90. schôdza

Ďakujem pekne. Ja si myslím, ž naozaj je potrebné, aby sa upravili tieto ustanovenia ohľadom preukazovania majetku, pretože samotný výbor, ktorý rozhoduje, mnohokrát rozhoduje politicky a nespravodlivo a je dobré, aby sa v takýchto veciach nepolitikárčilo, pretože aj tie sankcie, ktoré vyplývajú z tohto zákona by mali byť spravodlivé. A je zbytočné následne potom preukazovať nejaké námietky cez Ústavný súd, ktorý taktiež nemá inú možnosť ako mnohokrát rešpektovať rozhodnutie toho príslušného výboru, ale tu to politické rozhodovanie v tomto zákone nerieši. Čiže je dobré, aby bolo nastavenie jasné v zákone a aby sa nemohlo politikárčiť v tomto výbore. Ďakujem.

Podobne ako pán poslanec Vetrák vyslovujem ľútosť nad tým, že nie je tento návrh produktom výboru, lebo bolo by určite lepšie, keby k tomu prebehla nejaká diskusia v rámci Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií by prišiel s takouto iniciatívou. Tak to bolo napokon aj v predchádzajúcom volebnom období alebo teda prinajmenšom nejaká, nejaká širšia skupina poslancov, ktorí majú záujem o túto tému a verím, že by sa taká našla aj v rámci rôznych poslaneckých klubov. Tu ma trošku aj prekvapil, že nejaký vplyv na to, že čo ďalej s ústavným zákonom alebo vôbec riešením tejto témy mal rozpad vládnej koalície, lebo myslím si, že máme podobné pohľady na to, že s týmto ústavným zákonom je potrebné niečo robiť, možno v tých detailoch alebo konkrétnostiach sa budeme, budeme líšiť, ale v tom, že niektoré veci tam nefungujú, bolo by ich dobré opraviť, jasnejšie nadstaviť, aké sú problémy z aplikačnej praxe, tak tam si myslím, že tam sme vo veľmi veľkej časti na jednej lodi. Čiže tá, tú zhodu by bolo možné hľadať aj v rámci, v rámci bývalej vládnej koalície aj po tom čo došlo k odchodu SaS z vlády alebo možno aj, aj s dovtedajšou opozíciou. Lebo, keď sa na to pozreme vecne, tak tie pohľady môžu byť, môžu byť ak nie zhodné, tak aspoň blízke alebo aspoň uznať, že niektoré problémy si zaslúžia ošetrenie.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, ja teda na spresnenie. Ja som sa tak opatrne snažil rozprávať o tom rozpade alebo teda, aby to nevyplývalo z toho to, že by som vás chcel z toho nejako obviňovať. Ja som to povedal kvôli tomu, že celkove opadol záujem riešiť túto problematiku, celkove, že to bola taká, zrazu bola taká atmosféra, že už sa nám nepodarí nájsť deväťdesiatku a teda aj za seba poviem, že aj moja motivácia proste pracovať na niečom a venovať tomu hodiny na úkor svojej rodiny a energiu vyplýva z toho, že či ten záujem je alebo nie je, že ak ten záujem reálne nie je, tak potom aj ja zvažujem, že sa budem venovať radšej veciam kde stačí na priechodnosť 76 hlasov nie 90. Ale bolo mi veľmi ľúto, že sme sa k ničomu nedopracovali a viem, že v minulom volebnom období tuším tú pracovnú skupinu, ktorú spomínaš, nejako, nejakým spôsobom zastrešoval gestor a práve predseda toho príslušného výboru. A teda pán predseda, terajší predseda výboru bude ešte vystupovať, tak asi povie, že prečo on nejako neinicioval tú pracovnú skupinu. Priznám sa, že úplne teda nepoznám tie dôvody. Verím, že sa dozvieme. No a toto je v zásade ako keby záložné riešenie, že keď sa výbor s ničím neprišiel, tak ja som teda nastrelil tie veci, ktoré z praxe a z judikatúry Ústavného súdu vyplývajú, nie všetky, ale viaceré, že