90. schôdza

Pán poslanec, ja som sa snažil na ministerstve dopátrať, lebo som tieto, tie otázky tiež už začul, ale naozaj mi nič také zásadné nebolo avizované, tak dúfam, že ma informovali správne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak znovu pri legislatívnych návrhoch a zhodou okolností pri návrhu, ktorý, ktorým by sa malo sfunkčniť preukazovanie pôvodu príjmov a majetku.
Pre tých, ktorí majú v sebe aspoň trochu taký vnútorný pocit, alebo teda vnútorné videnie sveta, že by mal byť to svet bez korupcie, ideálne úplne s odstránenou korupciou, si myslím, že je to zákon, ktorý, ktorý jednoducho musia takíto ľudia podporiť, a ja teda poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, trochu podrobnejšie, nebudem, samozrejme, nepôjdem do detailov, na to bude čas v druhom čítaní, ak to prejde do druhého čítania, poviem podrobnejšie, v čom, v základe v čom spočíva tento návrh zákona.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ešte je tu, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Tak som sa poberal, že ešte mobil si pôjdem zobrať, ale to teraz nepotrebujem. Začnem teda... (Reakcia z pléna.) Netreba, netreba, potom si ho pôjdem zobrať.
Tak ešte raz. Hovoríme o novom zákone o preukazovaní príjmov a pôvodu príjmov a majetku. Novým preto, lebo ide o alternatívny spôsob, akým je možné sfunkčniť inštitút preukazovania pôvodu príjmov a majetku. Tí, ktorí sa o to viac zaujímate, viete, že dnešný zákon je postavený na, na tom, že ten pôvod alebo pátranie po tom pôvode majetku a príjmov sa robí prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ale to nie je jediný spôsob, akým sa to dá robiť. Aj v štátoch, alebo teda v Európskej únii je viacero štátov, ktoré, ktoré vlastne pátrajú po pôvode alebo vyšetrujú pôvod príjmov a majetku prostredníctvom daňových úradov.
Už len keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak tam to robia práve prostredníctvom daňových úradov a nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona, ale ak by sme chceli mať troška si rozšíriť obzory a mať troška lepší prehľad, tak rovnako je to aj v Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku...
===

keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak to robia prostredníctvom daňových úradov. A nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona. Ale ak by sme chceli mať trošku si rozšíriť obzory a mať trošku lepší prehľad, tak rovnako je to aj Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho metód kontumačného stanovenia dane. Teda inými slovami, pokiaľ sa nevedia dopátrať k základom dane, z ktorého by vyrátali výšku, tak idú na tie špecifické spôsoby prostredníctvom pomôcok alebo odhadu. Akurát, že v Španielsku sa to nevyužíva na, na šetrenie o pôvode príjmov a majetku, ale poznajú tam takisto tieto techniky. Bez ohľadu na to, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, osem krajín plus Česká republika, čiže deväť štátov Európskej únie, únii rieši pôvod príjmov a majetku pokiaľ sú tam nejaké podozrenia a vážne dôvodné podozrenia, prostredníctvom daňových úradov, nerobí to prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
A takýmto spôsobom je nastavený aj návrh zákona. Bol už predkladaný aj počas minulých volebných období. Žiaľ a môžme sa domnievať, že prečo tomu tak bolo. Bývalá vládna koalícia či už SMER, resp. HLAS alebo aj tie ďalšie strany SNS a podobne nemali k tomu buď vzťah alebo aj zámerne takýto návrh zákona nechceli prijať. Pritom bol to práve pán Fico, ktorý v roku 2010 s veľkou pompou ohlasoval, že prijali sme nový zákon o pôvode, o preukazovaní pôvodu majetku. Akurát na základe toho zákona sa v zásade nič významné nikdy nezistilo. A žiadny, žiadna osoba, ktorá aj mala nelegálne príjmy a majetok podľa toho zákona nikdy nebolo potrestaná. Je nám jasné. že toho roku 2010 a ten stav pretrváva, je tu niečo nesprávne nastavené, je tu niečo nefunkčné. Takto sa aj tento zákon zvykne označovať ako nefunkčný. A hovorí sa o sfunkčnení. Otázka je, či má zmysel sfunkčňovať ten zákon z roku 2010, ktorý ide cez rieši tie veci prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. My si myslíme, že na mieste vyskúšať tú cestu, ktorú zvolila Česká republika a ktorá celú problematiku rieši prostredníctvom daňových úradov.
