94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som, ja už som včera vystúpil k tomu zákonu a chcel by som aj dnes rozšíriť svoje poznanie za posledných pár hodín. Totiž ten zákon, ten zákon prešiel podľa ministerstva životného prostredia štandardným legislatívnym procesom, štandard je pre nich to, a teraz neobviňujem pána ministra, ten je tam pár hodín, ale ľudia sa nezmenili, zmenil sa pán minister, takže je to, je to do radov ich, jeho zamestnancov. Štandardný proces podľa ministerstva životného prostredia je tak, je taký, že 15 minút pred rok.. pred hlasovaním o tomto zákone dostanú členovia vlády Slovenskej republiky internetovým spôsobom informáciu o tom, že idú schvaľovať nejaký zákon. Kolegovia, vráťte sa myšlienkou naspäť, všetky zákony životného prostredia boli robené tým istým štýlom, pod nátlakom, rýchlo, nečítame, nevidíme, vzletná myšlienka, chránime prírodu, všetci sa z toho tešíme, ale diabol sa skrýva v detailoch. A, a v ozaj že v prudkých, prudkých detailoch a nebezpečných pre spoločnosť. Podobne ako to včera bolo v zákone 543 o ochrane prírody, kde to je, ja som sa vyjadril aj pani podpredsedkyni Vašákovej včera, že to je najhorší zákon, aký sme mali v Národnej rade. Takéto brutálne ovládnutie slovenského vidieka, ako predviedli včera, včera pri predkladaní tohto zákona 543 o ochrane prírody, tak tu je ďalší pokus ovládnuť iný sektor. Čiže včera to bolo ovládnuť lúky, lesy, poľnohospodársku lesnú činnosť, zastaviť lesnú prevádzku, mať pod kontrolou ešte aj vašu záhradu, pretože aj na tej vašej záhrade, pokiaľ spadáte do Natury, musíte nahlásiť že 15 dní dopredu, že idete rýľovať. Ochrana prírody povie, že rýľovať nebudete, 33-tisíc pokuty, pokiaľ náhodou rýľovať budete, pardon.
Čo sa týka tohto zákona, ozaj ja som to aj na výbore povedal, že, že konečne sa niečo s tými odpadmi robí, však je to roky trvajúci proces, to nie je to, že je to otázka posledného, dvoch týždňov alebo roka, je to roky a roky. Ale tým, že boli prioritou národné parky a, ani nie tak národné parky, ale majetky v národných parkoch, ktoré sa bez, bez účasti ministerstva financií, ešte raz zopakujem, bez účasti ministerstva financií prevádzali z jednej organizácie na druhú organizáciu, eldorádo presunu nehnuteľností, tak teraz ideme, ideme, ideme ovlá... takto chceli ovládnu lesy, ovládnuť vidiek a teraz je ďalší pokus ovládnuť biznis s odpadmi. A hneď poviem aj prečo, preukážem, preukážem, že, že ako to je.
V tomto, v tomto zákone, pán minister, to, čo mu pripravili, hovoril o tom, že vraj to bolo prerokované s dotknutými organizáciami a s obchodom. Pán minister, ozaj že treba si urobiť poriadok na ministerstve, klamú vás. Klamú vás, klamú vás tým, že vraj to bolo prerokované. Áno, bolo to prerokované s veľkými nadnárodnými koncernami pôsobiacich v predaji potravín, pretože mám informáciu o tom, že tento návrh bol asi pred dvomi rokmi už navrhnutý aj na ministerstve hospodárstva, aj na životnom, aby sa zaviedli tie rýchle recyklovateľné alebo rozpadajúce sa sáčky, s čím ja súhlasím, ja som to aj na výbore, aj po výbore pánovi ministrovi povedal, a myslím, že všetci by sme súhlasili s tým, tu máme radi prírodu, aj keď je, sú tam nejaké výhrady ku, ku výrobe týchto sáčkov, či tieto zložky sú ako mikroplasty vo výsledku zdravé, nezdravé, to už je ozaj že vysokoodborná téma. Ale v princípe asi by sme súhlasili aj z pohľadu toho, že každý z nás, ktorý uznáva spôsob likvidácie organického odpadu kompostovaním, vie, a hlavne je to pri veľkých kompostárňach, že ak sa, akonáhle sa dostane nejaká plastová taška z obchodu, tak ten kompostér nám zničí. Proste nie je možné pokračovať ďalej. Tie sáčky sa navíjajú na tie, na tie vretená, ktoré drvia ten odpad, takže s týmto môžeme súhlasiť. A ja som si myslel, že to bude iba jeden problém a tak sme sa aj dohodli, že posunieme účinnosť 1. augusta, kedy je navrhovaná účinnosť zákona od 1. júla, na budúci rok napríklad alebo o dva roky. O dva roky som navrhoval, aby sme tú povinnosť tých recyklovateľných sáčkov dali o dva roky hlavne z dôvodu toho, že menšie, menšie obchodné jednotky, súkromné jednotky a hlavne na, na čom, čo, čo najviac trápi, je, najväčší slovenský obchodný reťazec, a to Jednota, mali by s tým vážny organizačný aj finančný problém. To, že hovorím pravdu, pán minister, je tu oficiálne stanovisko COOP Jednoty a zväzu slovenského obchodu, ktorí nesúhlasia s týmto.
