90. schôdza

My sme jednoznačne za to, aby sa riešili škody spôsobené zverou na poliach poľnohospodárov. Viete, my sme sa stretli pred nejakým pol, pol rokom tuná s vinohradníkmi, ktorí sa sťažovali rovnako na tú danieliu zver, ktorá im zožerie v podstate celé vinice. A je to v období veľakrát zimy alebo jari, keď ten vinič začína rašiť, tak ony ohryzú úplne všetko. A ja vám to takto poviem, že je rozdiel spôsobenej škody vo vinohrade a na poli s kukuricou, možno s pšenicou. Vinohrad keď vám zožerie táto zver, tak proste zničí toho poľnohospodára totálne. Nechcem bagatelizovať to, keď vám zožerie tá zver, ja neviem, kukuricu alebo pšenicu, ale je to podstatne menšia škoda. Jeden hektár zožratej kukurice sa nerovná jednému hektáru vinice zožratej. A to, čo tento zákon ako rieši, tak to sú aj škody. Sú tu naozaj prelomové veci.
Kolegovia, ak my sa nedohodneme, a tak ako to predrečník tuná hovoril, ja tiež by som sa prikláňal k tomu, nech sa to hlasovanie presunie, otvorí sa rozprava a doriešia sa tuná tie veci, lebo ja som tiež sledoval tú rozpravu v podstate sprostredkovane a sú tu chyby, aby ste si to uznali. Ak má padnúť celá dobrá vec práve na tom, že či to povinné členstvo v SPK, v Slovenskej poľovníckej komore, že či má byť, alebo nemá byť, aj toto otvorme. No však teda nech toto zostane. Ale tak závažné veci a riešenie v podstate tých škôd, že by sme my takto hodili cez palubu.
Práve tento návrh zákona je prelomový aj tým, že tu sa otvára to ľudové poľovníctvo tej širokej pospolitosti cez to všetko, že tuná zazneli také kritické slová, veľakrát neodborne, neadresne, aj všelijaké hoaxy tu zazneli.
Nestihnem viac, lebo mám len tých dve minúty, ale ďakujem za slovo.

Ďakujem.
Pán Gyimesi, nikto nebúra organizované poľovníctvo. Toto je už sto rokov. My chceme len dobrovoľné členstvo, aby bolo na Slovensku v organizáciách. A do roku 2009 tu bolo naozaj organizované poľovníctvo, od roku 2009 je tu výpalníctvo.
K pánovi Sujovi len toľko, že to je človek, ktorý moralizuje, napríklad povedal o Šíblovi, že je, že je ekoterorista, ktorý si desať až sto miliónov rozdeľuje. Rozpráva to človek, ktorý je vyšetrovaný za kšefty, ktoré porobil na VÚC. Viac k nemu nebudem rozprávať.
Pán Kočiš, poľovnícka komora nešlape ako hodinky. Šlape ako švajčiarsky trezor. Oni nás zdierajú, poľovníkov. Oni, oni, oni si spravili z poľovníctva zárobkovú činnosť a presviedčajú každého. Mne dnes prišlo tak smutne, keď mi jeden kolega alebo jeden človek povedal, že no, nemôže za to hlasovať, lebo má rodinného kamaráta, ktorý je v SPK alebo niečo tam robí, a to by mu neodpustili. To čo je?! To kde sme?! Oni naozaj robia takú, takú propagandu, že to nie je možné!
A určite ste ten zákon nečítali, pretože aj Suja, aj vy rozprávate bludy, nikto nebude tam, tam nie sú žiadne také, že si to budú môcť dovoliť len, zaplatiť len bohatí ľudia. To, vy ste to ani nečítali, ten zákon.
Karahuta, vieš, no, odišiel, aha, tu je. Vieš, vy ste, ty si ani neprišiel na tie rokovania, ty si ani nechodil, pretože ty si povedal, že jednoducho ty si proti zrušeniu povinného členstva a ty, ty iné nebudeš. A tak to bolo. Namiesto toho, aby si prišiel a povedal to, tak si sa toho nezúčastňoval. A je to mne veľmi ľúto, lebo by to naozaj mohlo byť veľmi dobre spravené.
No a, Kuffa a Kuffa, ja s vami súhlasím. Vy ste tam boli. Ja som súhlasil s vami. Mňa ste milo prekvapili, akí ste boli naozaj akční, akí ste boli konštruktívni. Mňa to prekvapilo.
A takto, toto sme chceli. Opakujem, chceme, aby poľovali všetci poľovníci a aby hospodári a aby vinohradníci mali svoje škody nahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, hojne sme si povedali o všetkom možnom, takže tak by asi mala prebiehať vzájomná... (K rečníckemu pultu pristúpil poslanec Pročko a prerušil vystupujúceho, krátko s ním diskutujúc mimo mikrofónu.)
Takže povedalo sa tu dosť veľa vecí a myslím si, že boli možnože nejaké tie hoaxy, možnože boli nejaké iné. Ja, ako som na začiatku povedal, keďže nie som aktívnym poľovníkom, ale poľovnícke skúšky mám, takže nejakú tú šajnu o tom všetkom mám a predkladal som ho šiestykrát. Ale teraz nejde o mňa, teraz ide o podstatu veci, ako hovoria aj kolegovia, že sú tu niektoré podstatné veci, ktoré budú prelomové.
