94. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, ja nebudem dlhý, budem predkladať doplňujúci návrh, ktorý by som najprv odôvodnil.
Cieľom toho návrhu je rozšírenie činnosti rozhlasu a televízie, aby ako verejnoprávna televízia, inštitúcia, okrem uskutočňovania prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania bola oprávnená aj na výrobu signálu pre uskutočňovanie takých prenosov. Návrh odstraňuje aplikačné problémy, ktoré v minulosti vznikali napríklad pri vyčlenení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výrobu vysielacieho signálu z významných športových podujatí, kedy v dôsledku absencie oprávnenia RTVS na výrobu signálu musela vyrobiť tento signál externá alebo zahraničná súkromná spoločnosť. Uvediem možno len jeden príklad.
Mali sme tu teda za posledné dva roky vlastne, možno niektorí to máte navnímané, na Eurosporte bol prenos najvýznamnejších cyklistických pretekov okolo Slovenska, ktoré, bola to dobrá prezentácia Slovenska, boli tam hrady, zámky, kultúrne pamiatky a podobne, takže, lenže, samozrejme, RTVS-ka vlastne tento signál nevyrábala, a tým pádom bolo treba takto externú firmu zabezpečiť. Čiže je oveľa logickejšie a vlastne to do budúcna v podstate bude šetriť aj štátny rozpočet, aby sme boli schopní si vyrobiť takýto signál u nás a takisto napríklad nás čakajú v 2025 majstrovstvá Európy do 21 rokov vo futbale na Slovensku, čo je, čo je zaujímavé podujatie tiež, veľmi významné, takže verím, že to pomôže.
Takže prečítam doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a Televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1590).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. „V § 5 ods. 1 písm. j) znie: „j) zabezpečovanie výrobu signálu pre prenos a uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrne, náboženského, umeleckého a športového zamerania."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, to je všetko za mňa.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. V rozprave teda ešte vystúpia pani poslankyňa Kozelová, pán poslanec Halák, pán poslanec Svrček a pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, ako prvá ústne prihlásená vystúpi pani poslankyňa Monika Kozelová.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister aj pán predsedajúci, s dovolením, aj ja by som sa rada vyjadrila k tejto téme. Ten dôvod je jasný, keď som mala 18 rokov, moje prvé zamestnanie bola Slovenská televízia, kde som nastúpila najskôr ako asistentka produkcie, potom som išla na výšku, pretože na VŠMU sa nedalo dostať len tak, hej, takže ja som tam išla až na tretíkrát a tú televíziu reálne, keďže, ako vidíte, mám dosť rokov, poznám už cez 40 rokov. A skutočne som tam nastúpila v čase, keď ešte košická televízia vyrábala svoje krásne, krásne, hej, ale... (reakcia z pléna), inscenácie, Ježiš, Janka, ďakujem, vypadlo mi slovo, inscenácie a musím povedať, že napríklad košická televízia vyrábala tie inscenácie tak, že pamätáte sa určite všetci na tie pondelky bratislavské a každý mesiac jedna inscenácia bola košická, hej? To, my už dnes nevidíme ani tie bratislavské, takže len toľko k tomu.
