90. schôdza

Pani poslankyňa Monika Kavecká.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milí kolegovia, začnem takou povestnou rétorikou jednej vašej kolegyne. Kolegovia, neblbnime, neblbnime, to fakt nechcete podporiť zákon, ktorý by bol bič na politikov? Veď to vyzerá, že si idete obhajovať svojho šéfa. Neblbnime, prosím vás! Fakt neblbnime! To by sme mali my všetci, ktorí sme išli do politiky ako protikorupční, a hlavne vy, aj keď síce meníte hru, ja neviem, či to je názov tej zmeny alebo tej hry, alebo čoho, ale, prosím vás, neblbnime!
A teraz vecne. Tak ako povedal pán kolega Vetrák, skutočne sú tam aj tí prípravcovia tých jedných, jednotlivých procesov toho správneho konania, rôznych iných vecí, napríklad pri stavebných úkonoch, kde máme pracovníčky, ktoré vedome za možno aj nejakú protihodnotu urobia to, že vám dajú aj tomu verejnému činiteľovi napríklad podpísať úplnú nejakú nezmyselnosť alebo protizákonnosť. A tam by to malo byť aj taká výstraha pre tých jednotlivých pracovníkov, či už je to na ministerstvách, na obecných úradoch, na okresných úradoch, že v podstate tým svojím konaním za nejakú úplatu, za korupciu a v prospech pre toho, pre svoj prospech a zároveň protizákonný ako keby čin teda pre občana, aby umožnila, uľahčila alebo proste za podvodom spôsobila prospech, tak aby boli aj títo pracovníci trestaní. Malo by to byť spravodlivé aj pre verejného činiteľa, ale aj pre tých jednotlivých pracovníkov a zároveň to bude možno aj také memento, že aby sme my urobili tú dôveru v ten štát a tých pracovníkov.
Ďakujem.

Pán poslanec Jozef Pročko.

Ďakujem. Tak vyzval si, že teda, že máme na to upozorniť, tak dajte si, stačí, keď si dáte do gúglu: Suja predal stroje. A hneď prvý článok denníka Pluska, pozrite si aké stroje predal na jedno euro, pozrite si, čo predal. Samozrejme, že takíto politici, politici, úvodzovky hore aj dole, vám nebudú súhlasiť, aby mali hmotnú zodpovednosť. Takíto ľudia, ktorí predávajú svojim kamarátom, ktorí dohadzujú kšefty svojim kamarátom, nebudú chcieť, aby mali hmotnú zodpovednosť. Je smutné, naozaj je smutné, že sedíme v pléne, kde politici idú s tým, rozprávajú svojim voličom, že my budeme čestní, my sa čestne správame. No tak čoho sa bojíme? Čoho sa bojíme? Dajme si tú hmotnú zodpovednosť.
Rozprával si, prihovoril si sa k pánovi Baránikovi, no jednoducho ani ja nechápem, prečo v tom 2016 on za to hlasoval, teraz sa usmieva, ale on za to hlasoval, asi zabudol na to. On v 2016 za to hlasoval, za identický zákon, ako sme predkladali, a potom už nehlasoval. A teraz som počul ako povedal, že vlastne on to nemôže podporiť, lebo to, ja tomu nerozumiem. Keď o niečom, keď som si v 2016, mal som svoj, svoju predstavu o spravodlivosti, svoju predstavu o zákonoch a hlasoval som za tento zákon a za identický zákon som v 2016 nehlasoval, tak ja tomuto vôbec nerozumiem. Naozaj toto je pre mňa veľmi otázne. Takže takto to je. Nečestní politici nebudú chcieť, aby hmotná zodpovednosť bola.