poďme sa o tom rozprávať a prípadne poďme to aj upraviť. Ak chceme niečo vypustiť, aby sme, aby to bolo priechodné vypustime, ak chcem niečo doplniť kľudne doplňme. Máme ešte čas medzi prvým druhým čítaním. A určite my sa vieme na veľa veciach zhodnúť. Určite ty, ja alebo SaS, OĽANO pri ochrane verejného záujmu sa vieme. Veď nakoniec aj tá úprava, ktorá by mala zabraňovať zametaniu káuz pod koberec to nie je môj výmysel. To už bolo predložené Veronikou Remišovou v minulom volebnom období. Ja som s ňou na tom pracoval, kým ona to predložila tej pracovnej skupine. Čiže ja si ani nepripisujem nejaké prvenstvo v tom, práve je mi ľúto, že sa to ťahá už šesť rokov a nevieme to presadiť či sme boli v opozícii, koalícii a však poďme sa o to pokúsiť. Ale keď je to kameň úrazu, tak to budem zase asi odložiť na ďalšie volebné obdobie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, ako súhlasím s tým, že čo povedal pán navrhovateľ, že je viacero aplikačných problémov pri aplikácii tohto ústavného zákona v praxi, avšak nemyslím si, že v súčasnosti, keď je rozpadnutá vládna koalícia, keď sme na konci volebného obdobia a tesne pred voľbami a keď tu máme kvázi úradnícku vládu, že je ten správny čas, aby sme sa snažili prijímať tak zásadné novely ako je novela tohto zákona. Je to teda nie obyčajný zákon, ale je to ústavný zákon, čiže je alebo mal by byť predpoklad na jeho prijatie, aby naozaj bola široká zhoda naprieč celým politickým spektrom na tom, ako tento zákona bude vyzerať, pretože sa týka všetkých verejných funkcionárov a od roku 2020 nám stúpol ich počet z približne 580 na okolo 1 800 až 2 000. Ono to cirkuluje podľa toho aké úrady vznikajú, zanikajú, funkcie vznikajú, zanikajú, niektorí sa prekrývajú a tak ďalej. Čiže je obrovský počet verejných funkcionárov len, to hovorím ten počet, len v pôsobnosti Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a množstvo ďalších verejných funkcionárov, ktorí sú v pôsobnosti jednotlivých obcí, respektíve jednotlivých príslušných komisií na obciach. Čiže týka sa to obrovského množstva ľudí a preto si myslím, že práve v tomto období, tesne pred voľbami, pred poslednou schôdzou, narýchlo, bez akejkoľvek širšej diskusie meniť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý sa dotýka takéhoto množstva ľudí bez širokej zhody naprieč všetkými politickými stranami a tak koaličnými, ako aj opozičnými, že by sme nemali robiť a že to je, to je problém. V minulosti pokiaľ sa tento zákon otváral, pokiaľ sa pamätám, ja som teda nebol v parlamente myslím vtedy, ale prišlo, bola nejaká komisia, ktorá bola pod gesciou predsedu a podpredsedu Národnej rady a kde boli zastúpení aj koaliční aj opoziční poslanci a došlo k nejakej zhode, ak teda mám dobré informácie, alebo minimálne čiastočnej zhode na tom, ako ten, tá novela ústavného zákona bude vyzerať a takýmto spôsobom sa potom aj prijala. Dnes tu máme návrh pána poslanca Vetráka, samostatný návrh jeho, respektíve teda zopár poslancov zo strany OĽANO, kde neprebehla žiadna takáto všeobecná diskusia naprieč politickými stranami na, aby sme došli k nejakej zhode. Čiže považujem to za, za nie dobrý krok, ešte raz opakujem, v tomto období tesne pred voľbami a takto bez všeobecnej diskusie takýto, takýto, takúto novelizáciu ústavného zákona prijímať. Čiže to možno všeobecne, všeobecne na úvod.