Keď si uvedomíme, že kultúra ako taká vyrába reálne 2 % HDP a naspäť do rozpočtu ministerstva kultúry sa vracia jedno jediné, tak je jasné, že tlačiť možno na tých 0,19 má celkom logiku. Ja si totižto dokonca myslím, že ani by sme, nie, že by sme mali navyšovať percentá, respektíve desatiny percent RTVS, ale my by sme mali navýšiť celému ministerstvu kultúry, a to minimálne, minimálne o jednu desatinu, čiže tým pádom by sme nemali problém s tým, aby sme navýšili rozpočet RTVS na 0,19 a bolo by to úplne v poriadku.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Keď svojho času vznikol TIPOS, ten TIPOS, keď vznikal, tak mal za úlohu dofinancovávať kultúru a šport. Keď sa dnes pozrieme na TIPOS, ktorý v čase, keď ministrom financií bol pán minister Mikloš, zrazu začal financovať všetko možné, čo v preklade znamenalo, že začal riešiť čierne diery, do ktorých sa prepadávali peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých sa prepadávali peniaze zo zdravotníctva a tak ďalej, tak zrazu ten TIPOS, ktorý vznikol naozaj na dofinancovanie kultúry a športu, začal riešiť všetko, kde mala krajina čierne diery. Takže my sme sa už teda k tomu skôr viac-menej vrátili, že ten TIPOS rieši teda šport, ale nemôžem povedať, že by riešil aj tú kultúru, lebo 100-tisíc na kultúru, ktoré TIPOS dáva každý rok, to je také, ako by povedal môj starý otec, ako volovi malina, ale idem ďalej. Ja som si urobila len poznámky, lebo rozmýšľala som, či prídem alebo nepôjdem do rozpravy, ale nakoniec som sa rozhodla, pretože naozaj aj tú televíziu, aj ten rozhlas poznám do špiku od A po Z.
Financovanie regiónov. Financovanie regiónov je skutočne veľmi potrebné a my by sme sa mali vrátiť tam, kde sme boli na začiatku po revolúcii, kedy tie, tie regionálne štúdia boli naozaj plnokrvné. Teraz špeciálne hovorím o Košiciach, lebo Banská Bystrica už vtedy nebola úplne, úplne plnokrvná a potrebovala nejakým spôsobom zrekonštruovať, zrenovovať, pomôcť Banskej Bystrici. Tam som videla už aj vtedy čierne diery a možno by sme pri tom navýšení na tých 0,19 dokázali riešiť aj toto. Už som sa dotkla orchestra, myslím v nejakej, nejakej faktickej, takže k tomu sa nebudem vracať. Len chcem povedať, že treba si uvedomiť, že ten orchester je skutočne najlepší, ktorý máme v krajine, okrem toho, že rieši nahrávky vážnej hudby pre Slovenský rozhlas, to je orchester, ktorý napríklad si sám zarába, pretože pravidelne nahrávajú filmové hudby aj pre Hollywood, čiže to nie je len tak, že, že to je nejaký orchester. To je orchester, ktorý je známy, ktorý je svetoznámy a naozaj tie peniaze vyrába. Otázka je, kam tie peniaze za šustrovania predchádzajúcich vedení padali a kto tam bol manažér a akým spôsobom dávali podpisovať hráčom, hráčom zmluvy, aj keď viem, že mnohokrát to neboli zmluvy, ale hráči hrali za čiarku a peniaze si zobral niekto iný. Ale to sú, to sú iné veci.
My sa tu bavíme o tom, že by tam mali prísť kvalitnejší redaktori, kvalitnejší dramaturgovia, áno, mali, ja s tým rozhodne súhlasím. Ale aj súhlasím s tým, že by sme, že by sa súčasné vedenie malo pozerať na personálne otázky, problém je, že musia mať na to peniaze. Ak chceme dostať kvalitných umelcov, ktorí by viedli v Slovenskej televízii celú tú umeleckú časť, tak skutočne musia byť aj patrične ohodnotení. To sa týka aj kameramanov, to sa týka nielen umeleckých zložiek, ale aj technických zložiek. To znamená, teraz hovorím o, o osvetľovačoch, teraz, teraz hovorím o kostyméroch, o maskéroch, o každom jednom z nich. Pretože pokiaľ nebudú normálne ohodnotení, pokiaľ nebudú mať dobré platy, slušné platy, nemusia mať svetoborné platy, ale slušné platy, a nie 800 eur na výplatu, tak sa nikde nepohneme a to možno tých 0,19 naozaj porieši.