A chcel by som povedať aj k niektorým veciam, ktoré tu boli, že napríklad ako sa vypočíta náhrada škôd. No, máme tu predsa NLC a MPPC, to znamená Národné lesnícke centrum a Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, ktoré proste majú metodiku, ako vypočítavať škody či už na poľnohospodárskej, alebo lesnej pôde, resp. na porastoch. Samozrejme, že ten príjem, ktorý momentálne má komora, keď hovorím o dobrovoľnej komore, my nerušíme. My hovoríme, keď je taká dobrá, ja by som bol hrdý, keby som bol šéfom komory, ktorá robí tak dobre, že mi dobrovoľne dávajú príspevky a fungujem. A mám tie svoje aktivity, ktoré som mal doteraz, dobrovoľne financované z tých, z ktorých vyberám. Však to by bolo super. Len každý si z toho robil, jak sa to povedalo, že tie komory sú nešťastím, áno, tak aj ja to takto vnímam, a tým pádom toto bude príjem štátu. A hovoríme, nehovoríme o desiatkach tisíc eur, hovoríme o miliónoch eurách, ktoré prídu do nášho rozpočtu.
A keď hovoríme o tom, že kto to bude zvládať? No predsa tí pracovníci. My predsa nemáme štátnu správu, že budeme teraz vytvárať na poľovnícke. My to máme na tých okresných úradoch, odboroch pozemkových a lesných. Však oni tam pracujú. To nieže teraz prídem ja, ich máme niekde z neba, im máme niekde ustanoviť nové miesta. Tam sú. Môžem povedať, že áno, to, že jak je to dislokované, že ktoré okresy majú akú záťaž na poľovníckom tom referentovi, to je iná vec, ale oni sú tam. Oni tam fungujú. Oni to majú. A keď sme to vedeli robiť pred rokom 2009, tak budeme to robiť vedieť aj teraz, to neni možné, aby to takto bolo.
Čo sa týka, že rušíme registráciu tých poľovníckych organizácií, tak nerušíme. Tam len dávame v rámci právnej subjektivity, že nebude tam právna subjektivita, tým pádom tie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú právnej subjektivity nejakých zložiek poľovníckych, strácajú opodstatnenie v tomto zákone, preto sme to vyprecizovali. Tieto pripomienky boli z OLAP-u tu z Národnej rady. To znamená, my sme si ich nevycucali z prsta a prakticky sme ich zapracovali dodatočne, pretože vedeli sme, že tu cez OLAP by to neprešlo náš.
To znamená, že, ešte raz, chcem všetkých, ktorí chcú pomôcť, nie zrušiť, ale pomôcť stransparentniť poľovníctvo, a znovu budem tvrdiť, že zľudovieť a aby sa škody zverou, ešte raz budem, a budem to opakovať stále, hobby koníček nemôže diktovať hospodársky výsledok, nemôže! Robte, hovorte si, čo chcete. Stále hovoríme, že máme pôdohospodárstvo. To neni to, čo nevytvára hospodársky nejaký zisk alebo stratu, ale my predsa nechceme mať stratu, chceme mať predsa zisk. Veď o tom by malo byť nejaké to podnikanie. Takže, vážení, nemôže byť, aby sa toto nemohlo zrealizovať.
Pán kolega Taraba, super, ja som bol tiež na tých viniciach, videl som ich. To je proste že neskutočné! Dokonca ja som mal priamy styk s tou zverou, keď mi vletela pod auto a skoro sme havarovali, skoro sme sa zabili aj s manželkou. Takže mám priamu takúto skúsenosť. To je niečo neskutočné. Lebo ja som si myslel, že jelene chodia iba po vrchoch. No, nechodia po vrchoch, chodia po nížinách a poriadne ich tu je veľa. Takže berte, že v takomto duchu, takže tiež som sa naštval a hovorím, že neni možné, aby sme nevedeli znížiť stavy. A keďže aj mnohí pracovníci na, vedúci pracovníci na pozemkových a lesných odboroch majú tú možnosť, majú tú možnosť, že môže ten plán lovu navrhnúť priamo zvýšenie. Má tu možnosť. Nehovorte mi, to nemajú. Len to, že to nerobia, nekontrolujú, je druhá vec z tohoto. A potom sa robia kadejaké štatistické údaje, výpočty a, neviem, všecko možné, ale realita je celkom iná. Takže myslím si, že pokiaľ tam bude dobrá kontrola a sa povie, že tá zver musí, musí byť zlikvidovaná, a nebudeme sa hrať na trofejovú a netrofejovú, kto bude tie škody dávať, nedávať, ale aby tie škody neboli a to bude základ všetkého.
A myslím si, že máme teraz veľký problém, pretože keby tam boli užívatelia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, vlastníci, ešte raz zopakujem, keby sme boli, že vlastník lesa vidí, že čo mu robí tá zver, a on bude v tom združení, tak by som chcel vidieť, že nebude ju strieľať. To by som teda chcel vidieť. Ale keďže u nás aj poľnohospodársku pôdu máme 90 % v nájme, to znamená, ten vlastník ju neužíva. To znamená, ten agropodnikateľ, ten by mal strážiť jeho tento výnos a všecko možné. Tým pádom proste my tu máme, sa míňame, pretože vlastník by si, neverím, že by vlastník chcel, aby keď tam bude gazdovať, aby jeho úroda bola takouto zverou zlikvidovaná. Neverím tomu. Ale, žiaľ, tí agropodnikatelia niektorí, ktorí ja hovorím o tých agrobarónoch napríklad, ktorí majú veľké hektáre a nevedia, kde to poriadne majú, ale majú ich tam. Viete ako, tak samozrejme, že on nebehá každý deň po tom chotári, že kde čo sa robí, viete ako. To sú iba sprostredkované údaje, ktoré následne dostane. Takže berte takto, že nie. Keby sme mali tak ako majú napríklad v tom, v iných krajinách, kde nebol socializmus, kde užíva to vlastník, tak by bol celkom iný stav aj v tejto oblasti, sto percent garantujem, pretože každý vlastník si bude svoju úrodu chrániť, keď ju, aj z nej žije alebo podniká na nej, tak nebude hovoriť, že mne to nevadí, lebo je to tak.
Takže, vážení, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, pretože to hlasovanie by som navrhol teda trošku neskôr a myslím, že pán spravodajca to aj takto urobí, aby sme ešte za ten nejaký čas, ktorý si dáme, aby sme to nejakým spôsobom doprecizovali. A chcel by som povedať iba jednu vec, že nechceme rušiť poľovníctvo, chceme ho, ešte raz hovorím, stransparentniť, chceme, aby štát mal príjem aj z toho poľovného lístka, aj z tých nejakých revírov, ktoré tam dáva, sú poplatky nejaké, aby sme to mali tak, aby sme sa nemuseli hanbiť pre ďalšie generácie, ktoré po nás prídu, že im dávame nejakým spôsobom zľumpované alebo zruntované nejaké tie pôdy a poľovnícku organizáciu. Takže myslím si, že keďže tých poľovníkov neni päť ani desať a sú niekoľko desiatok tisíc, hovoríme o nejakých šesťdesiatich šiestich tisícov ľudí, tak myslím si, že sme povinní, aby sme im utvorili maximálne podmienky na to, aby to svoje poľovníctvo, ktoré je síce hobby koníček, nespôsobovalo škody našim hospodárom. Takže verím, že nájdeme spoločnú reč a že to nakoniec schválime. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja nebudem sa vyjadrovať k obsahu, keďže nie som poľovník a nevyznám sa v tom, ale určujem po dohode s predkladateľmi termín hlasovania na štvrtok 18. 5. o 11.00.

Ďakujem pekne za slovo. Tak by som pokračoval v otvorenej rozprave. Na začiatku ešte som prečítal ten kratší pozmeňujúci návrh. Teraz by som prešiel k tomu druhému, dlhšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol ešte predložený na minulej schôdzi.
V krátkosti odôvodnenie. Navrhujem zmenu v právnej úprave podmienok na zvolenie do funkcie podpredsedu úradu, konkrétne vypustenie podmienky disponovania s oprávnením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Dôvodom je, že daná podmienka nemá z pohľadu ochrany utajovaných skutočností v tejto podobe zmysel. Cieľom bezpečnostných previerok je zabezpečiť, aby k utajovaným skutočnostiam získali prístup len osoby, ktoré zaručia ich ochranu. Bezpečnostné previerky teda sú nástrojom na získavanie, analýzu a vyhodnocovanie potenciálnych bezpečnostných rizík spojených s preverovaným subjektom, avšak v spojení s ich cieľom, ochranou utajovaných skutočností, a nie v spojení, v úvodzovkách, s posudzovaním dôveryhodnosti či inej vlastnosti kandidáta na verejnú funkciu. Inými slovami, vyžadujú sa, mali by sa vyžadovať všade tam, kde výkon danej funkcie bez príslušného oprávnenia nie je možný, resp. de facto paralyzuje chod inštitúcie, v ktorej sa funkcia vykonáva.
To nie je prípad Úradu pre verejné obstarávanie, čo potvrdzuje nielen to, že previerkou disponuje jeho predseda zo zákona. teda pozícia štatutára je z tohto pohľadu alebo ohľadu zabezpečená, ale je to zrejmé aj z minulého fungovania úradu, kedy táto podmienka pre výkon funkcie neexistovala a činnosť úradu a ani výkon funkcie žiadnym spôsobom neobmedzovala. Ak by totižto prax výkonu funkcie ukázala, že je bezpečnostná previerka nevyhnutná aj pre podpredsedu, možno o ňu požiadať štandardným režimom počas výkonu jeho funkcie.
V nadväznosti na túto zmenu sa teda upravujú týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, súvisiace ustanovenia aj vrátane technických úprav odstraňujúcich technicky nevhodne formulované ustanovenia.
Navrhujem taktiež novú úpravu pre počítanie, resp. plynutie lehoty na využitie žiadosti o nápravu. Kým totižto doterajšia právna prax alebo úprava lehoty na podanie žiadosti o nápravu v týchto prípadoch bola koncipovaná na báze spätného plynutia času, kedy sa lehota počítala spätne od konca lehoty na predkladanie ponúk, návrhov alebo žiadostí o účasť, tak navrhovaná úprava sa vracia k overenému konceptu alebo tomu postupu, ktorý sme mali ešte v zákone o verejnom obstarávaní do 31. 12. 2018, to jest, že plynutie lehoty na doručovanie žiadosti o nápravu sa odvíja od jednoznačne vymedzeného momentu do budúcna.
