94. schôdza

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, téma PCB látok je pre nás Zemplínčanov veľmi dôležité. Ja tiež pochádzam zo Zemplína a je to neriešený problém už možno 35, 40 rokov, ale to musím otvorene povedať, aj ľudia, ktorí žijú na Zemplíne, že táto otázka sa reálne začala posúvať až nástupom koalície, ktorá nastúpila v 2020. Ja som tam bol ikskrát aj v Ošipárni, aj v ďalších lokalitách. Veľmi mám dobré informácie, aj ľudia, ktorí tam žijú, že tam sa nejedná len o problematiku sudov, ktoré sú zakopané v jednotlivých tých dotknutých lokalitách Ošipárni alebo tých ďalších lokalitách, ale aj v poliach pri Strážskom, pri Michalovciach. A problém je ten, že tento, táto vec sa začala riešiť v 2022 reálne, pretože mali sme tam aj vyhlásenú mimoriadnu situáciu a čo je ďalší problém, tak presne tak ako môžem s tebou súhlasiť, že sudy, ktoré boli vykopané a ktoré boli aj zarezervované, zakonzervované v tých nových kontajneroch, ktoré sa tendrovali, tak jednoducho je to len otázku času, kedy začnú zase presakovať. Takže ja si myslím, že toto je úloha aj na dočasného pána ministra pôdohospodárstva, aby riešil aj koordinoval túto otázku aj s ministrom vnútra, aj s ministrom zdravotníctva, pretože každý deň je veľmi dôležitý a netreba to posúvať na ďalšiu vládu. Takže ja možno aj budem v rámci hodiny otázok aj interpelácií potom na pána ministra sa adresovať a budem chcieť určite informácie, že akým postupom rezort v tejto oblasti postupuje.
Takže ešte raz ďakujem pekne aj za otvorenie tejto témy, pretože pre nás Zemplínčanov je to veľmi dôležité, lebo sa nás to všetkých týka, ktorí tam žijeme, a je nás 450-tisíc. Ďakujem.

Bude reagovať pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za túto faktickú poznámku. Naozaj je to obrovský problém, začalo sa to riešiť v roku 2020, menovite sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, spomína sa tam Poša, spomína sa tam Chemko Strážske, spomína sa tam aj Dubová. Osobne som sa pričinil na tom, aby to tam bolo, prišli tam ministri, prišli tam odborníci, prišli tam vedci a naozaj to, čo sa 36 rokov neriešilo, sa začalo riešiť, ale treba pokračovať. Urobil sa veľký kus práce, ale ešte ten väčší je pred nami, takže súhlasím, treba nám aj nechať odkaz pre budúce vlády. Toto sa musí doriešiť, lebo tie polia, tá kontaminácia, to bude ešte nejaký ten rok trvať. A tie sudy, tých 1 200 ton, to treba spratať do roka s tým, že táto vláda, ju ešte raz takto prosím, vyhlási medzinárodnú verejnú súťaž na likvidáciu PCB-čiek, pretože je to naozaj najväčšia ekologická záťaž tohto druhu na svete a už neni najmenší dôvod na to, aby sme povedali, že raz sa to nejak vyrieši. Nevyrieši sa to raz tak, musíme to vyriešiť my hneď a teraz v tomto ešte období vášho mandátu. Pekne prosím, tie dve veci treba vykonať, sú zrealizovateľné, opakujem, kontajnery schovať do Teplárne a súťaž vyhlásiť, aby sa našili tí najlepší na svete, ktorí to vedia. Skúsenosti hovoria, že vo svete sú odborné kapacity, ktoré dokážu bez ďalších škôd zlikvidovať aj takéto obrovské množstvá. Nebude to jednoduché ani lacné, ale je to nevyhnutné. Ďakujem.

Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Kočiš. Nech sa páči, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda Slovenskej republiky. Úvodom môžem hneď povedať, že budem sa venovať dvom takým zásadným otázkam, ktoré som si v programovom vyhlásení našiel, a to je otázka sociálnej politiky štátu a otázka vzdelávania a školstva. V úvodnej reči pána premiéra Ódora bolo hneď na začiatku povedané, že pomoc štátu a pomoc vlády má byť plošná, má byť striktná a má byť riešená tam, kde má riešená ozaj byť a nemá byť zásadne riešená plošným systémom. Áno, dá sa s tým súhlasiť, ale v tomto programovom vyhlásení vlády naozaj nevidím plošnosť a adresnosť riešení. Kto je podľa vás najviac zraniteľná skupina obyvateľstva, to tak naozaj nie je ani v tomto programovom vyhlásení vlády riešené. Sú tam sčasti spomínané marginalizované rómske komunity, ale ja sa pýtam, kde sú dôchodcovia, kde sú ŤZP-čkári, kde je osamelý rodič, kde je nejaká matka samoživiteľka s jedným, dvoma deťmi, kde je pracujúca chudoba, kde je dlhodobo nezamestnaný človek. Toto mi tam veľmi chýba a spôsoby riešenia, či už, ako ste to nazvali, v krátkodobých, dlhodobých, alebo strednodobých horizontoch. Viem, že za štvormesačné obdobie, kedy vás čaká nejaké fungovanie alebo nefungovanie byť súčasťou vlády, ktorá už bude alebo nebude mať vyjadrenú alebo vyslovenú dôveru v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je obzvlášť ťažké a náročné, ale dali ste sa na túto, či už milú alebo nemilú časť vášho života, tak musíme sa k tomu postaviť takto. Hovorím, žiadne konkrétnosti, na konkrétne riešenia som v tomto PVV-čku v oblasti sociálnej politiky štátu, aj keď pani ministerka Gaborčáková tu nejaké priority svoje vyšperkovala alebo vystihla, vykopla, ale hovorím, na mňa je to strašne málo, čiže za mňa asi k tejto problematike toľko.
Keď sa vrátime k zamestnávaniu osôb so zdravotným hendikepom, bolo tu povedané niečo, ale hovorím, v takom globálnom ponímaní a v globálnom probléme, ktorý tu je dlhodobý a nie je dlhodobo riešený, je to taká len kvapka v mori. Dlhodobá nezamestnanosť, nie je v PVV-čku označené nič, akým spôsobom by dlhodobú nezamestnanosť chcela táto vláda riešiť. Hovorím, ak nemáme nápady doma, hľadajme príklady v susedných štátoch, v susedných krajinách. Ak sa pozrieme len hore do Poľska, ak človek stratí prácu, štát sa oňho postará na šesť mesiacov. Raz za život, nikdy viac. Čiže takýmto jednoduchým spôsobom by sme vedeli riešiť dlhodobú nezamestnanosť aj na Slovensku a ak to nepôjde na tých šesť mesiacov, hľadajme nejakú možno inú mesačnú alternatívu, ale dalo by sa to riešiť takýmto spôsobom.
Bavili sme sa o posudkovej činnosti lekárov, koľko lekárov máme, koľko nám chýba, ako vedia alebo nevedia lehoty dodržiavať. Ak by sme vytvorili na posudkové činnosti konzílium z dvoch-troch lekárov, tak vám garantujem, že sa tie lehoty nieže skrátia, ale polovica ľudí, ktorí prídu na preposúdenie, tam jednoducho zistia, že tam ani nepatria, pretože tam chodia buď omylom, alebo zámerne. Čiže táto problematika v rámci sociálnej politiky štátu je naozaj veľmi taká strohá, veľmi fádna, veľmi nie príliš konkrétna a naozaj chýbajú tam hlavné premisy za čo, kedy a prečo sa urobí to, čo sa urobiť malo už kedysi. Ja chápem, že za štyri mesiace sa toho veľmi veľa urobiť nedá, aj keď pani ministerka bola predtým štátnou tajomníčkou štyri a pol, tri a pol roka, pardon, ale, hovorím, teraz jednoducho je v inej pozícii. Čiže naozaj táto časť o sociálnej politike štátu, to je naozaj len taká nepodarená krátkodobá slohová práca, nič nehovoriaca.