To znamená, keby to bolo prerokované, tak vyšlo by súhlasné stanovisko a bolo by len povedané, prosím vás, tak to nejako posuňte alebo nejak nám tu zlepšite. Ale nie, oni s tým nesúhlasia a odvolávajú sa na to, že čo sa týka odpadov, tak my sa, my by sme sa mali riadiť, my by sme sa mali riadiť smernicou európskej, Európskeho parlamentu a Rady 2015/720, ktorou sa mení smernica 94/62 ES o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, kde sme mali dve možnosti. Alebo prijať opatrenia na zníženie priemernej ročnej spotreby biologicky nerozložiteľného, nerozložiteľných ľahkých nákupných tašiek na 90 kusov na občana do roku 2019 a 40 kusov do konca roku 2025. Čiže my sme v období do 2025. Alebo druhá varianta, zabezpečiť, aby od, od konca roku 2018 neboli ľahké plastové tašky ponúkané nakupujúcim zadarmo. Slovenská republika vtedy pla... vtedy aktuálne ministerstvo životného prostredia a ministerstvo hospodárstva (rečník si odkašľal), pardon, zaujali také stanovisko, že si vybrali alternatívu bé, že sa nebudú tie tašky ponúkať zdarma. To je pravdou, tak to je a tak to vieme, že to funguje aj dnes. Zrazu, zrazu táto pozícia neplatí, to znamená, hovoríme o goldplatingu, kde sme sa ešte aj v predchádzajúcich vládach zaviazali, že goldplating vylúčime z konania v rámci legislatívneho procesu, ale vidíme, že, že funguje ďalej, tak ako v iných rezortoch.
Čiže aj keby sme boli, boli tú prvú variantu prijali, stále je to rok 2025. Takže pokiaľ by sme chceli vyjsť v ústrety a nieže vyjsť v ústrety, ale aspoň trochu pomôcť tým chudákom malým predajcom potravín, ktoré ozaj žijú doslova z ruky do huby, tak by sme mohli zmeniť účinnosť povedzme týchto tašiek a ja si myslím, že asi každý príčetný z nás by za to zahlasoval na rok 2025. Čiže toto je, to by som považoval za taký technický problém.
Ale teraz ideme ku inému problému, a to už je problém, problém, ktorý, ktorý ma dvíha zo stoličky, a to je problém tých preventívnych opatrení § 37, áno, bod 44 § 37, ktorý sa dopĺňa odsekmi 11 až 18. Bod 11. Inšpekcia uloží poriadkovú pokutu 1 000 až 100 000 eur. Môžeme polemizovať o tom, že aké budú pravidlá na určovanie pokuty, ale ja si myslím, že v tomto smere inšpekcia bude vedieť alebo nadstaví si nejaké pravidlá, tu až taký problém nevidím. Ale potom v § 12 už, už to začína sa ísť tvrdšie, a tam, a tam už sa navrhuje to v zákone, aby sa odobrala funkcia štatutára konateľovi, konateľovi spoločnosti, ktorý nedodrží nejaké pokyny alebo rozhodnutia ministerstva životného prostredia. No to už je opatrenie, s ktorým sa súhlasiť nedá, pretože tie skládkové spoločnosti, tie firmy nemajú iba, iba činnosť jednej skládky a nič viac. To môže byť kľudne veľká akciovka, ktorá má jednu z maličkých činností nejaké skládkovanie. A ešte aj ešte doteraz by som to, stále som si, tak som si naivne včera myslel, a za to sa chcem všetkým ospravedlniť, že som bol včera naivný, a som si ozaj myslel, že to je vyložene v dobrej viere robené, až pokiaľ sme včera po skončení rokovania nezačali hľadať, ako prebiehal celý legislatívny proces. A došli sme k medzirezortnému pripomienkovému konaniu.