Pokiaľ ide o jednotlivé tie ustanovenia, ktoré sa navrhujú v tomto, v tomto návrhu zákona treba povedať, že sú to len vybrané štyri alebo päť vecí, ktoré tento návrh zákona rieši, ktoré vyplynuli možno z aplikačnej praxe. Tých aplikačných problémov je s týmto zákonom ďaleko, ďaleko viac. Na druhej strane však máme tu už veľmi intenzívnu aplikačnú prax Ústavného súdu, ktorá so svojimi rozhodnutiami a nálezmi, respektíve stanoviskami nejakým spôsobom formuje tú aplikačnú prax ako sa má v tomto pri aplikácii tohto ústavného zákona postupovať. A to aj sám pán predkladateľ povedal hneď v tom prvom bode, kedy bolo sporné, že či sa má považovať verejný funkcionár podľa článku 7 a 8 ústavného zákona za verejného funkcionára ešte rok po skončení funkcie, že či to má byť teda hmotnoprávna lehota alebo to má byť procesná lehota, ako na to nazerá Ústavný súd. Mali sme už dokonca protichodné rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré nakoniec zjednocujúcim stanoviskom Ústavný súd zjednotil tak, ako to povedal pán predkladateľ v svojej rozprave. Čiže máme tu už návod rozhodnutiami Ústavného súdu ako máme v týchto sporných otázkach postupovať a tá, tá prax sa formuje ďalej ďalšími rozhodnutiami Ústavného, Ústavného súdu. Čiže nepovažujem to za nevyhnutné, aby sme v tomto čase narýchlo menili, menili tento, tento ústavný zákon teraz. Podľa mňa, v ďalšom volebnom období na to bude čas, kto bude mať v parlamente záujem a bude mať priestor na nejakú širokú diskusiu, tak sa tomu samozrejme môže, môže venovať.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, ktoré spomínal pán navrhovateľ, tak pokiaľ ide o osobitné zákony, ktoré by mali byť posudzované z hľadiska aj ústavného zákona, musím povedať, že podľa článku 5 ústavného zákona či už výbor Národnej rady alebo komisie na obciach to už môžu robiť aj teraz. Majú kompetenciu rozhodovať podľa ústavného zákona, respektíve ústavy a iných zákonov. Čiže už aj dnes môžu posudzovať iné zákony. Samozrejme, sporná je tu ale úplne iná vec. Sporná je tu tá vec, že ak osobitný zákon upravuje inú sankciu ako upravuje ústavný zákon, tak konajúci orgán na základe ústavného zákona, je tu, by som povedal nevyjasnená vec, či má postupovať a ukladať sankcie v zmysle ústavného zákona alebo má, majú sa ukladať sankcie podľa osobitných právnych predpisov, ktoré ale v tom prípade vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých majú v kompetencii úplne iné, iné orgány. Čiže toto sú aplikačné problémy, ktoré ale tento návrh, návrh nerieši.
Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, čo spomínal pán poslanec Vetrák, to je vec názoru. Môže sa to vykladať tak ako to vyložil on, môže sa to vykladať aj tak, že tá hodnota užívania nehnuteľnosti ako je nastavená v existujúcom a platnom právnom stave sa má vzťahovať a kontrolovať vo vzťahu k príjmom verejného funkcionára, nie k samotnej hodnote nehnuteľnosti, lebo hodnota nehnuteľnosti nič nehovorí koľko za to platí, za to užívanie. A tá, preto je to podľa môjho názoru dnes upravené na hodnotu užívania nehnuteľnosti a nie hodnotu nehnuteľnosti ako takej, aby sa to dalo skontrolovať a malo to koreláciu s príjmami verejného funkcionára. Čiže to je vec názoru ako sa, ako sa na to pozrieme a podľa čoho by sa to malo posudzovať.
