Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ja chcem predkladateľom poďakovať za ich iniciatívu a dodať k nej iba toľko, že my sme práve dnes svedkami toho, že Rusi na Ukrajine opakujú túto stratégiu z 20. rokov. Ukrajinci pre nich nie sú národ, tá zem má byť zničená a vymretí majú byť nahradení populáciou, ktorú tam oni dodajú. Tak to robili vtedy, opakujú to aj dnes. Upierajú tomuto národu právo na miesto na Zemi. Preto robia tzv. opotrebovávaciu vojnu. Namiesto špeciálnej operácie je proste jedna normálna agresívna vojna, ktorej cieľom je opotrebovať, zničiť čo najviac infraštruktúry Ukrajiny, aby nebola schopná nielenže sa brániť, ale ani v budúcnosti hospodársky existovať. Čiže tá stratégia z 20. rokov, podlomenie vôle národa prostredníctvom hladu, biedy, hospodárskeho ničenia sa opakuje v 21. storočí. Pozerajme sa týmito očami, očami tých obetí aj na súčasnosť, lebo sa nás môže týkať.
Aj my sme boli obeťou alebo cieľom špeciálnej operácie, vtedy sa volala bratská pomoc. Takže nezabudnime, že sme ďalší v poradí, a pokiaľ má v Európe panovať násilie nad slušnosťou, tak budeme prví v poradí, ktorí spoznajú trpkosť tej bolesti, ktorú takéto násilie prináša všade, kde mu dovolia sa rozrásť.
Ešte raz vám ďakujem za vašu iniciatívu.

Ďakujem ešte raz. Som rád, že sa ozval práve pán bývalý minister Mičovský. No vskutku ten kontext tejto diskusie má jedinečný charakter. Nikdy Slovensko nemalo tento typ úradníckej vlády. Je to pre ňu veľmi ťažké nastupovať na pár mesiacov, kde sú rozbehnuté procesy a bude si vyžadovať veľkú zručnosť alebo takú aj opatrnosť, aby sa nedopatrením niektoré procesy nezanedbali aj na rezorte životného prostredia. Ja môžem len povedať, že prajem tejto vláde, aby v tom bola úspešná.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a pozdravujem pevné jadro parlamentu Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ja mám také dve témy. Jednak je to samotná obsahová stránka programového vyhlásenia vlády, ale, samozrejme, keďže som tu presedel aj pár hodín spolu s vami, tak aj zaujímavým svedectvom je táto rozprava. Je to rozprava na konci veľmi dramatického volebného obdobia a je veľmi poučná. Poučná je z toho hľadiska, že každú chvíľu sa musí tomu, kto sleduje túto rozpravu, zdať, že sa tu zišli obyvatelia viacerých planét. Ani nie viacerých krajín sveta, ale doslova planét, pretože niektorí sa pohybujú vo svete, ktorý je nekompatibilný, nemá rovnaké logické parametre a dva a dva v ňom, v tom svete, neznamenajú štyri. Pre mňa to nie je novinka.
Toto, tento zápas o pravdu a o vyslovenie pravdy o slovenskej skutočnosti trvá odkedy máme demokraciu. Lebo jednoducho tie politické sily, ktoré pôsobili v totalite, od prvých chvíľ sa snažili dezinterpretovať svoj historický debakel, nachádzať reinterpretácie skutočností, jednoducho falzifikovať pravdu. Toto sa ani iné o totalitných, vtedajších totalitných politikoch nedalo iné očakávať. Ale my odvtedy stále tento kód nevieme vyhnať zo slovenskej verejnosti a spôsobuje fatálne rozštiepenie myslí, ktoré dokumentujú dnes aj sociologické prieskumy, napríklad v postoji k brutálnej agresii Ruska na Ukrajine alebo v postoji k pandémii. Skutočne svet, v ktorom žije čas politickej scény, je surrealistický, neexistujúci svet. Ale moderné komunikačné prostriedky im umožňujú veľmi naširoko šíriť lži a šíriť obraz sveta, v ktorom dva a dva nie je štyri, v ktorom vedecké objavy alebo vedecké tvrdenia, dokonca tvrdenia lekárov v období napríklad pandémie, boli označené za lživé. Je to naozaj svet plochozeme, v ktorej, v ktorom sa títo zvláštni ľudia pohybujú.
Chcem hneď vyzdvihnúť jednu vec, že si veľmi cením, že za mnou sedia členovia vlády, ktorá dala v tomto programovom vyhlásení najavo, že pre ňu platí, že dva a dva je štyri, že vojenská, brutálna vojenská agresia, akú my sme sami zažili na svojej koži z toho istého Kremľa, je proste brutálnou vojenskou agresiou a nie, nie je vyprovokovaná obeťami, ale obete sú obeťami a útočník je útočníkom. Táto vládna garnitúra pod vedením Ľudovíta Ódora háji zdravý rozum a reálny pravdivý obraz reality, to nás naozaj s ňou spája, a ja som rád, že po vláde Eduarda Hegera pôsobí takto orientovaná vláda.
