, prečo nie do ústavy. No ja by som povedal, že v ústave máme napríklad, to je čl. 43 ods. 1. Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. No ústava nám chráni slobodu vedeckého bádania. Prečo by sme nemali mať ústavné právo na hotovosť. Veď sa všetko točí o peniazoch. To, to je, úplne to je v pohode. Takisto ešte by som možno povedal jeden. Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonov v ústave, takže takisto. Alebo potom možno ešte spomeniem, v ústave máme spomenuté, spomenutú pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov hej, lebo taká sa môže vyvážať hej. Takže to, že budeme mať medzi ústavnými právami, že právo na hotovosť sa zaručuje, nepovažujem absolútne za žiadny problém, považujem to práve opačne za dôležitú vec a že to tam nie je od začiatku, je práve preto a myslím, že to kolega Svrček tie povedal, že jednoducho nikoho nenapadlo, keď písal pred 30 rokmi ústavu, že také niečo by vlastne mohlo akoby hroziť. No svet sa vyvíja, dnes to hrozí, preto je dôležité mať to v ústave ako základné ľudské právo. No a dovolím si ešte odôvodniť, odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh ku teda, ku predloženému návrhu zákona. Navrhujeme spresnenie súčasného znenia návrhu novely ústavy. Podľa predloženého návrhu by doslovný výklad mohol, mohol viesť ku šikanóznemu výkladu alebo výkonu práva, teda že subjekt, ktorý chce niečo uhradiť v hotovosti, by sa toho mohol dožadovať aj napríklad od toho subjektu, ktorý na prijímanie hotovosti nie je uspôsobený alebo jednoducho prijímať hotovosť nechce a toto uplatňuje voči všetkým platcom, aby zasa nebolo že opačne, že teda bude akoby nejaká zasa že diktatúra hotovosti hej. Medzi takýmito primeranými dôvodmi by mohli byť bezpečnostné dôvody, napríklad kvôli eliminácii prípadnej lúpeže či krádeže alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat prevádzky príjemcu platby nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. Predloženým návrhom preto zavádzame právo na hotovosť, sa preto zavádza právo na hotovosť ako platový dôsledok z takých dôvodov odmietnuť. Vzhľadom na to, že právom na hotovosť je takmer neoddeliteľne spojené právo na výkon hotovostných bankových operácií, tak v tomto našom pozmeňujúcom návrhu ďalej uvádzame, že právo vykonať v banke alebo pobočke zahraničnej banky hotovostnú operáciu sa zaručuje a to bez obmedzení, ktoré teda by prichádzali v úvahu u iných príjemcov platieb. Čiže jednoducho banky sú tie a budú tie, ktoré tú hotovosť musia, musia garantovať. Ak by totiž banky nevydávali hotovosť napríklad cez bankomaty, hotovosť by teda skutočne mohla postupne zaniknúť a došlo by k narušeniu navrhovaného ústavného práva na hotovosť. Toľko vysvetlenie a v podstate mi už ani nemusí zastavovať čas, lebo mi skončil, takže už, už len prečítam, prečítam s dovolením pána predsedajúceho samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472). Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472) sa mení a dopĺňa takto.
V čl. 1, čl. 39a ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová, citujem "Pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje."
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.