Chcem povedať, chcem hovoriť o technologickom dlhu, ktorý my máme voči, voči verejnoprávnemu médiu. A naozaj keď si spomeniem na časy, a zažila som tam veľa riaditeľov, lebo na rozdiel od českej televízie, ktorá možno od revolúcie mala troch riaditeľov, tak RTVS-ka ich mala asi 17, takže to už ani nikto nevedel, každý tam prišiel, každý chcel všetko meniť a budovať a rušil a nerušil, zrazu sme zistili, že nemáme redakcie, nemáme vzdelávaciu redakciu, ktorá zanikla. Potom zanikla detská redakcia, potom sa zase objavila, takto to tam funguje, to je tam jak na trhu, normálne že katastrofa. Takže, ale takisto sa, samozrejme, šibuje aj s dramaturgami a potom mnohí z nich už, už to ani nevydržia, tieto tlaky, lebo to tlaky sú a jednoducho zdrhnú, zoberú sa a, a odídu preč, odídu na voľnú nohu. Takže to je celkom blbé.
Ale technologické dlhy. Svojho času sme mali prenosové vozy v každom jednom štúdiu. To znamená aj košické štúdio malo prenosový voz, aj Banská Bystrica mala prenosový voz síce menší, ale to postačovalo pre tú Bystricu. Dnes sme bez prenosových vozov aj v Bratislave. Neustále rozširujeme kapacity, rozširujeme vysielanie, rozširujeme športy. Šport, čo je úplne v poriadku, pretože konečne máme jeden kanál, ktorý je zameraný aj na, aj na mužskú časť populácie. Ale nemáme prenosové vozy na to, aby sme vyrábali dostatok programov pre vysielanie len preto, že, že neustále musíme, si musíme všetko prenajímať. Dnes sa na šport prenajímajú prenosové vozy z Ostravy, teda aby sme vedeli, hej? Všetky tieto peniaze, externé, ktoré my dávame do tej telky, tú televíziu zaťažujú. Kolegyňa Laššáková spomínala, že nemáme na veľké, Veľkú cenu Eurovízie. Veď my sme zlikvidovali svetovo najuznávanejší festival detských filmov v Bratislave, a to bola Cena Dunaja, hej? Ak by sme za tých 0,19 vrátili Cenu Dunaja, vrátili by sme veľkú časť cti slovenskej tvorby pre deti, naozaj.
Ešte tak v rýchlosti sa vrátim k tomu, že tá televízia vytvára národný archív aj v inom ako v televíznom, ako v tej televíznej časti. Pretože vytvára aj v oblasti vážnej hudby a divadelníctva, a to záznamami živých predstavení. Pretože to, čo robia naše divadlá, slovenské, to jediné dochádzame, dokážeme uchovať na obrazovke, respektíve v archíve v slovenskej televízie, nikde inde.
Čiže pozriem ešte, čo tu mám, ale už aj budem končiť. SNS-ku som zažila, Rafaela Rafaja som tiež zažila, takže ďakujem, neprosím.