Spája nás tým pádom aj, spájajú nás tým pádom aj mnohé ďalšie veci, ktoré z toho priamo alebo nepriamo, z toho, čo som pred chvíľou povedal, vyplývajú. Čiže napríklad naše poňatie patriotizmu, nie etnicky šovinistický, nenávistný nacionalizmus či nebodaj rasizmus. Spája nás v skutku patriotizmus, demokratizmus, ochrana záujmov slobodnej a demokratickej Slovenskej republiky. Nie je to malé pojivo, lebo, ako som povedal, veľká časť obyvateľov je aj pod vplyvom ruskej propagandy, aj pod vplyvom domácich či už hnedých, alebo červených politikov domotaná a stráca istotu. Táto vláda vracia alebo potvrdzuje, že skutočnosť sa dá spoznať, dá sa hovoriť, že napríklad populistické rozdávanie peňazí nie je zdravé a keď sa k nemu siaha napríklad z dôvodu extrémnych zlyhaní trhu alebo extrémnej inflácie, tak si to ale povedzme, že zdravé to nie je. To je vec, ktorú si v skutku na tejto garnitúre cením, a teším sa, že, že nenastúpila vláda fiktívnej reality alebo falzifikovanej reality.
Treba povedať, že aj vďaka tomu sa môžu ľudia zdravého rozumu cítiť istejší, že aj napriek všetkej, všetkým útokom na zdravý rozum, či už od domácich nepriateľov zdravého rozumu alebo od tých exportovaných, je stále napriek tomu pre väčšinu občanov demokratická platforma a sloboda hodnotou, ktorú, ktorú posilujú. Že sme, takisto môžme s uspokojením sa obzrieť, že napríklad pri covide, ale aj pri ukrajinskej migrácii ukázala slovenská spoločnosť odolnosť, ukázala solidaritu a súcit. To sú veci, na ktoré treba byť hrdý a treba si ich pripomínať.
Dnes sa pri kampani bude znovu roznecovať nenávisť k nejakým inojazyčným ľuďom, ale práve preto si pripomeňme, že my sme schopní spolupracovať s migrantami, že sme schopní socializovať aj domácich sociálne nestabilných alebo znevýhodnených ľudí, len čas politickej scény chce ťažiť práve z opaku. Osobitne pozitívne vyznieva v tomto obraze mladá generácia a vzdelaní ľudia. Tí všetci budú rozumieť tomu, čo hovorí vláda pána Ódora a jej ministri, tak ako zväčša rozumeli tomu, čo sme, o čo sme usilovali my. Robili sme aj neobľúbené reformy, ktoré Ficova vláda celé desiatky rokov odďaľovala. Už sa tu spomínalo v mojom rezorte napríklad PCB látky alebo, alebo reforma národných parkov, alebo zonácia národných parkov, ktorá sa robí, iba kecalo celé desiatky rokov.
Celé tri roky mohla byť svedkom verejnosť a napokon aj dnešní členovia vlády pána Ódora úsilie, úsilia o čistenie Augiášovho chlievu a o otváranie odkladaných tabuizovaných systémových reforiem. A táto, predošlá vláda sa ich nezľakla. Hádam nikde sme popritom, že sa robili systémové reformy, nečelili takému spolitizovaniu napríklad pandémie alebo používaniu takých absurdných výmyslov a lží, akými bolo čipovanie obyvateľstva a tak ďalej. Celé tretina ohrozených občanov sa nechávala zviesť na riskantné a život ohrozujúce chovanie počas pandémie. To sú veľmi silné obrazy, na ktoré nesmieme zabudnúť. Boj o pravdivý obraz sveta, v ktorom žijeme, nachádzam v tomto programovom vyhlásení, a preto ho podporím.
A teraz veľmi stručne, lebo nám nevyhradil rokovací poriadok veľa času. Chcem povedať, že kapitola o životnom prostredí je stručná, ale je to triezve od vlády, lebo vie, že aký, akým časom disponuje a aké zložité problémy sa dlhé roky v oblasti životného prostredia neriešili. Chcem ich povzbudiť, aby naozaj neotáľali a pokračovali v rozbehnutých systémových zmenách. Životné prostredie potrebuje, náš zápas s klimatickou krízou to potrebuje, obyvatelia v tých dotknutých územiach to potrebujú a očakávajú to aj od tejto vlády. Ja verím, že sa téma životného prostredia stala už na Slovensku vážnou témou a že táto vláda vážnosť a naliehavosť tej témy nezametie pod koberec, neoslabí to, ale ju iba posilní. Ďakujem.

Pán Viskupič, pár otázok. Uznávate, že elektropohon je efektívnejší. Ja som o tom hovoril. K tomu ste sa nevyjadrili. To je vedecky preukázané o 100 %. To nie je málo. Toto má 40, elektropohon premieňa energiu na 90. To je viac než dvojnásobok.
Za druhé, uznávate alebo neuznávate, že je tu klimatická zmena, ktorá je spôsobená aj, aj mobilitou. Lebo vy vystupujete, ako by tie energie, tie jednotlivé pohonné látky boli rovnocenné. Ale to nie je pravda. To je ako by ste obhajovali nejaký pestcíd, napríklad ten, kvôli ktorému sme nariekali na ukrajinské obilie. Ten bol povolený u nás pred 3-4 rokmi. Sme jedli celý život tento pesticíd. A vy by ste hovorili, nie no, ako to že ho zakazujú? Prečo nie je voľná súťaž? Budete prekvapený, ale vo voľnej súťaži by vyhralo DDT, ktoré bolo zakázané po mojej mladosti zhruba. Ja som ho teda skrmoval vďaka nadšeniu komunistov z tohoto práškovania DDT celú svoju mladosť. Bola to jedovatá látka na ľudský organizmus. Klimatická kríza rozvráti našu civilizáciu, lebo spôsobí sťahovanie národov. Podceňovať to, že tu chcete zanechať jednu katastrofálnu situáciu našim potomkom. Ja viem, že voľby sú o pár mesiacov a klimatická kríza možno bude o pár desaťročí vrcholiť alebo bude sa prejavovať. No možno sa bude prejavovať už toto leto. Možno prídu zo Subsaharskej Afriky ľudia, lebo tam päť rokov nepr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Budem reagovať iba na predstaviteľov strany SaS. Na fašistov a podobných nie.