Ako by to teda v praxi vyzeralo. Pokiaľ podáte daňové priznanie a daňový úrad buď na základe podnetu, tu ale upozorňujem, že ten podnet nemôže byť anonymný, to musí byť riadny podnet, aby sa nám tu nestalo, že, že si tu budú vypisovať ľudia milióny ľudí na druhý milión ľudí, že podali zlé daňové priznanie. Jednoducho musí to byť riadne odôvodnený podnet a musí byť jasne kto ho podáva a voči komu smeruje. Tak to je prvý prípad, kedy daňový úrad začne šetrenie. A druhý prípad je vtedy, keď to urobí z vlastnej iniciatívy. Nakoniec všetci vieme, že daňové úrady si pozerajú tie daňové priznania. Mnohým z nás z čas na čas aj príde nejaká nezrovnalosť, ktorú treba dotiahnuť. Niekto nezaplatí preddavok, niekto iný tam povedzme neuhradí nejak, nejak tú daň, ktorú mal alebo iné nezrovnalosti. Čiže máme tu už funkčnú štátnu správu, ktorá vie, čo s tým má robiť, keď dostane daňové priznanie. A v prípade, že koná úrad z vlastnej iniciatívy na základe podnetu a zistí, že ten rozdiel medzi príjmami toho daného človek, tej danej osoby či už fyzickej alebo právnickej, medzi tým, čo vykázala v tom daňovom priznaní viac ako 133-tis. eur, v Čechách je to 5 mil. českých korún na porovnanie. Čiže ak je to viac ako 133-tis. eur tak vyzve danú osobu, aby sa vyjadrila k tým dôvodným podozreniam, ktoré daňový úrad má.
Môže tak spraviť daňový úrad aj v prípade, že zistí u danej osoby tie tzv. neobvyklé obchodné operácie alebo nejaké finančné operácie. To je pojem, ktorý všetci asi dobre poznáme zo zákona o praní špinavých peňazí, že v takom prípade tam nemusí byť ten rozdiel 133-tis. eur. Ale vždy to musí byť dôvodné podozrenie. Dôvodné podozrenie nie je neznámy pojem, nie je to nikde definované, ale nemôže to byť hocijaké podozrenie. Je to inštitút, s ktorým daňový úrad aj orgány činné v trestnom konaní pracujú veľmi dlhodobo. Čiže musí ísť o dôvodné podozrenie. Nepôjde o čokoľvek, čo si niekto zmyslí, aby sa nekonalo svojvoľne. Pokiaľ sa stane, že na základe tej výzvy ten daňový subjekt nedokáže hodnoverne preukázať, že to, čo tvrdí v daňovom priznaní je pravdivé, legitímne a tu len pripomínam, že v daňovej, v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, to je niečo, čo je výhodou daňového konania oproti trestnému konaniu. Keďže, aj v trestnom konaní je to možné, ale vždy je to spochybňované. Pri tom daňovom konaní to spochybňovanie nikdy nebolo a platilo tam vždy obrátené dôkazné bremeno. Teda ten daňový subjekt musel preukazovať to, čo tvrdil. takže pokiaľ sa to nepodarí daňovému subjektu preukázať, tak môže, môže daňový úrad vyzvať tú osobu, alebo nieže môže, ale vyzve ju na dodanie súpisu majetku. My to voláme súpis majetku. V Českej republike sa to volá prehlásenie o majetku. V zásade ide o také, ide o takú obdobu majetkového priznania, ktorú podávajú verejní funkcionári. Ale nejde o plošný, nejde o plošný inštitút. Ide o selektívne vybraný inštitút voči tým, ktorým, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že nadobudli nelegálny majetok alebo príjem. No a po tom ako ten súpis bude odovzdaný daňovému úradu, tak daňový úrad celú vec prešetrí. Pokiaľ sa stane, že alebo pokiaľ všetko beží tak ako má, že daňový subjekt spolupracuje, ale teda zistilo sa, že tam boli nezrovnalosti, na ktorý prišiel ten samotný úrad, no tak dostane penále vo výške 60 % z tej sumy, o ktorú ide. Tu len upozorňujem, že penále je penále a samozrejme ten daňový subjekt si do musí dodaniť tú sumu. To znamená, že ak je napríklad 19 % daň a dostane k tomu 60-percentné penále, tak jednoducho z tej sumy príde o ten súčet.