V ďalších ustanoveniach riešim nasledovné: z dôvodu navrhovanej fakultatívnosti inštitútu odborného garanta sa navrhuje vypustiť aj možnosť zápisu do zoznamu odborných garantov na základe preukázania odbornej praxe. Uvedené podľa mňa však nebude mať vplyv na už zrealizované zápisy do zoznamu odborných garantov. Navrhovaná úprava napokon navrhuje vypustiť aj ustanovenie umožňujúce vyžadovať od odborného garanta poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti odborného garanta a to predovšetkým z dôvodu, že v praxi môže byť získanie takéhoto poistenia problematické.
Navrhovanou úpravou taktiež korigujeme vecný rozsah výkonu kontroly pri poskytnutí príspevku zo strany Európskej únie alebo z prostriedkov Európskej únie, upravený v siedmej hlave šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. Tie dôvody predloženia sú ďalej popísané v odôvodnení.
Možno ešte taký malý dodatok. Tento pozmeňujúci návrh aj ten, ktorý som čítal prvý, ten kratší, bol odkonzultovaný aj s Úradom pre verejné obstarávanie, preto došlo aj k tejto zmene toho pôvodného podaného poslaneckého návrhu. Ja si myslím, že je to konsenzus aj medzi nami, aj medzi Úradom pre verejné obstarávanie. S tým, že to bolo odkonzultované aj s poslaneckým klubom OĽANO, takže ja si myslím, že mala by byť na tom zhoda. Bolo to tak vyprecizované, aby to bolo aj vecou konsenzu týchto dotknutých poslaneckých klubov, ktoré som spomenul.
Takže v krátkosti toľko odôvodnenie a teraz by som prešiel k odôvodneniu, teda k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní.
V návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I body 1 až 6 znejú:
"1. V § 141 odsek 4 znie:
"(4) Orgánom úradu môže byť fyzická osoba, ktorá
a) je občanom Slovenskej republiky,
b) má spôsobilosť na právne úkony a je bezúhonná,
c) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe vo verejnom obstarávaní,
d) disponuje aktívnou znalosťou anglického, nemeckého alebo francúzskeho jazyka,
e) ak ide o predsedu úradu, je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné."
2. V § 141 odsek 6 znie:
"(6) Subjekt podľa ods. 1 je pred podaním návrhu na voľbu kandidáta na predsedu úradu oprávnený požiadať Národný bezpečnostný úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky^65ac) kandidáta na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné. Ak rovnakého kandidáta na predsedu úradu navrhujú viaceré subjekty podľa odseku 1, listiny na vykonanie bezpečnostnej previerky^65ac) po dohode s kandidátom na predsedu úradu predkladá len jeden z navrhovateľov."
3. V § 164 odseky 5 a 6 znejú:
"(5) Žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným
a) v oznámení podľa odseku 1 písm. a) musí byť doručená do desiatich dní odo dňa uverejnenia oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v európskom vestníku,
b) v dokumentoch podľa ods. 1 písm. b) v postupe zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo v súťaží návrhov uverejnených podľa § 143 ods. 1 musí byť doručená do desiatich pracovných dní odo dňa ich uverejnenia podľa § 143 ods. 1; ak sa tieto dokumenty podľa § 43 ods. 3 alebo ods. 4 neuverejňujú, musí byť žiadosť o nápravu doručená do desiatich pracovných dní odo dňa ich poskytnutia alebo do desiatich pracovných dní odo dňa poskytnutia prístupu k príslušnému dokumentu,
c) vo výzve na predkladanie ponúk v postupe zadávania podlimitnej zákazky musí byť doručená do siedmich dní odo dňa uverejnenia tejto výzvy vo vestníku,
d) v dokumentoch podľa ods. 1 písm. b) v postupe zadávania podlimitnej zákazky uverejnených podľa § 113 ods. 5 musí byť doručená do siedmich pracovných dní odo dňa ich uverejnenia podľa § 113 ods. 5; ak sa tieto dokumenty podľa § 113 ods. 6 neuverejňujú, musí byť žiadosť o nápravu doručená do siedmich pracovných dní odo dňa ich poskytnutia alebo do siedmich pracovných dní odo dňa poskytnutia prístupu k príslušnému dokumentu.
(6) Ak dôjde k zmene podmienok uvedených
a) v oznámení podľa ods. 1 písm. a), žiadosť o nápravu proti tejto zmene musí byť doručená do desiatich dní odo dňa jej uverejnenia v európskom vestníku,
b) v dokumentoch podľa ods. 1 písm. b) v postupe zadávania nadlimitnej zákazky, nadlimitnej koncesie alebo v súťaži návrhov, žiadosť o nápravu proti tejto zmene musí byť doručená do desiatich dní odo dňa jej uverejnenia v profile alebo jej poskytnutia podľa § 43 ods. 3 alebo 4,
c) vo výzve na predkladanie ponúk v postupe zadávania podlimitnej zákazky, žiadosť o nápravu proti tejto zmene musí byť doručená do siedmich dní odo dňa jej uverejnenia vo vestníku,
d) v dokumentoch podľa ods. 1 písm. b) v postupe zadávania podlimitnej zákazky, žiadosť o nápravu proti tejto zmene musí byť doručená do siedmich dní odo dňa jej uverejnenia v profile alebo jej poskytnutia podľa § 113 ods. 6."
