94. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď na moju položenú otázku. My sme vlastne už o tejto problematike sčasti hovorili na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Hovorili sme aj o regionálnom príspevku, ktorý sa vlastne poskytuje cez okresné úrady z vášho ministerstva.
Chcem sa opýtať, či je pravdou, že bolo pozastavené vyhodnocovanie týchto žiadostí, ktoré už boli podané na základe výzvy na rok 2023, to je moja prvá otázka. Tiež sa chcem opýtať, či vlastne plánujete aj niečo úplne nové. Lebo to, čo ste predstavili, je vlastne nadväzovanie na tie projekty, ktoré už boli rozbehnuté počas pôsobenia predchádzajúcej vlády. A tretia vec je tá, že či ministerstvo, alebo teda vy osobne, alebo prostredníctvom štátnych tajomníkov budete navštevovať menej rozvinuté regióny, aby ste sa teda osobne zoznámili s tou problematikou počas teda vášho obdobia pôsobenia vlády odborníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. K tej prvej otázke, ak by som vás mohol poprosiť o nejaké písomné stanovisko alebo otázku adresovanú priamo na nás a naše ministerstvo a určite sa k nej, určite sa k nej vyjadríme. Ja som túto vec už zadal tým odborníkom na ministerstve alebo úradníkom, ktorí sa tomu, tomu venujú. Takže ak by bolo možné nás písomne osloviť, dostanete obratom písomnú, písomnú odpoveď na túto otázku. Z tých informácií, čo zatiaľ ja mám, tak bola tam jedna výzva, kde bolo málo prihlásených. Čiže môže byť, že toto sa, táto problematika alebo táto otázka sa týka práve tejto výzvy, ktorá tým pádom musela byť zrušená, ale keď nám presne vysvetlíte, že o čo ide, o čo ide, tak sa na to určite pozrieme.
K druhej otázke. Tak to nóvum, ktoré chystáme, tak to sú prostriedky, ktoré sú práve z eurofondov. Ten systém integrovaných územných investícií. Operačný program Slovensko sa schválil už v novembri 2022 a nemáme v podstate vyhlásenú žiadnu výzvu, a preto je to akoby jedna z najväčších výziev pre mňa ako ministra investícií a úradníckej vlády, aby sme začali vyhlasovať výzvy z tohto nového programového obdobia čo najskôr. No a práve budúci týždeň začíname už vyhlasovať ale práve tie dopytovo orientované výzvy z pozície ministerstva investícií. Budú zamerané hlavne na tri kľúčové regióny, a to je prostredníctvom fondu na spravodlivú transformáciu Horná Nitra, Košický samosprávny kraj a Banskobystrický samosprávny kraj. A postupne začíname vyhlasovať už ďalšie výzvy v priebehu leta. My by sme chceli mať vyhlásené výzvy do konca septembra tohto roku v celkovom objeme približne dvoch miliárd eur už. Čiže momentálne budú prichádzať tie nové finančné prostriedky a treba dbať v samosprávach o to, aby sa projekty pripravovali, pretože tie výzvy začínajú už teraz postupne, postupne nabiehať. Čiže ten nástroj NRO je síce zaujímavý a dôležitý nástroj, ale keď porovnáme objem s eurofondami, tak sú to, samozrejme, zanedbateľné sumy, a preto by som možno aj odporúčal sa viac zameriavať potom na tie eurofondové výzvy, ktoré, ako som spomínal, vyhlásime už čoskoro.
A čo sa týka tých návštev regiónu, ja už som za tento mesiac absolvoval niekoľko návštev. Snažím sa každý týždeň byť v regióne, vždy niekde inde. Bol som už v Prešove, v Košiciach, na Hornej Nitre a budúci týždeň idem opäť do Košického samosprávneho kraja. Zároveň idem aj do Veľkého Krtíša, čo je moje rodné mesto, takže budúcu stredu budem, budem tam a budeme diskutovať práve aj o tom nástroji najmenej rozvinutých okresov, pretože tú problematiku mám v NRO navnímanú.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem odpovedať na sériu viacerých otázok, ktoré boli v tom istom znení podané, za pána ministra.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podčiarkuje, že vláda vo svojom programovom vyhlásení, predovšetkým v časti Prechod k zelenej ekonomike ako príležitosť venuje problematike riešenia zmeny klímy mimoriadnu dôležitosť. Krátkodobé aj strednodobé priority tejto časti obsahujú viacero opatrení spojených s témou zmeny klímy aj v nadväznosti na balík Fit for päťdesiatpäť, asi fifty five, predpokladám. Medzi opatrenia v oblasti zmeny klímy vyplývajúce z právnych predpisov Európskej únie patria Európsky klimatický zákon, Európska zelená dohoda, balík Fit for 55. Ich cieľom je smerovanie k uhlíkovej neutralite do roku 2050 v EÚ, takže aj na Slovensku.
Európska zelená dohoda predstavuje plán EÚ na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Aj preto bola založená už v roku 2020 Rada vlády pre Európsku zelenú dohodu, kde sa majú koordinovať všetky horizontálne aj dôležité oblasti, ktoré sa týkajú Európskej zelenej dohody a zároveň aj Slovenska. Jadrom Európskej zelenej dohody je legislatívny balíček EÚ s názvom Fit for 55, ktorý sa za klimatickú časť podarilo oficiálne prijať až v uplynulých mesiacoch. Ešte zostáva otvorená energetická časť tohto balíka. Slovenská republika sa aktívne zúčastňuje na príprave a tvorbe legislatívnych aktov v rámci tohto balíka, kde sme boli schopní presadiť niektoré oblasti do finálneho kompromisného textu, napríklad pri finančných nástrojoch a presadzovaní princípu technologickej neutrality, a nakoniec sme hlasovali za prijatie elementov tohto balíka. Konkrétne opatrenia boli nastavené a implementované najmä v sektoroch s najvyšším potenciálom znižovania skleníkových plynov, ako energetika, dekarbonizácia priemyslu, zvyšovania energetickej hospodárnosti budov.
Podpora týchto opatrení je realizovaná z viacerých podporných mechanizmov, napríklad plán obnovy a odolnosti a modernizačný fond. Medzi najväčšie úspechy môžem... môže pán minister zaradiť úspešné implementovanie dvoch našich nových dekarbonizačných nástrojov, modernizačného fondu a teda plánu obnovy spomínaného. Z nich sme naštartovali programy na dekarbonizáciu a modernizáciu teplárenstva, priemyslu a znižovanie emisií v rodinných domoch. V nadväznosti na európsku legislatívu a finančné nástroje s ňou spojené sme sa pokúsili na Slovensku posunúť ešte viac do popredia agendu zmeny klímy prostredníctvom historicky prvého klimatického zákona, ktorý privedie Slovensko do éry klimatickej neutrality.
Návrh zákona má svoje opodstatnenie v krytí tých emisií skleníkových plynov, ktoré nie sú legislatívne pokryté smernicou o obchodovaní s emisnými kvótami. V čom je tento návrh zákona inovatívny, je určite pevné uchopenie našich klimatických záväzkov a nastavenie silného rámca na ich plnenie. To považujeme za nevyhnutné, nakoľko v opačnom prípade bude Slovenská republika povinná nakupovať emisné kvóty pod nariadením a spoločnom úsilí. Ministerstvo životného prostredia preto navrhlo inovatívny prístup na základe definovania sektorových klimatických cieľov a ich plnenia prostredníctvom sektorových klimatických plánov.
Návrh zákona bol prerokovaný na hospodárskej a sociálnej rade dňa 3. 4. 2023. Nanešťastie sa nám ho stále nepodarilo predložiť na rokovanie vlády. To je však cieľom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky do najbližších mesiacov. Viac informácií ku konkrétnym opatreniam ministerstvo potom uvádza v ďalšej správe, ktorú by som vám odovzdal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Tabák, dobrý deň. To rozhodnutie, ktoré uvádzate, vyšlo z iniciatívy rodičov a rodičovské združenia ôsmich základných škôl prijali kódex zákazu používania smartfónov, aspoň tak sme tomu porozumeli. Školy sa k tomu pridali a v postate aj dnešné slovenské zákony umožňujú niečo takéto. Školský poriadok vydáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade a školský poriadok hociktorej slovenskej školy upravuje okrem iných aj podrobnosti o podmienkach na, teraz citujem, zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou a násilím. Teda je v kompetencii už aj dnes škôl na Slovensku, aby, alebo zainteresovaných strán tohto zákona, aby, ak by vyhodnotili používanie smartfónov ako rizikové, tak aby urobili nejaké obmedzenia a poprípade zákaz ich používania. A už aj dneska vlastne sú na Slovensku školy, ktoré to obmedzujú buď prostredníctvom školského poriadku, alebo inou dohodou s rodičmi, s deťmi.
A na úrovni štátu asi nechystáme takéto opatrenie. Keby som ja bol členom takejto rady školy, akože som roky bol v rôznych radách škôl, ale keby tá škola išla o tomto rozhodovať, tak by som sa to snažil netrivializovať na otázku zakázať alebo nezakázať. Tá bipolárna otázka podľa mňa nie je dobre postavená. Zákazy môžu byť užitočné a môžu byť neužitočné a aj povolenia môžu byť užitočné a neužitočné. Tam sa mi zdá, že dôležité je, či vedenie školy, učitelia v spolupráci s rodičmi, ako oni rozmýšľajú o využívaní, lebo smartfón je dobrý sluha a zlý pán, čím sú deti menšie, tým je väčšie riziko, že bude zlý pán. Čím sú deti väčšie, tým sa zvyšuje príležitosť, že to bude dobrý sluha, ale tam veľkú rolu zohráte s tým, že čo s tým robíme.
Inak povedané, keby som bol v rade školy, tak uvažujem keď tak o oveľa zacielenejších politikách, ak smiem také slovo, to znamená, nejakej zacielenejšej regulácii v zmysle, sú niektoré aktivity počas vyuč... počas dňa, počas vyučovania, keď je dobré ten telefón odložiť a, naopak, sú niektoré, keď z toho smartfónu vieme urobiť dobrého sluhu. Myslím, že tá regulácia sa týka totižto nielen škôl, týka sa rodín, týka sa tried, týka sa toho, kedy dieťa dostane prvý smartfón, to je, keby to dieťa smartfón nemalo, tak tomu neni vystavené, ale my ako rodičia im tie smartfóny kupujeme niekedy ako šesťročným, pričom veľa tých aplikácií je myslených na deti minimálne v tínedžerskom veku. A keď deťom ten smartfón nedáme, ale sami na ňom trávime čas, či sme ako rodičia, alebo ako učitelia, tak ten príklad a vzor je ďaleko silnejší ako akýkoľvek zákaz. Tak myslím, že tomuto sme všetci vystavení. Tak takto to vnímam.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, presne ako ste povedali, že my rodičia sme na tých telefónoch a tie deti nemôžu byť na tých telefónoch, tak sa to, vlastne ako keby sa to bije. Takže hovoríte, že napríklad ak by sa rodičia dohodli v Bratislavskom kraji, aby podpísali nejaký kódex, tak sa, vedia sa zhodnúť, že deti do tej strednej školy by nemohli mať ten smartfón, teda aspoň v školách by ho nemohli používať.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení prítomní, dovolím si odpovedať na sériu otázok s tým istým znením. Odpoveď pripravila pani ministerka.
Vážená pani poslankyňa, Okresný súd Bratislava I má v správe historickú budovu na Lazaretskej č. 3, ktorá sa dlhodobo nevyužíva. Budova je v dezolátnom a nepoužiteľnom stave a vyžaduje komplexnú rekonštrukciu. Prostriedky na jej rekonštrukciu a modernizáciu nie sú zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti. O ďalšom využití budovy pre potreby súdov sa bude rozhodovať ešte v priebehu tohto roka po vyhodnotení priestorovej realizácie súdnej mapy.
Ďakujem veľmi pekne.

No, tá cesta je zložitejšia, ja si myslím, ale je to cesta. To znamená, nemáme zriaďovateľov; zriaďovateľom stredných škôl na Slovensku prevažne je vyšší územný celok a zriaďovateľ pravdepodobne by vás odkázal, ako rodičov by odkázal už na konkrétnu školu a v rámci, v rámci konkrétnej školy existuje rada školy ako, ako, ako ten nástroj, ktorý rozhoduje o riadení školy. A z mojej skúsenosti, ja sa 20 rokov pohybujem v malom školstve, z mojej skúsenosti sú tie rady školy veľmi málo a slabo využívaný nástroj, tak ako ja tomu rozumiem, a tej príležitosti je tam už aj dnes oveľa viacej a ide o to, že aká silná je aj tá rada rodičov, ak taká existuje, a... ale ešte raz, ak je to zákaz alebo nezákaz, to môže byť aj veľmi dobré, ale aj veľmi hlúpe riešenie. Aj čisto pedagogicky, keď to môžem takto povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za vašu odpoveď, aj keď si myslím, že je nedostačujúca, lebo ja som chodila na Základnú školu Lazaretská a tá budova v tejto lukratívnej časti chátra niekoľko rokov a ja si myslím, že, že by sa to malo obnoviť, buď by tam bola opäť škola, proste je to škoda takejto krásnej budovy, že to je nevyužité. Takže dúfam, že budete nás informovať počas roka, že čo s touto budovou bude, lebo je to v Starom Meste, v centre Bratislavy a je to veľká škoda. (Reakcie z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, aby...

Tabák, Romana, poslankyňa NR SR
Ja som si to zisťovala. Ďakujem.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
... aby ste sa neprekrikovali.

Vážený pán poslanec, vychádzajúc zo súčasnej situácie implementácie a spoznania implementácie programového obdobia 2007 – 2013 je možné nedočerpanie prostriedkov z programového obdobia 2014 – 2020 až vo výške 5 % alokácie, čo predstavuje okolo 800 miliónov eur, pričom, samozrejme, MIRRI v spolupráci s podpredsedníčkou vlády a všetkými zodpovednými rezortami vykonáva všetky opatrenia na to, aby sa tento scenár nenaplnil a aby došlo k úspešnému vyčerpaniu všetkých zdrojov.
Máme k dispozícii momentálne 4,3 miliardy nevyčerpaných zdrojov, z tejto alokácie približne 1,1 miliardy môže ísť na kompenzáciu krízy spojenej s prílevom utečencov z Ukrajiny, pardon, 1 miliarda v súvislosti, 1,1 miliardy v súvislosti s energokrízou a 315 miliónov súvisiaca s prílevom utečencov z Ukrajiny. Dostávame sa na sumu približne 2,5 miliardy eur, ktoré sú, treba povedať, už zazmluvnené. To znamená, tieto prostriedky nedokážeme už nejakým spôsobom zazmluvniť na iné projekty, nevieme vyhlásiť už novú výzvu, kde by sme ich mohli nejakým iným spôsobom minúť. To znamená, my teraz musíme dozerať na to, aby tie zvyšné 2,5 miliardy eur, ktoré sú zazmluvnené v projektoch, boli aj zrealizované do konca roku 2023.
Tie flexibility, ktoré sa spomínajú, tak boli vyrokované s Európskou komisiou; týka sa to flexibility ohľadom energokrízy, ohľadom prílevu utečencov, flexibilita ohľadom presunu zdrojov do Slovak Investment Holdingu na finančné nástroje. Presun programového obdobia alebo možnosti čerpania prostriedkov sa nedá predĺžiť, ten je striktný a posledným dátumom realizácie projektu zo starého obdobia je 31. december 2023 s tým, že platby môžu byť ďalej procesované aj v priebehu budúceho roka, ale tie projekty musia byť do konca tohto roku vyčerpané. Takže nie je možné čerpanie predĺžiť, nedá sa ďalšie zdroje už presunúť, tie, tie voľné finančné zdroje, tie, ktoré sa presunúť dali, sa už presunuli na energokrízu alebo teda na ukrajin... ukrajinských utečencov. Momentálne sa musíme sústrediť na to, aby projekty, ktoré sú zazmluvnené z tej zvyšnej sumy 2,5 miliardy eur, boli do konca roka zrealizované. A práve v rámci tejto sumy sa nachádza tých potenciálnych 800 miliónov ako riziková zóna, rizikové projekty, ktoré sa už posledné mesiace nehýbali vpred, nedá sa s tým robiť v podstate nič, dá sa dozerať na ich čerpanie, na nejakú motiváciu toho, aby to dokončili do konca roku 2023 a v zásade tie flexibility, ktoré sme využiť mohli, tak sme aj využili.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Budem tlmočiť vašu prosbu pani ministerke, samozrejme.