Jazdenie je, samozrejme elektrické efektívne a elektromobilita sa technologicky už presadila, tam nie je čo presadzovať. Povedal som vám čísla. Autá na ropné produkty akéhoužkoľvek motoru sa dokážu z nich získať maximálne do 40 % energie, to znamená, doslova keby ste urobili agregát na výrobu elektriny z týchto naftových produktov, tak by ste dvojnásobne jazdili na elektrinu, keby ste tú naftu premenili na elektrinu. Ale toto, o tomto je zbytočné diskutovať na pôde politického orgánu. Tuto, toto sa rozhodli automobilky. Toto vy chcete zvrátiť, ale tie rozhodnutia padli a tie automobilky nebudú udržiavať výrobu súčasne celé desiatky rokov, súčasne modelov s výbušnými motormi a s elektromotormi. Možno okolo roku ´50 už nebudú ani elektromotory, tá technológia ide ďalej. Vy by ste chceli nadiktovať, aby sa ďalej predávali, predávali ropné produkty. Lenže je tu klimatická kríza. Aha, chápem, strana SASKA neuznáva, že je klimatická kríza. Okej. No chápem, že tí, ktorí čítajú a čerpajú múdrosti zo Zem a vek a podobných, tak tí majú bludné predstavy o všetkom, ale SASKA by mala rešpektovať vedecké argumenty a vedecké poznatky celého vyspelého ľudstva. My... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.

Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Včera sme si povedali, ja som z mojej strany niečo o politickom kontexte tejto populistickej iniciatívy. Teraz by som chcel niečo v takom odbornom kontexte, lebo patrí sa a v tom čase, ktorý som mal vymedzený, som sa k tomu nemohol dostať. Ten prechod, ktorý stojí pred nami, je naozaj veľkou výzvou. Tak ako bol prechod od koní k pare, od pare k benzínu, teraz od týchto fosilných palív prechádzame k palivám, ktoré budeme získavať bez poškodzovania atmosféry. To je kľúčová výzva pre ľudstvo. Samozrejme, neupieram predkladateľom právo diskutovať o tempe a spôsobe, akým k tomu má prísť, ale iste sa všetci rozumný ľudia zhodnú, že toto je globálny proces. Ak z neho vyradíme Slovensko, no tak nebudeme tým, čím sme dnes, nebudeme najväčším výrobcom na počet obyvateľov automobilov a budeme možno vyrábať niečo iné. Teraz ale sme v dobrom slova zmysle zhodnotili nešťastné dedičstvo vojenského, strojárenského priemyslu a ďalšieho priemyslu. Istý zmysel tým nadobudol aj predimenzovaný ťažký priemysel, či sú to zlievarne, alebo, alebo hlinikárne, ale ferozliatinové hute a automobilový priemysel sa na túto dobu, veď nie je to naveky stal proste v istom zmysle našim vývesným štítom. Preto treba si uvedomiť, že práve tento automobilový priemysel už investoval stovky miliárd do vývoja nepretrochemických pohonov a predovšetkým elektrických. Majú totiž najvyššiu účinnosť. Treba si uvedomiť, že fosilné palivo, či je to benzín, alebo je to nafta, dosahuje maximálne, no zriedkavo je 40 % účinnosť. To majú len niektoré autá. Priemerne je účinnosť 30 %. Elektromobilita premieňa energiu na 90 %. To je skutočne raz sa bude na túto fosilnú mobilitu pozerať ako na neuveriteľný luxus, že si ľudstvo mohlo dovoliť jazdiť iba za 30 % energie a 70 % zničiť tej energie, vyslať ju do kozmu, lebo tam sú proste takto veľké sú trecie a tepelné straty pri spaľovacích motoroch súčasných a to aj tých veľmi vyspelých. Štvrtá generácia jednej japonskej automobilky dosiahla, chváli sa, 40 % účinnosť, ale opakujem, je to veľmi zriedkavé. Väčšina automobiliek ani nehľadí až tak veľmi na tú účinnosť. Proste bohatší ľudia si to zaplatia, majú veľkú mašinu, nejaké SUV, ktoré žerie a púšťa von tú energiu, ako sa len dá. Treba ale povedať a znovu zopakovať, je veľké klamstvo, ak sa šíri, že po roku ´35 tu nebudú jazdiť autá na výbušné motory. Napríklad už spomínané hybridy, ktoré spomínali viacerí rečníci, ktoré majú tie malé mestské hybridy majú tak 3,5 litra spotrebu a dosahujú hlboko pod 100g CO. Takéto, takéto vozidlá aj pri pokute, ktorá sa má po roku ´35 platiť za používanie výbušných motorov, by sa de facto dali užívať a hlavne, ale budú užívané autá, ktoré boli nakúpené dovtedy. Priemerný vek na Slovensku používaného vozidla, zakúpeného vozidla je 15 rokov. Kto si teda pred 1. januárom 2035 kúpi auto s výbušným motorom, tak pravdepodobne na ňom bude jazdiť ešte v roku 2050.
