94. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za tvoju rozpravu. Ty si hovoril, že si sedel niekde medzi, medzi predkladateľmi a medzi tými, ktorí boli s nimi diskutovať, a boli to zástupcovia škôl. No ja som tiež niekde medzi tými, ktorí sú za, a tými, ktorí sú proti tomu, aby sa to zaviedlo takýmto spôsobom. Ale som jednoznačne na strane tých, ktorí chcú tretiu hodinu telesnej výchovy. Čiže ja som navrhoval aj predkladateľom, aby spravili taký kompromis, že nech to je tak, ako to navrhli, ale odložme to vzhľadom k tomu, čo žiadajú školy, odložme to o rok. Pani prezidentka teraz žiada odklad o dva roky. Ja som hovoril, že tie školy sa predsa len lepšie, hlavne personálne môžu s tým vysporiadať, keď to bude odložené aspoň o rok. Takže ja som sa aj preto zdržal pri hlasovaní, keď sa schvaľoval ten zákon. Treba jasne povedať, že problém nastal na strane ministerstva, kedy s Karolom Kučerom nekomunikovali takým spôsobom od roku 2020, aby mu pomohli to presadiť do toho učebného procesu, aby, aby mu pomohli presadiť tú tretiu hodinu, a dostali sme sa do štádia, kedy sme na konci volebného obdobia a je to predložené takýmto spôsobom. Ďakujem.

Pán poslanec Kašper s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru, ty si na jednej strane povedal nejakých zástupcov siedmich organizácií, len pri všetkej úcte si myslím, že oni nezastupujú úplne všetkých tých, ktorých sa to týka, pretože viac ako polovica tých zriaďovateľov alebo škôl, alebo učiteľov s tým nemá absolútne žiadny problém. Môžeme hovoriť o desiatkach primátorov, o stovkách učiteľov, môžeme hovoriť o desiatok tisíc detí a o státisícoch rodičov, ktorí to chcú a ktorí si to želajú a pre ktorých je to veľmi dôležité, a aj pre nás, lebo zdravie a pohyb detí je najviac. A rozumiem tým školám, že každá zmena je bolestivá, ale, tak ako tu už povedal aj môj predrečník, tak, bohužiaľ, ministerstvo školstva nás od roku 2020 úplne ignorovalo. Už v roku 2021 sme dali jednohlasne žiadosť na ministerstvo a uznesenie výboru, aby takéto niečo pripravili od roku ´22, aby tri hodiny telesnej výchovy boli v rámcových učebných plánoch. Len, bohužiaľ, tí, ktorí mali za to najviac bojovať, tak tí na ministerstve boli vždy proti tomu a proti zvyšovaniu trom hodinám. Nehovoriac o tom, o Rakúsku, kde je od septembra z troch na päť, v Maďarsku päť, v Poľsku štyri a tak ďalej. Takže čakali sme tri roky. Určite to nie je narýchlo, určite to tie školy vedeli a vedia. Veď vo februári alebo v marci sa už schvaľovalo prvé čítanie. Hovoríme o tejto téme už naozaj tak strašne dlho, že čakať ďalej už nemá význam. A posúvať tento termín o ďalšie roky by zase znamenalo to, že by k tomu nikdy nemuselo dôjsť.
A ty, pán predseda výboru, si ešte povedal veľmi dobrú vec, že už keď sa to teraz schváli, tak už sa to bude ťažko rušiť potom v ďalšej vláde. A to si presne trafil klinec po hlavičke. Takže aj to je jeden z tých dôvodov, kedy to treba urobiť naozaj teraz. Každá škola sa s tým určite vysporiada a nemusí to byť len v telocvičniach, ako tu je niekedy umelo podsúvané.

Pán poslanec Kučera s faktickou poznámkou.

Ďakujem. Richard, hovoril si teda o siedmich najväčších organizáciách. nechcem to nejak bagatelizovať, takisto ako hovoril Igor Kašper, ale Slovenská komora učiteľov uvádza, ja len poviem fakty, 3 500 členov, čo je vlastne podľa sčítania obyvateľstva 117 000 učiteľov a odborných zamestnancov. Takže podľa tohto to predstavuje 3 %. Združenie škôl Slovenska udáva 364 členov z celkového 2 200 základných škôl, čo je 16,5 %. Stredné školy si spomínal, že sa k tomu vyjadrovali, tak novela nezahŕňa vlastne stredné školy vôbec zatiaľ, čiže tam tá povinnosť nie je. Súkromných škôl je zhruba 10 %, cirkevných škôl je takisto 10 %. Ešte raz, nechcem tým povedať, že určite tieto organizácie majú čo povedať do toho, určite áno, však sme s nimi dvakrát sedeli, ale ešte raz opakujem, že nezastupujú naozaj všetkých. A oproti tomu stojí naozaj 84 % rodičov, ktorých podľa štatistiky vlastne vypracovaných ministerstvom školstva už v roku 2021 hovoria o tom, že sú za to, aby bola tá tretia hodina telesnej výchovy. Čiže školstvo si dá vypracovať aj takúto štatistiku, od ´21 vlastne s tým nič nerobí. Neviem, načo si potom platíme z našich, by som povedal, peňazí takéto štatistiky, keď načo sú dobré. A my sme naozaj tri roky sa snažili toto korektne komunikovať. Mohli sme byť dneska úplne ďalej s touto témou a dnes nemusel o tom rozhodovať parlament.