Pokiaľ by nespolupracoval, napríklad nedal by súpis alebo inak by obštruoval celé to konanie, tak je mu možné udeliť pokutu, udeliť penále vo výške 80 %. To znamená, že pokiaľ je tam dodanenie 19 % a je tam 80 % penále, tak z tej sumy, ktorú nepriznal pôvodne a navyše nespolupracoval, tak tej sumy príde o 99 % tej sumy. Pokiaľ by to daňové zaťaženie bolo vyššie, tak sa uplatní korekčný mechanizmus a samozrejme zoberiem sa mu tá suma celá, lebo viac ako 100 % asi ťažko by niekto vedel zobrať. To len na vysvetlenie toho mechanizmu ako by fungoval. Nie je to žiadna novinka. Funguje to tak aj v Českej republike, akurát tam nie sú nastavené tie sumy penále na 60 a 80, ale na 50 a 100 %. Čiže a platí to tom niekoľko rokov.
Čo ešte v zákone upravené a teda ak by bol prijatý takýto zákon a teda, aby nedochádzalo k dvojitému trestaniu v tej istej veci, tak samozrejme by sa muselo upustiť od terajšej metódy preukazovania pôvodu majetku, a teda ten terajší zákon z roku 2010 by musel byť zrušený a preto ho aj rušíme. Teda navrhujeme zrušiť. To znamená, že by sa len prešlo na inú metódu preukazovania pôvodu majetku.
A posledná vec, ktorú chcem ešte uviesť, že v Českej republike v prípade, že sú nejaké nepravdivé údaje v tom samotnom prehlásení o majetku, u nás sa to volá súpis majetku, tak je možné v zmysle, je možné začať aj trestné stíhanie. Je to, ak sa nemýlim, § 227 alebo 277. Nemáme to teraz pri sebe českého trestného zákona, ktorý za také konanie daňového subjektu teda, ak klame v tom súpise majetku alebo prehlásení o majetku podľa českej právnej úpravy, tak je možné udeliť trest odňatia slobody do jedného roka alebo zákaz činnosti. To mi tuná, to mi tu neupravujeme. Ale v prípade, že by väčšina parlamentu sa zhodovalo na tom, že treba aj túto vec nejakým spôsobom dotiahnuť ako je to v Českej republike, tak nám nič nebráni dať pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, ktorá prešla do druhého čítania a upraviť to tam. Zatiaľ, ako som to tak rýchlo prehliadačom prebehol dneska, že či tam také niečo je v tej novele Trestného zákona, nevidel som to tam. Asi ani nebol dôvod, keďže ministerstvo spravodlivosti neriešilo sfunkčnenie zákona o preukázaní pôvodu majetku. A naozaj som sa snažil v tomto svojom prejave sústrediť vecne komunikovať, lebo samozrejme táto téma by sa dalo aj čisto politicky rozoberať. Nechcem to robiť, lebo chcem vás jednoducho presvedčiť o tom, že toto aj odborne spracovaný materiál. Samozrejme dá sa dolaďovať, ak by prešiel do druhého čítania, tak si ešte riadne raz sadneme so šéfom Finančnej správy. Prejdeme si to, aby to aj v praxi náhodou niekde nám nevystreľovalo, že by to tam vybuchovalo. Ja zatiaľ také informácie nemám. Myslím si, že všetci chceme, aby sme tu mali nejaký funkčný nástroj na zisťovanie pôvodu príjmov a majetku tých nelegálnych príjmov a majetku. Je to aj záujem Európskej únie. Je to záujem aj Slovenska. Nechceme, aby sa tu prali špinavé peniaze a podobne. A môžme si teraz ú plne dať preč tú politiku. Lebo, áno, aj medzi politikmi môžu byť ľudia, ktorí sa dopúšťajú takejto činnosti. A nechcem to teraz personifikovať, lebo neprospelo by to veci, ak chceme naozaj mať funkčný nástroj, tak to chcem viesť vo vecnej rovine. A by som vás chcel preto požiadať, hlavne tých, ktorí máte k tomu vzťah, aby ste podporili postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa baviť vecne, ako tu bolo povedané. Cieľ zákona nespochybňujem. Áno, možno, resp. je potrebný takýto zákon. Len či v praxi presne, ako ste povedali, nebude dochádzať k jeho zneužívaniu. Pretože podanie podnetu ako je naformulované, že bude tam uvedené meno, bližšie konkrétnosti, tak v praxi bude dochádzať k tomu, že napríklad aj ja sa podpíšem vaším menom, vašimi údajmi a budem to písať vo vašom mene. Že ako si tá Finančná správa bude overovať, že je to fakticky nejaká reálna osoba. Ďakujem pekne.