S tými neskoro podanými oznámeniami, tam si myslím, že máme absolútnu zhodu. To je naozaj potrebné, potrebné upraviť a možno nastaviť lehotu nejakú dodatočnú na plnenie nie automaticky, keď niekto o jeden deň podá neskoro oznámenie, aby automaticky dostal pokutu. To si myslím, že, že je na tom všeobecná zhoda.
No a pokiaľ ide o ten, o ten posledný bod, ktorý, ktorý je predmetom tejto novelizácie a je vlastne hlavným bodom celej tejto novelizácie...
===== oznámenie, aby automaticky dostal pokutu, to si myslím, že, že je , je na tom všeobecná zhoda. No a pokiaľ ide o ten, o ten posledný bod, ktorý, ktorý je predmetom tejto novelizácie a je vlastne hlavným bodom celej tejto novelizácie a to je zaviesť mechanizmus, ktorý by umožňoval jednej tretine členov či už výboru pre nezlučiteľnosť funkcií alebo komisií na obciach podávať, podávať odvolanie na ústavný súd vo veci zastavenia konania. Tak tu musím povedať z môjho pohľadu, že ide o veľmi nešťastné riešenie a podľa mňa, podľa mňa o absurdné riešenie keď. Treba si uvedomiť, že tu konajúci orgán či už ide o výbor pre nezlučiteľnosť funkcií alebo príslušnú komisiu, rozhoduje ako správny orgán. Rozhoduje ako správny orgán rozhoduje hlasovaním a nejakým spôsobom rozhodne či už môže uložiť pokutu môže zastaviť konanie alebo neuložiť pokutu teda rozhoduje sa o uložení pokuty a orgán pokutu neuloží v tom prípade sa takéto neuloženie pokuty má dôsledok zastavenia konania. Považujem za absurdné, aby správny orgán, ktorý sám svojim rozhodnutím a hlasovaním vydal nejaké rozhodnutie alebo vydal alebo teda prijal uznesenie na základe, ktorého potom sa vypracuje rozhodnutie a doručuje ho verejnému funkcionárovi, aby sám voči sebe podával odvolanie.
To považujem za určitý absurdný mechanizmus a ešte navyše k tomu a to myslím povedal aj aj pán poslanec Vetrák a ja to len zdôrazním, že sa môže stať situácia, že ústavný súd rozhodne, vec zruší a vráti naspäť príslušnému teda orgánu konať. A keďže poslanci nemôžu byť nejakým spôsobom stíhaní za svoje hlasovanie tak môžu rozhodnúť úplne rovnako aj po rozhodnutí ústavného súdu. A toto sa môže opakovať, opakovať donekonečna. Čiže nevidím tu v taktom riešení nejaký, nejaký zmysel a skôr naopak považujem to za absurdné, aby sám správny orgán si voči vlastným rozhodnutia podával, podával odvolania. Iná situácia keď podá odvolanie verejný funkcionár lebo verejný funkcionár môže podať odvolanie vtedy ak mu bola uložená pokuta. Ak mu bola uložená pokuta tak samozrejme on keď sa domnieva, že neporušil ústavný zákon na základe, ktorého mu bola uložená pokuta tak sa môže odvolať na ústavný súd a ústavný súd môže buď sa stotožniť s názorom výboru alebo, alebo teda vec zruší a vráti výboru vec na nové konanie s tým, že ale teda verejný funkcionár má odklad plnenia tejto povinnosti čiže jemu tá pokuta v zásade nie je uložená kým nebolo právoplatné rozhodnutie výboru to znamená, pokiaľ sa už neodvolá na ústavný súd alebo pokiaľ ústavný súd takéto rozhodnutie výboru potvrdí.