Ak sa budeme baviť ďalej o ďalšej problematike alebo o ďalšej časti, čomu sa chcem venovať, tak to je vzdelávanie a školstvo. Máte tam uvedené, že: „Krajina bez moderného a kvalitného systému vzdelávania je vopred odsúdená na neúspech." S tým súhlasím, ale prečo nemáte v programovom vyhlásení vlády uvedené nejaké striktné dôvody alebo zákonné riešenia, akým spôsobom to chcete buď dosiahnuť, alebo tieto nedostatky opomínať. Jednoducho je to len taký mišmaš predstaviteľov bývalých koaličných strán, ktoré ste spojili do nejakého dokumentu, ale naozaj ten dokument nie je nič hovoriaci o tom, ako by sa naše vzdelávanie alebo vzdelávacia spoločnosť mala posúvať niekam inam. Čiže sú tam strašne široké časové rozpätia a také úplne nekonkrétne veci, ktoré sa naozaj nedajú skĺbiť do nejakého jednoliateho celku. Citujem: Bude pripravená koncepcia učebnicovej politiky vrátane mechanizmov na digitálnu transformáciu učebných textov pre žiakov a učiteľov. Odmyslím si to na polovicu, teraz mega ďalší problém, školy, školské zariadenia hovoria, že budú musieť doplácať rodičia ďalšie desiatky eur, pretože boli znížené dotačné schémy na školské učebnice. Čiže hovorím si, toto je problém, ktorý treba riešiť, aj keď viem, že ministerstvo školstva teraz našlo nejakých 5 miliónov, aby sa to dofinancovalo, ale v Ústave Slovenskej republiky máme jasne zakotvené, že školstvo a zdravotníctvo je vraj zadarmo, tak ja sa pýtam, keď je to školstvo zadarmo, tak prečo rodič donekonečna musí doplácať na učebnice, na pracovné zošity. Niekto si povie, je to banalita, 5, 7, 9, 12 euro, no nie je to banalita. Ak máte tri, štyri deti v povinnej školskej dochádzke alebo na strednej škole a máte doplácať za všetky učebné texty, za všetky učebnice, tak je to krásna suma, ktorá sa vám na začiatku školského roka alebo v priebehu školského roka hneď navýši.
Druhá časť tejto vety je, že v podstate chcete nejakým spôsobom úplne odčleniť, aby tá kniha bola pre toho žiaka len nejakou spomienkou a všetko chcete dávať na digitalizáciu, čiže namiesto knihy dieťaťu chcete dávať do ruky tablet. To podľa mňa je úplná sprostosť, pretože tá kniha je tým prvotným niečím, čo cibrí slovnú zásobu a vedie to dieťa k samostatnému mysleniu. Toto nikdy nedokáže žiadne zariadenie, ani tablet, ani notebook, ani nič iné. Čiže v tomto nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť.
Ďalšou takou krásnou vetou je, že: „Cieľom je vytvoriť predpoklady na to, aby postupne všetci učitelia na Slovensku zvládli svoju novú hlavnú úlohu, ktorou už nebude predovšetkým zrozumiteľne vysvetľovať učivo, ale najmä vytvárať podmienky, v ktorých sa žiak bude samostatne učiť a učiteľ bude jeho sprievodcom v procese nadobúdania potrebných spôsobilostí a zručností." Toto je, kolegyne a kolegovia, veľký omyl, pretože ak to budeme čítať s porozumení zľava, sprava, to, čo je tam napísané, je to len okopírovaný návrh predošlých uznesení niektorých bývalých koaličných poslancov alebo bývalých členov vlády, ktorí jednoducho usúdili, že malému školákovi alebo školáčikovi nie je potrebné veci vysvetľovať. Čiže učiteľ tu podľa mňa a podľa mnohých, ktorí sme učiteľský proces, kvalitný, zažili, učiteľ tu vždy bol a vždy bude na to, aby deťom a žiakom vysvetľoval. To znamená, že je to jeho základná úloha, je to základná premisa v pedagogickom procese a je to hlavná úloha a hlavné poslanie každého jedného pedagóga. To znamená, neučiť deti k samostatnosti, ale vysvetľovať, ako sa k danej problematike a k danému riešeniu dopracovať, to už vychádza z dávneho slova paidagógos, to znamená, že dieťa viesť, čiže veďme to dieťa, aby prišlo na problém nie samo, ale pomôžme mu.