No a ešte sa, ešte mám krátko, ja sa pripájam k pánovi Kučerovi a toto je výborná naozaj, to by bol taký pekný bonus, čo si povedal, pán Vetrák, že, že naozaj aby ten politik nemohol byť v politike. To je výborné. Takýto pozmeňovák určite pripravíme. To bude, to bude bomba, ak to prejde, a verím, že to prejde, pani poslankyňa s najkrajším menom.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Igor Matovič.

Ďakujem veľmi pekne.
Milan, ďakujem za tie prípady, príklady, ktoré si vysvetľoval, ako by sa to riešilo v prípade žúrky, ktorú si organizoval Richard Sulík v Dubaji za štátne peniaze a podľa všetkého, podľa predbežných odhadov za viac ako milióna eur minul na súkromné účely, na účely strany SaS bez toho, aby vydokladovali tieto výdavky, bez toho, aby boli k tomu akékoľvek objednávky, faktúry. Presne takto takýto zločinci skorumpovaní by týmto zákonom boli postihnutí. A čo je vlastne dôležité, nielenže by boli postihovaní, ale že by to odstrašovalo od toho, aby takýto skorumpovaní zlodeji do politiky vôbec išli. Lebo by zistili, že v tej politike sa nevedia obohatiť. A presne to isté aj v prípade toho Suju. Človek, ktorý sa tu chváli s tým, že trénoval Černákových vrahov, keď dostal moc spravovať, byť pravou rukou Kotlebu na banskobystrickom VÚC, tak zrazu 112 stavebných strojov, môžeš sa vyhovárať koľkokoľvek v tom odkaze, čo Jožo Pročko povedal, vidíte rovno tie fotografie, že naozaj sú to ťažké stavebné mechanizmy, podotýkam, z ktorých mnohé dodnes fungujú, ktoré sa dodnes používajú. A keď si dáte iba tak veľmi skromne 9 ton v priemere na jeden takýto stavebný stroj krát 112 strojov, máte milión kíl ocele alebo milión kíl železa. Už len to keď si predstavíme, že politik sa má správať v takej pozícii, Suja, ako dobrý hospodár. Kto z nás by bol taký hlupák, ak by doma mal milión kíl železa, že by ho predal kamarátovi za euro? Kto z nás by bol taký hlupák, že by funkčné stavebné stroje predal kamarátovi za euro? Suja to dokázal. A práve na takýchto ľudí ten zákon má byť.

Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Štefan Kuffa.

Áno, tieto polemiky už niekoľko rokov sa tu, tuná vedú o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, ale aj štátnych úradníkov. Stále tento parlament to nedokázal prelomiť. Ale, tak ako to tu zaznelo, aj ja sa som sa nad tým zamyslel, ale tú hmotnú zodpovednosť mať, a teda tých verejných činiteľov a tých ďalších ako úradníkov nižších, ale aj vo vzťahu k občanovi. A veľakrát sa to deje. A veľakrát občania práve, a keď tu hovoríme, že sa ozývajú občania, ktorí chcú, aby tá hmotná zodpovednosť verejných činiteľov tu bola zavedená. Áno, ale nech je zavedená aj vo vzťahu k občanovi. Ja vám poviem príklad konkrétny. Trošku to tu tak zaznelo, a to sú napríklad, ja mám takú veľmi zlú a negatívnu skúsenosť so stavebnými úradmi. Myslíte si, že pre tých úradníkov nejaké lehoty tam platia? Správny zákon vám hovorí, že má rozhodnúť úradník do 30 dní, ak sú komplikované veci má ďalších 30 dní, je to 60 dní. Ale keď ten úradník má aj 90 dní, aj 120 dní, aj rok, aj dva, on vám nevydá jednoducho rozhodnutie. Ale že vám spôsobí škodu tým svojím postojom, ako je postihnuteľný? To nie je len tak, viete, no a ľudia majú takú predstavu, že hmotná zodpovednosť poslancov Národnej rady. No tak už ja neviem si celkom predstaviť, že akú škodu by mohol spôsobiť poslanec Národnej rady. Možno že by sa tuná kdesi potkol a čosi zachytil, nejaký mikrofón, a ho rozbil alebo čosi také neúmyselné. Ale naozaj v tejto chvíli ma nič nenapadá. Ale práve aj tí nižší úradníci, ktorí sú na nižších stupňoch, oni tak vyzerajú tak nenápadne a sú tak pozašívaní po tých úradoch, ale to sú tí, ktorí spôsobujú škody nielen štátu, ale aj občanom Slovenskej republiky. Takže tá hmotná zodpovednosť, aby ju niesli nielen vo vzťahu k štátu, ale aj k občanom Slovenskej republiky, to je veľmi dôležité.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. V záverečnom slove teraz vystúpi pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem pekne. Sľubujem, že nebudem osobný, lebo už na mňa nemôžete reagovať, nebolo by to fér. Ale budem reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli, a tak súhrnne.