Čiže tam je to vždy v prospech toho verejného funkcionára, ale keď výbor alebo, alebo komisia zastaví, zastaví konanie tak takýto mechanizmus by sa, by sa opakoval aby sa mohol opakovať donekonečna a bolo by to na ujmu toho verejného funkcionára, ktorý by stále bol v pozícii toho, že sa má brániť voči niečomu čo už raz bolo, bolo zastavené. Čiže považujem, považujem to za, za nešťastný návrh a myslím si, že, že táto vec by sa mala, mala riešiť úplne inak. No ale ako som povedal v úvode myslím si, že vôbec nie je teraz priestor a čas nato, aby sme sa vôbec s novelizáciou tak závažného zákona v tomto rozpoložení ústavného systému v akom sme dnes a ústavnej kríze, aby sme to vôbec riešili. Čiže toľko v stručnosti, ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko, povedali ste vaše výčitky voči, voči tomuto návrhu zákona. Pokiaľ ide o tú procesnú stránku a formálnu stránku tak sú podobné ako som ja v diskusii o dva body dozadu k novele zákona o obecnom zriadení hovoril, že už sme na konci volebného obdobia a tak závažné zmeny by sa nemali prijímať. Tuto myslím, že sme trochu v inej situácii lebo tam sa nastavujú vzťahy v rámci samosprávy v rámci tisícov subjektov zastupiteľstiev starostov. Tuto síce sa to dotkne tisícov funkcionárov ale, ale v zásade, v zásade je jeho nastavenie pravidiel ochrany verejného záujmu a teda nemá šancu to byť schválené ak sa nato nenájde ústavná väčšina. Čiže keď nato nebude ústavná väčšina tak z toho nič nebude a ak by sa našla nato ústavná väčšina teraz tak je predpoklad, že to bude mať aj nejakú stabilitu. K vecnej stránke vášho vystúpenia, no áno o zametanie káuz pod koberec zjednodušene povedané je problém, otázka je potom ako to urobiť lebo, lebo tie riziká si evidentne uvedomuje aj pán predkladateľ ten mechanizmus odvolania sa jednej tretiny členov toho orgánu, ktorý o tom rozhodol na ústavný súd je jedno z možných riešení má nedostatky, môže to skončiť pingpongom, môžu tam byť aj ďalšie problémy typu, že kým rozhodnutia o alebo konštatovanie o porušení zákona o udelení pokuty sa odôvodňuje, zastavenie konania sa neodôvodňuje a niekedy zastavenie je iba výsledkom hlasovania poslancov, že teda navrhne sa udeliť pokutu a nenájde sa väčšina tak sa zastaví, zastaví konanie tak potom je aj otázka, že aké by malo charakter takéto odvolanie, že v čom by sa to možno vysvetlí pán predkladateľ. Ale otázka je potom, že či vieme nájsť nejaký iný mechanizmus ako zabrániť zametaniu káuz (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie. Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy teda oprava opravy tak, tak to potom výbor navrhol a to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru takže až tak to zložité to bolo. Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe by bolo ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení. A teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen či len vecne ale na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom. o ktorých, o ktorých rozhodujú.
A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšiu diskusiu jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už myslím vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom. A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad článok 7 odsek 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní , činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie atď. Čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie ale máme tam ten článok 3 odsek 1 kde sa hovorí, že na účely článku 7 a iných sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022 tak má takú povinnosť aj v roku 2023 aj keď už aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v článku 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje. A potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu.
Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by ohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy. Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to teda, aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady lebo taký prípad sme tu teda pokiaľ viem ešte nemali. Ale pokiaľ moja pamäť siaha tak ani v minulom volebnom období.. Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A hlasovalo sa, dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na ústavný súd. No ale ja rozumiem tomu prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie ako teda keď opakovane niekto, niekto poruš, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne ak to niekomu hrozilo tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo čo tam mal uviesť ale nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča. A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého povedal by som ústavného systému ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané zato, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili do ktorého do funkcie, do ktorého zvolili občania.