Toho by som až tak nebál, pani poslankyňa, lebo v princípe my využívame, my sme spravili nový návrh zákona, v Čechách to robili ako novelu zákona o dani z príjmov. Dá sa to aj tak urobiť. Ale my tým, že sme robili nový návrh zákona, tak sme tie štandardné procesy, ktoré už dnes daňová správa v zmysle zákona o dani z príjmov využili aj v tomto zákone. To znamená, že aj dnes viete upozorniť daňovú správu na základe podnetu týmto spôsobom. Čiže tak ako vyhodnocuje dnes podnety, budú vyhodnocovať aj tieto podnety. Dôležité, že vždy musí ísť o dôvodné podozrenie. To neznamená, že oni automaticky ten podnet zoberú a idú riešiť. Oni zoberú ten podnet. Musia sa dopracovať svojimi znalosťami k dôvodnému podozreniu a až potom vedia najprv vyzvať, potom požiadajú o ten súpis. To má niekoľko stupňov. To nebude tak ľahko, že dneska si povieme, že aha, henten má nejaké podozrenie, tak možno o tri roky bude mať nejaký výsledok, že ono. Ja dúfam, že skôr, ale to bude asi skôr, ale ten proces bude nejaký. A nemám zatiaľ signály z daňovej finančnej správy, že by tu bol nejaký závažný problém. Ale pôjdeme ešte raz za šéfom Finančnej správy, aj na základe tých podnetov, ktoré zaznejú v diskusii alebo mi ich poviete medzi prvým a druhým čítaním a budeme ich všetky riešiť so šéfom Finančnej správy, ak to prejde do druhého čítania. Lebo neviem, či to prejde do druhého čítania. Ja by som bol rád.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať. Hoci nový zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom, pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho, v iných krajinách , napríklad Rumunsko je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať
===== ... úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložený prísnej daňovej sankcie a to prostredníctvom správcu dane a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je na mieste ho zrušiť a prijať nový zákon. Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden potom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo bol, malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť. Lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál, nelegálne nadobudnutá alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia, prokuratúra, súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne alebo nie. Lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania, možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by b daňová správa, finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude, v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie podanie súpisu majetku a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejný funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejný funkcionári nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je, ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z, z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.

Pán kolega, v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku riešime jeden zásadný problém. A to je ten, že výška tej sumy, medzi ktorou musí byť teda rozdiel medzi tým, čo vie človek zdokladovať na základe svojich príjmov a to, čo je majetok v hodnote, na ktorý si nemohol reálne zarobiť, je dnes nastavená na 1 500-násobok minimálnej mzdy. To je 1 050 000 eur. V preklade a poviem vám konkrétny príklad. V Žehre máte niekoľko úžerníckych klanov, ktoré zotročujú doslova celú osadu. Oni si stavajú zlaté brány pred domom a všetci dobre vedia, že tí ľudia nikdy v živote nepodali daňové priznanie, nikdy v živote reálne nepracovali, sú na sociálnych dávkach, ale podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku sú nepostihnuteľní. Normálne nič im nemôžete urobiť, pretože predsa len aj keď má tú haciendu za sedemsto, osemsto tisíc, nie je to milión. Úplne jednoduché. A tak sa vozia na nových M osmičkách a podobných autíčkach a smejú sa do tváre z toho, ako v podstate doslova a do písmena zotročujú celú osadu, ktorá im musí platiť rôzne formy výpalného a úžerníckych úrokov.
Preto jedna vec, ktorá sa mi páči na tomto zákone je, že ten limit znižuje. to je vec, ktorá je podľa môjho názoru potrebná a nevyhnutná, pretože v tejto podobe, ako je to dnes, je to nevykonateľné. A častokrát a práve z pozície Igora Matoviča vidíme, že sa táto téma zneužíva predovšetkým na verejných funkciách a na nenažraných poslancov a podobne, s čím ja, samozrejme, nemám problém, je to súčasť nejakého politického boja.
A ako ste spomínali tak to vyhlásenie, ktoré každý rok podávame je mimoriadne podrobné a sú zaňho veľmi prísne sankcie, ak by ste ho chceli porušiť. Ale sú tu aj iné skupiny obyvateľstva, na ktoré som napríklad ja poukázal a mohlo by byť spoločným záujmom nás všetkých nájsť riešenie, najlepšie ešte v tomto volebnom období, aby sme takýmto odporným ľuďom, ktorí doslova a do písmena dnes fungujú ako legálny otrokári, mohli niečo urobiť. Aby sme voči tomu mohli zakročiť. A to je v podstate jedna z tých vecí, ktoré mne sa na tom zákone aj napriek všetkým detailom a negatívam aktuálne páčia.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, kritizujete, že tento potrebný a dobrý zákon, ktorý predložil kolega Milan Vetrák, že je poslanecký a že kvôli dôležitosti, rozsahu a iným rôznym dôvodom z vášho pohľadu, čo aj beriem, že nie je podávaný ako ministerský. Však vaša kolegyňa, pani exministerka Kolíková bola dlhú dobu na ministerstve, prečo od samého začiatku nevyvíjala snahu, aby, aby toto bol ministerský návrh zákona. no a okrem toho, myslím, že od apríla, od apríla minulého roku asi pol roka, neviem, či si to dobre pamätám, ste dokonca boli štátnym tajomníkom vy, dneska pred chvíľou ste tu kritizovali, že je to poslanecký návrh zákona. Ja nerozumiem, ja nerozumiem, prečo ste, ak ste tam boli toho pol roka, prečo ste nevyužili túto možnosť a pri vašej určite nie len kolegyni, ale ak priateľke, hej, možnože sa dlhé roky poznáte, že prečo, prečo ste nevyužili taký perfektný vzťah, aby takýto dôležitý návrh zákona, aby nebol, ako kritizujete, aby nebol na konci volebného obdobia, ale však v roku dvetisíc, to bolo pred viac ako rokom, pred viac ako rokom, keď ste nastúpili na post štátneho tajomníka na ministerstvo spravodlivosti. Verím, že mi odpoviete aj nám poslancom, ale aj verejnosti, že prečo ste neiniciovali tento návrh zákona, aby bol ministerský, keď ho kritizujete. Viete, že, že toto, toto ja neviem pochopiť. Ale je to typické, typické od vás, že kritizujete, ale pri tom málokto mal tak...
=====