No jeden veľký problém, na ktorý poukazuje najmä tuto pán poslanec Baránik, je ten, že nefungujú niektoré inštitúty, procesy a hlavne asi ľudia, ktorí sú zodpovední za trestné konanie. Teda tak som ťa pochopil. Viem, že ty to, túto tézu, alebo teda to poznanie, asi poznanie skôr, hovoríš dlhodobo. Len teraz naozaj že úprimne si to toto môžme celé obrátiť aj na tú súkromnoprávnu žalobu v trestnom konaní. Lebo aj tam keby tie trestné, orgány činné v trestnom konaní robili to ideálne, ako ty to očakávaš pri hmotnej zodpovednosti, tak by sme nepotrebovali takú súkromnoprávnu žalobu. A navyše, však ty dobre vieš, že máš ešte tam na konci toho návrhu ustanovenie, ktoré umožňuje nahradiť Generálnu prokuratúru ministerstvom spravodlivosti, čo už úplne že dokazuje, že to hlavne robíš preto, že niečo nefunguje v tom trestnom konaní. Ale ja zase viem, že ty nemáš až taký problém s hmotnou zodpovednosťou, teda už som nechcel byť osobný, ale toto jediné asi, čo budem osobný. Ale si v nejakom klube a musíš presvedčiť väčšinu. Ja tomu rozumiem, ale asi by malo byť fér aj toto povedať, hej, že aby sme sa nenavážali do niekoho, kto v zásade až nie je taký bojovník proti tej hmotnej zodpovednosti, no. Ale buďme potom fér voči všetkému. Tak nemôžeme presadzovať súkromnoprávnu žalobu, lebo niečo nefunguje a potom kritizovať hmotnú zodpovednosť, lebo to isté nefunguje, no podľa mňa neni úplne že ten argument, ktorý by tu mal zaznieť.
Druhá vec je, ja som mal pocit aj snažil som sa, pani poslankyňa Vorobelová, že ja som išiel do pomerne dosť veľkých detailov, že ja si nemyslím, že tento zákona už potrebuje nejaké veľké dorábky. Tento zákon, tu sa môžme baviť o tom, či ešte chceme viacej výnimiek ako je tam teraz, napríklad ako SaS-ka hovorila vždy o tej vláde, že mal by byť zodpovedný len ten jeden člen vlády, nie všetci, lebo však aj tak tam tí ostatní nečítajú tie materiály toho jedného, tak som to pochopil na vláde. A môžeme sa baviť aj o ďalších výnimkách. Môžme sa baviť aj o tom, ako je tu, ako je tu nadefinovaná hrubá nedbanlivosť. A hovorím to aj preto, že vy ste spomínali, že však sa to bude prešetrovať a nakoniec všetko bude podľa papierov. No tak to dopadne dnes. Ale keby bol tento zákon, tak tá Generálna prokuratúra alebo prokuratúra, ktorá to prešetruje, to musí už, musí už brať ohľad aj na tú hrubú nedbanlivosť. Hrubá nedbanlivosť dneska u úradníkov neexistuje. A keby, a tá hrubá nedbanlivosť znamená, že si nemôže vymyslieť akýkoľvek podklad a označiť ho za odborný. Jednoducho to niekto bude skúmať, či naozaj musí ísť na zahraničnú pracovnú cestu namiesto troch ľudí desať, že tam musela byť aj tá recepcia. A pokiaľ jednoducho tá hrubá nedbanlivosť nie je úmysel. Dneska častokrát skončia tie veci preto aj u tých úradníkov, lebo oni sú zodpovední len za úmysel. Ale my tu zavádzame hrubú nedbanlivosť a nie sme prví, veď minister Karas tu došiel s Trestným zákonom, kde má tiež hrubú nedbanlivosť, lebo na to tlačia smernice Európskej únie z oblasti životného prostredia. Čiže my sa dostávame do nejakej novej etapy aj v trestnom práve, to je celkom za málo vec, že to ide ako keby súbežne, kde už bude treba a kde sa ľahšie budú trestať ľudia za to, nieže sa im bude musieť dokázať úmysel, ale bude sa im musieť dokázať hrubá nedbanlivosť.
Čo by sa tu dalo ešte vylepšiť je to, že, a myslím že to pán Baránik hovoril, tá odborná nedbanlivosť, na ktorú ste sa aj vy pýtali, že áno, možnože by bolo šťastnejšie, keby sme ju priamo z toho Obchodného zákonníka preniesli aj do tohto zákona, nech je zadefinovaná priamo. Aby potom neboli spory, že, že ten minister nemá vlastne zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a teda nemôže konať s odbornou starostlivosť. Ak ste na toto narážali, tak áno, to by mohlo byť to vylepšenie. Lebo napríklad sú verejní funkcionári, veď viete, v mestských podnikoch, štátnych podnikoch, ktorí majú manažérske zmluvy a tie idú podľa Obchodného zákonníka. Čiže na ne platí odborná zodpovednosť aj keby sme ju tu nedefinovali. Ale potom sú tu tí rôzni, naozaj tí verejní funkcionári toho, tí politicky volení a podobne, ktorí, ktorí nemajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Čiže asi by bolo šťastnejšie v druhom čítaní tu dodefinovať to.
Určite aj pán poslanec Kučera, len ono by to asi nešlo priamo do tohto zákona. Bolo by sa treba zamyslieť, či by to bol nejaký nový druh trestu v trestnom konaní alebo v nejakom inom konaní. Ale západoeurópske štáty, niektoré, poznajú zákaz vykonávania verejnej funkcie. Tam možno troška budeme narážať na to, že bolo by treba sa troška zaoberať aj tým, že ako je to pri tých volených funkciách, ale pri tých bežných verejných funkciách to určite je. A mne sa zdá, že aj pri tých volených v niektorých štátoch, ale to tiež nie je až taký problém, lebo nebudeme prví, ktorí to budem zavádzať. Iste aj o toto sa dá ten návrh zákona vylepšiť.
Potom ďalšie veci, ktoré tu zaznievali, a tie mali najmä páni Kuffa aj mladší, aj starší. Myslím si, že, takto, nevyriešime vždy jedným zákonom úplne všetku nespravodlivosť na svete. To poviem ako iný príklad, že vždy keď ideme so zákonom na ochranu verejného záujmu, tak sa dostaneme k diskusii, že prečo nefunguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lebo bežní ľudia, bežní ľudia to tak spájajú, ale to sú dva odlišné zákony. A tuná sa dostaneme k tomu istému, že dnes sú zákony, aj sú mechanizmy, ako by sa to dalo riešiť, len podľa mňa ľudia na Slovensku častokrát nie sú, a teraz a to neni ani kritika na nich, ale celkove že právne povedomie na Slovensku, nemyslím si že je nejaké také, že to je úplne bežná záležitosť. Je to podľa mňa troška pozostatok aj so socializmu ešte, že štát sa teda mal tendenciu o všetko starať, o všetkých starať a nie sme tu veľmi tak naučení povedzme ako v Amerike, v Kanade, že niekde sa šmyknem, zlomím si nohu, hneď dám žalobu a vysúdim si peniaze, hej, že som to veľmi zjednodušil, že mali sme tu troška iný prístup vôbec ku všetkému.