Pán poslanec Halák ako jediný s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Monika, ty si taká naša bojovníčka, som veľmi rád že si tu pri mne v tomto našom výbore kultúrnom. Ďakujem ti za tvoje slová, ktoré si teraz povedala. Tuto dosť často, jak tu počúvam túto rozpravu, padajú čísla, percentuálne, vlastne rozdelenie tých peňazí 0,15, 0,17, 0,19, že teda o ktoré sa oprieť. Úprimne za seba poviem, že ja koketujem so všetkými troma alternatívami a poviem aj prečo. Mal som tú možnosť sa stretnúť s vedením Slovenskej televízie, kde mi bolo takým nejakým spôsobom tuto na chodbách, jak sme mali tu výbory, povedané, že tých 0,15 tak to bude, to budú stáť, vlastne budú cúvať naspäť. 0,17 že im, samozrejme, pomôže, budú vedieť fungovať, budú vedieť, budú vedieť dýchať. A tých 0,19 budú vedieť už využiť aj na to, že budú si vedieť pomôcť aj tak, že všetci poznáme tú výškovú budovu Slovenskej televízie, ktorá je v katastrofálnom stave. Neviem, kolegovia, kedy ste tam boli naposledy, ale to je v dezolátnom stave. A tých 0,19 by pomohlo Slovenskej televízii aj v tom, že by tie priestory už aspoň trošku vedeli dať do poriadku, dokopy, možno by ich vedeli aj prenajať nejakým, aby vedeli priniesť tie peniaze možno do tej televízie aj naspäť. Že tých 0,19 naozaj by vedel byť veľký reštart slovenskej televízie, aby, aby sa netrápila toľké roky, koľké sa trápi. Ja, čo sledujem politiku a čo sledujem toto kultúrne dianie v politike, ako to je, tak vždy sa tá Slovenská televízia sa jej stálo len na krku a len tak prežívala, hej, ako aby bola, aby sme si mohli povedať, že je, ale nijakým spôsobom sa jej nepomohlo. Takže ja naozaj koketujem s myšlienkou 0,19, lebo viem, že to by tej slovenskej televízii veľmi, veľmi pomohlo a vedeli by si už aj ona možno pomáhať, aby nebola tak závislá na tom, na tom štáte. Ďakujem.

Pani poslankyňa Kozelová, môžete reagovať.

Ďakujem, Robko. Ja chcem znova pripomenúť fakt, že, že kultúra vyrába 2 % HDP a vracia sa jej 1 % HDP vo forme rozpočtu na rok. To znamená, že tá kultúra nie je závislá na inom, inom odvetví. Tá kultúra si dokáže vyrobiť tie peniaze, iba jej vráťme viac, to znamená, vráťme jej ale iba to, čo si ona sama vyrobí. Ak skutočne to ministerstvo kultúry a ten rozpočet ministerstva kultúru o jedno, o dve, dve desatiny HDP navýšime, tak by sme túto debatu možno ani nemuseli viesť. Lebo reálne by mala dosť aj, aj verejnoprávna, verejnoprávne médiá by mali dosť, a tým chcem zahrnúť aj TASR, lebo aj ten potrebuje niečo, ale určite tá televízia pri tých 0,19 by si vedela, vedela poradiť. My nemôžeme po nich chcieť, po nej chcieť naozaj aby sa, aby vyzerala ako BBC alebo aspoň jak poľská televízia, lebo tá vyzerá slušne, ale keď, keď nemá za čo jednoducho. Za tú dobu, čo dajme tomu Česká televízia po revolúcii kráčala dopredu, no tak táto slovenská, teda RTVS-ka všeobecne, tá cúvala o život spasený, hovorím, už aj, už aj tým, že jednak si zlikvidovala všetky technológie, všetky techniky. My sme mali najlepšie dabingové, dabingové štúdio na, vôbec v Európe, ktoré sa otvorilo tesne pred revolúciou a asi tak osem rokov po revolúcii už sme ho nemali, no. Čiže takto sme, takto sme fungovali, takto sme pracovali.
Čiže ja sa skutočne prikláňam za 0,19. Budem hlasovať, samozrejme, aj za alternatívu 0,17, pretože neviem, čo prejde, ale ak prejde 0,19, ja budem happy a kľudne by som to posunula.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Róbert Halák a po ňom sa pripravený pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem dlhý. Ja som si dovolil aj s mojou kolegyňkou Jankou Žitňanskou pripraviť dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Najprv by som začal k tým fondom s odôvodnením.
Čiže pozmeňujúci a pozmeňujúci návrh z dôvodu zrušenia úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, z ktorých plynie umeleckým fondom značná časť príjmov, je potrebné doplniť nový zdroj príjmov umeleckých fondov. Navrhuje sa, aby bol novým zdrojom príjmov umeleckých fondov príspevok zo štátneho rozpočtu. Zo zdrojov príjmu umeleckých fondov sa vypúšťajú príspevky zo štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktorý bol zrušený zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Príspevok zo štátneho rozpočtu bude Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky každoročne poskytovať umeleckým fondom v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte. Navrhuje sa pevná výška príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorá bude umeleckým fondom rozdeľovaná percentuálne. Pomer rozdelenia príspevku zo štátneho rozpočtu medzi umelecké fondy je určený podľa výšky príjmov umeleckých fondov z príspevkov za použitie voľných diel a z príspevkov používateľov diel za minulé obdobia. Príspevok zo štátneho rozpočtu bude umeleckým fondom odvedený najneskôr do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý sa príspevok zo štátneho rozpočtu poskytuje.
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby sa na voľné diela použité v období do 30. júna 2023 vzťahovali ustanovenia zákona v znení účinnom do 30. júna 2023. To sa vzťahuje aj na príspevok používateľov diel podľa § 20 písm. e). Zároveň sa navrhuje výška príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý bude umeleckým fondom poskytnutý Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na druhý polrok 2023, keďže od 1. júla 2013 sa zrušujú úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh Róberta Haláka a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1590).
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení zákona č. 283/1997 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z., zákona č. 374/2013 Z. z., zákona č. 129/2020 Z. z., zákona č. 300/2020 Z. z. a zákona č. 504/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 1 sa slová „príspevky za použitie voľných diel" nahrádzajú slovami „príspevok zo štátneho rozpočtu".
2. V § 3 ods. 2 sa vypúšťajú slová „príspevky zo štátneho fondu kultúry Pro Slovakia,".
3. Nadpis tretej časti znie: „Príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky používateľov diel".
4. V tretej časti nadpis prvého dielu znie: „Príspevok zo štátneho rozpočtu".
5. § 10 znie:
㤠10
(1) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry") poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok fondom vo výške najmenej 900 000 eur.
(2) Príspevok podľa odseku 1 odvedie ministerstvo kultúry bezhotovostne na účet fondov najneskôr do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý sa príspevok o štátneho rozpočtu poskytuje tak, že Literárny fond dostane 45 %, Hudobný fond dostane 40 % a Fond výtvarných umení dostane 15 % z tohto príspevku.
(3) Fondy sú povinné predložiť ministerstvu kultúry správu o hospodárení s príspevkom zo štátneho rozpočtu za predchádzajúci rok do 30. apríla nasledujúceho roka v listinnej podobe a v elektronickej podobe. Ministerstvo kultúry zverejňuje správu o hospodárení s príspevkom zo štátneho rozpočtu na svojom webovom sídle.
(4) Fondy sú povinné umožniť ministerstvu kultúry a orgánu oprávnenému na výkon kontroly a auditu podľa osobitého predpisu⁵⁾ vykonať kontrolu a audit použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. V prípade porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s príspevkom zo štátneho rozpočtu sa postupuje podľa osobitného predpisu.^5a)"
Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5a znejú:
„⁵⁾ Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
^5a) § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
6. § 11 až 19 sa vypúšťajú.
7. V § 20 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h).
8. V § 21 ods. 1 písm. b) sa slová „písmene f)" nahrádzajú slovami „písmene e)".
9. V § 21 ods. 1 písm. c) sa slová „h) až i)" nahrádzajú slovami „f) až h)".
10. V § 23 sa slová „Príspevky za použitie voľných literárnych, vedeckých a umeleckých diel" nahrádzajú slovami ,,Príspevok zo štátneho rozpočtu".
11. V § 24 ods. 2 sa slová „nebude príspevok odvedený" nahrádzajú slovami „nebudú príspevky používateľov diel odvedené".
12. Za § 25f sa vkladá § 25g, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠25g
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2023
(1) Pri voľných dielach použitých v období do 30. júna 2023 sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona o príspevkoch za použitie voľných diel účinných do 30. júna 2023. Príspevky za ich použitie odvedené fondom po 30. júni 2023 sú príjmom fondov.
