Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2020 o 17:32 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2020 17:32 - 17:33 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Odolám pokušeniu urobiť si exkurziu do sveta pána Kuffu, pretože iste k tomu ešte budeme mať príležitosť, ja chcem uistiť aj jeho, že tento, tento zákon naozaj nič nehanobí ani nebrzdí, naopak zhodnocuje to, čo sa doteraz vyhadzuje. Pokiaľ ide o výšku, predstaviteľ opozície, ktorá kedysi vládla dvanásť rokov a má na svedomí to, že doteraz sa porušujú záväzky z roka na rok ste prekladali platnosť zákona, dávno malo byť, Slovensko malo mať separovaných viac než polovicu odpadov, nie zasypávať skládky potravinami. Áno potravinami, ale dávno separovať a dať to na prospech niečomu a nesiete zodpovednosť za to, že musíme riešiť teraz. Ale pre otázku, že či niekomu ubudne, no veď aj tento rok stúpnu poplatky za skládkovanie, a preto aj tento koláč bude väčší a vôbec nikomu neubudne.
Musíme sa dostať z toho, že zasypávame u nás polia odpadom a nechávame našim deťom neporiadok a vlastne budúcu environmentálnu záťaž, kde sú často umelé hmoty, kde sú tie potraviny a iné hodnotné veci pomiešané s nepoužiteľnými vecami. Musíme sa naučiť, ako som si dovolil už povedať, byť hospodármi vo svojej krajine. Takže verím, že tento, táto malá novela umožní, aby Envirofond oceňoval aj tieto obce, ktoré sa vydali na cestu zhodnotenia potravín tak, aby ešte priniesli úžitok, aby neskončili spolu s igelitovými taškami a iným nevytriedeným odpadom kdesi v skládke. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 16:47 - 16:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dámy a páni. Pán predsedajúci ako?

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Tak tri minúty už prešli, prepáčte, som si nevšimol, že na tabuli to ešte stále svieti. Technik to nespustil, takže je všeobecný súhlas, aby to úvodné slovo, ktoré som povedal (Súhlasná reakcia pléna.) bolo, môžeme pokračovať. Ďakujem veľmi pekne, nech sa páči, pán minister.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Nie je, musíte dať hlasovať. (Reakcie z pléna.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Takže ešte je minúta prestávka, pán minister, chvíľku vydržte, a potom budete mať slovo.
Pán minister, nech sa páči, prestávka skončila, môžete pokračovať.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci, dámy a páni, to čo predkladám, je veľmi malá novela, ale je pre túto chvíľu dôležitá, pretože envirofond rozširuje možnosti podpory miest a obcí o novú komoditu a to je triedenie kuchynského odpadu.
Na rokovanie Národnej rady, preto predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z..
Účelom návrhu zákona je ako už som spomenul, doplnenie nového príspevku, ktorý environmentálny fond bude môcť po vašom schválení poskytnúť každej obci, ktorá si splní zákonom ustanovené podmienky. V tomto prípade pribúdajú k nim podmienky, že triediť kuchynský odpad.
Od 1. januára 2021 budú musieť obce, ktoré si uplatňovali výnimku z dôvodu ekonomickej neúnosnosti začať so zavádzaním a zabezpečovaním triedeného odpadu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti.
Ja som tu už predkladal tento zákon a snažil som sa vtedy vysvetliť, že naša pôda za dlhé roky ošetrovaná už iba chemickými látkami a po významnom ústupe živočíšnej výroby s nedostatkom živín, môže byť vlastne zachraňovaná tým, keď tie potraviny, ktoré my žiaľ kupujeme v nadbytku, a ešte s väčšou rozšafnosťou ich potom vyhadzujeme do koša, keď tieto potraviny ich rozložiteľné a najme ich biologické súčasti sa stanú budúcim humusom, ktorý využijeme na hnojenie pôdy.
Nehovoriac, že samozrejme ide o veľmi kľúčový, kľúčovú šancu znížiť množstvo odpadov, pretože ak tieto odpady tvoria prinajmenej polovicu zo zmesového odpadu, keď odrátame separované zložky, tak je vám jasné, že ide o veľmi významné zníženie množstva toho, čo sa takzvane skládkuje, to čo ide len do teraz do zmesového odpadu, ktorý častokrát je iba zakopávaný.
Ako už som zmienil, teda od 1. januára 2021 začína nábeh triedenia biologického odpadu. Je potrebné zdôrazniť, že nakoľko vykonávacia vyhláška č. 371/2015 ustanovuje nové požiadavky na vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vrátane kuchynského odpadu z domácnosti, čiže táto tiež zároveň ustanovuje polročné prechodné obdobie v požiadavke donáškovej vzdialenosti a ročné prechodné obdobie na zosúladenie s týmito novými požiadavkami.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie existujúcich príjmov z poplatkov za uloženie odpadov na skládky odpadov a na odkaliská, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľný kuchynských odpadov z domácnosti.
