90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1628. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona ako je ten o Vysokých Tatrách, by bez pochýb privítali mnohé samosprávy. Niektoré z nich by si ho určite aj zaslúžili. Dnes však medzi nimi nenájdeme žiadnu, ktorá by nám všetkým obyvateľom či iným obciam na Slovensku prinášala už dlhé desaťročia väčší osoh než práve mesto Vysoké Tatry. Aj mnohí z vás, respektíve z nás v tejto rokovacej sále sme jeho pravidelnými návštevníkmi kvôli oddychu či športu a čerpáme z neho pozitívnu energiu do pracovného alebo súkromného života. Nielen tie majestátne štíty sú pozoruhodné. Rozlohou sú Vysoké Tatry druhé najväčšie mesto po Bratislave. A tento údaj je v silnom kontraste s iba niečo vyše 3 900 trvalými obyvateľmi. Dnes sú do veľkej miery už mnohí z nich v takmer seniorskom veku. Zápasia s nepomerom medzi výnosmi z podielových daní a výdavkami na spravovanie svojho územia. Hovoríme o kombinovanej rozlohe Košíc a banskej Bystrice na ktorej s však nenachádza až desaťnásobne nižší počet stálych obyvateľov. Mesto Vysoké Tatry to v ťažkej finančnej situácii už čoskoro iba z daní za ubytovanie jednoducho neutiahne. Pretože túži investovať nielen do bežnej údržby, ale chce pre nás všetkých vytvoriť čo najskôr bezpečné, moderné a krásne prostredie šité na mieru 21. storočia bez toho, aby muselo dúfať v granty a dotácie financované zo zdrojov Európskej únie. V náročných klimatických podmienkach tam domáci takmer každodenne bojujú s udržiavaním osemdesiatich kilometrov buď zasnežených ciest či chodníkov alebo štyridsiatich hektárov verejnej zelene v letných mesiacoch. Ekologický posyp soľou je len ich zbožným želaním, napriek snahe byť šetrný ku prírode. Finančne takmer nedosiahnuteľné je pre ich obstaranie nových či aspoň údržba starých mechanizmov, ktoré v nadmorskej výške 1000 metrov nad morom zápasia s takými klimatickými podmienkami ako len málokto. Na strane druhej vďaka ich pracovitosti a srdečnosti sa tam ako doma cíti dva a pol milióna návštevníkov, ktorí skrz výber na DPH prispievajú do štátneho rozpočtu každoročne 15 miliónmi eur. Tamojší okres sa totiž pýši jedenástimi percentami z celkovej návštevnosti našej krajiny a aj my všetci sa tam opakovane a radi vraciame. Naopak, z tejto závratnej sumy, bohužiaľ, len veľmi malú časť posielame Tatrám naspäť pre ich udržateľnosť. Berme, prosím, do úvahy aj to, že letiská v Bratislave či Košiciach, v mestách, ktoré sú pre zahraničných turistov lákadlami určite majú vyťaženosť v prvom rade vďaka našim veľhorám. Navyše keď sa oni neskôr posúvajú naprieč našou krajinou, navštívia a finančne tak podporia aj iné pozoruhodné mestá či obce a lokálnych podnikateľov v nich, či už je to centrum národnej kultúrnej pamiatky Martin alebo Banská Štiavnica, ktoré sme mimochodom na základe ich vlastných zákonov už dávno individuálne ocenili a uznávame tým ich výnimočnosť. Nežiadame teda nič iné, len zrovnoprávniť mesto Vysoké Tatry s týmito hrdými mestami a pomôcť mu rozvíjať sa zaslúžene ako prírodné a kultúrne dedičstvo aj naďalej. Toto vyhlásené kúpeľné mesto s vysokohorskou liečebnou klímou totiž aj v dnešnej dobe ponúka oveľa viac než len cestovný ruch. Venujú sa tam zdravotným ťažkostiam, mnohých navštevujúcich pacientov, avšak aj to predstavuje zvýšené náklady na úseku bezprašnej údržby či starostlivosti o zeleň. My, tí šťastnejší s pevným zdravím, ktorí milujeme prostredie Vysokých Tatier napríklad kvôli horskej turistike, by sme mali brať ohľad aj na to, že pre naše pohodlie je mesto nútené oveľa intenzívnejšie investovať do opravy cestných komunikácií. Tie sú ťažko skúšané nielen našimi osobnými dopravnými prostriedkami, ale aj mechanizmami v správe Tatranského národného parku, ktorého krásy tak veľmi radi objavujeme.
Pani poslankyne, páni poslanci, poďme podať pomocnú ruku Vysokým Tatrám, pretože nepriznávame napriek jeho rozlohe osobné koeficienty veľkostných kategórií obcí tak, ako to robíme pre Bratislavu či Košice.
Po druhé...
===== ... radi objavujeme. Pani poslankyne, páni poslanci, poďme podať pomocnú ruku Vysokým Tatrám, pretože nepriznávame napriek jeho rozlohe osobné koeficienty veľkostných kategórií obcí tak, ako to robíme pre Bratislavu či Košice.
Po druhé. Ignorujeme fakt, že vďaka jeho ubytovacím, stravovacím a iným službám prijímame do štátneho rozpočtu 15 miliónov euro ročne a že dodatočné finančné prostriedky s podporou Vysokých Tatier ešte prichádzajú aj z iných slovenských lokalít.
Po tretie. Nedeklarujeme jeho dôležitosť v porovnaní s Martinom či Banskou Štiavnicou napriek nespochybniteľnému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu.
A po štvrté. Očakávame od domácich čistotu prostredia, harmóniu pre telo i dušu, kultúru či športové zázemie pre 21 000 návštevníkov denne, no prispievame sumou z podielových daní len na 3 900 obyvateľov. Mesto, keďže sa nachádza na území Tatranského národného parku, nezaslúžene prichádza približne o 850 000 eur ročne na daniach z nehnuteľnosti. Podporme touto sumou Vysoké Tatry, podporme návrh zákona o Vysokých Tatrách. Je to udržateľná a nenahraditeľná investícia vo výške necelej desatiny zo sumy, ktorou každoročne prispievajú Tatranci celému Slovensku. Ďakujem.

No ja chcem povedať, že ja plne chápem dôležitosť tohto zákona, musím však upozorniť, že nie sú to len, len Vysoké Tatry, si sa opierala tu aj o Bratislavu. Ja musím, musím znova upozorniť na to, že napriek tomu, že Bratislava má oficiálne 450 000 obyvateľov, celoročne tu žije 650 000 obyvateľov a 200 000 ľudí, ktorí tu celoročne žijú, neplatia podielové dane do Bratislavy. Čiže tento istý problém práve preto chápem, chápem tento zákon, že čo sa deje v tých Tatrách, lebo tá Bratislava je na tom úplne rovnako hej. Lebo, keď si to zoberiete 450 000, ktorí platia podielové dane a z tých sa tu to mesto spravuje a 200 000, ktorí tu žijú celoročne a platia dane hocikde inde po celom Slovensku len nie do Bratislavy, ale žijú tu, fungujú tu, platia, platia tí ostatní za nich vodné, stočné, všetko ostatné, tak, tak úplne chápem a pokiaľ to bude možné, tak ja samozrejme podporím tento zákon.

Ďakujem. Tak ja samozrejme ďakujem kolegyni pani Šofrankovej za to, že vlastne dá sa povedať, vysvetlila tie dôvody, prečo prichádzame s návrhom tohto zákona rovnako obidvom kolegyniam aj Janke ďakujem za to, že skutočne urobili okolo toho veľa práce. No a by som povedal, že dúfame, že plénum podporí tento zákon. Áno uvedomujeme si aj to čo tu pred chvíľou zaznelo vo faktickej, ale skutočne že mesto Vysoké Tatry je tak špecifické, že naozaj si zaslúži, aby malo, dá sa povedať tú pomoc, aby dostalo od štátu, lebo skutočne ja teda a verím, že mnohí z nás často navštevujeme Vysoké Tatry a uvedomujeme si, že aká je to nádhera a skutočne ako si tam človek dokáže oddýchnuť a koľkým ľuďom Vysoké Tatry vracajú zdravie. Je to nedociteľné a skutočne osobne sa poznáme momentálne aj so súčasným vedením, ale aj s minulým vedením Vysokých Tatier, kde povedali, že už niekoľko rokov prosia o pomoc a žiadajú o pomoc politikov aj štát, aby im pomohol, tak ja dúfam, že teraz prišiel čas, aby sme im pomohli a skutočne to čo odznelo aj v tejto rozprave, ja zdôrazňujem naozaj tú, by som povedal, ohromnú rozlohu toho, toho mesta ako takého, však je to druhé najväčšie rozlohou po Bratislave, zároveň, že prinášajú tie peniaze do rozpočtu, skutočne nie sú malé 15 miliónov euro a štát im má, by som povedal, vrátiť a teda pomôcť im 850 tisícmi čo v podstate sa rovná, keby mali možnosť vyberať si daň z nehnuteľnosti, tak presne táto suma, túto sumu by dostali a vzhľadom k tomu, že toto územie je v TANAP-e a podlieha v zmysle zákona pod také osobitné určenie, teda neni nemôžu si tú daň vyberať takže. Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem, pán podpredseda. Mesto Vysoké Tatry sú špecifické z hľadiska samosprávy ako bolo už povedané a jednotlivé osady tohto mesta tvoria túto samosprávu. Vidíme, ako sa mesto musí boriť, počuli sme tu už viac podnetov, neboli spomenuté ešte možno medvede popritom všetkom. Na čo chcem poukázať, je to, že bol prijatý zákon na podporu cestovného ruchu v roku 2010 a práve okrem iných regiónov aj práve Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry veľmi úzko spolupracuje nielen s podnikateľskou sférou, ale aj so samosprávnou nielen mesta Vysoké Tatry, ale aj s okolím. Chcem vyzdvihnúť, že bol tento zákon prijatý, pretože práve samosprávne kraje v spolupráci s týmito oblastnými organizáciami vytvorili Krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorá koordinuje tieto činnosti v jednotlivých regiónoch a zastrešuje akoby nehovorí im, čo majú robiť, ale pomáha im v tej činnosti, aby tieto OCR-ky napredovali. Chcem takisto povedať, že veľmi dôležité sú návštevné poriadky a jedným z takýchto je aj návštevný poriadok mesta Vysoké Tatry z hľadiska toho, že je vyhlásený za národný park. Možno by bolo treba povedať, že je veľmi potrebné aj zladiť alebo apelovať na vlastníkov. Často navštevujem Vysoké Tatry a sú tam problémy s vlastníctvom, aby sa vlastníci starali o jednotlivé objekty, čo nie vždy je jednoduché a možno ešte, aby sa zladila súčinnosť medzi štátom ochranou prírody a štátnymi lesmi TANAP-u, teraz je to už zlúčené, ale vieme, že vždy tí ochranári verzus poľovníci respektíve štátne lesy TANAP-u boli, boli v akomsi antagonistickom vzťahu, takže aby sa našla táto súčinnosť a vyváženosť jednotlivých ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela hlavne reagovať na pani poslankyňu Kozelovú, ktorá odišla. Ostatným ďakujem veľmi pekne a poviem teda aspoň, že rozloha mesta Vysokých Tatier je druhá po Bratislave, je porovnateľné s Prahou a rozprávame o 360 štvorcových kilometrov. Dĺžka z východu na západ je 63 kilometrov a 3 900 obyvateľov platí dane. Ja to sa nedá porovnať s Bratislavou, kde tie dane platí 450 000 obyvateľov, ale keďže pani poslankyňa odišla, tak končím. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zákon o meste Vysoké Tatry predkladám spoločne s mojimi kolegami poslancami Máriou Šofranko a Petrom Vonsom, s ktorými som pri spoločných debatách a analýzach dospela k presvedčeniu, že prijatie takého zákona je správne a opodstatnené. Keďže som ako bývalá športovkyňa prežila značnú časť svojho života vo Vysokých Tatrách a moja osoba aj počas pôsobenia v poslaneckých laviciach je stále úzko spätá s týmto územím okrem iného možno aj v minulosti z pohľadu spoluautorky viacerých publikácií a brožúr zameraných na kultúru, históriu a rozvoja regiónov vnímam nielen horské prostredie mesto Vysoké Tatry, ale aj ako samosprávu, ktorá si vzhľadom na jej osobitné postavenie v rámci Slovenskej republiky zaslúži záujem a starostlivosť zo strany štátu. Mesto Vysoké Tatry ako územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje úlohy a povinnosti vyplývajúce mu zo zákona 369 Z. z. o obecnom zriadení je potrebné vnímať z viacerých uhlov a aspektov vzhľadom na jeho špecifickosť oproti iným samosprávam.
Jedným z nich je špecifickosť v rámci jeho členenia, rozlohy spravovaného územia, jeho polohy či počtu obyvateľov oproti iným mestám a obciam. Mesto má 15 častí, jeho celková rozloha je 360 štvorcových kilometrov. Svojou rozlohou je porovnateľné s Prahou, jeho dĺžka z východu na západ je 63 kilometrov. Počet obyvateľov je 3 900 a patrí medzi najmenšie mestá, čo sa týka počtu obyvateľov. Veľmi dôležitá je v tomto smere výška podielových daní, ktorá vzhľadom na malý počet obyvateľov a rozsiahle územie predstavuje nedostatočnú sumu na pokrytie nutných výdavkov mesta. V iných mestách tvoria podielové dane 40 až 50 percent bežných príjmov, pričom v meste Vysoké Tatry je to len okolo 30 percent. Vzhľadom na nadmorskú výšku, poveternostné podmienky, rozlohu a postavenie v cestovnom ruchu má mesto Vysoké Tatry zvýšené výdavky na údržbu miestnych komunikácií, starostlivosť o majetok, ktorý okrem iného tvoria aj kultúrne pamiatky. Odvoz komunálneho odpadu a vykurovanie budov v jeho vlastníctve.
Oproti ostatným je tiež mesto Vysoké Tatry limitované skutočnosťou, že na celom území mesta sa nachádza národný park TANAP a intravilán mesta je zaradený v treťom stupni ochrany, kedy je mesto v zmysle platnej legislatívy limitované v mnohých oblastiach svojho pôsobenia napríklad pri použití inertného posypového materiálu v zimných mesiacoch, ktorého suma je pre samosprávu aj rozpočet neprijateľná. Aj vďaka tejto skutočnosti v mestskej pokladnici chýbajú výdavky, s ktorými sa podstatná časť samospráv na Slovensku nestretáva. Lesné pozemky na území mesta Vysoké Tatry sú v zmysle zákona lesmi osobitného určenia a teda nepodliehajú dani z nehnuteľnosti. Ich plocha predstavuje 341 miliónov metrov štvorcových a v zmysle platného VZN mesta Vysoké Tatry by daň z nehnuteľnosti za tieto pozemky predstavovala takmer 850 000 eur a práve o túto sumu prichádza mesto vo svoje príjmovej časti rozpočtu.
Samostatnými zákonmi bolo napríklad mestu Martin a mestu Banská Štiavnica priznané osobitné postavenie v rámci Slovenskej republiky, kedy sa štát každoročne čiastkou zo štátneho rozpočtu spolupodieľa na ochrane a rozvoji územia a kultúrneho dedičstva týchto miest. Mám za to, že územie mesta Vysoké Tatry je minimálne porovnateľným a rovnako cenným územím z hľadiska zachovania prírodného kultúrneho dedičstva Slovenska a zaslúži si svoje osobitné postavenie. Špecifickosť tatranského územia bola medzinárodne uznaná prijatím biosférickej rezervácie Tatry v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.