(2) Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2023 nie je dotknutá povinnosť odviesť príspevok používateľov diel podľa § 20 písm. e) v znení účinnom do 30. júna 2023 za obdobie do 30. júna 2023. Príspevok používateľov diel podľa predchádzajúcej vety alebo jeho časť odvedená fondom po 30. júni 2023 je príjmom fondov.
(3) V roku 2023 poskytne ministerstvo kultúry fondom príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 450 000 eur. Ministerstvo kultúry odvedie príspevok podľa predchádzajúcej vety bezhotovostne na účet fondov tak, že Literárny fond dostane 45 %, Hudobný fond dostane 40 % a Fond výtvarných umení dostane 15 % z tohto príspevku."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
V súvislosti s vložením nového čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Toto bol prvý pozmeňujúci návrh a druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona.
Navrhuje sa zrušenie povinnosti odvádzať príspevky vo výške 2 %, ktoré príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov odvádzajú umeleckým fondom z ich hrubých príjmov a odvodovej povinnosti do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv (ďalej len „príspevky z autorských odmien''). Príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov však budú môcť dobrovoľne odviesť umeleckým fondom príspevky z autorských odmien. Tieto dobrovoľné príspevky budú zdrojom príjmov umeleckých fondov a rozdelia sa medzi jednotlivé umelecké fondy podľa oblasti ich tvorivej činnosti. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby sa na autorské odmeny a odmeny výkonných (reprodukčných) umelcov vyplatených alebo prijatých od občanov za obdobie do 30. júna 2023 vzťahovali ustanovenia zákona v znení účinnom do 30. júna 2023. Odvodová povinnosť dedičov autorských práv zostáva zachovaná, ak dosiahnu príjem v zákonom stanovenej výške v období prvého polroka 2023.
Teraz mi dovoľte, aby som predniesol ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Róberta Haláka a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1590).
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení zákona č. 283/1997 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z., zákona č. 374/2013 Z. z., zákona č. 129/2020 Z. z., zákona č. 300/2020 Z. z. a zákona č. 504/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová „príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov," a slová „a príspevky z odmien a náhrad výrobcov a dovozcov nenahratých nosičov zvukového a zvukovoobrazového záznamu a snímok a z odmien a náhrad požičiavateľov snímok, zvukových záznamov, snímok videogramov a snímok kinematografických diel".
2. § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Zdrojom príjmov fondov sú aj príspevky príjemcov autorských odmien a odmien výkonných (reprodukčných) umelcov dobrovoľne odvedené fondom týmito príjemcami z odmien za vytvorenie alebo použitie diel alebo umeleckých výkonov, ak sú príjmom podľa osobitného predpisu iným než zo závislej činnosti;^2b) fondom plynú tieto dobrovoľne odvedené príspevky podľa odborov tvorivej činnosti v oblastiach uvedených v § 1 ods. 1. Príspevok dobrovoľne odvedený fondom podľa prvej vety je daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.⁶⁾"
Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie:
„^2b) § 6 a 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov."
3. Druhá časť sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3 a 4 sa vypúšťajú.
4. § 25 sa vypúšťa.
5. Za § 25f sa vkladá § 25g, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠25g
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2023
(1) Pri autorských odmenách a odmenách výkonných (reprodukčných) umelcov vyplatených alebo prijatých od občanov do 30. júna 2023 sa postupuje podľa ustanovení druhej časti tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023. Príspevky príjemcov odmien podľa prvej vety odvedené fondom po 30. júni 2023 sú príjmom fondov.
(2) Na účel splnenia povinnosti dediča autorských práv podľa § 5 ods. 2 v znení účinnom do 30. júna 2023 sa výška príjmu z autorských odmien posudzuje za obdobie od 1. januára 2023 do 30. júna 2023."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.