94. schôdza

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Ja vás trošku musím poopraviť, predchádzajúca vláda, predchádzajúce vedenie ministerstva dopravy neschválilo tesne pred odchodom 750-tisíc na štúdiu uskutočniteľnosti na diaľnicu na Zemplín, respektíve od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, bolo to pred rokom a pol a celý ten proces prípravy verejného obstarávania trval asi trištvrte roka. Čiže celý ten proces trval od roku 2020. Tam dokonca aj predchádzajúca vláda, predchádzajúci minister vymenoval osobitného splnomocnenca ministra dopravy pre prípravu diaľnice na Zemplín na Ukrajinu ďaleko, ďaleko ešte pred tým, ako došlo k 24. februáru 2022, teda k napadnutiu Ukrajiny. A áno, my si veľmi dobre uvedomujeme, že prepájanie Európy takými TEN-T koridormi je veľmi dôležité. Svoju pozornosť ste upriamil aj na ten nástroj na prepájanie Európy, tzv. CEF. Tu je to trošku komplikované, nielen ministerstvo dopravy, ale predovšetkým aj ministerstvo obrany by malo vyvinúť väčšiu možno aktivitu pri aplikovaní tohto inštitútu, tuším je tam okolo 6 miliárd eur, ktoré môžu tieto štáty použiť na výstavbu vojensko-civilnej infraštruktúry, lebo, poviem otvorene, mosty na cestách I. triedy nie sú kapacitne spôsobilé na to, aby ich napríklad prechádzali tanky, ktoré majú 70 ton, cez tieto mosty. Jednoducho by nám popadali. Preto sa museli využiť kapacity v rámci železničnej infraštruktúry a na východnom Slovensku jednoducho cez cesty I. triedy nebolo možné posunúť takúto ťažkú vojenskú techniku. Ale ja ďakujem a veľmi kvitujem predchádzajúcemu vedeniu ministerstva dopravy, že sa pustilo do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, to, že ste začali, začali tú otázku spolupráce s Ukrajinou, super, lebo to treba povedať, treba to hovoriť nahlas. My sme tuto, sú zhodou okolností prítomné dve kolegyne, ktoré so mnou boli na Ukrajine, ktoré so mnou absolvovali cestu na Ukrajine, a boli tam aj také stretnutia, kde sme naozaj komunikovali o pomoci Ukrajine prostredníctvom našich firiem. Teraz je ale otázne, že ako sa bude tá pomoc realizovať. Vy hovoríte, že je neskoro, no ja mám obavy, že s príchodom novej vlády sa to celé zastaví, a to z jedného dôvodu. Ak nastúpi proputinovská enkláva, tak to nevidím veľmi ružovo. To hovorím nahlas a takto to je. Ukrajina veľmi stojí o spoluprácu so slovenskými firmami, naozaj veľmi a stojí o spoluprácu s každou jednou krajinou, ktorá Ukrajine pomáha. Ale hovorím, všetko bude záležať na tom, ako dopadnú voľby, kto bude premiér a ako bude vyzerať vláda. Ďakujem.

Vďaka, pán predseda. Veľmi rýchle.
Pani poslankyňa Kozelová, asi mám trošku väčšiu dôveru v tú možnosť, že tie budúce voľby v septembri nemusia dopadnúť tak katastrofálne, ako popisujete, a v každom prípade, ak je to tak, ako si myslím, tak rozhodne nie je neskoro na tú pomoc. A moja hlavná pointa bola, že aj tie štyri mesiace, ktoré táto vláda má k dispozícii, bude to viac ako štyri, sa dajú využiť na tie prihlášky. Ale inak s vami súhlasím, áno, do veľkej miery bude ochota pomôcť východu aj prepojením infraštruktúry na Ukrajinu závisieť od politických nálad, v tom sa úplne zhodujeme.
Pán poslanec Svrček, ja v podstate s vami súhlasím, povedal som, že tá štúdia uskutočniteľnosti bola vypracovaná, podľa mojich informácií, a preveroval som to dvakrát, že stále ani nebola podaná. Ako na to už nebolo, je stále ešte na, doslova niekde na stole na ministerstve a keď som si preveroval, tak sme nevedeli o tom, v Bruseli nevedeli o tom, že by bola podaná. Čo už sa mi nezdá byť akože málo času na to, aby sme ju podali. Opäť, pochválil som vládu, niečo urobila pre túto vec a pokiaľ ja viem, tá žiadosť stále nie je v Bruseli.
V tej druhej veci s vami úplne súhlasím, rozumiem, že odvádzate pozornosť od ministerstva alebo od toho, čo ministerstvo dopravy neurobilo, ale je faktom, v tom s vami súhlasím, že to je iný fond, a mohol som to rozviesť do detailov, keby bolo viac času, je to iný fond, ten fond pre vojenskú mobilitu, s ktorou sú rovnako veľké príležitosti, ak nie v mnohom ešte väčšie, a tam sme nevyužili zatiaľ doslova že vôbec nič. Tam neviem o jednej jedinej žiadosti. Takže to všetko však len podporuje to, čo som povedal a aj odkázal, aj v duchu podpory tejto budúcej vláde, že sú tu reálne príležitosti na stole, ja som vymenoval jeden fond, pán poslanec Svrček pridal ďalší, využívame z nich hriešne málo a dá sa v tejto veci pohnúť aj v tom horizonte štyroch, piatich mesiacov, ktoré máte k dispozícii.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážené pani ministerky, páni ministri, mám na úvod takú otázku, možno trocha ľahšiu, že čo keby také programové vyhlásenie vlády malo aj nejaké svoje motto. Ja by som navrhol napríklad takéto: Cieľom je dobrý život občanov. K tomu nás majú viesť ľudia, slušní a charakterní a zároveň aj odvážni, ale nie veľmi, ani málo, tak niečo medzi zbabelosťou a bezhlavým útočením. Neviem teraz, či pán predseda vlády sa usmieva alebo nie, lebo možno je jediný, ktorý možno v tejto chvíli tuší, skadiaľ som si tieto slová požičal. Aj on si ich požičal, lebo sú dvetisíc rokov staré a pochádzajú, dvetisíc nie, vyše tisíc, pochádzajú od Aristotela a on ich použil vo svojej knižke Rýchlokurz geniality, myslím, že ich môžte nájsť na strane 299 a mne sa celkom páčili. Hovorím si, tak začnem takto. Napokon tá knižka je dobrá, pán predseda, ja som mal vlani problém, keď som ju potreboval kúpiť, možno som musel obehnúť viacero kníhkupectiev. No ale teraz podstatnejšie.
Ja veľmi oceňujem, že keď som pred pár dňami napísal pánovi premiérovi a zároveň aj niektorým rezortným ministrom jednu prosbu ohľadom toho, aby programové vyhlásenie vlády, ale nielen to, ale najmä aktivita vlády tak krátko obmedzená tými niekoľkými mesiacmi bola zameraná aj na likvidáciu obrovského problému na východnom Slovensku, ktorý je spojený s PCB-čkami, polychlórovanými bifenylmi, problém, ktorý 36 rokov nikto neriešil a musím povedať v súlade s pravdou, že začal ich riešiť až po tých 36 rokoch vlády Matoviča a Hegera a s vecou sa pohlo, aby táto vláda využila svoj mandát na to, aby sme pomohli konečne ľuďom v tom trojuholníku smrti, aby sme prestali hovoriť o tej krutej realite, že aj dnes ešte stále s materským mliekom pijú deti v tomto trojuholníku PCB-čky a aby teda neurobil zázraky, pretože, samozrejme, zázraky urobiť za ten krátky čas nemôže, ale som ho doslova poprosil o dve veci a veľmi oceňujem, že uplynul krátky čas a dostal som na vedomie správu, ktorou pán premiér požiadal rezortných ministrov, aby zvážili, akým spôsobom by mohlo sa s touto vecou pohnúť.
Takže, pán premiér, ďakujem, určite ste nemali len tento problém, ale bolo to veľmi hybné a dvižné a výsledok je ten, že v PVV-čku nachádzame v časti, ktorá je venovaná životnému prostrediu, práve aj vetu, že táto vláda pristúpi k urýchlenému likvidovaniu záťaží ekologických, environmentálnych .To slovo urýchlene si veľmi vážim, lebo to znamená, že využije čas, ktorý má na vládnutie, na spravovanie, čože vládnutie, na zodpovednosť za túto krajinu, aj na túto vec.
Takže tie dve veci aj si dovolím pripomenúť, lebo sú veľmi dôležité a najmä sú beznákladové a zrealizovateľné v tomto krátkom období. Prvá vec je, že tých 17 kontajnerov, ktoré obsahuje 152 toho prudkého jedu najväčšej záťaže na svete tohto typu, treba urýchlene presťahovať z toho voľného priestranstva, kde je to zbytočne už vyše roka na daždi a na slnku a začína to sublimovať a začína byť problém s izoláciou, aby sa presunuli do lokality Tepláreň, aby sa prestalo hovoriť o tom, že komu patrí, kde patrí, tá budova je obrovská, k tomu slúži bez problémov, a aby sa pre tých 1 200 ton PCB-čiek, ktoré sú dohromady v tomto areáli, bez meškania, veľmi o to prosím, pán premiér, vypísala medzinárodná súťaž, ktorá prinesie zodpovedného likvidátora, ktorý po tých 36 rokoch nás zbaví tejto záťaže, tak toto je tá podstata. Ja, samozrejme, viem, že s tým budú spojené ďalšie veci, ktoré budú presahovať mandát tejto vlády, dačo vie aj o tom pán minister Bíreš, neraz sme o tom spomínali, bude treba využiť nielen likvidáciu tých 1 200 ton, ale máme tam stovky hektárov polí, ktoré musíme očistiť, na to sú múdre kombinácie zeolitov a humínových kyselín, máme špecialistov vynikajúcich aj vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach, páni Hecl a Tóth vedia, aké políčka sú založené. A ja z tohto miesta chcem veľmi poďakovať tomu, že nie my politici, čože môžme si tu porozprávať, ale že sa múdro politici spojili ešte s múdrejšími, a to s obcou vedeckou, odbornou. Konkrétne musím spomenúť pána docenta Štibrányiho, ktorý aj v týchto dňoch pracuje v Chemku Strážske na likvidácii PCB-čiek tak postupom, ktorý bol dohodnutý, a veľmi prosím aj o udržanie tejto spolupráce alebo ešte utuženie s vedeckou obcou, pretože to je nesmierne dôležité. Takže to je jedna vec, ktorú som chcel spomenúť.
Druhá vec sa týka lesníctva, samozrejme, ako lesník som si musel vyhľadať vetičku, ktorá je venovaná lesom. Tu si len dovolím s istým úsmevom poprosiť, že aj keď si vážim, že je tam napísané, že vláda bude dbať na dlhodobé zvýrazňovanie alebo ochranu lesníctva, pán premiér, lesníci majú 700 rokov za sebou a ešte pár storočí ich čaká, až tak veľmi ich chrániť netreba, ale treba chrániť lesy. Takže treba tú vetu preštylizovať aspoň takto virtuálne, v tejto chvíli treba nám trvalo chrániť lesnú produkciu, lesy, ich stabilitu a možno tým spôsobom, ktorý sme do predchádzajúceho PVV-čka zakomponovali historicky prvýkrát, a to prírode blízkym hospodárením. Takže to je poznámka na to, ale, samozrejme, táto veta je zrozumiteľná aj bez tejto opravy, viem, o čo ide.
Jedna vec ešte sa týka aj možno takej nevďačnej veci, ktorá by sa nemala spomínať, ale, pán premiér, ja ju predsa len spomeniem kvôli tomu, že pán Ján Marosz, donedávna generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, je tak trocha mojím politickým objavom. Kedysi som prišiel ja na to, že nejaký chlapec v Žiline dokázal odhaliť korupciu a veľmi tvrdým spôsobom, a odvážnym, usvedčil tam korupčníka na katastrálnom úrade a k tomu pribudli ďalšie skúsenosti s tým, že tento pán je nielen odvážny z hľadiska protikorupčného zápasu, ale je aj dobrým odborníkom. Ja viem, týka sa to aj pána ministra, ľahko sa radí, kto by kde mal byť, dačo o tom viem, neberte to, neodvážim sa povedať nič, že kto by kde mal byť a kto by kde nemal byť. Je to vaša kompetencia, my sa do toho nemáme čo starieť, len ten Marosz je naozaj chlap na mieste po každej stránke a ja musím na tomto mieste povedať, že mi je veľmi ľúto, že práve takýto človek odchádza. Ja nevravím, že na jeho miesto prichádza niekto horší, ale dobrých ľudí nikdy nie je veľa a je dôležité, ak si dokážeme takýmto spôsobom takýchto ľudí vážiť aj keď, no. To je poznámka, ktorú som si mohol aj odpustiť, ja sa za ňu ospravedlňujem a už len posledná poznámka.
Ja rád, úprimne a s presvedčením podporím hlasovaním toto vyhlásenie. Nie kvôli tomu, že by bolo ideálne, ideálne nie je ani hlasovanie, ani my, ani ja, ani členovia vlády a nie kvôli tomu, že sme sa tak dohodli a že je to akási politická dohoda. Len kvôli tomu ho podporím, že budem konať v súlade s ústavou, ktorá ukladá aj mne, aj každému z nás, aby sme hlasovali a rozhodovali v súlade so svojím presvedčením a svedomím, tak ako nám to ukladá, myslím, § 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, takže budem sa aj v tomto prípade ňou riadiť. Takže ďakujem pekne, držím vám palce a vážim si, že ste sa podujali na túto úlohu, pretože tie kreslá sú horúce, veľa vďaky sa možno nedočkáte, ale treba počkať na ten 30. september, keď ma dneska nejakí redaktori spovedali, že ako hodnotím pána Ódora v porovnaní s pánom premiérom Matovičom a ďalšími predchodcami, ja hovorím, to nechajme tak, nehodnoťme, uvidíme, čo sa udeje po tom septembri a ja vám prajem, aby ste vstúpili do histórie Slovenska ako vláda, ktorá odskúšala nový rozmer demokratického riadenia štátu a nebola to zlá skúška.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, téma PCB látok je pre nás Zemplínčanov veľmi dôležité. Ja tiež pochádzam zo Zemplína a je to neriešený problém už možno 35, 40 rokov, ale to musím otvorene povedať, aj ľudia, ktorí žijú na Zemplíne, že táto otázka sa reálne začala posúvať až nástupom koalície, ktorá nastúpila v 2020. Ja som tam bol ikskrát aj v Ošipárni, aj v ďalších lokalitách. Veľmi mám dobré informácie, aj ľudia, ktorí tam žijú, že tam sa nejedná len o problematiku sudov, ktoré sú zakopané v jednotlivých tých dotknutých lokalitách Ošipárni alebo tých ďalších lokalitách, ale aj v poliach pri Strážskom, pri Michalovciach. A problém je ten, že tento, táto vec sa začala riešiť v 2022 reálne, pretože mali sme tam aj vyhlásenú mimoriadnu situáciu a čo je ďalší problém, tak presne tak ako môžem s tebou súhlasiť, že sudy, ktoré boli vykopané a ktoré boli aj zarezervované, zakonzervované v tých nových kontajneroch, ktoré sa tendrovali, tak jednoducho je to len otázku času, kedy začnú zase presakovať. Takže ja si myslím, že toto je úloha aj na dočasného pána ministra pôdohospodárstva, aby riešil aj koordinoval túto otázku aj s ministrom vnútra, aj s ministrom zdravotníctva, pretože každý deň je veľmi dôležitý a netreba to posúvať na ďalšiu vládu. Takže ja možno aj budem v rámci hodiny otázok aj interpelácií potom na pána ministra sa adresovať a budem chcieť určite informácie, že akým postupom rezort v tejto oblasti postupuje.
Takže ešte raz ďakujem pekne aj za otvorenie tejto témy, pretože pre nás Zemplínčanov je to veľmi dôležité, lebo sa nás to všetkých týka, ktorí tam žijeme, a je nás 450-tisíc. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za túto faktickú poznámku. Naozaj je to obrovský problém, začalo sa to riešiť v roku 2020, menovite sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády, spomína sa tam Poša, spomína sa tam Chemko Strážske, spomína sa tam aj Dubová. Osobne som sa pričinil na tom, aby to tam bolo, prišli tam ministri, prišli tam odborníci, prišli tam vedci a naozaj to, čo sa 36 rokov neriešilo, sa začalo riešiť, ale treba pokračovať. Urobil sa veľký kus práce, ale ešte ten väčší je pred nami, takže súhlasím, treba nám aj nechať odkaz pre budúce vlády. Toto sa musí doriešiť, lebo tie polia, tá kontaminácia, to bude ešte nejaký ten rok trvať. A tie sudy, tých 1 200 ton, to treba spratať do roka s tým, že táto vláda, ju ešte raz takto prosím, vyhlási medzinárodnú verejnú súťaž na likvidáciu PCB-čiek, pretože je to naozaj najväčšia ekologická záťaž tohto druhu na svete a už neni najmenší dôvod na to, aby sme povedali, že raz sa to nejak vyrieši. Nevyrieši sa to raz tak, musíme to vyriešiť my hneď a teraz v tomto ešte období vášho mandátu. Pekne prosím, tie dve veci treba vykonať, sú zrealizovateľné, opakujem, kontajnery schovať do Teplárne a súťaž vyhlásiť, aby sa našili tí najlepší na svete, ktorí to vedia. Skúsenosti hovoria, že vo svete sú odborné kapacity, ktoré dokážu bez ďalších škôd zlikvidovať aj takéto obrovské množstvá. Nebude to jednoduché ani lacné, ale je to nevyhnutné. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda Slovenskej republiky. Úvodom môžem hneď povedať, že budem sa venovať dvom takým zásadným otázkam, ktoré som si v programovom vyhlásení našiel, a to je otázka sociálnej politiky štátu a otázka vzdelávania a školstva. V úvodnej reči pána premiéra Ódora bolo hneď na začiatku povedané, že pomoc štátu a pomoc vlády má byť plošná, má byť striktná a má byť riešená tam, kde má riešená ozaj byť a nemá byť zásadne riešená plošným systémom. Áno, dá sa s tým súhlasiť, ale v tomto programovom vyhlásení vlády naozaj nevidím plošnosť a adresnosť riešení. Kto je podľa vás najviac zraniteľná skupina obyvateľstva, to tak naozaj nie je ani v tomto programovom vyhlásení vlády riešené. Sú tam sčasti spomínané marginalizované rómske komunity, ale ja sa pýtam, kde sú dôchodcovia, kde sú ŤZP-čkári, kde je osamelý rodič, kde je nejaká matka samoživiteľka s jedným, dvoma deťmi, kde je pracujúca chudoba, kde je dlhodobo nezamestnaný človek. Toto mi tam veľmi chýba a spôsoby riešenia, či už, ako ste to nazvali, v krátkodobých, dlhodobých, alebo strednodobých horizontoch. Viem, že za štvormesačné obdobie, kedy vás čaká nejaké fungovanie alebo nefungovanie byť súčasťou vlády, ktorá už bude alebo nebude mať vyjadrenú alebo vyslovenú dôveru v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je obzvlášť ťažké a náročné, ale dali ste sa na túto, či už milú alebo nemilú časť vášho života, tak musíme sa k tomu postaviť takto. Hovorím, žiadne konkrétnosti, na konkrétne riešenia som v tomto PVV-čku v oblasti sociálnej politiky štátu, aj keď pani ministerka Gaborčáková tu nejaké priority svoje vyšperkovala alebo vystihla, vykopla, ale hovorím, na mňa je to strašne málo, čiže za mňa asi k tejto problematike toľko.
Keď sa vrátime k zamestnávaniu osôb so zdravotným hendikepom, bolo tu povedané niečo, ale hovorím, v takom globálnom ponímaní a v globálnom probléme, ktorý tu je dlhodobý a nie je dlhodobo riešený, je to taká len kvapka v mori. Dlhodobá nezamestnanosť, nie je v PVV-čku označené nič, akým spôsobom by dlhodobú nezamestnanosť chcela táto vláda riešiť. Hovorím, ak nemáme nápady doma, hľadajme príklady v susedných štátoch, v susedných krajinách. Ak sa pozrieme len hore do Poľska, ak človek stratí prácu, štát sa oňho postará na šesť mesiacov. Raz za život, nikdy viac. Čiže takýmto jednoduchým spôsobom by sme vedeli riešiť dlhodobú nezamestnanosť aj na Slovensku a ak to nepôjde na tých šesť mesiacov, hľadajme nejakú možno inú mesačnú alternatívu, ale dalo by sa to riešiť takýmto spôsobom.
Bavili sme sa o posudkovej činnosti lekárov, koľko lekárov máme, koľko nám chýba, ako vedia alebo nevedia lehoty dodržiavať. Ak by sme vytvorili na posudkové činnosti konzílium z dvoch-troch lekárov, tak vám garantujem, že sa tie lehoty nieže skrátia, ale polovica ľudí, ktorí prídu na preposúdenie, tam jednoducho zistia, že tam ani nepatria, pretože tam chodia buď omylom, alebo zámerne. Čiže táto problematika v rámci sociálnej politiky štátu je naozaj veľmi taká strohá, veľmi fádna, veľmi nie príliš konkrétna a naozaj chýbajú tam hlavné premisy za čo, kedy a prečo sa urobí to, čo sa urobiť malo už kedysi. Ja chápem, že za štyri mesiace sa toho veľmi veľa urobiť nedá, aj keď pani ministerka bola predtým štátnou tajomníčkou štyri a pol, tri a pol roka, pardon, ale, hovorím, teraz jednoducho je v inej pozícii. Čiže naozaj táto časť o sociálnej politike štátu, to je naozaj len taká nepodarená krátkodobá slohová práca, nič nehovoriaca.
Ak sa budeme baviť ďalej o ďalšej problematike alebo o ďalšej časti, čomu sa chcem venovať, tak to je vzdelávanie a školstvo. Máte tam uvedené, že: „Krajina bez moderného a kvalitného systému vzdelávania je vopred odsúdená na neúspech." S tým súhlasím, ale prečo nemáte v programovom vyhlásení vlády uvedené nejaké striktné dôvody alebo zákonné riešenia, akým spôsobom to chcete buď dosiahnuť, alebo tieto nedostatky opomínať. Jednoducho je to len taký mišmaš predstaviteľov bývalých koaličných strán, ktoré ste spojili do nejakého dokumentu, ale naozaj ten dokument nie je nič hovoriaci o tom, ako by sa naše vzdelávanie alebo vzdelávacia spoločnosť mala posúvať niekam inam. Čiže sú tam strašne široké časové rozpätia a také úplne nekonkrétne veci, ktoré sa naozaj nedajú skĺbiť do nejakého jednoliateho celku. Citujem: Bude pripravená koncepcia učebnicovej politiky vrátane mechanizmov na digitálnu transformáciu učebných textov pre žiakov a učiteľov. Odmyslím si to na polovicu, teraz mega ďalší problém, školy, školské zariadenia hovoria, že budú musieť doplácať rodičia ďalšie desiatky eur, pretože boli znížené dotačné schémy na školské učebnice. Čiže hovorím si, toto je problém, ktorý treba riešiť, aj keď viem, že ministerstvo školstva teraz našlo nejakých 5 miliónov, aby sa to dofinancovalo, ale v Ústave Slovenskej republiky máme jasne zakotvené, že školstvo a zdravotníctvo je vraj zadarmo, tak ja sa pýtam, keď je to školstvo zadarmo, tak prečo rodič donekonečna musí doplácať na učebnice, na pracovné zošity. Niekto si povie, je to banalita, 5, 7, 9, 12 euro, no nie je to banalita. Ak máte tri, štyri deti v povinnej školskej dochádzke alebo na strednej škole a máte doplácať za všetky učebné texty, za všetky učebnice, tak je to krásna suma, ktorá sa vám na začiatku školského roka alebo v priebehu školského roka hneď navýši.
Druhá časť tejto vety je, že v podstate chcete nejakým spôsobom úplne odčleniť, aby tá kniha bola pre toho žiaka len nejakou spomienkou a všetko chcete dávať na digitalizáciu, čiže namiesto knihy dieťaťu chcete dávať do ruky tablet. To podľa mňa je úplná sprostosť, pretože tá kniha je tým prvotným niečím, čo cibrí slovnú zásobu a vedie to dieťa k samostatnému mysleniu. Toto nikdy nedokáže žiadne zariadenie, ani tablet, ani notebook, ani nič iné. Čiže v tomto nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť.
Ďalšou takou krásnou vetou je, že: „Cieľom je vytvoriť predpoklady na to, aby postupne všetci učitelia na Slovensku zvládli svoju novú hlavnú úlohu, ktorou už nebude predovšetkým zrozumiteľne vysvetľovať učivo, ale najmä vytvárať podmienky, v ktorých sa žiak bude samostatne učiť a učiteľ bude jeho sprievodcom v procese nadobúdania potrebných spôsobilostí a zručností." Toto je, kolegyne a kolegovia, veľký omyl, pretože ak to budeme čítať s porozumení zľava, sprava, to, čo je tam napísané, je to len okopírovaný návrh predošlých uznesení niektorých bývalých koaličných poslancov alebo bývalých členov vlády, ktorí jednoducho usúdili, že malému školákovi alebo školáčikovi nie je potrebné veci vysvetľovať. Čiže učiteľ tu podľa mňa a podľa mnohých, ktorí sme učiteľský proces, kvalitný, zažili, učiteľ tu vždy bol a vždy bude na to, aby deťom a žiakom vysvetľoval. To znamená, že je to jeho základná úloha, je to základná premisa v pedagogickom procese a je to hlavná úloha a hlavné poslanie každého jedného pedagóga. To znamená, neučiť deti k samostatnosti, ale vysvetľovať, ako sa k danej problematike a k danému riešeniu dopracovať, to už vychádza z dávneho slova paidagógos, to znamená, že dieťa viesť, čiže veďme to dieťa, aby prišlo na problém nie samo, ale pomôžme mu.
Ďalej vo vašom PVV-čku máte uvedené veci, že chcete posilniť vedenie škôl o manažment alebo pracovné skupiny odborníkov, ktorí budú riešiť všetky administratívne agendy a iné dôležité súčasti vyučovacieho procesu a fungovania školy, pretože učitelia toto jednoducho nezvládajú. Áno, súhlasím, učiteľ, pedagóg je v dnešnej dobe zahltený toľkými nezmyslami, toľkými tabuľkami, toľkými excelovskými tabuľkami, toľkými dotazníkmi, čo všetko má robiť, že ten chudák doma po nociach si robí prípravu, aby vôbec neprišiel do tej školy nepripravený a vedel odprezentovať či už tú novú látku, alebo nejaký učebný celok. Čiže ak toto bude odstránené, tak áno, kvitujem, fajn, ale v tomto programovom vyhlásení vlády nie je uvedené ani akým spôsobom. Tu sa bavíme naozaj o asistentoch učiteľa, tu sa bavíme o školských psychológoch, sociálnych pedagógoch, špeciálnych pedagógoch, ktorí jednoducho by mali tvoriť nejaký podporný tím, ktorý odbremení toho učiteľa od toho, aby sa naozaj mohol venovať iba učeniu, vzdelávaniu a výchove daného žiaka, aby nemusel riešiť všetky pridané alebo nepridané diagnózy. Nemusel sa zaoberať tým, že či ten žiak má úľavu takú, alebo má úľavu takú a musí k nemu pristupovať tak či onak.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý mi v PVV-čku ohromne chýba, je zapracovanie asistentov učiteľa do školského vzdelávacieho programu a do škôl samotných spôsobom takým, že na každého jedného integrovaného žiaka nemusí byť automaticky jeden asistent učiteľa, ale úplne to vieme rozdeliť pol na pol. A myslím si, že jeden asistent učiteľa dokáže zvládnuť dvoch žiakov v integrácii v klasickej triede. Toto v PVV-čku mi chýba, toto je jeden, toto je jedna obrovská chyba, pretože ak chceme naozaj deti s hendikepom, či už mentálnym, fyzickým alebo, alebo kombinovaným, integrovať do triedy, ktorá vie prijať takého žiaka, ak žiak má zručnosti a schopnosti, aby sa vzdelával v normálnej triede, tak jednoducho toto tam musí byť zakomponované.
Čiže za mňa je tam strašne veľa nedostatkov, dokument je veľmi krátko napísaný. Nič, nič, nič jednoducho, čo by bolo uchopiteľné, samé možno, keby, možno, skúsime, nájdeme, budeme sa snažiť. Čiže za mňa a za hnutie REPUBLIKA naozaj programové vyhlásenie vlády nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a pozdravujem pevné jadro parlamentu Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ja mám také dve témy. Jednak je to samotná obsahová stránka programového vyhlásenia vlády, ale, samozrejme, keďže som tu presedel aj pár hodín spolu s vami, tak aj zaujímavým svedectvom je táto rozprava. Je to rozprava na konci veľmi dramatického volebného obdobia a je veľmi poučná. Poučná je z toho hľadiska, že každú chvíľu sa musí tomu, kto sleduje túto rozpravu, zdať, že sa tu zišli obyvatelia viacerých planét. Ani nie viacerých krajín sveta, ale doslova planét, pretože niektorí sa pohybujú vo svete, ktorý je nekompatibilný, nemá rovnaké logické parametre a dva a dva v ňom, v tom svete, neznamenajú štyri. Pre mňa to nie je novinka.
Toto, tento zápas o pravdu a o vyslovenie pravdy o slovenskej skutočnosti trvá odkedy máme demokraciu. Lebo jednoducho tie politické sily, ktoré pôsobili v totalite, od prvých chvíľ sa snažili dezinterpretovať svoj historický debakel, nachádzať reinterpretácie skutočností, jednoducho falzifikovať pravdu. Toto sa ani iné o totalitných, vtedajších totalitných politikoch nedalo iné očakávať. Ale my odvtedy stále tento kód nevieme vyhnať zo slovenskej verejnosti a spôsobuje fatálne rozštiepenie myslí, ktoré dokumentujú dnes aj sociologické prieskumy, napríklad v postoji k brutálnej agresii Ruska na Ukrajine alebo v postoji k pandémii. Skutočne svet, v ktorom žije čas politickej scény, je surrealistický, neexistujúci svet. Ale moderné komunikačné prostriedky im umožňujú veľmi naširoko šíriť lži a šíriť obraz sveta, v ktorom dva a dva nie je štyri, v ktorom vedecké objavy alebo vedecké tvrdenia, dokonca tvrdenia lekárov v období napríklad pandémie, boli označené za lživé. Je to naozaj svet plochozeme, v ktorej, v ktorom sa títo zvláštni ľudia pohybujú.
Chcem hneď vyzdvihnúť jednu vec, že si veľmi cením, že za mnou sedia členovia vlády, ktorá dala v tomto programovom vyhlásení najavo, že pre ňu platí, že dva a dva je štyri, že vojenská, brutálna vojenská agresia, akú my sme sami zažili na svojej koži z toho istého Kremľa, je proste brutálnou vojenskou agresiou a nie, nie je vyprovokovaná obeťami, ale obete sú obeťami a útočník je útočníkom. Táto vládna garnitúra pod vedením Ľudovíta Ódora háji zdravý rozum a reálny pravdivý obraz reality, to nás naozaj s ňou spája, a ja som rád, že po vláde Eduarda Hegera pôsobí takto orientovaná vláda.
Spája nás tým pádom aj, spájajú nás tým pádom aj mnohé ďalšie veci, ktoré z toho priamo alebo nepriamo, z toho, čo som pred chvíľou povedal, vyplývajú. Čiže napríklad naše poňatie patriotizmu, nie etnicky šovinistický, nenávistný nacionalizmus či nebodaj rasizmus. Spája nás v skutku patriotizmus, demokratizmus, ochrana záujmov slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky. Nie je to malé pojivo, lebo, ako som povedal, veľká časť obyvateľov je aj pod vplyvom ruskej propagandy, aj pod vplyvom domácich či už hnedých, alebo červených politikov domotaná a stráca istotu. Táto vláda vracia alebo potvrdzuje, že skutočnosť sa dá spoznať, dá sa hovoriť, že napríklad populistické rozdávanie peňazí nie je zdravé a keď sa k nemu siaha napríklad z dôvodu extrémnych zlyhaní trhu alebo extrémnej inflácie, tak si to ale povedzme, že zdravé to nie je. To je vec, ktorú si v skutku na tejto garnitúre cením, a teším sa, že, že nenastúpila vláda fiktívnej reality alebo falzifikovanej reality.
Treba povedať, že aj vďaka tomu sa môžu ľudia zdravého rozumu cítiť istejší, že aj napriek všetkej, všetkým útokom na zdravý rozum, či už od domácich nepriateľov zdravého rozumu alebo od tých exportovaných, je stále napriek tomu pre väčšinu občanov demokratická platforma a sloboda hodnotou, ktorú, ktorú posilujú. Že sme, takisto môžme s uspokojením sa obzrieť, že napríklad pri covide, ale aj pri ukrajinskej migrácii ukázala slovenská spoločnosť odolnosť, ukázala solidaritu a súcit. To sú veci, na ktoré treba byť hrdý a treba si ich pripomínať.
Dnes sa pri kampani bude znovu roznecovať nenávisť k nejakým inojazyčným ľuďom, ale práve preto si pripomeňme, že my sme schopní spolupracovať s migrantami, že sme schopní socializovať aj domácich sociálne nestabilných alebo znevýhodnených ľudí, len čas politickej scény chce ťažiť práve z opaku. Osobitne pozitívne vyznieva v tomto obraze mladá generácia a vzdelaní ľudia. Tí všetci budú rozumieť tomu, čo hovorí vláda pána Ódora a jej ministri, tak ako zväčša rozumeli tomu, čo sme, o čo sme usilovali my. Robili sme aj neobľúbené reformy, ktoré Ficova vláda celé desiatky rokov odďaľovala. Už sa tu spomínalo v mojom rezorte napríklad PCB látky alebo, alebo reforma národných parkov, alebo zonácia národných parkov, ktorá sa robí, iba kecalo celé desiatky rokov.
Celé tri roky mohla byť svedkom verejnosť a napokon aj dnešní členovia vlády pána Ódora úsilie, úsilia o čistenie Augiášovho chlievu a o otváranie odkladaných tabuizovaných systémových reforiem. A táto, predošlá vláda sa ich nezľakla. Hádam nikde sme popritom, že sa robili systémové reformy, nečelili takému spolitizovaniu napríklad pandémie alebo používaniu takých absurdných výmyslov a lží, akými bolo čipovanie obyvateľstva a tak ďalej. Celé tretina ohrozených občanov sa nechávala zviesť na riskantné a život ohrozujúce chovanie počas pandémie. To sú veľmi silné obrazy, na ktoré nesmieme zabudnúť. Boj o pravdivý obraz sveta, v ktorom žijeme, nachádzam v tomto programovom vyhlásení, a preto ho podporím.
A teraz veľmi stručne, lebo nám nevyhradil rokovací poriadok veľa času. Chcem povedať, že kapitola o životnom prostredí je stručná, ale je to triezve od vlády, lebo vie, že aký, akým časom disponuje a aké zložité problémy sa dlhé roky v oblasti životného prostredia neriešili. Chcem ich povzbudiť, aby naozaj neotáľali a pokračovali v rozbehnutých systémových zmenách. Životné prostredie potrebuje, náš zápas s klimatickou krízou to potrebuje, obyvatelia v tých dotknutých územiach to potrebujú a očakávajú to aj od tejto vlády. Ja verím, že sa téma životného prostredia stala už na Slovensku vážnou témou a že táto vláda vážnosť a naliehavosť tej témy nezametie pod koberec, neoslabí to, ale ju iba posilní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Považujem možno aj za takú vec šťastia, že práve tento príspevok pána poslanca Budaja zaznel teraz, keď sa už blížime k záveru. Lebo obsahoval také niektoré filozofické motívy, ktoré prisúdili tejto vláde na základe programového vyhlásenia celkom zaujímavé a najmä potrebné miesto. Naozaj podľa toho, ako to on aj vyhodnotil, ja s tým súhlasím, aj podľa toho, ako to vnímame, aj na základe slov, ale aj takých historických nejakých súvislostí spojených s členmi vlády, že táto vláda sa postaví a stavia na správnu stranu histórie tohto ťažko skúšaného a rozdeleného nielen Slovenska, ale vnímame aj Európy a celého sveta. O to dôležitejšie je, že tá pozícia jasne hovorí, kde stoja. Vieme, že nie všetci sa s nimi stotožnia. Taká vláda nebude nikdy, ktorá by mala všeobecnú podporu, ale o to je to cennejšie, že vnímajú tie siločiary dnešnej doby a že budú stáť tam, kde, myslím, nieže to si želá nejaká časť tohto pléna, to by bolo málo platné, ale tam, kde to potrebuje Slovensko. Ďakujem.

Ďakujem ešte raz. Som rád, že sa ozval práve pán bývalý minister Mičovský. No vskutku ten kontext tejto diskusie má jedinečný charakter. Nikdy Slovensko nemalo tento typ úradníckej vlády. Je to pre ňu veľmi ťažké nastupovať na pár mesiacov, kde sú rozbehnuté procesy a bude si vyžadovať veľkú zručnosť alebo takú aj opatrnosť, aby sa nedopatrením niektoré procesy nezanedbali aj na rezorte životného prostredia. Ja môžem len povedať, že prajem tejto vláde, aby v tom bola úspešná.