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie kde sú, ktorí je získaný na základe voľby kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov ale naozaj omeškania plním si nejaké povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia. A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom a tam keď sa táto sankcia uplatní tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní tak tam súhlasím,
(Prerušil sa zvukový záznam, nebolo možno pokračovať..)
===== Toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam súhlasím, má prísť upozornenie až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia alebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti a samozrejme, že v tom zákone a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu. V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to tu čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je. Ďakujem.

Ďakujem pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie. Myslím, že si veľmi jasne uviedol aj konkrétne príklady z praxe a niekedy naozaj neprimeranú tvrdosť zákona a to s tým poukázaním na nebodaj stratu mandátu je naozaj veľmi vážne a len na základe hlasovania poslancov, ktorý môže byť aj je vlastne politickým orgánom, sama poznám rozhodnutia, kedy tento výbor nie síce v tomto volebnom období, ale mohlo sa stať, ale teda z minulosti mám také znalosti, že výbor rozhodoval v rámci politicky spriaznených osôb, ktoré urobili isté prehrešky inak ako osoby, ktoré neboli politicky spriaznené s väčšinou členov výboru a tie rozhodnutia boli naozaj veľmi nespravodlivé. Nie síce až takéto dramatické, že by niekto prišiel o mandát, ale to riziko je tam a takéto politikárčenie i keď na základe istého porušenia zákona, ktorý by sa nemalo stať, ale niektoré tie porušenia, ktoré už aj tu bolo povedané a povedali ich viacerí predrečníci aj z opozície, aj z koalície, že sú neprimerané a že bolo by dobré naozaj ich upraviť, aby kvôli jednému dňu oneskorenia nejakého podania alebo niečo také, že nešlo o zámer nepodať oznámenie o majetku verejného funkcionára, ale naozaj možno o drobnú nedbanlivosť a poukazovať to na to, že nikto vôbec nepodal, pričom vtedy v tom prípade je to jemnejšie trestanie ako ten čo podal o jeden deň neskôr. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za reakciou pani poslankyňa. Ja mám s uplatňovaním tohto zákona teda skúsenosti nielen z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj z komisií zastupiteľstva rôznych úrovní, však niektoré aj spoločné s pánom poslancom Vetrákom z mestského bratislavského zastupiteľstva a nespomínam si veľmi, že by uplatňovanie tohto zákona pomohlo odhaliť nejaký reálny konflikt záujmov, že, že by niektorí funkcionár uprednostnil reálne osobný záujem pred verejným záujmom a bol za to postihnutý na základe tohoto zákona. Keď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad. Čiže áno tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.

Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu a to teraz poukážem na, na, na teda to čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch ako sa tvoria má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno to čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony a my teda nevieme čo zákonodarca kedy si myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak ako to definuje zákon o reklame a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým, druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1 čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak ako to ten judikát formuloval a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení ako hovorí pán poslanec Dostál, máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu. Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si pán poslanec Dostál ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona hravo vyriešiť. Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí výbor rozhodol, že majú prísť o mandát a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi tak ako je nastavený. Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda nie je podľa mňa úplne najšťastnejšie alebo to čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces vlastne trojstupňový, lebo ešte to rozhodnutie pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd a teda nakoniec ešte k tomu alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme o tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, že skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu alebo jachtu proste na, na azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda samozrejme nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania. Čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca a teda sa to bude uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone a v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou takzvanou autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme ...
===== autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví. A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom. Už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné. Ale samozrejme treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie. Lebo dneska nemá a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné. Čo samozrejme navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, či, či nevieme nájsť dvoch - troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať. Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládou alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem. Lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslíme sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli a vieme, že sa musíme a viacerí sa chceme posunúť. Že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na to, čo je priechodné. Budeme mať dva - tri týždne na to, aby aj zasadol minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor. Máme tam nejaké otvorené konania. Je to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. To podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to samozrejme môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pozdravujem pána predsedu pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý nás už upúšťa, hoci je to Trestný zákon, mohol by si dať Trestný poriadok, vlastne mohol by zostať, ale želám pekný deň a ďakujem za výbornú diskusiu k predchádzajúcemu zákonu.