Ďalej vo vašom PVV-čku máte uvedené veci, že chcete posilniť vedenie škôl o manažment alebo pracovné skupiny odborníkov, ktorí budú riešiť všetky administratívne agendy a iné dôležité súčasti vyučovacieho procesu a fungovania školy, pretože učitelia toto jednoducho nezvládajú. Áno, súhlasím, učiteľ, pedagóg je v dnešnej dobe zahltený toľkými nezmyslami, toľkými tabuľkami, toľkými excelovskými tabuľkami, toľkými dotazníkmi, čo všetko má robiť, že ten chudák doma po nociach si robí prípravu, aby vôbec neprišiel do tej školy nepripravený a vedel odprezentovať či už tú novú látku, alebo nejaký učebný celok. Čiže ak toto bude odstránené, tak áno, kvitujem, fajn, ale v tomto programovom vyhlásení vlády nie je uvedené ani akým spôsobom. Tu sa bavíme naozaj o asistentoch učiteľa, tu sa bavíme o školských psychológoch, sociálnych pedagógoch, špeciálnych pedagógoch, ktorí jednoducho by mali tvoriť nejaký podporný tím, ktorý odbremení toho učiteľa od toho, aby sa naozaj mohol venovať iba učeniu, vzdelávaniu a výchove daného žiaka, aby nemusel riešiť všetky pridané alebo nepridané diagnózy. Nemusel sa zaoberať tým, že či ten žiak má úľavu takú, alebo má úľavu takú a musí k nemu pristupovať tak či onak.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý mi v PVV-čku ohromne chýba, je zapracovanie asistentov učiteľa do školského vzdelávacieho programu a do škôl samotných spôsobom takým, že na každého jedného integrovaného žiaka nemusí byť automaticky jeden asistent učiteľa, ale úplne to vieme rozdeliť pol na pol. A myslím si, že jeden asistent učiteľa dokáže zvládnuť dvoch žiakov v integrácii v klasickej triede. Toto v PVV-čku mi chýba, toto je jeden, toto je jedna obrovská chyba, pretože ak chceme naozaj deti s hendikepom, či už mentálnym, fyzickým alebo, alebo kombinovaným, integrovať do triedy, ktorá vie prijať takého žiaka, ak žiak má zručnosti a schopnosti, aby sa vzdelával v normálnej triede, tak jednoducho toto tam musí byť zakomponované.
Čiže za mňa je tam strašne veľa nedostatkov, dokument je veľmi krátko napísaný. Nič, nič, nič jednoducho, čo by bolo uchopiteľné, samé možno, keby, možno, skúsime, nájdeme, budeme sa snažiť. Čiže za mňa a za hnutie REPUBLIKA naozaj programové vyhlásenie vlády nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Nie sú žiadne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj. Pani ministerka, nerušte poslancov. Minister, neminister, ďakujem.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a pozdravujem pevné jadro parlamentu Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ja mám také dve témy. Jednak je to samotná obsahová stránka programového vyhlásenia vlády, ale, samozrejme, keďže som tu presedel aj pár hodín spolu s vami, tak aj zaujímavým svedectvom je táto rozprava. Je to rozprava na konci veľmi dramatického volebného obdobia a je veľmi poučná. Poučná je z toho hľadiska, že každú chvíľu sa musí tomu, kto sleduje túto rozpravu, zdať, že sa tu zišli obyvatelia viacerých planét. Ani nie viacerých krajín sveta, ale doslova planét, pretože niektorí sa pohybujú vo svete, ktorý je nekompatibilný, nemá rovnaké logické parametre a dva a dva v ňom, v tom svete, neznamenajú štyri. Pre mňa to nie je novinka.