Nám hlavne pravá strana, Demokrati, vytýkajú, že porušujem Aarhuský dohovor, že ľudia nemajú právo k informáciám, nemajú sa právo vyjadriť, a teraz si povedzme, ako tí istí ľudia dodržujú pravidlá Aarhuského dohovoru. V rámci MPK bolo uvedené jedným takýmto, malou vetou, že, že môže byť navrhnuté vylúčenie z funkcie štatutára. V MPK namietalo ministerstvo spravodlivosti vylúčiť, asociácia zamestnávateľských zväzov, tam bolo asi 300 alebo koľko zásadných pripomienok, tento bod vylúčiť, lebo to je vážny zásah do, do predmetu podnikania. A namiesto toho, aby túto maličkú jednu vetu vylúčili, tak oni si na tom ministerstve dali toľko roboty, a samozrejme po ukončení MPK, a predložili to 15 minút pred hlasovaním a niekoľko hodín pred rokovaním Národnej rady, že to ešte rozšírili, rozšírili to a poriadne zahustili, aby konečne dosiahli svojho, svoje, že keď sa nám nepodarí ten vidiek, tak ovládneme aspoň biznis s odpadmi. Toto je cieľom, toto je cieľom. Tie pokuty sú len zásterkou toho, aby sme dosiahli totálne ovládnutie biznisu s odpadmi. A poviem prečo, a toto asi pán minister mi ťažko vysvetlí alebo, alebo mi povie, že nám pravdu.
Viete, koho zaujíma zrušenie konateľstva? No len u zdravých firiem. Firma, ktorá, ktorá opakovane neplatí svoje záväzky, firma, kde je návrh na reštrukturalizáciu, ktorá je v konkurznom konaní, alebo kde je povolený odklad exekúcie, alebo proste každá firma, ktorá je chorá, tak tej nezoberieme konateľstvo, nech sa ten chudák vytrápi sám, však raz, raz si s ním poradíme. Ale firma, ktorá je zdravá, tak tej zoberieme konateľstvo, lebo o to máme záujem. Veď tam je majetok nezaťažený ničím, hej, tam môžeme proste si sadnúť na to a pekne si ju ovládnuť, a potom ktorí, tí, ktorí sa pohybujete v tomto prostredí biznisovom, viete, že tých firiem nie je veľa na Slovensku, je len pár, a títo si pekne nájdu cestičku, ako tieto, tieto skládky získať a skládkový biznis, viete dobre, že biznisom 21. a 22. storočia sa začne naplno rozvíjať pod kontrolou jeden, dvoch alebo troch ľudí.
Takže o čo, o, o jakých, o jakej ochrane prírody sa tu bavíme? Prečo, prečo, prečo robíme, robíme všetko preto, aby sme, aby sme, koľko času mali tí poslanci na to, aby si prečítali. No ja mám to nešťastie, že mám asistentku, ktorá sa, keď ja som tu, ona sedí tam a potom do večera tu sedíme, a vy, ktorí tu, ktorí tu sedíte, viete, že ja skôr ako o ôsmej stade nejdem a nad tými zákonmi sedím a ideme do úplných detailov. Lenže majú smolu, že my ozaj tie zákony čítame. A oni sa spoliehali na to, že nebude idiota, ktorý to prečíta, strašne komplikovaný zákon, odseky, odstavce, paragrafy neviem kde, lebo ozaj treba nad tým hodiny sedieť. Máte smolu, toto je nič iné ako zákon na ovládnutie odpadového biznisu, to je celé. Tie pokuty, všetko, sú len zastierkou toho všetkého. Tak ako som včera, včera som nazval zákon 543 ako ekodiktatúra, tak toto je zákon o biznisovej diktatúre v rámci Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na rozpravu evidujem tri faktické poznámky.