Dámy a páni, vy chcete strašiť ľudí, že už im berú priam z garáže naftový a benzínový motor. V skutočnosti hovoríme o polovici storočia. Aj po tomto dátume, ´35, sa Európa zatiaľ dohodla, že môžu jazdiť akékoľvek výbušné motory, ktoré dokážu jazdiť na CO neutrál paliva tzv. ekologické palivá, či už to budú syntetické alebo nejaké ďalšie druhy, ktoré dnes ešte nepoznáme alebo často skloňovaný vodík. Vodíkový pohon je veľmi aktuálne skúmaný a znovu jeho bariérou je nie veľmi vysoká výkonnosť, pretože aj vodíkový pohon dosahuje maximálne také zhodnotenie energie ako je benzínový alebo naftový. V takom prípade potom napríklad ak by sme vodík vyrábali z elektriny, čo je 100 % energie vložíme do vodíku a na jazdu z toho použijeme 30, tak to je dosť hlúpy výsledok, ak keď tú istú energiu vložíme do batérie a použijeme 90 %. Sú to jednoduché vedecky overiteľné čísla, ktoré nie sú nikým spochybňované. Keby bola efektívnejšia možnosť než je elektrina bezpochyby by ani politici Európskej únie nemali žiaden dôvod po nej nesiahnuť. Ak sa naozaj ukážu pochybnosti o pripravenosti Európskej únie na prechod na elektromobilitu o tom sa predkladatelia nezmieňujú, oni vytvárajú dojem, že keď včera sa neschváli, vy ste tu takú apokalyptickú atmosféru vytvorili. Dokonca sa odhlasoval špeciálny termín hlasovania. Nie je to pravda. O dva roky bude Európa diskutovať znovu, či ten termín 2035 sa neposunie a je možné, že sa posunie. Ja absolútne nenamietam, ak Európa zohľadní napríklad aj naše meškanie. Ja len obviňujem tých, ktorí to spôsobili. A naozaj nemusí si to brať za svoje dvojročný minister pán Sulík, pretože spôsobili to všetci, ktorí odvtedy, čo sa už automobilky pripravujú na elektromobilitu, nereagovali ako ministri hospodárstva a Slovenská republika je možno najhoršie pripravená, neviem celkom presne to porovnanie, ale vyzerá to tak, že sme medzi najhoršie pripravenými krajinami. A to rovnako z hľadiska tankovania, teda nabíjania, ako aj z hľadiska množstva elektromobilov, ktoré jazdia po našich cestách.
Európska únia už teda dávno vydala nariadenie, prostredníctvom ktorého motivovala automobilky v segmente osobných vozidiel ale aj dodávok k postupnému znižovaniu CO₂ a u nás platia maximálne úrovne priemerných emisií znovu registrovaných vozidiel každej automobilky v danom kalendárnom roku na úrovni 95g CO₂/km. Pre osobné autá 147g CO₂/km pre dodávky.
Ak ich automobilka prekročí však sú mnohé, ktoré prekračujú tieto limity, tak musí zaplatiť pokutu, ktorá je 95 eur za gram. Tento mechanizmus podobný ako je ETS vlastne vedie k tomu, že automobilky sa naozaj chystajú na elektromobilitu. Je zrejmé, že vyrábať autá čoraz s nižším dopadom na životné prostredie je náročné. Takisto je zrejmé, že sa často často dochádza k veľkým výkyvom v cenách. Ja si pamätám časy, keď barel stál 9 dolárov, to už je ťažko predstaviteľné. Pamätám si aj časy, keď stál 150 dolárov, neboli tak dávne. A teraz je to kdesi, kdesi pod 100. Je, pri takejto volatibilite ceny je, je ťažké predvídať ako bude sa vyvíjať cena týchto fosilných palív, keď sa, povedzme, niektoré zásoby budú blížiť ku koncu.
Svet by si koledoval, ak by zostal visieť na fosilných palivách nielen o klimatickú krízu a prehlbovanie tejto klimatickej krízy, ale koledoval by si o hospodársku nestabilitu. Keď nám technologické objavy umožňujú vytvoriť predvídateľnejšie zdroje energií, áno, poviete aj elektrina sa bude meniť, okej, ale elektrina môže naozaj byť získavaná z veľmi širokej palety, z ktorých niektoré sú obnoviteľné zdroje. Áno, jadro nie je takýmto zdrojom, aj keď sa ráta teraz k zelenej energii s prižmúrením oka. Jadro je, nie je obnoviteľným zdrojom, spaľujeme proste nejaký prírodný materiál, ktorého na zemi tiež nie je nekonečné množstvo. A tiež sa s nim dá hrať politická hra. Ale ostatné zdroje, ktoré pochádzajú zo slnka, z vetra, z morského príboja alebo z geotermálnych zdrojov, sú naozaj zdrojmi, ktoré aj keď sú nákladné a vyžadujú si počiatočné investície, ale samotnú energiu vyrába vlastne príroda.
Práve v tejto, v tomto kontexte tých emisných noriem vás chcem vyzvať, opustite bludnú, bludný nápad, že Slovenská republika sa pridá k tým štátom, ktoré pod rečičkami o nejakej väčšej voľnosti technologickej sa postavia proti opusteniu fosilných palív. Lebo de facto o nič iné v konečnom dôsledku nejde. My nevieme v tejto sále, prosím vás, zabezpečiť, že vodíková technológia bude výhodnejšia. To sú proste nezmysly, ja viem, že v tejto sále panuje, panuje u niektorých pacientov názor, že naozaj tu prikážu čokoľvek, ale celkom prax to nepotvrdí. To, čo mu navrhujem, aby ste sa venovali a ja som v tomto zmysle začal niektoré rozhovory ako minister, aj keď celkom na konci svojho pôsobenia a budem veľmi odporúčať novému pánovi ministrovi, aby v nich pokračoval, ak bude mať záujem. To sú rozhovory o emisnej norme Euro 7. Emisná norma Euro 7 je tak trošku v krátkom termíne. Pamätá, samozrejme, na ďalšie zlepšovanie ochrany ľudí pred dôsledkami mobility napríklad z hľadiska prachových častíc. Tie prachové častice, ktoré sa uvoľňujú pri brzdení napríklad vozidiel sú naozaj neodstrániteľné z ľudských organizmov. Sú veľmi malé, prenikajú aj bunkovou stenou, takisto prachové častice často azbestové, ktoré sa uvoľňujú pri brzdových obloženiach pri brzdení. Čiže v mestách už nedýchame toľko exhalátov ako kedysi za komunizmu, keď tu behali autá bez filtrov, ale malé prachové častice tie filtre nie sú zatiaľ schopné zastaviť.
V skutku počet rakoviny aj na Slovensku je alarmujúci a práve sa predpokladá, že malé prachové častice sú jedným dráždidlom, ktorý, ktorý môže. Ja viem, že každý kto nemal rakovinu povie, však mňa sa to netýka. No okej, ale verte, že naozaj rakovinová epidémia, ktorej, ktorej doslova čelíme, je veľmi výrazná. Takže ja chápem dobrý úmysel tých autorov Euro 7, ale tam vidím ochranu aj slovenských záujmov, preto aj mám signály, že automobilky potrebujú vyvíjať nové technológie a na toto nie sú pripravené. Preto apelujem na to, aby sme sa spojili v diskusii o Euro 7 a zabudli na, na naozaj nepoctivú kartu hrať kartou, že zastavíme elektromobilitu a udržíme alebo predĺžime biznis výrobcom fosilných palív. Toto je naozaj poctivá ponuka a ponúkam to teda, samozrejme, každému poslancovi, aby takto uvažoval, ale rovnako verejnosti, pánovi novému ministrovi a takisto odborníkom zo strany SaS.

Ďakujem. Richard Sulík, no argumentuješ dôvodmi, za ktoré môže všetky, ktoré si vymenoval, ministerstvo hospodárstva. Nie iba ty, samozrejme, bochráň, ale tak jak som povedal, že nie sú siete elektrickej energie, že, že my nevieme ani, ani napájať alternatívne zdroje, lebo sú úplne zanedbané, je budovanie sietí? No a kto ich má vybudovať, občan alebo aktivisti, alebo kto ich má vybudovať? Kto ich má podporovať? Že je extrémne pomaly stavaná jadrová elektráreň a ešte aj mizerne? A kto ju staval, kto za to odpovedal? Prečo sa stavala toľké roky? Prečo bola celá hrdzavá a musel si tam zasahovať? Však teda budovali, budovalo ju ministerstvo hospodárstva ako účastník celého tohoto podivného energetického monopolu, ktorý tu máme. Nie je pripravená sieť nabíjacích staníc. No a čo majú narásť na jar ako huby? Za to je zodpovedný štát, všade vo svete túto transformáciu podporuje štát a ministri hospodárstva a nie je to akcia na pol roka ako teraz vaša volebná kampaň, keď ste otočili o 180 stupňov.
Čo ma ale na tom mrzí? Ja akceptujem, kampaň je kampaň. Okej. Ale tu ste prešli na inú civilizačnú platformu, a to ma mrzí. Ja som v SaS-ke videl vždy obhajcov nepopulistických, nefašistických a prozápadných postojov. Vy teraz hráte muziku pre týchto ľudí. A ťažiť z tohoto vášho ústupku budú oni, nie vy. Vaši voliči chcú zajtrajšok, nie minulosť. Oni nepotrebujú kňukať nad tým, jak nám Sovietsky zväz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No neofašistické a postkomunistické sily, samozrejme, si užívajú, si robia nádej, že strhnú Slovensko späť do minulosti. K týmto ľuďom sa nebudem vôbec vyjadrovať.
Pokiaľ ide o pána Sulíka a stranu SaS a jeho urážky, osobné urážky, musím povedať len jedno, pán kolega, jednoducho keď niečo mňauká a kotí to mačatá, tak je to mačka. Keď budete pomáhať neofašistom, smerákom zavrátiť Slovensko od Európy a od Západu, tak jednoducho pomôžete im, sebe nepomôžete. (Reakcia z pléna.) Sebe nepomôžete a nepomôžete Slovensku. Nerobte to. (Ruch v sále.)

Dámy a páni, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv k samotnému politickému meritu veci.
Pre mňa je veľkým sklamaním, že Richard Sulík, ktorého strana kedysi sa orientovala na expertízu a na nepopulizmus, sa rozhodol vo volebnej kampani kampaňovať v prospech udržania petrochemického impéria Ruskej federácie u nás, na našom Slovensku. My potrebujeme sa zbaviť ruskej dominancie aj v plyne, aj v rope a ak niekto v Európskej únii by mal pripravovať elektromobilitu, tak to mal byť pán minister hospodárstva Sulík, samozrejme, aj pán minister hospodárstva pred ním a pred ním, a to, že to roky nerobili, dostalo Slovensko do situácie, že na elektromobilitu nie je ktovieako pripravené. Áno, je tu málo elektromobilov a je tu málo nabíjacích staníc. Ale ony nerastú ako huby a samé od seba a ony nepribudnú dokedy budú spaľovacie motory a dokedy budeme závislí na petrochemickej mobilite na spaľovacích motoroch. Samé od seba nepribudnú, ale zdá sa, že ruský záujem, ktorý kedysi nám podnietil na Slovensku takú rozsiahlu sieť plynofikácií, že sme jedny z najväčších na svete plynofikovaný a ktorý cez tieto energovody ovládal svoje kolónie. Tento Sovietsky zväz z nás urobil na dlhé roky vazalov.
Dneska, keď nás jeho dedič Putinove Rusko označuje za nepriateľov, tak znášame a naše deti možno budú znášať dôsledky tejto kolonizácie, energetickej kolonizácie Slovenska zo strany Kremľa. Táto vec mala znepokojovať Ficove a Pellegriniho vlády. No ale prečo by ich znepokojovala, keď boli proruské. Keď oni si tu Rusko, a sú dodnes proruskí, keď oni si tú ruskú dominanciu nad Slovenskom priali. Keď oni nahrávali udržaniu tejto dominancie. Nechystali sa ani náhodou na alternatívne zdroje energií. Nechystali Slovensko na žiadnu formu emancipácie od východných zdrojov energií, naopak.
No ale my teraz v 21. storočí, keď máme v susedstve vojnu, keď nás Rusko označilo za nepriateľskú krajinu a keď vyhlásilo vojnu celej, celému Západu, tak my teraz budeme odkladať prechod na zbavenie sa od petrochemickej kolonizácie? Ja viem, že niekto povie, že a teraz Čína, teraz tamtí a oni. No veď Európska únia neprikazuje, že by nemali byť vodíkové autá. Istá japonská firma už vyrába druhú generáciu vozidiel na vodíkový pohon a budú aj na slovenskom trhu, keby boli ministri hospodárstva pred, ktorí boli v predošlých rokoch na to mysleli a boli by tu nejaké možnosti na to jazdiť. Jednoducho táto veľká transformácia je v oblasti hospodárstva, čo je transformácia na emancipáciu Slovenska, na jeho skutočnú energetickú nezávislosť, tak táto transformácia mala byť na duši a srdciach každého ministra hospodárstva. A nie záujmy veľkého petrochemického gigantu, ktorého, ktorý je tu na konci rúry a ktorý má svoje politické záujmy. Ak sa slúžilo tomuto gigantovi, ak dnes sa robí kampaň pred jeho, pred jeho benzínkami, no tak to je naozaj výsmech. To naozaj nemyslíte vážne, páni a dámy. Toto sa robí kvôli nemu? Aby mal dlhšie spotrebu v tejto, v tejto našej krajine?
Čiže ja vidím tento politický rámec ako veľký, veľký, veľké sklamanie. SaS-ku ja som vnímal ako stranu, ktorá je prozápadná, ktorá je za udržanie Slovenska vo vyspelej Európe a za osamostatnenie sa od Ruska. A že to bude mať aj nejaké ťažkosti, no tak, tak každá transformácia má transformačné náklady. Keby tí ministri hospodárstva posledných 10 rokov aspoň alebo 20 rokov boli, aspoň trochu si priali slovenskú energetickú nezávislosť, tak už by sme niečo mali aspoň toľko, čo má Česko. Ale nepriali si, pracovali pre Rusov. Však aj ich strany vedome sa hlásili k Moskve. Ešte za čias Mečiara dokonca ruskí panovníci priamo podporovali, aby si ich slovenskí občania vybrali. Teraz, keď Rusi už začali otvorenú vojnu so Západom, teda horúcu vojnu, a s nami vedú energetickú vojnu, tak utekajme preč z tejto závislosti. A ak to vyžaduje náklady, zomknime sa celé demokratické spektrum, kde určite patrí aj strana SaS-ka, a zomknime sa, aby sme zvládli túto transformáciu. Pán minister Sulík bol ministrom hospodárstva relatívne krátky čas, preto mu vonkoncom nejdem vypočítavať, že či mohol napríklad viac dotovať elektroautá, no nemusel ich rovno zrušiť, tie dotácie. Ale dobre, bola to jeho politika.
Hovorili sme veľa o vodíku. Však prečo nie? Európska únia nezakazuje vodík. Dokonca aj to rozhodnutie, ktoré mimochodom neurobil, samozrejme, životné prostredie, urobil ho štátny tajomník ministerstva hospodárstva, ten hlasoval. Ale k tomu sa, k tomu hlasovaniu sa, samozrejme, môžme dostať. Ak niečo dokazuje, tak len babráctvo výboru pre európske záležitosti aj pána Oravca, ktorý tu sedí a ktorý dal tam prítomným politikom hlavne odkaz, nech sa držia Nemecka. A keď potom poslali správy cez naše zastúpenie, že teda Nemecko sa dohodlo s Európskou úniou, tak výbor hoci zasadal, neprijal žiadne stanovisko. Prosím vás, hádam nechcete, aby naši vyjednávači v Bruseli mali dvojtýždenné lehoty od výboru. Ak chcete riadiť exekutívu prostredníctvom výboru pre európske záležitosti, a dokonca výbor zasadá a naši zástupcovia, nie ministerstva hospodárstva, áno, ten pán štátny tajomník Kiča, ktorý sa tu skloňoval, zabezpečil o jeden deň oneskorenie hlasovania celej Európy, aby sa mohol láskavo vyjadriť výbor Národnej rady. No ale on aj mal rokovanie, ale nevyjadril sa. A poslal, poslal informáciu, že nech to považuje za tichú procedúru a nech koná podľa pôvodného rozhodnutia vlády. A toto platilo až do samotného hlasovania, všetky reči o nejakej, o nejakom zlyhaní a porušení ústavy sú úplný nezmysel. Ak sa niečo porušilo, no tak to bola komunikácia orgánov Národnej rady a nášho zastúpenia v Bruseli, ktorá akoby nerátala s normálnymi postupmi pri vyjednávaní. Nás sa, málo kedy sa niekde stalo, že by o jeden deň oddialili hlasovanie celej Európskej únie kvôli výboru pre európske záležitosti v NR SR. Ale tentoraz sa to stalo. A výbor na to kašľal. Čiže my sme robili, čo sa dalo, a v najlepšom vedomí a svedomí sme postupovali v záujmoch Slovenskej republiky.
A ako som povedal, v záujme Slovenskej republike určite nie je uchovanie ruského vplyvu, energetického, na našu mobilitu. A takto rozmýšľal aj pán minister Richard Sulík, ktorý ešte v júni ´22 podporil ukončenie spaľovacích motorov, nových teda spaľovacích motorov v roku ´35. Teraz sa to hodí ako populistická téma. Pán Sulík, vykašlite sa na populizmus, toto neni vaše, váš formát, vy ste boli strana, ktorá kritizovala populizmus, ktorý sa zažral jak rakovina do slovenskej politiky.
Teraz pár slov k tomu, k tej procedúre, na ktorú sa tu poukazuje. Teda ešte raz, definitívne hlasovanie robil pán štátny tajomník ministra hospodárstva, nerobil ho pán Kiča. A keď ste chceli riadiť z ministerstva hospodárstva alebo chceli ste, aby nie ministerstvo ŽP, no tak mohol dostať on pokyn. Prečo, prečo tak hlasoval? Podotknem ešte, že na zasadnutí európskeho, výboru pre európske záležitosti 15. 3. sa rokovalo vo veľmi hysterickom štýle, tam neboli dopredu materiály, neboli konzultácie s vládou, neboli konzultácie s automobilovým priemyslom. Viete, čo si myslí automobilový priemysel? Že vytĺkate politický kapitál. O pár dní bude konferencia, na ktorú sú pozvaní kapitáni európskeho, slovenského automobilového priemyslu a tí vám povedia len jedno, vy ste zišli z mysli, vy chcete, aby Slováci už nemali európsky trh s elektromobilitou, aby ho nechali Číňanom, lebo tie autá sem prídu. Tie autá Čína vyrobí, tak ich nebudú vyrábať Slováci. Alebo vy si myslíte, zastavíte svetový vývoj, poručíte větru, dešti jak boľševici. Neporučíte, vážení, sme členmi Európskej únie a hádam SaS-ka nejde tým štýlom, že teraz už hľadá argumenty na rozbitie členstva v Európskej únii. Lebo v tejto sále sedia odporcovia našej spolupráce so Západom a tí vám tlieskajú. Teraz budú s vami hlasovať. Tí sa tešia, že ste sa vydali na takýto chodníček.
Čiže výbor pre európske záležitosti 15. 3. prijal uznesenie, ktoré bolo v rozpore s dovtedajšou politikou ministerstva hospodárstva, bolo v rozpore s politikou slovenskej vlády a naletelo atmoške, ktorá náhle preletela médiami, pán Oravec zrejme bol ten, ktorý si to povšimol, že, ty, človeče, Nemci otáčajú, poďme z toho urobiť svoju tému. No lenže Nemci aj Taliani si, vážení, aby splnili svoje záujmy, jedni si vydobyli, aby Porsche sa ďalej predávalo aj s výbušnými motormi, aj keby mal benzín alebo nejaký druh biopaliva stáť 10 mariek, tým majiteľom luxusných rýchlych áut za 10 miliónov to bude jedno a Taliani si vydobyli biopalivá.
A čo sme si my mali vydobyť? Náš záujem je zbaviť sa ruskej ropy a nie predlžovať nadvládu ruskej ropy nad našou mobilitou. My sme mali byť prví, prví, vážení, tu mal minister hospodárstva biť na veľký zvon a už dávno to nie je len o vás, pán Sulík, to je o každom ministrovi hospodárstva. Však to boli kolaboranti s ruskými záujmami, keď nás nechávali v energetickom stopercentnom područí, až keď Rusi začali s nami vojnu, energetickú, tak sa tie čísla zverejnili a sa zrazu ukázalo, že sme najhoršie na tom v celej Európe. Horšie než pobaltské štáty, ktoré, prosím pekne, boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Čiže my sme boli energeticky takmer stopercentne ovládnutí prostredníctvom surovinovej základne bývalého Sovietskeho zväzu. A ministri hospodárstva Slovenskej republiky svojou nečinnosťou toto ovládnutie predlžovali.
Tak znovu sa obraciam na vás zo SaS-ky, lebo ostatní podpísaní alebo hlasujúci za toto my za to nestoja. Vy sa chcete otočiť a pridať sa teda k ruským záujmom? Vy chcete hlasovať s týmito ľuďmi o tom, že Slovensko bude zaostávať v eletromobilite, lebo viete o tom, že elektromobilita pôjde ďalej. Toto uznesenie bude v budúcnosti zrušené a bude len súčasťou vašej naozaj pomýlenej volebnej kampane.
Pred, počas rokovania na výbore pre európske záležitosti uistil iniciátor pán Oravec, že treba sa držať proste Nemecka, lebo inak v uznesení boli menované štyri štáty, čo pochopiteľne je dosť šibnuté, preto aj tie štáty mali iné záujmy a mohli rokovať inak. Ony neboli zaviazané, že vždy budú mať rovnaké stanovisko. A poslať niekoho rokovať tak, že drž sa týchto štyroch, znamená, že tú misiu, buď tomu nerozumiete, alebo konáte absolútne nezmyselne. Nemôžte poslať, že rokuj tak, aby si bol vždy zadobre aj so Zemanovou, so Sulíkom, aj s týmto, aj s každým. Lebo každý z nich si môže to stanovisko zmeniť a presne to sa stalo. Čiže pána Oravca žiadosť, aby sa hlavne držali delegácie Nemecka sa, samozrejme, zrútila v okamihu, keď Nemci vyjednali dohodu a vybavili si, že budú mať teda svoje palivá a svoje Porsche. A nato pán štátny tajomník informoval výbor pre európske záležitosti a konal naozaj bezodkladne. A výbor aj mal na druhý deň rokovať, a preto žiadal, aby hlasovanie sa odložilo. Skúste mi vysvetliť, že prečo výbor o tomto nerokoval. Prečo mu neposlal príkaz ako má ďalej postupovať, lebo zmenili sa okolnosti. Už tie štyri krajiny, ktoré boli v uznesení, vôbec nemali rovnaké stanovisko. Taliansko malo iné stanovisko, Česko už malo iné stanovisko, Nemecko už bolo dohodnuté, vzápätí sa dohodlo Taliansko. Celá tá štvorica sa rozpadla a nedalo sa takto rokovať.
V dopoludňajších hodinách dvadsiateho takto pred Európskou úniou na Rade ministrov, už 16. marca požiadala nemecká ministerka pre životné prostredie pani Steffi Lemke tohoto nášho zástupcu pána Kiču, aby bol prítomný na Rade ministrov a aby podporil nemeckú pozíciu. Čiže aby konal tak, jak ho zaviazal pán Oravec a ako ho zaviazal výbor. Však Nemecko z tých štátov bezpochyby je najdominantnejšie a máme aj najväčšie záujmy, obchodné a hospodárske záujmy, ktoré nás s ním prepájajú. Úrad vlády Slovenskej republiky bol v intenzívnej komunikácii v tej dobe aj so zástupcami zväzu automobilového priemyslu, ktorí uistili Úrad vlády Slovenskej republiky, že oni sú pripravení rešpektovať eletromobilitu od roku ´35 a sú pripravení na výboru elektromobilov a podporujú dokonca Green Deal, Európsku zelenú dohodu, a nemajú žiaden, žiadnu požiadavku na slovenskú vládu, aby ona rozbila to, čo oni už niekoľko rokov pripravujú. Navyše, ako by to aj mohla rozbiť? V momente, keď Nemecko odstúpilo od konfliktu v tejto veci, tak už nikto nemal blokačnú silu. Teda elektro, elektromobilita od samotných výrobcov nebola, nebola požiadavka rozbiť elektromobilitu od výrobcov, čiže čia je to, dočerta, požiadavka? Výrobcov petrochemických palív? Znovu sme pri tom, Orbána, MOL-u, čia je toto požiadavka? Áno, Putina. Prečo by to mala byť požiadavka Volva, ktoré ste vítali, pán, pán bývalý minister, osobne, ktoré vyrába len elektromobily, len elektromobily, ani jedno benzínové alebo naftové auto na Slovensku vyrábať neplánuje.
V dopoludňajších hodinách 25. marca Nemecko a Európska komisia dosiahli dohodu o kompromisnom riešení k nariadeniu. MŽP, teda zástupca MŽP pán štátny tajomník Kiča, ihneď ako mu tieto veci boli známe, informoval výbor pre európske záležitosti. V noci z 26. na 27. informoval o aktuálnej situácii tu na Slovensku a žiadal o doplnenie stanoviska Slovenskej republiky s ohľadom na dohodu Nemecka a Európskej komisie. V rovnaký deň na zasadnutí stálych predstaviteľov Coreperu požiadali zástupcovia Slovenskej republiky, aby bol bod o hlasovaní o zmienenom nariadení v rámci Rady ministrov pre energetiku posunutý na poobedie 28. 3. 2023, a to preto, aby slovenskí zástupcovia mohli získať stanovisko výboru pre európske záležitosti. Dňa 28. 3. konečne bol doručený do Bruselu materiál, ktorý konštatoval, že výbor nezaujíma stanovisko a že zástupca má postupovať podľa práve spomínaného ustanovenia o tichej doho... o tichom súhlase výboru s pôvodným stanoviskom, s ktorým vláda prišla.
Ak je chyba v zákone, bolo by namieste, alebo ak takéto nedorozumenia sú imanentné, potom by bolo namieste toto rokovanie, ale s iným obsahom, s obsahom, že zabezpečme nejaké logické postupy medzi výborom pre európske záležitosti a delegáciami. Lebo vyžadovať, že má dva týždne čakať materiály, je predsa, ale, páni, veď vy ste rozumní ľudia, to je dobrá sprostosť, to nemôže nikto myslieť vážne. Tam Nemci zmenili stanovisko a čo mal Kiča oznámiť, že o dva týždne vám poviem, čo Slovenská republika? Však nikto ho nepotreboval, tie naše hlasy neblokovali, nerátali a nemínusovali.