Mesto Vysoké Tatry vnímam aj z pohľadu postavenie v oblasti cestovného ruchu. Cestovný ruch je jednou zo základných funkcií mesta Vysoké Tatry a úzko súvisí s jeho ďalšími funkciami a kúpeľnou liečbou, o ktorej sa tiež trošku zmienim neskôr. Mnohým označované je mesto za mesto ako klenot či symbol Slovenska, ktorý patrí všetkým občanom našej republike a je najnavštevovanejšou destináciou na našom území. Na tomto území je evidovaná denná návštevnosť v letnej sezóne približne 25 000 návštevníkov a 25 000 návštevníkov denne, denne a každoročná približne dva a pol milióna návštevníkov. V ročnom území je na území mesta päť a pol krát viac iných návštevníkov ako ubytovaných a práve táto skutočnosť úzko súvisí s napríklad s odvozom odpadu z takzvaných chodníkových košov, ktoré ostávajú na pleciach samosprávy.
Z pohľadu poslankyne vnímam návštevnosť Vysokých Tatier viac ako pozitívne, pretože za jeden kalendárny rok je z územia mesta ubytovacích, stravovacích a ostatných služieb poskytujúcich zariadení do štátneho rozpočtu odvedených približne 11 miliónov eur dane z pridanej hodnoty a preto spolu s predkladateľmi tohto zákona zastávam názor, že aj vďaka tejto skutočnosti by časť týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu mala smerovať práve späť na jeho územie.
Konkurencieschopná destinácia Vysoké Tatry si vyžaduje dobudovanie viacerých produktov cestovného ruchu. Napríklad vybudovanie cyklomagistrály okolo Tatier a jej napojenie na ďalšie cyklochodníky v regióne, dobre poznám tento projekt, ako aj vytvorenie jednotného dopravného systému čo samospráva bežnými príjmami v rozpočte nikdy nedosiahne. Je nespochybniteľné, že takéto investície možno, že na takéto investície možno čerpať nenávratné prostriedky z grantov a dotácií, avšak aj pri zapojení sa do výziev je mesto limitované vlastníctvom pozemkov, povoľovacími procesmi či stanovenými podmienkami výziev. Mesto je taktiež centrom vládnych a zahraničných návštev a významných osôb v oblasti politického, kultúrneho a spoločenského života. Nemožno nespomenúť návštevu Jána Pavla II. a kráľovnej Alžbety II.. Mesto v tomto smere prezentuje sa v tomto smere prezentuje v čo najlepšom svetle. Vyčistenými komunikáciami, parkovými úpravami, funkčným osvetlením a to nielen s cieľom reprezentovať seba, ale hlavne Slovenskú republiku ako celok. Taktiež je mesto každoročne dejiskom rôznych odborných konferencií a seminárov s medzinárodnou účasťou. S funkciou cestovného ruchu úzko súvisia aj náklady mesta na kultúrny život a propagáciu, ktoré samospráva vynakladá na prezentáciu mesta nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Mesto Vysoké Tatry ďalej vnímam ako významné stredisko kúpeľnej liečby na Slovensku, ktoré je vyhlásené za kúpeľné miesto Vysoké Tatry. Je niekoľko ...
===== aj náklady mesta na kultúrny život a propagáciu, ktoré samospráva vynakladá na prezentáciu mesta nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí. Mesto Vysoké Tatry ďalej vnímam ako významné stredisko kúpeľnej liečby na Slovensku, ktoré je vyhlásená za kúpeľné miesto Vysoké Tatry. Je niekoľkonásobne väčšie ako ostatné kúpeľné územia, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť na úseky bezprašnej údržby komunikácií a chodníkov predstavujúcich približne 65-tis. metrov a zvýšenú intenzitu starostlivosti o zeleň. Pravidelné kosenie plôch o výmere približne 600-tis. metrov štvorcových. Len na zabezpečenie týchto úloh mesto vynakladá zo svojho schváleného rozpočtu ročne 700 až 800-tis. eur. Zároveň je toto kúpeľné mesto druhé najstaršie. Charakter kúpeľného územia je príznačné len pre mesto Vysoké Tatry vďaka vysokohorskej liečebnej klíme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôvodov, prečo priznať mestu Vysoké Tatry osobitné postavenie a dofinancovanie schválením zákona o meste Vysoké Tatry je naozaj mnoho. Viac ako bolo na pôde Národnej rady spomenuté. No schválením predloženého návrhu zákona by mesto bolo viac spôsobilé zabezpečovať a vykonávať samosprávne funkcie na svojom území, budovať a udržiavať konkurencieschopnosť mesta ako významného medzinárodného strediska cestovného ruchu, zabezpečiť kvalitnú infraštruktúru, mobiliár, údržbu ciest a chodníkov, kvalitné osvetlenie, parkovú úpravu zelene, pravidelne kosenie a vhodné podmienky pre klimatickú liečbu nielen pre svojich obyvateľov, aj pre nás všetkých občanov Slovenskej republiky a zahraničných turistov. Dúfam, že náš zákon podporíte. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vypočuli sme si tu od jednej, aj druhej kolegyne mnoho superlatívov na Vysoké Tatry a musím povedať, že s tým súhlasím, pretože naozaj Vysoké Tatry sú významným klenotom Slovenska. Súčasne tak, ako povedali predrečníčky, prichádza sem veľké množstvo turistov. Vysoké Tatry sú aj miestom, kde sa pestujú rôzne športy, ale liečia sa tu dýchacie či iné ochorenia našich detí i dospelých. Tak udržateľnosť Vysokých Tatier je pre Slovensko skutočne kľúčová a súvisí to najmä s ich obrovským prírodným bohatstvom. Preto pomoc štátu pre Vysoké Tatry je v tejto súvislosti naozaj neodškriepiteľná. Som presvedčená, že to vedia predkladateľky, kolegyne Mária Šofranko i Janky Majorová Garstková i kolega Peťo Vons, pretože majú k Vysokým Tatrám geograficky blízko. Ale som presvedčená, že v tejto sále zákonnosti to naozaj vieme všetci, pretože k Vysokým Tatrám máme blízky, predovšetkým ľudsky. A myslím si, že aj o tomto je podpora tejto slovenskej samospráve. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Minulý týždeň sme tu mali poslanecký návrh zákona o cestovnom ruchu. A tam som už hovoril, že problémom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je príliš málo investícií do jeho rozvoja. Hovoril som o tom, že sa venuje príliš marketingu, prezentácii, ale priamo do infraštruktúry a priamo do tých regiónov ide mizivé percento financií zo štátneho rozpočtu. Preto tento návrh zákona, ktorý predkladáte veľmi vítam. Vysoké Tatry poznám veľmi dobre. Pravidelne tam chodím aj na zimné, aj letné túry. Štát prispieva na cestovný ruch vo Vysokých Tatrách cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu región Vysoké Tatry ročne sumou 1 mil. eur, vyše 1 mil. eur. Spomedzi ostatných organizácií oblastných cestovného ruchu je to najvyššia suma, ale vidíme, že je to nedostačujúca suma aj tak. Takže tých 850-tis. eur, ktoré chcete naliať do tohto regiónu je kľúčových a dôležitých.
Ja si pamätám, ako každú schôdzu, keď sa tu bavíme o cestovnom ruchu vyplakávame ako meškáme za Poľskom, keď sa pozrieme na tú časť Tatier. A nerobíme s tým nič. Takže toto je jeden z konkrétnych krokov a opatrení, ktorý pomôže nielen Vysokým Tatrám, ale celému cestovnému ruchu v danom regióne. Už ako tu spomínala si Janka, ročne navštívi Vysoké Tatry vyše 2 mil. turistov a návštevníkov. To znamená, že Tatry sú nielen našou domácou vizitkou, ale robia nám aj obraz v zahraničí. A ten bude najlepší, ako si hovorila, vybudovanie odstavných plôch, parkovísk, cyklochodníkov. Takže ja tento váš návrh podporím, samozrejme. Ďakujem.