Nebudem o tomto hovoriť veľa. Rozmýšľam či to všetko ako sa povie spláchnem v úvodnom slove. Urobím to asi tak, aj pán predsedajúci sa poteší, nebudem potom vystupovať v rozprave. V každom prípade, keď vzniknú nejaké veľké polemiky, tak vystúpim, ale dúfam, že nie. Tie pozície sú jasné. Ja myslím, že z tých pozícii sa nikde nepohneme. Tak ako niekto chce posilniť 363, tak iný chce oslabiť 363. Niekto by ju najradšej vypustil z Trestného poriadku. Nejdeme sa tu presviedčať. Ja si myslím, že sme tu toľkokrát o tom debatovali, že tie pozície sú úplne jasné. Ja vám poviem, čo je naša pozícia. Po šiestich mesiacoch prichádzame znovu s tým, čo ako bola 363 zavedená do právneho poriadku v roku 2005. A tá 363 v roku 2005 bola zavedená do slovenského právneho poriadku tak, že sa netýkala vecí, ktoré sa považujú alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za meritórne rozhodnutia a netýkala sa určite uznesení o vznesení obvinenia. A práve tie uznesenia o vznesení obvinenia sú dneska jediným takým kameňom úrazu, ktorý sa medializuje, ktorý sa označuje za kauzy. Niekde to kauza je. Niekde sa ukáže, že to kauza nie je. Proste to tú spoločnosť strašne akože naozaj rozorváva. Stálo to veľké konflikty a kontroverzie. A my len hovoríme, že tak vráťme sa k tomu ako to bolo v roku 2005. Lebo 363 sa používa asi v 15 rôznych situáciách. Upravuje to ešte presnejšie interný pokyn generálneho prokurátora. Tých 14 situácii nie je nijako konfliktných. Nikto sa im nevenuje. A venuje sa len tej jednej konkrétnej, a to sú tie uznesenia o vznesení obvinenia a to, že keď sa to zruší.
Tak to ani nebolo myslené. To potom len bývalá vláda teda a poslanci SMER-u, keď aj Ústavný súd povedal, že sa to nemá týkať uznesenia o vznesení obvinenia, lebo to tam jeden poverený generálny, poverená osoba vo funkcii generálneho prokurátora, pán prokurátor Tichý to tam doplnil do interného pokynu potom. To bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že to sa nemá týka uznesenia o vznesení obvinenia. A nakoniec teda poslanci SMER-u to dali priamo do zákona, že my ideme prelomiť judikatúru stanov súdu a dáme to tam. A nie je to správne. A my len hovoríme, že to nemá patriť medzi tie úkony a tie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré by mohol rušiť 363 generálny prokurátor. Samozrejme sú na to iné názory. Niekto by to chcel, ako som povedal, upraviť širšie, niekto užšie. My sme išli do veľmi jednoduchej úpravy. Poďme sa vrátiť do roku 2005, keď to bolo nekonfliktné. Odstránime tým tie najväčšie polemiky, ktoré v spoločnosti existujú. A z nášho pohľadu aj zabránime tomu, aby sa 363 v niektorých prípadoch, poviem to diplomaticky, nadužívala. Poviem to diplomaticky, lebo nechcem teraz vyvolávať nejaké konflikty. Len hovorím náš postoj, ktorý je. Samozrejme, niekto by mohol povedať aj iné slová ako nadužívala, ale snažím sa byť diplomaticky. Takže ďakujem pekne za pozornosť v tomto úvodnom slove. A nebudem sa hlásiť do rozpravy. Ale samozrejme, keď niekto chce ísť do nejakej polemiky, diskusie, tak sa tomu nebudem vyhýbať. Ďakujem.