Ale keď hovoríte, že poďme riešiť teda aj tú škodu, ktorá vznikne občanom. No veď dneska je zákon, ten takzvaný Lubyho zákon, zákon o zodpovednosti štátu za, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tak to zjednoduším, ktorý znamená, že keď sa vám stane škoda a keď mu spôsobí štátny úrad, tak vy dostanete odškodné, o tom je ten zákon. Ten zákon existuje. Ak je v niečom nedokonalý, poďme sa o ňom baviť. Len neviem, či by to nebol prílepok k tomuto zákonu. Ale jasne, dá sa aj ten zákon vylepšovať.
Pokiaľ sú tam také situácie, ktoré hovoríte, že nejaký orgán nekoná dlho. Tak teraz by sme museli asi rozmýšľať, že či hovoríme o pandémii, kedy sme tu prijali množstvo zákon, ktoré, okej, nehovoríme o pandémii, lebo počas pandémie sme tu prijali zákony, kde sa všetky lehoty akože nulovali, čiže tí úradníci nemali počas pandémie žiadne lehoty. A mám tu inak v prvom čítaní zákon, kde konečne už tieto výnimky im rušíme, čiže to potom sa o tom budeme baviť. Lebo naozaj počas pandémie neboli lehoty. Mnohé úrady nemali žiadne lehoty. Tie, podľa správneho predpisu sa nepostupovalo. A vy myslíte asi mimo pandémie teda, tak som pochopil, no tak, viete, tak máte tam vždy inštitút, že viete dať podnet na prokuratúru, ktorá má preskúmať, že či sa postupuje zákonne. To môže dať každý. Ak toto nefunguje, dneska je inštitút žaloby pre nečinnosť, tak dá sa dať žaloba pre nečinnosť toho úradu. To existuje, to funguje. Áno, tak áno, ale keď ukazujete na peniaze, tak potom sa zase musíme zamyslieť, že či tie, či to je človek, ktorý je nemajetný a vie využiť zákon o právnej pomoci. A tam napríklad by som s vami súhlasil, ale neviem, či si to tiež myslíte, ale bolo v programovom vyhlásení vlády, škoda, že žiaden z ministrov spravodlivosti sa toho nechytil, že asi by bolo dobré uľahčiť prístup väčšiemu množstvu ľudí podľa toho zákona o právnej pomoci. Lebo ja si myslím že nie je dneska dobre nastavený. A pokiaľ nejde o nemajetného človeka, no tak asi neni správne, aby sme majetným ľuďom pomáhali s právnou pomocou, ak nejde o trestné právo. No a tam si to teda naozaj musí zaplatiť. Ale tie inštitúty tu sú.
A zase aby sme tu neboli nejaký extrém voči iným krajinám. Podľa mňa v iných krajinách nie sú nejaké špeciálne inštitúty okrem tých, ktoré som spomínal, že dokonca v mnohých krajinách prokuratúra vôbec do civilného procesu ani nezasahuje. Ale je tam minimálne tá žaloba na nečinnosť, a tá funguje aj tu. Čiže my tu máme všetky tie prostriedky, ktoré, ktorými sa to dá dosiahnuť. Len súhlasím s vami, že jednak právne povedomie je nízke, jednak tá vymáhateľnosť práva je tu nízka a aj tie orgány činné v trestnom konaní a aj všetko, čo s tým súvisí, nekonajú tak, ako by mali. Čiže, ale kľudne bavme, pokojne sa bavme aj o týchto veciach. Len nedá sa všetko liečiť v tomto jednom zákone, lebo to sú samostatné iné zákony a obávam sa, že ak by sme to išli otvárať a novelizovať a dávali to sem, tak by nám to pani prezidentka vrátila ako prílepok. Ale inak s vami súhlasím, že ak tam niečo nefunguje, poďme sa o tom baviť, poďme to vylepšovať. Ja si myslím, že tieto veci mali hlavne ministri spravodlivosti vylepšovať, už ktokoľvek to bol, ktorí, ktorí to majú v agende. A až toľko sa tomu, podľa môjho názoru, nevenoval žiadny z nich, ktorí tu doteraz boli.
