90. schôdza

Pán poslanec Peter Pollák.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja ti tak isto chcem, Karol, poďakovať za tvoj zápal pre túto tému. Poznám ten príbeh, ten trojročný boj s ministerstvom školstva, kedy si naozaj otravoval ministrov či Gröhlinga, alebo aj teraz pána Horeckého, aby si, aby teda urobili zmeny aj pri tejto veci, čo sa týka telesnej a teda ďalšej hodiny telesnej výchovy. A ty si jasným príkladom toho, ako sa má integrovať alebo aplikovať aj inklúzia v tomto prostredí cez telesnú výchovu, čo vlastne aj odmietali kolegovia so SaS-ky.
Dnes predstavil, neviem, či si videl tím ľudí z, ktorý má tvoriť ministerstvo školstva do budúcna, ak SaS-ka obsadí, a sú to tí istí ľudia, ktorí sedia na ministerstve školstva. Sú to tí istí ľudia, ktorí blokovali jak tvoj návrh zákona, tak blokovali aj budúcnosť rómskych detí, ktorí naozaj budú piť naďalej vodu z potoka a budú končiť na úrade práce a budú poberať do budúcna iba dávky v hmotnej núdzi. Sú to presne tí istí ľudia a SaS-ka si ich teraz akože olepkovala, že sú zo SaS-ky. My sme to vedeli, samozrejme, a poznám ten tvoj tuhý boj, kde si naozaj možno taký, s takými mlynskými kameňmi bojoval a hádzal si hrach o stenu, lebo s týmito ľuďmi nepohne. Oni si myslia, že budú môcť rozhodovať iba z Bratislavy a že takto to najlepšie oni vedia, ale jednoducho ten terén a tú, tie regióny nepoznajú a pre nich je najjednoduchšie povedať: nedá sa.
A ty si jasný príklad toho, Karol, že si si pobehal naozaj či konferencie, alebo aj terén školy, telocvične a toto je výsledok tvojej práce, keď podávaš teraz vlastne tento návrh, ktorý je vlastne podložený dátami v tom, že chceš tu budovať naozaj zdravú generáciu detí.
Veľmi pekne ďakujem, Karol.

Pán poslanec Jozef Pročko.

Jednu vec si mi tam, si ma inšpiroval v tom tvojom vystúpení, že to netreba nechávať na, na deťoch a na rozhodnutí, že či to chcú mať, alebo nechcú mať, lebo deti nechcú mať telesnú výchovu, teda drvivá väčšina podľa mňa. Chcú mať, chcú mať pokoj, kľud, mobilné telefóny a kľud. A to isté platí aj o, o riaditeľoch, lebo treba o tom rozhodnúť a nech sa to, nech sa to koná. A naozaj tí Maďari sú úžasný príklad toho, majú päť hodín telesnej výchovy a maďarský parlament a vláda rozhodli, že to bude, a pozri sa, kde sú teraz Maďari a aké dosahujú výsledky. Takže toto je cesta, ako aj zvýšiť nielen športové výkony amatérov, ale deti dostať do profesionálneho športu cez päť, tri až päť hodín telesnej výchovy.

Pán poslanec Peter Vons.