4. V § 182 ods. 2 sa vypúšťa písmeno r).
Doterajšie písmeno s) sa označuje ako písmeno r).
5. V § 184b odsek 1 znie:
"(1) Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 môže vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie (ďalej len "odborný garant")."
6. V § 184b ods. 3 sa vypúšťa prvá veta.
Čl. I bod 3 nadobúda účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia účinnosti návrhu zákona.
Druhý novelizačný bod. Čl. I sa dopĺňa bodmi 7 až 18, ktoré znejú:
7. V § 184 ods. 6 sa vypúšťajú slová "alebo odborná prax vo verejnom obstarávaní v rozsahu podľa ods. 7".
8. V § 184b sa vypúšťajú odseky 7 a 10 až 12.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8 a doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 9.
9. V § 184j odsek 2 znie:
"(2) Úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov toho kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa § 184b ods. 8."
10. V § 184j sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
11. V § 184k sa vypúšťajú odseky 2 až 4.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 2 a 3.
12. § 184l a § 184m sa vypúšťajú.
13. V § 184o ods. 3 písm. a) sa slová "ods. 9" nahrádzajú slovami "ods. 8".
14. § 184o sa dopĺňa odsekmi 11 až 12, ktoré znejú:
"(11) V zozname registrovaných osôb sa na webovom sídle úradu uverejňujú údaje uvedené v ods. 10, okrem údaja o mieste trvalého pobytu registrovanej osoby.
12. Úrad môže registrovanej osobe pozastaviť výkon činnosti z dôvodu podľa § 184m."
15. § 184p sa vypúšťa.
16. V § 184q ods. 1 prvá veta znie: "Ak ide o zákazku, rámcovú dohodu, koncesiu, alebo inú zmluvu, na ktorú sa poskytuje prijímateľovi podľa osobitného predpisu^74ea (ďalej len "prijímateľ"), poskytovateľom príspevku alebo poskytovateľom príspevku na finančné nástroje podľa osobitného predpisu^74f (ďalej len "poskytovateľ") príspevok, alebo príspevok na finančné nástroje podľa osobitného predpisu,^84g vykonáva sa predbežná kontrola, kontrola po uzavretí, alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po zadaní zákazky s využitím dynamického nákupného systému, alebo po ukončení postupu inovatívneho partnerstva po uzavretí zmluvy (ďalej len "kontrola")."
Poznámka pod čiarou k odkazu 74 ea znie:
"^74ea § 3 písm. l) a s) zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
17. § 187n vrátane nadpisu sa vypúšťa.
18. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 187p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júna 2023
(1) Žiadosť o nápravu, ktorá sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 14. júna 2023, sa doručuje v lehote podľa predpisov účinných od 15. júna 2023.
(2) Žiadosť o nápravu, ktorá sa vzťahuje na verejné obstarávanie, preukázateľne začaté do 14. júna 2023, pri ktorom sa podľa predpisov účinných do 14. júna 2023 nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa doručuje v lehote podľa predpisov účinných od 15. júna 2023."
Čl. I bod 18 nadobúda účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi Svrčekovi. Bolo to trápenie prečítať ten dlhý pozmeňujúci návrh.
Dovoľte mi teda vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona, novely 343/2015, zákon o verejnom obstarávaní. Tá pôvodná novela prináša odstránenie potreby osvedčenia o oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné pre uchádzača o post podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie. S týmto my ako strana nesúhlasíme, nepodporujeme túto zmenu, neskôr poviem aj prečo. Treba však povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predstavené, a možno aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý ešte len bude predstavený, pána Kremského, podstatným spôsobom tú novelu menia, a táto, táto zmena, ktorá bola pôvodným zámerom, už v podstate ani nie je až taká podstatná, takže ja sa vyjadrím k všetkým tým pozmeňujúcim návrhom aj k tým, ktoré už boli podané, a možno aj ten, ktorý bude, lebo figuruje teda na stránke.
Tým prvým pozmeňujúcim návrhom teda je pozmeňujúci návrh pána kolegu Svrčeka. Opäť teda rieši aj to odstránenie potreby osvedčenia o oboznamovaní sa s utajovaným skutočnosťami stupňa utajenia Tajné. Nevidíme dôvod na to, aby sa táto povinnosť zrušila. Samotná príprava toho pozmeňujúceho návrhu aj počas toho deja, ako, ako prebiehala či už tá minulá schôdza, alebo táto schôdza, skôr ukazuje na to, že sa vytvára nejaký, nejaká účelová úprava tak, aby sa mohol o post uchádzať nejaký špecifický kandidát, lebo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré riešili túto úpravu, bolo viacero. Ten prvý návrh bol teda, že sa vynecháva, potom bol návrh, že sa to vracia nejakým spôsobom naspäť. Tie dôvody boli, že ten kandidát vlastne o to nemôže požiadať, tak sa upravovalo nejakým spôsobom, ako bude o to môcť požiadať. Teraz sa to vlastne znova, opäť vynecháva úplne a hovorím, že nevidíme na to dôvod, skôr to poukazuje na nejakú účelovú úpravu.