Pán poslanec Vons s faktickou poznámkou.

Ďakujem. Ja rovnako ako kolegovia plne rešpektujem ten názor tých predstaviteľov tých škôl. Majú, samozrejme, na to právo a chápeme aj to, že im to spôsobí nejaké problémy. Ale, tak ako odznelo aj od mojich predrečníkov, teda ktorí už predtým hovorili, skutočne že my vlastne v mnohých veciach napĺňame to, k čomu nás zaväzuje to, že sme v Európskej únii. Európska únia nám v roku 2008, v rezolúcii nás vyzvala, aj všetky členské štáty, aby každá krajina mala minimálne tri hodiny telesnej výchovy. Čiže ten problém, ktorý teraz tuná riešime, nespôsobujeme my, ktorí sme s týmto návrhom zákona prišli, ale tí, ktorí boli nečinní celé tie roky. To znamená nielen ministerstvo, ktoré zaklincoval pán Gröhling, ktorý to už úplne naplno ukázal, že ako im záleží na tom, aby tá tretia hodina bola. A, presne ako už bolo povedané, tieto problémy nemuseli byť, keby sa to bolo vyriešilo v roku ´21 alebo aj ´22. Takže predstavitelia týchto organizácií, ktorí, samozrejme, vyjadrujú tú nespokojnosť, tú nespokojnosť nech nesmerujú na nás, ktorí sme s týmto návrhom prišli, ale na tých, ktorí nekonali.
Zároveň, samozrejme, tak ako, dá sa povedať, vytvárajú tento tlak, aby sa to nejakým spôsobom odsunulo, môžu vytvárať takýto tlak aj na to, aby sa táto tretia hodina dofinancovala, aby to nebolo na úkor možno niektorých tých hodín, ktoré, ktoré možno budú musieť obetovať. To znamená, ten tlak treba spraviť na to, aby táto tretia hodina bola dofinancovaná, pretože už častokrát tu odznelo, že prevencia je oveľa lacnejšia ako, ako potom liečenie. A ja sa ospravedlňujem všetkým tým riaditeľom, ktorí tie problémy budú mať. Verím, že to zvládnu.

Pán poslanec Vašečka, môžete reagovať na faktické.

Kolegovia, ďakujem, veď sme na jednej lodi, samozrejme, to, čo vnímame ako problém, problém je, že deti a mládež majú málo pohybu, a teda aj my dospelí často. Ja viem, že keď som chodil na základnú školu, tak som prišiel domov zo školy, zakričal som také preventívne: „nemáme žiadne úlohy," nebola to vždy pravda, hodil som tašku do chodby a bežal som von s kamarátmi hrať futbal alebo bicyklovať, alebo len tak behať, alebo sa guľovať, keď bola zima. Naše deti dnes, keď som otec, tak bývame na kraji lesa, pri lúke a ja ich vždycky vyháňam a hovorím, že keď nepadajú sekery, čo robíte vnútri. Padajte von sa hrať. Takže sa snažíme ten pohyb. A treba povedať, že nie všetok pohyb sa má diať alebo deje v škole. Áno, bohužiaľ, ten pohyb v bežnom živote vo voľnom čase, v rodinách je zanedbaný, a preto to prenášame na školu. Takže chceme, všetci chceme viac pohybu pre deti, aj títo predstavitelia týchto školských asociácií, združení povedali a pochválili dobrý úmysel predkladateľov, súhlasia s ním. To vyjadrili úplne jasne. Takže nejde o to, že by to nechceli alebo že by to niekto nechcel. Ide o to, aby sme to urobili dobre a nie zle.
Problém je, že ak sa robia zmeny v školstve na poslednú chvíľku pred prázdninami, niečo, čo má platiť od 1. septembra, je to problém. Pretože ak jeden kolega hovoril, že školy o tom vedeli, ale školy nemôžu vychádzať z toho, čo je navrhnuté, ale z toho, čo je schválené, a to stále ešte nie je. To znamená, že vlastne môžu konať, uzatvárať zmluvy a tak ďalej až potom. Pretože dopredu nevedia, či to bude platiť, nevedia predikovať výsledok hlasovania, ktoré bude pravdepodobne v utorok. Čiže už naozaj v poslednej dekáde júna. Takže ja vám ešte raz chcem všetkým poďakovať. Nie sme v spore, len hľadáme taký dobrý, dobrý spôsob, aby sa dobre aplikoval a aby sme neublížili tým, na ktorých pleciach tá aplikácia bude stáť.

Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, kto má záujem prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Monika Kozelová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a udeľujem jej slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa.