90. schôdza

Ďakujem pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie. Myslím, že si veľmi jasne uviedol aj konkrétne príklady z praxe a niekedy naozaj neprimeranú tvrdosť zákona. A to s tým poukázaním na nebodaj stratu mandátu je naozaj veľmi vážne a len na základe hlasovania poslancov, ktorý môže byť aj je vlastne politickým orgánom, sama poznám rozhodnutia, kedy tento výbor, nie síce v tomto volebnom období, ale mohlo sa stať, ale teda z minulosti mám také znalosti, že výbor rozhodoval v rámci politicky spriaznených osôb, ktoré urobili isté prehrešky inak ako osoby, ktoré neboli politicky spriaznené s väčšinou členov výboru, a tie rozhodnutia boli naozaj veľmi nespravodlivé, nie síce až takéto dramatické, že by niekto prišiel o mandát, ale to riziko je tam a takéto politikárčenie, i keď na základe istého porušenia zákona, ktorý by sa nemalo stať, ale niektoré tie porušenia, ktoré už aj tu bolo povedané, a povedali ich viacerí predrečníci aj z opozície, aj z koalície, že sú neprimerané a že bolo by dobré naozaj ich upraviť, aby kvôli jednému dňu oneskorenia nejakého podania alebo niečo také, že nešlo o zámer nepodať oznámenie o majetku verejného funkcionára, ale naozaj možno o drobnú nedbanlivosť a poukazovať to na to, že nikto vôbec nepodal, pričom vtedy v tom prípade je to jemnejšie trestanie ako ten. čo podal o jeden deň neskôr.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za reakciou, pani poslankyňa. Ja mám s uplatňovaním tohto zákona teda skúsenosti nielen z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj z komisií zastupiteľstva rôznych úrovní, však niektoré aj spoločné s pánom poslancom Vetrákom z mestského bratislavského zastupiteľstva a nespomínam si veľmi, že by uplatňovanie tohto zákona pomohlo odhaliť nejaký reálny konflikt záujmov, že, že by niektorý funkcionár uprednostnil reálne osobný záujem pred verejným záujmom a bol za to postihnutý na základe tohoto zákona.
Keď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak, alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie, alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad.
Čiže áno, tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.

Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne, len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu, a to teraz poukážem na, na, na teda to, čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov, ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako, ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru, a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch, ako sa tvoria, má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii, alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno, to, čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony, a my teda nevieme, čo zákonodarca kedysi myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak, ako to definuje zákon o reklame, a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame, a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým a druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1, čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie, jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu, a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že je oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak, ako to ten judikát formuloval, a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení, ako hovorí pán poslanec Dostál. Máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára, najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu.
Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať, a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si, pán poslanec Dostál, ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte, tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona,. hravo vyriešiť.
Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu, ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona, a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval, a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí, výbor rozhodol, že majú prísť o mandát, a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi, tak ako je nastavený.
Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda neni podľa mňa úplne najšťastnejšie, alebo to, čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu, alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces, vlastne trojstupňový, lebo ešte po rozhodnutí pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd.
A teda nakoniec ešte k tomu, alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica, a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my by sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme od tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, čiže skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho je... nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu, alebo jachtu proste na, na Azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi, pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť, alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda, samozrejme, nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvá... že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania, čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca, a teda sa to bude uvážať... uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone.
A v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor, keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou tzv. autoremedúrou, lebo primerane koná podľa Správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol, a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme išli do autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví.
A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom, už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné.
Ale, samozrejme, treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie, lebo dneska nemá, a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné, čo, samozrejme, navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je, o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende niekde posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, že či, či nevieme nájsť dvoch-troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať.
Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládu alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky, a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem, lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslime sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli, a vieme, že sa musíme, a viacerí sa chceme posunúť, že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na tom, čo je, čo je priechodné. Budeme mať dva-tri týždne na to, aby aj zasadol, minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor, máme tam nejaké otvorené konania, je na to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. No to podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to, samozrejme, môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pozdravujem pána, pána predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií (rečník zamával rukou), ktorý nás už opúšťa, hoci je to Trestný zákon, mohol by si dať Trestný poriadok, vlastne mohol by si zostať, ale želám pekný deň a ďakujem za výbornú diskusiu k predchádzajúcemu zákonu.
Nebudem o tomto hovoriť veľa. Rozmýšľam, či to všetko, ako sa povie, spláchnem v úvodnom slove. Urobím to asi tak, aj pán predsedajúci sa poteší, nebudem potom vystupovať v rozprave, v každom prípade, keď vzniknú nejaké veľké polemiky, tak vystúpim, ale dúfam, že nie. Tie pozície sú jasné. Ja myslím, že z tých pozícii sa nikde nepohneme. Tak ako niekto chce posilniť 363, tak iný chce oslabiť 363, niekto by ju najradšej vypustil z Trestného poriadku. Nejdeme sa tu presviedčať. Ja si myslím, že sme tu toľkokrát o tom debatovali, že tie pozície sú úplne jasné.
Ja vám poviem, čo je naša pozícia. Po šiestich mesiacoch prichádzame znovu s tým, čo, ako bola 363 zavedená do právneho poriadku v roku 2005. A tá 363 v 2005. roku bola zavedená do slovenského právneho poriadku tak, že sa netýkala vecí, ktoré sa považujú za... alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za, za meritórne rozhodnutia, a netýkala sa určite uznesení o vznesení obvinenia.
A práve tie uznesenia o vznesení obvinenia sú dneska jediným takým kameňom úrazu, ktorý sa medializuje, ktorý sa označuje za kauzy. Niekde to kauza je, niekde sa ukáže, že to kauza nie je. Proste to tú spoločnosť strašne akože naozaj rozorváva. Stálo to veľké konflikty a kontroverzie. A my len hovoríme, že tak vráťme sa k tomu, ako to bolo v roku 2005, lebo 363 sa používa asi v 15 rôznych situáciách. Upravuje to ešte presnejšie interný pokyn generálneho prokurátora. Tých 14 situácií nie je nijako konfliktných. Nikto sa im nevenuje. A venuje sa len tej jednej konkrétnej a to sú tie uznesenia o vznesení obvinenia a to, že keď sa to zruší. Tak to ani nebolo myslené. To potom len bývalá vláda, teda a poslanci SMER-u, keď aj Ústavný súd povedal, že sa to nemá týkať uznesenia o vznesení obvinenia, lebo to tam jeden poverený generálny, poverená osoba vo funkcii generálneho prokurátora, pán prokurátor Tichý to tam doplnil do interného pokynu, potom to bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že to sa nemá týka uznesenia o vznesení obvinenia. A nakoniec teda poslanci SMER-u to dali priamo do zákona, že my ideme prelomiť judikatúru Ústavného súdu a dáme to tam. A nie je to správne. A my len hovoríme, že to nemá patriť medzi tie úkony a tie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré by mohol rušiť 363 generálny prokurátor. Samozrejme, sú na to iné názory. Niekto by to chcel, ako som povedal, upraviť širšie, niekto užšie. My sme išli do veľmi jednoduchej úpravy. Poďme sa vrátiť do roku 2005, keď to bolo nekonfliktné. Odstránime tým tie najväčšie polemiky, ktoré v spoločnosti existujú. A z nášho pohľadu aj zabránime tomu, aby sa 363 v niektorých prípadoch, poviem to diplomaticky, nadužívala. Poviem to diplomaticky, lebo nechcem teraz vyvolávať nejaké konflikty, len hovorím náš postoj, ktorý je. Samozrejme, niekto by mohol povedať aj iné slová ako nadužívala, ale snažím sa byť diplomatický.
Takže ďakujem pekne za pozornosť v tomto úvodnom slove. A nebudem sa hlásiť do rozpravy. Ale, samozrejme, keď niekto chce ísť do nejakej polemiky, diskusie, tak sa tomu nebudem vyhýbať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slov, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval návrh zákona do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Anna Mierna, Vladimír Zajačik, Kristián Čekovský a Monika Kozelová predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Iniciatíva predloženia návrhu zákona vznikla z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom bolo prijatie vnútroštátnej legislatívy v oblasti územného plánovania, ktorá posilňuje význam územného plánovania a zavádza okrem iného povinnosť mať územný plán obce pre všetky obce, a takisto nadobudnutie platnosti nového zákona o výstavbe, ktorý zefektívnil proces prípravy a realizácie stavieb.
Ďalším dôvodom je vznik povinností vyplývajúcich z nesprávnej transpozície smernice. To znamená upravenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Európska komisia po overení súladu právnych predpisov toto identifikovala nesúlad ako v doručenom infringemente.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívny vplyv informatizáciu a na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo, rodinu ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod. Ďakujem.
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1700). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel jeho úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. No musím povedať, že ma prekvapil tento návrh zákona. Vieme o tom, že ministerstvo životného prostredia dlhodobo pripravovalo veľkú novelu zákona. Boli sme o ňom na rôznych rokovaniach informovaní, že, nie o obsahu, ale o zámere, že interne ministerstvo pripravuje tento návrh. Napokon bola táto informácia aj uvedená v... v... na Slov-Lex-e ako v rámci predbežnej informácii o tom, že sa tento návrh zákona pripravuje. V rámci predbežnej informácie aj boli nejaké, zopár pripomienok. Avšak všetci sme čakali, že bude tento návrh zákona ministerstvom posunutý do medzirezortného pripomienkového konania. Nestalo sa tak.
Teraz tu prichádza vlastne skupina poslancov s návrhom úplne nového zákona. To nie je novela. To je nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je tam viacero zásadných zmien. A domnievam sa, že tak zásadný zákon, ktorý je, odzrkadľuje aj dôležitú, veľmi citlivo vnímanú smernicu Aarhuskeho dohovoru o práve na informácie a spolurozhodovania verejnosti vo veciach životného prostredia, tak takýto zákon, je nevyhnutné, aby prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
Viacero vecí sa tam upravuje. Sú tam veci, ktoré, s ktorými by sa dalo súhlasiť. Viaceré sú na to dôležité, aby prešli dôslednou odbornou oponentúrou verejnosti, ale, samozrejme, aj tej strany, ktorá, na ktorú sa vzťahujú tie požiadavky pri návrhu rôznych zámerov, či sú to strategické dokumenty, sa to týka nejakých zámerov pri navrhovaných činnostiach. Sprísňuje sa tam aj samotná príloha č. 8, ktorá je kompletne zmenená obsahovo, ale aj rozsahom, čo sa týka v rámci limitov, a jednoducho tento, takýto návrh zákona takto tesne pred koncom bez medzirezortného pripomienkového konania podľa mňa nie je možné schváliť.

Ja len krátku reakciu na pani poslankyňu Zemanovú. Samozrejme, že súhlasím s ňou, že v ideálnom svete by bolo správne tento návrh zákona predkladať ako vládny návrh.
Žiaľ, teda vzhľadom na situáciu, ktorá je veľmi dynamická, stáli sme pred len dvomi možnosťami, alebo predložíme tento návrh zákona ako poslanecký návrh, alebo ho nepredložíme vôbec. Vybrali sme si formu poslaneckého návrhu, ktorú považujeme vzhľadom na závažnosť problematiky za v danej situácii oprávnenú a legitímnu. Ďakujem a budeme sa uchádzať o vašu podporu pri hlasovaní.
Ďakujem.

Zákon, takýto dôležitý zákon nemôže byť politickým zákonom, tento zákon je hlboko odborný, zasahujúci obrovskú, obrovské spektrum verejnosti a dotknutých osôb a si myslím, že ministerstvo aj súc vediac, že aká je politická situácia, mohlo ten zákon dať do medzirezortného pripomienkového konania aj s tým rizikom, že už by ho možno nevyhodnocovali, ale bolo by, boli by zjavné, že k tomuto návrhu aké sú stanoviská dotknutej verejnosti a dotknutých subjektov. Neurobili tak. Tak čo na to povedať?
No nestalo sa tak, ale z toho dôvodu je to jeden z kľúčových dôvodov, pre ktorý nemôžeme tento návrh zákona podporiť.
Hlasovanie bude zajtra o 17.00 hod.