Tento pozmeňujúci návrh, to bol vlastne ten dlhší, ktorý pán Svrček čítal, obsahuje aj zrušenie povinných garantov. Túto zmenu považujeme za dobrú vzhľadom na to, že prax ukázala, že, že tento model momentálne nefunguje. A potom je tam podstatná zmena, ktorú pán... ktorú pozmeňujúci návrh pána poslanca Svrčeka prináša a je to teda ďalší zásah do možnosti hospodárskych subjektov na vlastné náklady opraviť nepresné či diskriminačné zadanie verejného obstarávania, pričom ten návrh pozmeňujúci nezohľadňuje rôzne dĺžky lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od zložitosti zákazky. Ide o tú úpravu § 164 odseky 5 a 6. Opäť s takouto zmenou nesúhlasíme, už veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme prijali v tomto parlamente, priniesla okliešťovanie rôznych korekčných mechanizmov a toto je ďalší krok týmto smerom.
Z horšieho súdka považujem ten druhý pozmeňujúci návrh pána Svrčeka, teda prvý, ktorý predkladal, ten kratší, ten vytvára priestor pre zníženie pokút za najzávažnejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní, prichádza s možnosťou, aby pokuta za najzávažnejšie porušenia bola len 0,1 %, čiže v prepočte, ak spreneveríte milión eur, tak tá pokuta bude tisíc eur. Dnes je táto pokuta stanovená na 5 %, čiže sa bavíme o 50-tisíc eurách, a pozmeňujúci návrh pána Svrčeka vlastne toto znižuje na takmer nulu.
Zároveň tento pozmeňujúci návrh prináša možnosť uloženia tejto pokuty aj v intervale medzi teda tých 0,1 % a 5 %, opakujem, že dneska je to fixná suma stanovená na 5 %, čiže prináša tak právnu neistotu a otvára priestor na lobovanie a korupciu v najhoršom prípade, kedy sa budú tí vinníci, ktorí sa dopustia takéhoto prehrešku, budú sa snažiť dosiahnuť miernejší trest, a vytvára to situácie, kedy, kedy aj ten regulátor bude podliehať rôznym tlakom úplne zbytočne. Čiže tento pozmeňujúci návrh za najzávažnejšie porušenia zákona vo verejnom obstarávaní, napríklad ak verejný obstarávateľ uprednostní horšieho uchádzača, čiže konanie, ktoré je v priamom rozpore s tým, čo má zákon o verejnom obstarávaní zabezpečiť, tak tento teda zákon, tento pozmeňujúci návrh prináša teda možnosť minimálneho trestu, praktickú nulu aj za takéto závažné porušenie, resp. otvára dvere na rôzne ovplyvňovanie.
Som presvedčený o tom, že toto teda je nesystémový krok. Pokuta má predsa pôsobiť preventívne, akú prevenciu môžme čakať od pokuty, ktorá je rovná takmer nule? Porušovatelia zákona si povedia, že toto riziko im stojí za to, začlenia si to možno do nejakých svojich nákladov a budú sa spoliehať na to, že prichytení nebudú.
Nehovoriac o tom, že tento, tento pozmeňujúci zákon opäť smeruje k oslobodeniu konaní de facto, ktoré sme tu už mali a sú spojené už s právoplatnými rozsudkami aj súdov, Úradu pre verejné obstarávanie a tak ďalej, za porušenie zákonov pri výstavbe napr. nájomných bytov. Tieto účelové novely sa nám sem periodicky vracajú, keď neuspejú jedným spôsobom, tak sa vracajú druhým. Tento druhý spôsob je vlastne znižovanie tých pokút.
Dôvod na takéto znižovanie pokuty nevidím, okrem toho teda, že to prináša všetky tieto negatívne stránky, tak aj dneska je možné znížiť pokutu z tých 5 % na 2,5 %, ak dôjde k uznaniu pochybenia. To znamená, že ak si ten vinník uzná chybu, tak tú pokutu je možné znížiť na 2,5 %. Je úplne absurdné, aby tá pokuta bola 0,1, resp. v prípade, ak si ten vinník uzná to pochybenie, tak teraz by bola 0,05 %, čiže bavíme sa, ak to zoberieme na desatinné miesto, tak sa bavíme o pokute vo výške 0,0005. Čiže ani s týmto druhým pozmeňujúcim návrhom nesúhlasí strana SaS.
Tretí pozmeňujúci návrh pána kolegu Kremského, ktorý ho, predpokladám, prednesie, rieši opätovné zavedenie možnosti pre obstarávateľov pri zákazkách s nízkou hodnotou a podlimitných zákazkách používať nielen teda jeden štátny informačný systém, ale aj iné Úradom pre verejné obstarávanie registrované špecializované informačné systémy. Veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní sme túto možnosť obstarávateľom zobrali a nanútili sme im jedno štátne riešenie. Za zmienku ale stojí, že možnosť viacerých informačných systémov zostáva pri nadlimitných zákazkách, ktorých je síce menej, ale čo sa týka kumulatívnej peňažnej hodnoty, je to vyššia suma. Pri týchto sme používanie viacerých elektronických platforiem nechali. Prax poukázala na to, čo sme vlastne hovorili aj my pri schvaľovaní tej veľkej novely, a teda že to nebolo dobré riešenie, obmedziť tie elektronické platformy na jednu štátnu. Obstarávateľov nútime používať jeden štátny softvér, ktorý je menej prehľadný a spôsobuje vyššiu chybovosť. Obstarávatelia sa na problémy s jeho používaním vo veľkom sťažujú, navyše štátny systém neobsahuje žiadne užívateľské funkcionality, ktoré veľké inštitúcie využívajú na riadenie interných procesov, kontaktácie dodávateľov.