Ešte raz jednoduchšie, lebo cítim, že je to dosť komplikovaná veta. Dnes obce prispievajú do fondu, do envirofondu na uzavretý účet z dôvodu, že skládkujú odpady. Že majú skladky alebo dovzdávajú odpady na skládky, že ich nevedia zhodnotiť. Čím viac odovzdávajú na skládky, tým je tento poplatok väčší. Na druhej strane sa ten poplatok samozrejme prerozdeľuje priamo medzi obce a získavali z neho doteraz najmä obce, ktoré strpeli tie skládky, zaťažovali ich chotár, ďalej obce cez ktoré sa tie skládky vozili a ešte niektoré podobné prípady, ktoré boli povšimnutia hodné, aby si zaslúžili príspevok z tohto fondu.
Teraz sa z toho fondu môže prispieť, keď to schválite aj na obce, ktoré už začali so zberom biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácnosti. Môžu ich teda použiť na účely tohto triedeného zberu a tiež na účely zhodnotenia toho kuchynského odpadu. Touto finančnou podporou by sa malo zlepšiť nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom z domácnosti a následne aj dosiahnutie cieľov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné aj napríklad z pohľadu záväzkov voči Európskej únii.
To znamená, zvýšenie separácie. V separácii sme mali už na začiatku tohto roku dosiahnuť 50 % separovania odpadov, nedosiahli sme žiaľ ani 40. To je jeden z dôvodov, ale hlavný dôvod je, že chceme mať krajinu v poriadku, chceme mať polia, ktoré využijú to plytvanie s potravinami a nakoniec sa z toho plytvania predsa len stane čosi zmysluplné a čosi čo bude vracať živiny do pôdy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že pre ...
===== predsa len stane čosi zmysluplné a čosi, čo bude vracať živiny do pôdy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 16:47 - 16:55 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dámy a páni. Pán predsedajúci ako?

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Tak tri minúty už prešli, prepáčte, som si nevšimol, že na tabuli to ešte stále svieti. Technik to nespustil, takže je všeobecný súhlas, aby to úvodné slovo, ktoré som povedal (Súhlasná reakcia pléna.) bolo, môžeme pokračovať. Ďakujem veľmi pekne, nech sa páči, pán minister.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Nie je, musíte dať hlasovať. (Reakcie z pléna.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Takže ešte je minúta prestávka, pán minister, chvíľku vydržte, a potom budete mať slovo.
Pán minister, nech sa páči, prestávka skončila, môžete pokračovať.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Ďakujem pekne ešte raz, pán predsedajúci, dámy a páni, to čo predkladám, je veľmi malá novela, ale je pre túto chvíľu dôležitá, pretože envirofond rozširuje možnosti podpory miest a obcí o novú komoditu a to je triedenie kuchynského odpadu.
Na rokovanie Národnej rady, preto predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z..
Účelom návrhu zákona je ako už som spomenul, doplnenie nového príspevku, ktorý environmentálny fond bude môcť po vašom schválení poskytnúť každej obci, ktorá si splní zákonom ustanovené podmienky. V tomto prípade pribúdajú k nim podmienky, že triediť kuchynský odpad.
Od 1. januára 2021 budú musieť obce, ktoré si uplatňovali výnimku z dôvodu ekonomickej neúnosnosti začať so zavádzaním a zabezpečovaním triedeného odpadu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácnosti.
Ja som tu už predkladal tento zákon a snažil som sa vtedy vysvetliť, že naša pôda za dlhé roky ošetrovaná už iba chemickými látkami a po významnom ústupe živočíšnej výroby s nedostatkom živín, môže byť vlastne zachraňovaná tým, keď tie potraviny, ktoré my žiaľ kupujeme v nadbytku, a ešte s väčšou rozšafnosťou ich potom vyhadzujeme do koša, keď tieto potraviny ich rozložiteľné a najme ich biologické súčasti sa stanú budúcim humusom, ktorý využijeme na hnojenie pôdy.
Nehovoriac, že samozrejme ide o veľmi kľúčový, kľúčovú šancu znížiť množstvo odpadov, pretože ak tieto odpady tvoria prinajmenej polovicu zo zmesového odpadu, keď odrátame separované zložky, tak je vám jasné, že ide o veľmi významné zníženie množstva toho, čo sa takzvane skládkuje, to čo ide len do teraz do zmesového odpadu, ktorý častokrát je iba zakopávaný.
Ako už som zmienil, teda od 1. januára 2021 začína nábeh triedenia biologického odpadu. Je potrebné zdôrazniť, že nakoľko vykonávacia vyhláška č. 371/2015 ustanovuje nové požiadavky na vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vrátane kuchynského odpadu z domácnosti, čiže táto tiež zároveň ustanovuje polročné prechodné obdobie v požiadavke donáškovej vzdialenosti a ročné prechodné obdobie na zosúladenie s týmito novými požiadavkami.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie existujúcich príjmov z poplatkov za uloženie odpadov na skládky odpadov a na odkaliská, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľný kuchynských odpadov z domácnosti.
Ešte raz jednoduchšie, lebo cítim, že je to dosť komplikovaná veta. Dnes obce prispievajú do fondu, do envirofondu na uzavretý účet z dôvodu, že skládkujú odpady. Že majú skladky alebo dovzdávajú odpady na skládky, že ich nevedia zhodnotiť. Čím viac odovzdávajú na skládky, tým je tento poplatok väčší. Na druhej strane sa ten poplatok samozrejme prerozdeľuje priamo medzi obce a získavali z neho doteraz najmä obce, ktoré strpeli tie skládky, zaťažovali ich chotár, ďalej obce cez ktoré sa tie skládky vozili a ešte niektoré podobné prípady, ktoré boli povšimnutia hodné, aby si zaslúžili príspevok z tohto fondu.