No a na záver ešte poviem, že ja som sa snažil naozaj že nebyť osobný, ani nejako nikoho tuná nekritizovať za to, že uvažuje nad tým, že, že by to nepodporil, ale po tom všetkom, čo sme si tu absolvovali a mali sme tu pomerne dlhú diskusiu, ja som nevedel, že budeme toľko diskutovať, dokonca som ani nestihol ísť do TA3, som mal ísť vystúpiť, tak tuším pán Viskupič bol namiesto mňa, ako som počul. Ale považoval som túto tému za veľmi dôležitú, aby sme si to vysvetlili. Pretože som sa vás snažil presvedčiť, že urobili sme maximum a že je to hodné, aby ste to postúpili aspoň do druhého čítania. Keď v druhom čítaní tam stále zostanú veci, ktoré sa vám nepozdávajú, lebo počul som aj, že prečo tam musí byť popri hmotnej zodpovednosti antikorupčná žaloba. Však rozprávame sa o tom. Ak, ak môže tam zostať iba hmotná zodpovednosť. Akože aj to je riešenie, ak, ak, ak to je iba priechodné cez hmotnú zodpovednosť, tak budeme riešiť a dolaďovať len hmotnú zodpovednosť, tak porozmýšľajte nad tým aj v tomto smere, že to druhé čítanie nám predsa len istý priestor vytvára. A ja si myslím, že tak v duchu sa každý z vás zamyslí nad tou hmotnou zodpovednosťou, že by to bolo asi dobré. Len uvažujeme, že či je toto to najlepšie, alebo ešte troška to inak spraviť.
A že keď uvažujete nad tým a viete o tom, že hmotná zodpovednosť, jej zavedenie, by bolo dobré, a tento návrh už netreba naozaj nejak veľmi dolaďovať z hľadiska hmotnej zodpovednosti, tak dáte tomu šancu a potom, keď v druhom čítaní tam stále budú veci, ktoré nám vadia, tak to už oveľa aj my ľahšie pochopíme ako by sme, ako teraz to oprávnene kritizujeme, že nechcete ani ten zámer niektorí z vás pustiť do druhého čítania.
Čiže toľko za mňa, ja vám všetkým veľmi pekne ďakujem, bola tu konštruktívna diskusia, si myslím, že v drvivej, prevažnej miere určite a vidím, že viacerí sa o to zaujímate a nad tým rozmýšľate a to, že už máme málo času, už to je vlastne posledná šanca, ako to tu tuším Jožo Pročko, aby sme tú hmotnú zodpovednosť zaviedli, tak aj nad tým sa treba zamyslieť, že my už nebudeme mať ďalšiu schôdzu a ďalšiu schôdzu. My už máme v tomto volebnom období len túto schôdzu a v inom volebnom období sa v tomto zložení už takto nestretneme, určite nie stopäťdesiati tí istí poslanci a nevieme, kto sem príde, a možno tí ďalší ľudia už nebudú mať taký vzťah k zavedeniu hmotnej zodpovednosti. Čiže netreba niečo odkladať, treba už naozaj sa k tomu postaviť čelom a, samozrejme, každý podľa vedomia a svedomia aj v tom duchu, ako sme sa o tom dneska rozprávali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)