Dochádza aj k ďalším problémom, ktoré súvisia s jedným riešením, ktoré spravuje štát. Dodnes napr. nebolo vyhlásené verejné obstarávanie na jeho úpravy, nevieme, koľko budú stáť, kedy prídu a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho sa ukazuje tá neefektivita, keď odstránite konkurenciu, v tomto prípade softvér je v riešení a namiesto konkurencie tu máme jeden štátny elektronický systém.
Tento tretí pozmeňujúci návrh teda navrhuje opätovné zavedenie a s týmto strana SaS súhlasí. V každom prípade, keďže ten pôvodný návrh zákona ide smerom, s ktorým nesúhlasíme, čiže odstraňuje tú nutnosť oboznamovania sa, alebo teda osvedčenie o oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami, tak aj keby boli teda zamietnuté tie pozmeňujúce návrhy pána Svrčeka plénom obidva a keby bol schválený ten pozmeňujúci návrh pána Kremského, ani tak by sme za ten zákon nehlasovali, lebo v takom prípade by zostal v pôvodnom znení plus pozmeňujúci návrh pána Kremského. Takže nepodporíme ten zákon ako celok v žiadnom prípade.
Chcem vám teda povedať, že pán Kremský svoj pozmeňujúci návrh pretavil aj do novely zákona, ktorú pripravil na túto schôdzu, to znamená, že budeme mať príležitosť podporiť túto zmenu, aj keď teda tento pozmeňujúci návrh neprejde.
Za mňa toľko, to naše odporúčanie je teda nepodporiť tento zákon. Pán Svrček teda hovoril, že, že to má predrokované aj s OĽANO, tak chcem len poukázať na to, že tento zákon práve tým znižovaním pokút ide priamo, je priamo v rozpore s tým, čo teda OĽANO tvrdí dlhodobo, že teda bojuje s korupciou. Tento, táto úprava, naopak, napomáha vyššej korupcii a nesystémovým riešeniam v rámci verejného obstarávania.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som sa spýtať práve na ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zníženia pokút, že čím to bolo, čím to bolo motivované. Lebo vlastne ten pôvodný návrh zákona sa kompletne nahrádza tým novým pozmeňujúcim návrhom. A ja si teda pamätám, že s pánom poslancom Lehotským, na ktorého reagujem, sme si dosť lámali hlavu, že aký je vlastne skutočný dôvod predloženia toho návrhu zákona, lebo nedávalo nám to nejaký zmysel, že ak to nie je nejako ušité na nejakého konkrétneho uchádzača, že, že prečo takáto novela prichádza. A jedna z hypotéz bola, že v druhom čítaní príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude skutočným zmyslom a teda skutočným dôvodom, prečo sa taký návrh predkladá, a že to bude jednoduchšie zaradiť v druhom čítaní než aby to prešlo celým legislatívnym procesom.
A teda nechcem byť paranoidný, ale keby som bol, tak by som povedal, že práve tento návrh, ktorý má znižovať pokuty za porušenie zákona, by mohol byť tým skutočným dôvodom, tak by som sa, teda využil túto reakciu na vystúpenie pána poslanca Lehotského, ktorý na to upozornil, a spýtal sa pána predkladateľa, pána poslanca Svrčeka, že, že čo ho motivovalo k tomu, že takýto pomerne závažný a svojím dosahom vlastne závažnejší pozmeňujúci návrh, ten, čo sa týka pokút, hoci je to zdanlivo iba jeden bod a iba nejaké drobné, drobná úprava čísel, čo sa stalo vlastne, že takýto návrh prichádza v druhom čítaní a prečo, prečo takýto návrh nešiel rovno ako súčasť toho pôvodného návrhu, keď to považujete za dôležité. Lebo obvykle je to tak, že navrhnete niečo dôležité a popritom vás napadne niečo menej dôležité. Ale toto ste navrhli niečo menej dôležité a v druhom čítaní tam idete prilepiť niečo, čo je podstatné.

Ďakujem veľmi pekne.
Len v rýchlosti teda ešte nadviažem na teba, Ondro, že áno, že vlastne ten zákon vládny, ktorý bol stiahnutý z tej minulej schôdze, sa pomaly ale iste pretransformoval do tejto novely krátkej, pôvodne krátkej poslaneckej novely, tak ho tu máme, ten vládny návrh, opäť a teda ten zákon bol stiahnutý z nejakých dôvodov. Zrejme z tých dôvodov, že na to neexistovala nejaká, nejaká zhoda, a teda vracia sa nám, vracajú sa nám závažné zmeny, ďalekosiahle zmeny oblúkom späť cez tento pozmeňujúci návrh.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, aj keď vidím, že dámy nás už opustili, ale napriek tomu, ctená snemovňa, som rád, že som sa dostal k slovu ešte pred siedmou, a ubezpečujem vás, že ešte nechám priestor aj na faktické poznámky, lebo budem veľmi krátky.