Teraz sa z toho fondu môže prispieť, keď to schválite aj na obce, ktoré už začali so zberom biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácnosti. Môžu ich teda použiť na účely tohto triedeného zberu a tiež na účely zhodnotenia toho kuchynského odpadu. Touto finančnou podporou by sa malo zlepšiť nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom z domácnosti a následne aj dosiahnutie cieľov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné aj napríklad z pohľadu záväzkov voči Európskej únii.
To znamená, zvýšenie separácie. V separácii sme mali už na začiatku tohto roku dosiahnuť 50 % separovania odpadov, nedosiahli sme žiaľ ani 40. To je jeden z dôvodov, ale hlavný dôvod je, že chceme mať krajinu v poriadku, chceme mať polia, ktoré využijú to plytvanie s potravinami a nakoniec sa z toho plytvania predsa len stane čosi zmysluplné a čosi čo bude vracať živiny do pôdy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že pre ...
===== predsa len stane čosi zmysluplné a čosi, čo bude vracať živiny do pôdy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 16:06 - 16:07 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Odtiaľto chcem poďakovať za, za naozaj ochotu spoločne urobiť niečo s touto kliatbou, ktorá doslova na Slovensku leží. Viem, že je tu veľa odborníkov, veď nakoniec pán Kazda je z odpadárského sveta, dobre rozumie tejto problematike, viacerí z vás ale hlavne máte tú najcennejšiu kvalifikáciu, že ste jedny zo zúčastnených, vy pijete tú vodu, vy dýchate ten vzduch, vám teda hrozí. Pre mňa najzaujímavejší príspevok bol príspevok pána Suju, teda nech mi je prepáčené ostatní poslankyne a poslancov ktorí povedal, že už by nechcel dlhé roky čakať kedy niekoho kúpia. Tuje dlhé roky záťaž morálno-etická aj tú sme zdedili a častokrát verte mi narážam, že ako ľahko sa dalo predísť tej záťaži kým nebola vytvorená, ako ľahko. Pre Boha prečo to dovolili, no boli ľahostajní a chýbali im tie morálno-etické zábrany aby neublížili sami svojmu prostrediu, aby neublížili svojim spoluobčanom, čiže to je toto je najväčší výkričník nad nami, že nemôže zaspávať, lebo sa boji, kedy si ho kúpia. Kedy si niekoho kúpia. Áno takto to je, aj ja sa bojím, aj dnes, pretože stále ľudia nemajú dostatočný rešpekt pred zákonom. Štát je slabý na vynucovanie dôkladné vynucovanie zákona, zatváranie tých, ktorí nám otravujú krajinu a teraz dokonca za bývalej vlády už bol tak slabý ten štát, že si ľahol a povedal poď normálne my ti to zaplatíme, prevalcuj nás a ešte dáme eurofondy lebo ...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 15:55 - 15:55 hod.

Ján Budaj
jedno z opatrení, ktoré vie Slovenská republika urobiť ihneď a ktoré bude podľa mňa verejnosťou prijaté pozitívne, lebo to je opatrenie, ktoré, na ktoré nebude musieť čakať dlhé roky. Ďakujem pekne ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 15:47 - 15:49 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážim si, panie poslankyne a páni poslanci, že ste tu diskutovali na túto pomerne odbornú tému, ale týka sa voličov skoro všade, kde, kde pôsobíte. Viacerým, s viacerými by som rád rozpriadol debatu. Budem pamätať samozrejme na to, na tú ťažbu zlata. My sme ako aktivisti proti nej protestovali, už komunisti chceli lúhovať, potom dlhé roky sa tu zjavovali raz z Kanady, raz neviem odkiaľ. To je naozaj treba stále strážiť. Stále strážiť a nepripustiť škodlivé, škodlivé alternatívy.
Ale prihlásil som sa najmä kvôli tomu, že chcem povedať, že bude naozaj potrebná vaša pomoc, lebo legislatívne zmeny budú musieť byť kvalitné a tentoraz pre verejný prospech. Čiže éra, kedy v envirozáťažiach videli zlatú baňu nejakí, nejakí podnikatelia a spojený možno aj s politikmi táto éra musí skončiť, lebo ak sa to má stať zlatou baňou, vždy sa to zadrhne a na konci, na konci aj tak sa nič neodstráni. Možno niekto zbohatne, ale iba férovou prácou, vytrvalou a dlhoročnou.
A poviete správne, pán poslanec, ktorý sedí takto predo mnou, ospravedlňujem sa, ja si naspamäť nespomeniem. Áno, tak sa pýtal, že čo aj dovtedy. Jedno z opatrení, ktoré chceme navrhnúť a kde vás chcem už vopred prosiť o podporu je, že na územiach, ktoré budú označené, a že je ohrozená kontaminovaná voda, bude Slovenská republika prispievať na vodu, ale nielen na pitné účely. Keď jedna babka tam na tom východe si pestuje kuriatka a má zajaca alebo zajace a má záhradku, tak ľahko sa lokálnemu hygienikovi povie, viete čo, utraťte tú sliepku, lebo to vajce je vlastne bomba PCB. Ľahko sa povie, utraťte toho zajaca, Boh chráň, aby ste to jedli a mrkvy, ktoré priam nasávajú vlahu a proste sú koncentrátom možných škodlivín z pôdy, tak tie už vôbec nejedzte. Tam nejde len o to, že tá babka možno má toto naozaj zásadný, zásadnú časť obživy, ale ide aj o to, že to tvorí kolorit jej života, ona proste nevykántri tie hydiny a nebude ich, keď je takto drahá voda ako je, tak nebude ich napájať a nebude polievať z vodovodu.
My naozaj na niektorých územiach budeme sa musieť usilovať uzavrieť studne, ktoré občania majú na tú dobu, kým nie sú pre nich vlastne nebezpečné. Aj keby sme mali naozaj doplácať a ja myslím, že to štát musí urobiť. Tí občania za to nemôžu, že tam už 37 rokov sa vie, že sú PCB látky a nekoná sa. 37 rokov sú zavreté tieto výroby a boli nahádzané na kopu a proste kontaminujú to okolie. A je to aj prípad iných území samozrejme, ja nechcem všetko sústreďovať len okolo PCB a Strážskeho. Prečo by Slovenská republika neodčiňovala týmto občanom do istej sumy aj polievanie a živenie domácich chovov v nejakej primeranej miere, ak Slovenská republika im zničila životné prostredie, nezabránila tomu zničeniu, roky to nechala tak a teraz odporučíme tomu občanovi, že polievaj si z vodovodov, kŕm aj domáci statok z vodovodov, lebo spodnú vodu máš, podzemnú vodu máš škodlivú.
Takže napríklad toto je konkrétne opatrenie, ktoré podľa mňa nebude stáť žiadne obrovské peniaze, ale môže veľmi pomôcť najmä tým deťom, ktoré sa tam stále rodia predsa a ľuďom, ktorí nové generácie prichádzajú a ktoré nemusia mať v tele PCB látky, lebo 90 percent toho prenosu, ak sa aj hovorí, že aj vzduchom, vždy ide nakoniec o kontamináciu vody a podzemných vôd. V prípade týchto PCB látok to je kľúčová, kľúčová otázka, takže ak sa bude polievať čistou vodou, nezávadnou vodou, tak aj mrkva je v poriadku a takisto, a takisto to vajíčko, ktoré si tá pani zoberie spod sliepky, bude úplne rovnako zdravé ako kdekoľvek inde. Takže napríklad toto môže byť jedno z opatrení, ktoré vie Slovenská republika urobiť ihneď a ktoré bude podľa mňa verejnosťou prijaté pozitívne, lebo to je opatrenie, na ktoré nebudeme musieť čakať dlhé roky. Ďakujem pekne ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 15:14 - 15:18 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakcie. Skutočne ako povedala pani poslankyňa je čas, aby sme hovorili pravdu, lebo tá nás mobilizuje, aby sme sa prihlásili k tomu, že musíme byť hospodármi v tejto krajine. Verte, že to je veľká výzva pre aj ďalšiu generáciu, či je to ochrana povodí, či to je myslím teraz pred povodňami, či to sú prístup k odpadom, všade nájdete vo svojom okolí a mohol by som pokračovať, k ovzdušiu, čierne skládky. Všade nájdete elementárne známky toho, že ľudia sa len učia prijať tento štát za svoj a chovať sa k nemu ako jeho správcovia, majitelia a gazdovia na tomto území a k tomu patrí na prvom mieste pravda. Čiže ďakujem za toto podčiarknutie bez pravdy aj o environ záťažiach sa ďalej nedostaneme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 14:55 - 15:10 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
...vo vládach o zdravie občanov a nedbali ani o odstraňovanie envirozáťaží až do čias, kým sa zjavili eurofondy a niektorí vychytralci prišli na to, že bolo by dobré si vyčistiť tie sprivatizované podniky. A tu pani ombudsmanka ani nevie, že možno mimovoľne nahráva aj takýmto chúťkam, lebo ak niekde tí úradníci predsa len sa vzpierali potvrdiť, že prevezme štát na svoje bedrá miliónové škody, ktoré, ktorých sa chce zbaviť miliardár a takých prípadov by som vám tu vedel menovať celé hodiny, tak váhali oprávnene, vážení, pretože predošlé, predošlá vláda prispôsobila zákon nielen tak, že sú napríklad utajované pravdepodobné záťaže. Aj iné veci sú utajované. Ako viete, zistilo sa, že geologické prieskumy napríklad už spomínaným Istrochemom boli takisto jedným trikom v zákone na desať rokov utajené. Až teraz občania smeli sa dozvedieť aspoň, aspoň merania spred desiatich rokov. Ale zároveň boli zákony vedome manipulované tak, aby napríklad, keď ste vlastník takého Istrochemu ste ho mohli odovzdať štátu na vyčistenie, áno, tak jak počujete, jak do práčovne, občania sa vám vyskladajú, vám miliardárovi na to vyčistenie a potom je štát povinný vám