S prvou vystúpi pán poslanec Taraba.

Kolega Karahuta, ja si myslím, že sme dospeli do štádia, že ministerstvo životného prostredia treba rozprášiť od A po Z, tak jak je, a postaviť nanovo. To ovládli lobistické skupiny, obyčajné protislovenské živly, ktoré nemajú nič iné za úlohu, len tu cez ekoterorizmus likvidovať priemysel, likvidovať poľnohospodárstvo, likvidovať všetko. A ja sa pýtam, dokedy tu budeme týmto budajovcom, ktorých tam on natlačil aj s tým Kičom, cúvať? Toto robia vždy. Takto urobili plastové fľaše, obyčajný podvod na spotrebiteľovi. A môže si byť Budajko istý, že po septembri sa do toho pozrieme do detailov a pôjdeme do takých detailov, že aby nebol on prekvapený sám. Tak jak je podvodný politik, ktorý si postavil politiku na boji s komunistom, eštebák, tak takto sa on tu tvári, že je nejaký environmentalista. Toto je nič iné, len ovládnutie všetkého biznisu, ktorý je vlastne v rámci životného prostredia, naťahali si tam vlastné mimovládky a jednoducho teraz sme vo fáze, ja som rád, že aspoň sme na to došli, všetko, čo dôjde z ministerstva životného prostredia, nemá nič so životným prostredím. To je len protežovanie úzkej skupiny ľudí, ktorá si tu natiahla stovky miliónov do kadejakých pofidérnych mimovládok, likvidujú priemysel a myslia si, že my sme tu padnutí všetci na hlavu, že nebudeme to čítať, budú tu meniť 15 minút pred tým, ako sa o niečom ide hlasovať, a vždy to dajú do tých vzletných rečí, ako ideme chrániť my celé životné prostredie viac jak Čína. Jednoducho to ministerstvo po týchto všetkých zákonoch, ktoré tu boli v skrátených konaniach a saskári to vždy podporovali, azbest riešili, riešili PET fľaše v skrátenom, vždy vylúčili verejnosť.
Takže, pán minister, stiahnite tieto veci. Ak nie ste v tom s nimi, s tou čvargou, ktorá tam je, stiahnite to, zoberte si to, neprejde vám to tu.

S tým plne súhlasím, neprejde to tu.
S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa.

Úradníci – podvodníci, je to jasné, myslím si, že tento pojem od včera a od dnes môžme úplne slobodne používať minimálne na margo úradníkov ministerstva životného prostredia.
Som rád, Jaro, že si sa pozrel tiež na ten legislatívny proces pri tomto návrhu zákona, pretože včera ja som takisto spomínal ten o ochrane prírody, že proces prebieha. Tvrdili nám na výbore úplne niečo iné. Tvrdé klamstvá, ale že tvrdé. Dostali sme email, poslanci, neviem teda, či si ho čítal, ja som si to dneska všimol, že nám prišiel, a ktorý nám potvrdil to, že my sme legislatívu dostatočnú prijali už v roku 2019, ona platí od 1. 1. 2020, ja som to vlastne včera v rozprave rozprával a pýtal som sa, jak je to možné, že tu je dneska na stole otázka hlucháňa, otázka pokuty za hlucháňa, keď jedna z najprísnejších noviel bola už prijatá v roku 2019. Robili rozbor právnici, podľa toho mailu, čo som videl, má to každý poslanec, pokiaľ viem, čo som videl ten rozdeľovník, každý si to môže pozrieť, a je tam potvrdené, že naozaj ochranárom sa dali do rúk nástroje, cez ktoré vedia vstupovať do procesov, cez ktoré vedia vstupovať aj do programov starostlivosti o lesy a cez ktoré vedia vstupovať a obmedzovať túto činnosť aj na margo hlucháňa. A my tu máme dneska rok 2023 a tu nás ide niekto klamať? Nejaká banda úradníkov, že nám hrozia zase pokuty za hlucháňa? Čo to má znamenať? Drzé, ale odporné klamstvá na úrovni výboru a dokonca aj na úrovni pléna Národnej rady. Toto proste nemá historickú obdobu. Naozaj, úradníci – podvodníci.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Štefan Kuffa.

Pán Karahuta, správne si to podotkol, hej, ten náš postoj, alebo ja by som povedal to takto, trošku to zmením. Ten postoj Bratislavy vo vzťahu ako k vidieku. Slovensko je agrárnou krajinou. Ty vieš veľmi dobre, že viac než 50 % obyvateľstva žije na vidieku. To Slovensko, to nie je len Bratislava. Na tom vidieku, slovenskom, sa veľmi ťažko žije. A v poslednom období zažívame také skutočnosti, že tie bratislavské lobistické skupiny siahajúce až po ministerstvá vykrádajú vidiek, oberajú ľudí o pôdu, o les, to je úplne čosi strašné. My keď sme boli na východe Slovenska, tí chlapi, ktorí tam pracujú v lesoch, štyri hodiny nám v kuse nadávali. Štyri hodiny v kuse nám nadávali. Tak ako kolega to predo mnou ako spomenul. Celé ministerstvo životného prostredia bude sa potrebné detailne na to pozrieť a na tie rozkrádačky, ktoré sa tuná ako robili. V priamom prenose. Tuná minister takto včera, keď sme tu mali zákon o ochrane prírody, ani nepríde, ani sa neunúva. Čo nás dneska zdržiava tuná? Celý parlament je tuná zablokovaný a my týchto úradníkov tuná, máme tuná na nich reagovať a strácať tuná čas, prosím vás pekne.
A čo sa týka odpadového hospodárstva, zopakujem to len, to je moja, môj postoj ako k tomu, najekologickejšie je neprodukovať žiaden odpad. Nie 90 tašiek alebo ľahkých tašiek pre obchod a podobne, žiadne tašky. Ty si dones tašku z domu. A najlepšie je, aj výrobcovia aby sa nad tým zamysleli, môžu byť papierové tašky, plátené tašky, také, ktoré sa rozpadnú. My nie sme zvyknutí sa zodpovedne správať, ľudia. Zoberie obal z plechovky, ten hliníkový, a hodí to na ulicu. Nieže, a plná príroda je toho, tak je zaťažené životné prostredie, nezodpovednosťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reagovať bude na faktické pán poslanec Karahuta.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Vidíte sami, kolegovia, že sme sa dostali do, do pasce, do pasce. Mňa veľmi mrzí, že sa zneužíva a to ozaj také to vnútorné, také to, také cítenie k tomu životnému prostrediu, k tomu všetkému, ktoré každý jeden z nás má. Zneužíva sa a vyložene sa takýmito vecami zasahuje do tej, do tej, ozaj najintímnejších častí tých duší tých mladých ľudí, ktorí si myslia, že to je správne, že tak sa to má robiť. Ale nevidia, že tu je ozaj jedno škaredé ovládnutie či už vidieka, alebo odpadu, a takto môžme ísť ďalej. A zrazu, keď sme predložili zákon, zákon o, stavebný zákon, kde chceme spraviť poriadok, tak už je zle. Poriadok nie. Poriadok nie, lebo nebudem môcť vypaľovať. Tak toto, toto, kolegovia, hádam nechceme.
A ja ešte, ja by som ešte rád pána ministra vyzval, aj viem, že včera bol v Bruseli a viem, že má veľa teraz práce, keby, keby ešte povedal, ktoré ustanovenie zákona, ktoré teraz predkladáme, hovorí o tom súde, lebo sme to hľadali, ja som zabudol v rozprave povedať, kde sa rozpráva o tom súde. Tak včera som hľadal toho hlucháňa asi 20 minút a som ho nenašiel, asi mal dovolenku, tak takisto by som poprosil, že ktoré ustanovenie hovorí o súde, kde riešime tie, ktoré konkrétne ustanovenie toho zákona rieši, rieši ten súdny spor, ktorý máme s Európskym súdnym dvorom, pretože sú to obrovské peniaze, hrozia nám pomaly denné pokuty. Takto toto by malo byť gro toho zákona a nie, nie ovládnutie odpadového biznisu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, o slovo požiadal pán minister, máte slovo.