Ďakujem za slovo. Ja, samozrejme, reagujem teda, Karol, na teba. Pochopil som, čo tým chceš povedať pre tých, ktorí toto sledujú, že vlastne tu nejde len o tú jednu hodinu telesnej výchovy. Tu ide celé, o celé ďalšie spektrum toho všetkého, čo k tomu treba spraviť, hej? Jednak akože prečo to spraviť, že aké to má benefity, v prvom rade na to zdravie, samozrejme na kondíciu a na všetky tie ostatné. Ďalej ten zaujímavý aspekt, ktorý naozaj bez hodiny telesnej výchovy, kde sú rôzne športové hry, kde sa ten kolektív dáva dohromady a naučia sa navzájom, ja neviem, spolupracovať, ale aj, aj proste sa vedia tolerovať atď., no ale v konečnom dôsledku aj tie ďalšie veci, ako je vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy a športu, pretože ja sám si pamätám, že keď som bol pedagóg, tak nič také sa nedialo, hej, čiže to bolo všetko na tom, že čo sme si sami nejakým spôsobom doštudovali.
Ja viem, že teraz už sú tie projekty, aj pán minister Horecký nám o nich rozprával, keď bol na klube, keď sme sa o tejto téme bavili, a nehovoriac o tom materiálnom zabezpečení. A tuná takisto treba povedať, či vláda či ministerstvo školstva vtedajšie to zanedbali. Veď my teraz hovoríme, že nemáme kde učiť, ale, ale prečo sa to stalo, hej, keď v iných krajinách to pochopili, že tieto podmienky sa musia vytvoriť a tie peniaze na to určite boli, len telesná výchova, resp. telocvičňa atď., to bolo vždycky na poslednom mieste, hej? Takže to bola tá škoda a áno, toto, čo si teraz povedal ešte raz, ale to vyplývalo z tej rezolúcie, ktorá už v 2007 tu bola a odvtedy je koľko, šestnásť rokov alebo koľko sa nič nedeje. Takže konečne sa do toho nejakým spôsobom koplo a veríme, že to donúti vytvoriť aj všetky tie podmienky, ktoré si tu spomenul.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Romana Tabák.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V prvom rade by som chcela povedať, že možno neviete, ale aj Karol Kučera bol svetoznámy, vynikajúci tenista a ja veľmi vítam tento jeho zákon, ktorý som podporila v prvom čítaní. No a tento zákon ja podporím a tiež by som chcela vám vlastne povedať, že je tam pozmeňujúci návrh, pod ktorý som sa podpísala, ktorým ustanovuje sa odklad účinnosti o, do 1. septembra 2025 pre základné školy, ktoré k 31. augustu 2023 nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Rovnako sa ukladá odklad do 1. septembra 2025 pre štvrtý ročník cirkevných základných škôl z dôvodu, že v štvrtom ročníku majú v aktuálnom rámcovom učebnom pláne k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou cirkevné základné školy využívajú na predmet náboženstvo. Takže školy, ktoré nemajú dobudovanú infraštruktúru, im dávame čas, a čo som ešte chcela povedať, je, že telesná výchova je veľmi dôležitá, takže vyzývam rodičov aj deti, aby na túto hodinu chodili, lebo pre veľa detí na Slovensku je to jediný pohyb, táto telesná výchova.
Takže ďakujem veľmi pekne a športu zdar, priatelia.

Prosím pekne, teraz bude vystupovať s faktickou pán poslanec Milan Kuriak.

Ďakujem za slovo.
Kolega Karol vidno, že si športovec, aj týmto výkonom z tohto miesta a tvojej služby ako poslanca Národnej rady si ukázal svojho športového ducha a zapálenosť pre dobrú vec. Od momentu, ako si ma oslovil pred zhruba troma rokmi aj niektoré kolegyne a kolegov, že či nechceme ísť do tohto tvojho zámeru s treťou hodinou, tak neváhal som ani chvíľu aj ako otec viacerých detí.
Keď porovnám už moje dospelé dcéry, najstaršia má 28 rokov a najmladšia, najmladšia má šesť rokov a vidím ten rozdiel v tej generácii starších detí, že koľko pred pár rokmi, vtedy ešte boli tri hodiny telesnej výchovy, keď chodili na základnú školu, vtedy to bolo ešte obdobie, boli už síce mobily, ale nebolo to v takom rozsahu a keď som videl, ako tie moje dve dospelé dcéry koľko času trávili vonku pohybom, bolo to pre nich také prirodzené. Potom tá ďalšia generácia tých mojich troch neplnoletých detí, už prišlo to obdobie mobilov a to je neporovnateľné a mne je veľmi ľúto, mne je veľmi ľúto, ako, ako tie deti, akým lákadlom sú pre nich tie mobily, tablety a keď som doma, koľko úsilia a niekedy aj, aj zvýšenia hlasov musím vyvinúť, aby, aby išli vonku, aby sa pohybovali a ja si myslím, že tretia hodina len k tomu pomôže.
A obdivujem tvoj doslova vytrvalostný beh za tie tri roky, nevzdal si sa. Poznám iba časť prekážok, ktoré si musel prekonať, ale naozaj, skláňam pred tebou klobúk ako pred športovcom a tvojou húževnatosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)