ten pozemok vrátiť. Mne, až doteraz platí, že nemusí prispieť ani halier, až doteraz platí, vážení, a to sa zasmejete, že my sa mu ešte poskladáme na nájom, keď sme to čistili, na nájom za prevzatie toho majetku. Toto je paródia právneho štátu, kde boli občania okradnutí v privatizácii, ale tí, ktorí dostávali za päť prstov a šiestu dlaň naše majetky, podpísali, že odstránia envirozáťaže, tí istí. Roky prešli, podniky vytunelovali, no ale envirozáťaže zostali. A kto by ich asi tak odstránil? No vy, občania. A zákony sú pripravené na to, aby táto klietka, táto pasca zaklapla, aby občania, áno, aj tu v Bratislave, známym miliardárom, často ukrytých za biele kone a za rôzne triky, ale stále veľmi dobre známym, boháčom, privatizérov z deväťdesiatych rokov, aby občania za svoje peniaze čistili pozemky. A vážení, keby išlo o tristo miliónov bolo by to tragické, ale vedeli by sme si predstaviť svetlo na konci tunela. Ale veď nežartujte, v Bratislave to je najmenej miliarda. A to hovoríme o jednom meste. Poďme po Slovensku, pani ombudsmanka niektoré lokality spomínala. To je veľký problém. Čiže Ministerstvo životného prostredia avizovalo, že naozaj je treba obraňovať aj verejný záujem a spravodlivosť, lebo aj taký pojem ešte stojí za zmienku. Je nespravodlivé a príkro nespravodlivé, aby boli ľudia dvakrát okradnutí a dokonca niekedy tými istými. A niekedy ich nasledovníkmi alebo vychytralými dedičmi.
Pred tridsiatimi rokmi sa odohrávala lúpež storočia, ak nie tisícročia. A my budeme ešte doplácať? Uvedomte si, že za niektoré podniky, za ich vyčistenie by sme dnes mali zaplatiť viac než bola ich vtedajšia cena. To je podľa môjho názoru neprijateľné a je našou povinnosťou ako zástupcov občanov chrániť ich záujmy. Samozrejme, rovnako aj záujmy na očistenie od envirozáťaží a tak isto aj záujmy, aby neboli druhýkrát okradnutí. Je to balans, ktorý, verím, že aj pani ombudsmanka pomôže nastaviť. Viem ako sa o to zaujíma i pani prezidentka. Ministerstvo príde s iniciatívou, budeme diskutovať široko, je to, týka sa to naozaj každého. Odstraňovať, naozaj odstraňovať tieto záťaže sa budú dlhé roky. Možno nikto z nás už nebude v tejto sále, keď ešte stále naši potomkovia budú zápasiť s týmto svinstvom, ktoré sľubovali privatizéri, že všetko odstránia a za to dostali lacné podniky. Niektorí za korunu, lebo sú tam envirozáťaže. No a ako ľahko sa na podniky potom brali úvery, z toho bolo to veľké vytunelovanie bánk, ktoré si mnohí pamätáte. A ani to nestačilo. Išiel kolotoč peňazí, často ide až podnes. Tá spomínaná Póša je ilustráciou kde budú trestné konania, pretože spreneverili sa svojim povinnostiam aj orgány štátu, aj inšpekcie životného prostredia a všetci zainteresovaní sa pozerali ako sa do Póše naďalej valí škodlivina a jedovaté látky. Každý ten prípad je trochu iný. Nemožno hádzať ani všetkých podnikateľov, ktorí kedysi privatizovali, do jedného vreca. A nechcel by som, aby to tak vyznelo. Ale existuje naozaj kategória hochštaplerov, ktorí za lacno privatizovali kvôli envirozáťažiam a nemali to svedomie, často tam aj žijú, pozerajú sa do očí tým ľuďom v Michalovciach, tým ľuďom v okolí Strážskeho. No ale peniaze im nesmrdia. Budem sa snažiť jednak otvorene vám o tom hovoriť a jednak ešte verím, že tento rok do legislatívneho procesu alebo aspoň na diskusiu predloží Ministerstvo životného prostredia zákon, v ktorom náklady štátu, ktoré bude mať pri čistení, sa stanú ťarchou na majetku a tak aspoň čiastočne všetkými nástrojmi, ktoré budeme mať sa budeme snažiť zmierniť škody, ale tým aj zreálniť to očistenie Slovenska od envirozáťaží. Ak to má byť, vážení priatelia, len na nás, na občanoch, tak to je vlastne nemožné vyčistiť envirozáťaže. Náš rozpočet na to nemá vôbec prostriedky. Ak niekto, napríklad pani ombudsmanka dúfa, že peniaze z Fondu obnovy, no tak, žiaľ, Fond obnovy smeruje najmä ma klimatickú zmenu a že Slováci si nechali rozkradnúť majetky a tým ľuďom, a tí ľudia mali svedomie ani len, ani len nevyčistiť tie envirozáťaže, to Európania pokrčia plecami. Aj oni majú svoje problémy, aj oni majú svojich zlodejov a každý národ nech si poradí so zlodejmi ako vie. My sme sa nechali okradnúť a teraz nás by niektorí z nich chceli okradnúť druhýkrát. To je na nás. Čiže, žiaľ, Fond obnovy nevyzerá zatiaľ na to. Ja som dával, úprimne vám poviem, pol miliardy som navrhoval, aby vláda bojovala, vyčlenila na očistenie envirozáťaží. Spolu aj s nejakými eurofondami postupne, samozrejme je to nič, ešte stále je to málo, ale bolo by to veľká pomoc. A zatiaľ to vyzerá, že môžme sa spoliehať iba na fondy EŠIF, teda Európske štrukturálne fondy. Ale slovenský rozpočet by túto úlohu neutiahol. Aj tam som ja veľmi šťastný, že Európania pomáhajú, lebo v životnom prostredí náš rozpočet vlastne nedáva nič, nič. Všetko čo v životnom prostredí zachraňujeme je z prostriedkov Európskej únie.