Toto, tento zápas o pravdu a o vyslovenie pravdy o slovenskej skutočnosti trvá odkedy máme demokraciu. Lebo jednoducho tie politické sily, ktoré pôsobili v totalite, od prvých chvíľ sa snažili dezinterpretovať svoj historický debakel, nachádzať reinterpretácie skutočností, jednoducho falzifikovať pravdu. Toto sa ani iné o totalitných, vtedajších totalitných politikoch nedalo iné očakávať. Ale my odvtedy stále tento kód nevieme vyhnať zo slovenskej verejnosti a spôsobuje fatálne rozštiepenie myslí, ktoré dokumentujú dnes aj sociologické prieskumy, napríklad v postoji k brutálnej agresii Ruska na Ukrajine alebo v postoji k pandémii. Skutočne svet, v ktorom žije čas politickej scény, je surrealistický, neexistujúci svet. Ale moderné komunikačné prostriedky im umožňujú veľmi naširoko šíriť lži a šíriť obraz sveta, v ktorom dva a dva nie je štyri, v ktorom vedecké objavy alebo vedecké tvrdenia, dokonca tvrdenia lekárov v období napríklad pandémie, boli označené za lživé. Je to naozaj svet plochozeme, v ktorej, v ktorom sa títo zvláštni ľudia pohybujú.
Chcem hneď vyzdvihnúť jednu vec, že si veľmi cením, že za mnou sedia členovia vlády, ktorá dala v tomto programovom vyhlásení najavo, že pre ňu platí, že dva a dva je štyri, že vojenská, brutálna vojenská agresia, akú my sme sami zažili na svojej koži z toho istého Kremľa, je proste brutálnou vojenskou agresiou a nie, nie je vyprovokovaná obeťami, ale obete sú obeťami a útočník je útočníkom. Táto vládna garnitúra pod vedením Ľudovíta Ódora háji zdravý rozum a reálny pravdivý obraz reality, to nás naozaj s ňou spája, a ja som rád, že po vláde Eduarda Hegera pôsobí takto orientovaná vláda.
Spája nás tým pádom aj, spájajú nás tým pádom aj mnohé ďalšie veci, ktoré z toho priamo alebo nepriamo, z toho, čo som pred chvíľou povedal, vyplývajú. Čiže napríklad naše poňatie patriotizmu, nie etnicky šovinistický, nenávistný nacionalizmus či nebodaj rasizmus. Spája nás v skutku patriotizmus, demokratizmus, ochrana záujmov slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky. Nie je to malé pojivo, lebo, ako som povedal, veľká časť obyvateľov je aj pod vplyvom ruskej propagandy, aj pod vplyvom domácich či už hnedých, alebo červených politikov domotaná a stráca istotu. Táto vláda vracia alebo potvrdzuje, že skutočnosť sa dá spoznať, dá sa hovoriť, že napríklad populistické rozdávanie peňazí nie je zdravé a keď sa k nemu siaha napríklad z dôvodu extrémnych zlyhaní trhu alebo extrémnej inflácie, tak si to ale povedzme, že zdravé to nie je. To je vec, ktorú si v skutku na tejto garnitúre cením, a teším sa, že, že nenastúpila vláda fiktívnej reality alebo falzifikovanej reality.
Treba povedať, že aj vďaka tomu sa môžu ľudia zdravého rozumu cítiť istejší, že aj napriek všetkej, všetkým útokom na zdravý rozum, či už od domácich nepriateľov zdravého rozumu alebo od tých exportovaných, je stále napriek tomu pre väčšinu občanov demokratická platforma a sloboda hodnotou, ktorú, ktorú posilujú. Že sme, takisto môžme s uspokojením sa obzrieť, že napríklad pri covide, ale aj pri ukrajinskej migrácii ukázala slovenská spoločnosť odolnosť, ukázala solidaritu a súcit. To sú veci, na ktoré treba byť hrdý a treba si ich pripomínať.
Dnes sa pri kampani bude znovu roznecovať nenávisť k nejakým inojazyčným ľuďom, ale práve preto si pripomeňme, že my sme schopní spolupracovať s migrantami, že sme schopní socializovať aj domácich sociálne nestabilných alebo znevýhodnených ľudí, len čas politickej scény chce ťažiť práve z opaku. Osobitne pozitívne vyznieva v tomto obraze mladá generácia a vzdelaní ľudia. Tí všetci budú rozumieť tomu, čo hovorí vláda pána Ódora a jej ministri, tak ako zväčša rozumeli tomu, čo sme, o čo sme usilovali my. Robili sme aj neobľúbené reformy, ktoré Ficova vláda celé desiatky rokov odďaľovala. Už sa tu spomínalo v mojom rezorte napríklad PCB látky alebo, alebo reforma národných parkov, alebo zonácia národných parkov, ktorá sa robí, iba kecalo celé desiatky rokov.
Celé tri roky mohla byť svedkom verejnosť a napokon aj dnešní členovia vlády pána Ódora úsilie, úsilia o čistenie Augiášovho chlievu a o otváranie odkladaných tabuizovaných systémových reforiem. A táto, predošlá vláda sa ich nezľakla. Hádam nikde sme popritom, že sa robili systémové reformy, nečelili takému spolitizovaniu napríklad pandémie alebo používaniu takých absurdných výmyslov a lží, akými bolo čipovanie obyvateľstva a tak ďalej. Celé tretina ohrozených občanov sa nechávala zviesť na riskantné a život ohrozujúce chovanie počas pandémie. To sú veľmi silné obrazy, na ktoré nesmieme zabudnúť. Boj o pravdivý obraz sveta, v ktorom žijeme, nachádzam v tomto programovom vyhlásení, a preto ho podporím.
A teraz veľmi stručne, lebo nám nevyhradil rokovací poriadok veľa času. Chcem povedať, že kapitola o životnom prostredí je stručná, ale je to triezve od vlády, lebo vie, že aký, akým časom disponuje a aké zložité problémy sa dlhé roky v oblasti životného prostredia neriešili. Chcem ich povzbudiť, aby naozaj neotáľali a pokračovali v rozbehnutých systémových zmenách. Životné prostredie potrebuje, náš zápas s klimatickou krízou to potrebuje, obyvatelia v tých dotknutých územiach to potrebujú a očakávajú to aj od tejto vlády. Ja verím, že sa téma životného prostredia stala už na Slovensku vážnou témou a že táto vláda vážnosť a naliehavosť tej témy nezametie pod koberec, neoslabí to, ale ju iba posilní. Ďakujem.

Ďakujem, žiadna, jedna faktická. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, faktická poznámka.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Považujem možno aj za takú vec šťastia, že práve tento príspevok pána poslanca Budaja zaznel teraz, keď sa už blížime k záveru. Lebo obsahoval také niektoré filozofické motívy, ktoré prisúdili tejto vláde na základe programového vyhlásenia celkom zaujímavé a najmä potrebné miesto. Naozaj podľa toho, ako to on aj vyhodnotil, ja s tým súhlasím, aj podľa toho, ako to vnímame, aj na základe slov, ale aj takých historických nejakých súvislostí spojených s členmi vlády, že táto vláda sa postaví a stavia na správnu stranu histórie tohto ťažko skúšaného a rozdeleného nielen Slovenska, ale vnímame aj Európy a celého sveta. O to dôležitejšie je, že tá pozícia jasne hovorí, kde stoja. Vieme, že nie všetci sa s nimi stotožnia. Taká vláda nebude nikdy, ktorá by mala všeobecnú podporu, ale o to je to cennejšie, že vnímajú tie siločiary dnešnej doby a že budú stáť tam, kde, myslím, nieže to si želá nejaká časť tohto pléna, to by bolo málo platné, ale tam, kde to potrebuje Slovensko. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na tú faktickú? Trojku, trojku stlačte. Teraz, ešte raz, ste sa odhlásili. Dobre, môžte.