Ako tu už bolo spomínané pánom poslancom Lehotským, chcel by som vystúpiť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorým chcem navrhnúť určitú zmenu v tomto, v tejto novele zákona. Ide o to, že verejné obstarávanie sa dotýka naozaj mnohých organizácií verejného sektora, ale aj súkromných firiem, ktoré čerpajú prostriedky z verejného sektora. A v podstate od 1. 2. tohto roka v prípade podlimitných a zákaziek s nízkou hodnotou vznikol dosť veľký problém.
Problém je v tom, že elektronické platformy, ktoré sa doteraz používali na obstarávanie týchto zákaziek, sa už používať nemôžu. Používať sa môže už len jediný štátny informačný systém, ktorý je na podstatne nižšej technickej kvalitatívnej úrovni. Má podstatne menej funkcií, umožňuje podstatne menšiu systematizáciu, automatizáciu a tak ďalej. Ja som dostal viacero listov a intervencií od rôznych verejných organizácií, ktoré sa na to sťažujú. Možno len spomeniem organizáciu kvestorov slovenských univerzít, hlavné mesto Bratislava, niektoré ďalšie mestá, samosprávne, vedenie samosprávnych krajov, napríklad Trenčiansky samosprávny kraj, mesto Trenčín. Naozaj tá situácia je pre nich veľmi nepríjemná v tom, že systémy, ktoré doteraz využívali, už využívať nemôžu a dosť im to sťažuje prácu, spomaľuje prácu a v podstate bráni im to vo verejnom obstarávaní. Keďže vlastne takto sa spomaľuje celý proces, tak, samozrejme, má to dopad aj na hospodárstvo na Slovensku, pretože keď sa menej nakupujú výrobky, služby, je to pomalšie, tak vlastne aj ten obrat sa znižuje a ľudia majú menej práce a tak ďalej, asi to nemusím vysvetľovať. Čiže rád by som navrhol to, aby tak ako pri zákazkách s vyššou hodnotou, aj pri podlimitných zákazkách, zákazkách s nízkou hodnotou bolo možné naďalej používať aj tieto súkromné platformy, ktoré sú vyvinuté, sú k dispozícii a využívajú sa, ale v tejto časti verejného obstarávania v podstate boli zakázané.
Možno ešte by som k tomu chcel povedať to, že práve tento štátny informačný systém zatiaľ nie je dokončený, nie je pripravený ani kapacitne a tak ďalej, čiže nedáva zmysel, aby sa vlastne celé toto verejné obstarávanie sústredilo do tohto jedného kanála. Žiaľ, vlastne túto vec, ktorú si v minulosti presadil pán podpredseda vlády Štefan Holý s tým, že štát to bude robiť lepšie, nesplnil. A napriek tomu trvá na tom, aby vlastne toto verejné obstarávanie stále išlo cez tento štátny informačný systém napriek tomu, že nefunguje dobre. Čiže aj to bol dôvod, prečo v minulosti stiahol vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, pretože sa obával tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, tak som ho proste si odložil a predkladám ho znovu. A aj ak to teraz neprejde, tak to predložím znovu ako poslaneckú novelu. Čiže prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Ešte predtým, ako ho prečítam, chcem sa krátko vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol pán kolega Svrček. S tým dlhým pozmeňujúcim návrhom súhlasíme. V prípade toho pozmeňujúceho návrhu neviem o tom, že by sme súhlasili s tým znížením pokút. Neviem o tom, že by sme o tom rokovali. Navrhujem práve preto o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať takým spôsobom, že sa bude hlasovať osobitne o jednotlivých bodoch, pretože, samozrejme, posunutie účinnosti je potrebné, ale s tým, s tým prvým bodom pozmeňujúceho návrhu nesúhlasíme, takže navrhujem hlasovať o jednotlivých bodoch osobitne.
Teraz prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského k návrhu poslancov Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1399).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred bod I vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:
"1. V § 112 ods. 1 sa za slovo "platforma" vkladajú slová "alebo elektronický prostriedok podľa § 20".
2. § 113 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
"(8) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 7 povinný používať elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."
3. § 114 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 8 povinný používať elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."
4. V § 114a ods. 2 sa v druhej vete za slová "elektronickej platformy" vkladajú slová "alebo elektronického prostriedku podľa § 20".
5. V § 116 ods. 1 sa za slová "elektronickej platformy" dopĺňajú slová "alebo elektronického prostriedku podľa § 20".
6. § 117 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 12 povinný použiť elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."."
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
A to je už všetko. Ďakujem za pozornosť a verím, že tento môj pozmeňujúci návrh podporíte. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Peter, vážim si, ja som teda rád, že, že to, čo hovoril pán Svrček, nebola pravda, teda že nemáte zhodu na tom druhom, prvom pozmeňujúcom návrhu. Naozaj chrániť korupčné správanie, si myslím, že nie je správne, aj keď teda je mi jasné, že si to SME RODINA ušéfuje či už so SMER-om, alebo s fašistami. V každom prípade ďakujem za tvoje vyjadrenie.