No, na záver hádam toľko, že pani ombudsmanka určite tiež pomohla tou správou k tomu, že venujeme pozornosť envirozáťažiam. Ja týmito faktami pomerne ponurými, ktoré som vám povedal, zas nechcem, nechcem vyvolať náladu nejaké defetistickú, že je to stratený boj. Ten boj nemôže byť stratený. My nemáme inú krajinu. My len túto krajinu máme, aj naše deti a sme povinní im ju zanechať v lepšom stave než sme ju prevzali. Ale je pravda, že sme ju prevzali po rokoch šafárenia komunistického režimu, ktorý vlastne všetko robil pre okamžitú výrobu, pre okamžité výsledky a často aj neodborné výsledky a dôsledkom toho sú tieto obrovské haldy. Keď si predstavíte len na okraj, že niklova huta práve za to, že sme v socialistickom tábore, tak kupovala, kupovala rudu iba z Albánska, ktorá bola špecifická tým, že má 99,8 % 8 až 9 hlušiny a jedno, jednu desatinu percenta niklu. Ten obrovský závod, ktorý tam stále hrdzavie na gigantickom pozemku, ktorý môžte vidieť, keď vyleziete na haldu po niklovej hute, tak ten mlel dňom-nocou túto hlušinu, aby vyťažil, lebo bola k ničomu, to bola katastrofa, ale bolo to sprijateľné na Albánsko, aby vyťažil to jedno, tú maličičkú časť a všetko ostatné nám tam zostalo. To je jeden z príkladov, že to socialistické hospodárstvo bolo katastrofálne a vidíme, keď po ňom vidíme tie zvyšky, tak vidíme cenu. Lebo to bol teda veľmi drahý nikel a ešte nám sa teraz predraží. Samozrejme, že envirozáťaže, aj tie samotné lokality, napokon aj táto niklová huta Sereď prešli dokonca aj tie hlušiny najrôznejšími majetkovými vzťahmi a preto budeme hľadať a verím, že aj s mnohými z vás také právne riešenie, aby sa to neťahalo dlhé roky, aby sa najmä tie vlastnícke vzťahy dali stanoviť v nejakom reálnom čase. Tam je váš návrh smeruje veľmi správnym smerom, že to už musí mať nejaký koniec. Samozrejme tie prieťahy spôsobujú najmä majitelia, ktorí sa z toho chcú vyzuť. Sú tam triky rozdeliť pozemok, hej. Rozkúskujem ten pozemok a tú hlušinu, tú škodlivú skládku alebo obrovské jazero jedu, to je Predajná, ktorá bola takto delená bývalým privatizérom, tak tú nechám obci, občanom nech to čistia. Čiže tých trikov právnych, bielych koní a tak ďalej je tam, je to celá škála, čiže bude si to vyžadovať spoluprácu parlamentu a musíme prelomiť tento problém, aby to naozaj netrvalo roky, aby sa tí, ktorí môžu ešte byť volaní k zodpovednosti za svoje niekdajšie výhody zodpovedali. Lebo výhody použili a envirozáťaže by chceli, aby sme čistili my. Ale zároveň, aby občania sa nemuseli obávať, že sa nedočkajú nikdy nejakého vývoja. V prípade tých najznámejších envirozáťaží pani ombudsmanka spomínala populárne Chemko Strážske PCB látky. Práve dnes som rokoval znovu s ministrom vnútra, respektíve s jeho štátnym tajomníkom, lebo pán minister je v karanténe. A na budúcu vládu v stredu bude predložený materiál so sumou na vytvorenie kaziet, kde budú uzavreté, uzavreté PCB látky, ktoré sa nachádzajú v budovách, ktoré sú v rozklade. To je tam takzvaný prasačinec a čierna budova. Tie látky, ktoré sú v zemi alebo ktoré sú v atómovom kryte, ktorý tam je, tie sú relatívne intaktné. Práve v tomto prasačinci hrozí, že už sa rozpadne úplne a dážď a sneh bude roznášať tie látky do okolitej prírody, tak tomu ideme rýchle zabrániť. To bude taká SOS akcia s tým, že tá skutočne záchranná akcia začne na jar a to aj odstraňovaním v tom lese. Samozrejme, vo všetkých týchto prípadoch znovu je ten problém, že majiteľ je známy. A štát tam ide investovať milióny, desiatky možno miliónov. To sa ukáže, keď sa to celé otvorí. Preto je potrebný ten posun zákona, ktorý nám zabezpečí, že keď dáme verejné prostriedky do súkromného majetku, tak budeme mať nejaký vzťah k tomu majetku a budeme môcť očakávať aspoň čiastočné splatenie vysokých nákladov, ktoré táto, takéto operácie odstraňovania envirozáťaží budú vyvolávať. Tak či onak je našou občianskou povinnosťou o tomto, o tejto tienistej stránke životného prostredia hovoriť, hovoriť o nej otvorene. Tým, že sa zametá pod koberec táto téma, tým sa naozaj nič neriešilo a viac-menej sa dlhé roky zametala. Až vravím, keď zistili, že možno by sa takto dali tunelovať eurofondy, tak sa zrazu legislatíva trochu pohla. Ďakujem pekne a ešte raz ďakujem pani ombudsmanke za jej úsilie. Verím, že komunikácia s Ministerstvom životného prostredia bude z jej strany alebo obojstranne intenzívnejšia a že do toho zapojíme aj naozaj tie ostatné rezorty, ktoré nám môžu pomôcť. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2020 14:49 - 15:09 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa ľudských práv, poslankyne a poslanci, k tejto téme širokospektrálnej by sa mali hlásiť a ozývať asi mnohí predstavitelia verejnej správy, pretože tak ako v mnohých témach, ktoré sa dotýkajú životného prostredia a zdravia občanov, ide o synergiu a ide o dlhú a bolestivú ranu vlastne, ktorá zostala po tzv. socialistickom hospodárení prevažne v našej krajine.
Treba povedať, že samozrejme, máme aj environmentálne záťaže, ktoré sú staršieho dáta z prvej republiky a dokonca zo stredoveku, ale počtom a škodlivosťou sa, žiaľ, nevyrovnajú a nemôžu ani porovnať s tým čo zostávalo často po neodbornej a extenzívnej buď ťažbe alebo spracovaní rúd, alebo iných materiálov, ktoré sa odohrávali po 2. svetovej vojne a často pokračovali aj neskôr. Dokonca niektoré znečisťovania aj pokračujú napriek predpisom až do týchto chvíľ.
Vítam, že pani ombudsmanka sa venovala tejto oblasti nie už tak, že sa nekonzultovala s ministerstvom životného prostredia, ale je to jej právo. Napokon konkrétne prípady, o ktorých rozpráva aj tematika sa týka najmä ministerstva vnútra, pretože, žiaľ, ministerstvo životného prostredia neriadi odbory životného prostredia akokoľvek je to absurdné, ale riadi ich stále ešte ministerstvo vnútra. A tak aj to rozhodovanie, ktoré je v prvom rade na týchto odboroch a na súdy sa dostáva spravidla až neskôr, nevieme nijak ovplyvniť. Ešte menej vieme ovplyvniť, samozrejme, potom vlečúce sa spory na súdoch.
O čo ide a čo ma trochu sklamalo na správe pani ombudsmanky, no skoro nič ma nesklamalo, lebo ja by som bol za to, aby rovnakú správu, aby sme tu rovnako diskutovali aj o poškodzovaní zdravia z ovzdušia, aj o poškodzovaní zdravia z pôdohospodárstva prechemizovaného, pretože tá vysoká úmrtnosť, nízka miera dožitia, množstvo rakoviny, ktorej sme jedna z prioritných krajín, to sú všetko vlastne pramienky poškodenia životného prostredia, ktoré sa nakoniec stekajú práve do týchto oficiálnych štatistík, ktoré ukazujú, že na Slovensku nedá sa veľmi povedať, že je tu zdravo žiť a nedá sa povedať, že človek tu má naozaj slušné šance na dlhý a zdravý život.
Na mnohých miestach nám život skracujú chemické a iné škodlivé látky pochádzajúce z ovzdušia, z potravín, z pôdy, pochádzajúce z envirozáťaží, čiže envirozáťaže najmä z hľadiska prenikania, samozrejme, do vody, do podzemných vôd a do pôdy z obrovskej petrochémie, z obrovských ďalších výrob. Však sme naozaj kedysi slúžili ako výrobňa polotovarov. Možno viete, možno neviete, taký viskózový hodváb sa na území dnešného ako sa to dnes volá, CHZJD, ako sa Istrochem vyrábalo pre celý socialistický sektor a viete prečo? Lebo tam bolo treba používať sírouhlík a nikto nechcel, nikto nechcel takú špinavú výrobu. Takisto gumárenské urýchľovače sa tu v Bratislave vyrábali. Vyrábala tu Gumonka, bola Káblovka, je tu Slovnaft.
Žiaľ, pani ombudsmanka sa veľmi mýli, ak myslí, že 350 mil. je treba na odstránenie envirozáťaží Bratislavy. Toľko zhruba sa odhaduje iba na Istrochem.
Poďme hovoriť o tých ďalších. A naše mesto nielenže je hlavné mesto, to je bezkonkurenčne najšpinavšie chemickými záťažami aké poznáme v Európe, ale je to aj mesto jediné v Európe, ktoré leží nad najväčším zásobníkom podzemných vôd, pitných vôd, ktoré sú schopné napojiť 12 miliónov, 12 až 15 miliónov obyvateľov. Tento najväčší prírodný poklad, lebo tá voda je vzácnejšia, než keby sme tam mali ropu alebo keby si mali neviem aké materiály, tento obrovský poklad je ohrozovaný aj tými spomínanými zvyškami po spomínaných veľkopodnikoch z čias, keď sa nad Bratislavou vznášali nadpisy či už na stenách alebo neónové "Bratislava, mesto chémie". Mesto chémie používali komunisti ako slogan a dneska nám po ich bačovaní zostalo mesto environmentálnych záťaží.
Žiaľ, ale ani inde na Slovensku ako veľmi správe pani ombudsmanka zdôraznila, nedbali štáty a naši predchodcovia vo vládach o zdravie občanov a nedbali ani o odstraňovanie envirozáťaží až do čias, kým sa zjavili eurofondy a niektorí vychytralci prišli na to, že bolo by dobré si vyčistiť tie sprivatizované podniky. A tu pani ombudsmanka ani nevie, že
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2020 15:09 - 15:14 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení zákona č. 74/2020 Z. z. vstupuje teda, ako verím, do finále. Chcem vás poprosiť o podporu tohoto zákona z dôvodu, že si to vyžaduje odpadové hospodárstvo.
Dneska som bol potešený, že aj predstavitelia ZMOS-u prišli a potvrdili a tak isto aj predstavitelia Únie miest a obcí, že veľmi uvítajú, ak poslanci umožnia túto malú zmenu, nehovorím, že bezvýznamnú, ale zatiaľ malú zmenu vo fungovaní systému separácie odpadov.
Neriešime celé odpady, k tomu sa priznávam. Tuto ide o jeden z kľúčových momentov, že separované odpady v mnohých obciach končia v zmesových odpadoch, zapĺňajú nám odpadové priestory, zapĺňajú nám kazety, ktoré mali byť vyhradené vyslovene pre zmesový odpad. Najnepríjemnejší je plastový odpad, ktorý má obrovský objem, je ľahký síce na váhu, ale je schopný zaplniť skládku veľmi rýchlo a preto z obcí prúdia veľmi mnohé požiadavky o otváranie nových skládok. To by sme ale išli presne proti požiadavkám programu vlády a tak isto aj požiadavkám Európskej únie. Túto nešťastnú situáciu, nechcem v tejto chvíli hľadať vinníkov. To, že sa vyhrotila je naozaj vinníkom COVID-19. Možbyť by sme na riziká tej situácie boli prišli neskôr, ale boli by sme prišli, lebo, žiaľ, pri tom zriadení organizácií zodpovednosti výrobcu, kam prúdia peniaze od výrobcov, sú závady. Je tam aj istý zakódovaný konflikt záujmov, keďže tieto samotné organizácie zriaďujú výrobcovia. Čiže oni aj prispievajú a zriadili si aj organizácie, kam prispievajú. Nečudo teda, že by, že tieto obe strany hry, ktorá mala byť zdanlivo teda trhová, mali bojovať medzi sebou, medzi sebou nebojujú, ani nesúťažia, ale sa skôr zhodnú, že nech sú tie poplatky, keď už ich tá Európska únia si na nás vynútila, interpretujem, čo si asi myslia, tak nech to aspoň čo najmenej bolí, nech sú tie poplatky nízke. Prichádza k dumpingovaniu cien. Čiže za odpady neprúdia dostatočné peniaze potom smerom k organizáciám, ktoré majú už naozaj ten odpad odviesť. Lebo OZV sú iba prestupový bod, kde sa zhromažďujú financie.
Mám ambíciu do budúcnosti pred vás predstupovať aj vás pozývať do diskusií o zásadnejších zmenách. Napríklad ak by mal teraz zostať tento model, budem určite žiadať, aby OZV mali transparentný účet, aby boli nie podnikateľský subjekt, ale aby boli organizáciou verejno-prospešnou a nemohli akumulovať financie, aby nechodili na drahé výlety na Seychely, aby nemali spôsoby, ktoré pripomínajú spôsoby tunelovania niektorých, v niektorých prípadoch štátnych podnikov. Tam nám totiž miznú peniaze, ktoré potom sa nedostanú na separáciu. A ako som už povedal plasty alebo aj iné materiály, papier, nakoniec skončia na skládke zmesového odpadu.
Zvýšenie separácie, ktorá tento rok mala dosiahnuť 50 % a dosiahla 39, je kľúčovým cieľom, ktorý by mal spájať nás všetkých. Slovensko potrebuje sa zbaviť zavážania nášho územia odpadom. Potrebujeme oddeľovať to, čo sa ešte využiť dá. Keď už na nič lepšie, tak na kúrenie, čiže tuhé alternatívne palivo. Potrebujeme oddeľovať biologickú zložku, ktorú chceme vracať naspäť do pôdy. To je zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára a popasovať sa s celou touto schémou tak, aby sme našli spôsob win-win aj pre obce, aj pre podnikateľov, aby ich výsledkom bol spokojný občan.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis