94. schôdza

Ja neverím, že v tej SaS-ke sú naozaj všetci takí ako vy, Janka Bittó Cigániková, ktorú volajú Penta Cigániková. Ja neverím, že aj Lehotský, ktorý predo mnou vystupoval, je človek bezcharakterný, je to človek zmanipulovaný, ktorý nevidí, že tento zákon je naozaj o zisku, o zisku pre oligarchov, ktorí zarábajú na zdraví.
Vy ste, ako ste vystúpili, Janka Bittó Cigániková, ktorú volajú Penta Cigániková, vy keď ste vystúpili, tak ste klamali od začiatku až do konca. Nič z toho, čo ste tu tie vaše veľké rečičky rozprávali, nie je v tom zákone. Nič z toho. Vy ste klamali. Ten zákon je o niečom inom, čo ste vy tu rozprávali. Už ste to počuli dnes viackrát, že naozaj vám Haščák dáva priestor a opisuje vás, aká vy ste zdravotní... aký ste vy guru zdravotnícky, aký ste vy etalón zdravotníctva. Ale okrem toho, že naozaj sa snažíte nahrabať zisky pre oligarchov, ja som nič, ja som od vás, okrem toho, že ste naozaj deštruovali tie výbory, zdravotnícke, nič dobré pre slovenské zdravotníctvo od Janky Bittó Cigánikovej, ktorú volajú Janka Penta Cigániková, nič som od vás nevidel, čo ste vy urobili. Žvásty, ktoré vy rozprávate a potom tie žvásty, ktoré Haščák uverejňuje v tom svojom plátku o vás, to je čistý populizmus. To je vďaka za to, že mu naozaj robíte nadprácu, že robíte nadprácu pre Pentu a pre tých, ktorí zarábajú na zdraví ľudí. Ja tiež vystúpim v rozprave, ale vy ste klamárka. Z toho, čo ste povedali tam, za tým pultíkom, v tom zákone nie je nič! A na vašom mieste by som teda, ak ste taký charakter, to stiahol a prepracoval!

No, vážení kydači hnoja, celý ten návrh je postavený na tzv. KPI kritériách a na týchto kritériách závisí aj toho pol percenta do sektora. To, že to, že tomu nerozumiete, neznamená, že tak nie je, nie je problém vám to kedykoľvek vysvetliť.
Ťažko sa na vás reaguje, lebo vy si nechcete svoju vieru nejak nechať vyrušiť pravdou. Vy okamžite útočíte, keď ide o vašu vieru, a toto nie je založené na argumentoch vy máte len vieru, ako aj v iných prípadoch. Rozprávate o verejnom záujme, ale verejný záujem nie je názor Oľana, verejný záujem je názor občana. A občania, keď nechcú, keď by nechceli byť v súkromných poisťovniach, odídu do štátnej. Ale zjavne je v ich záujme (povedané so smiechom) odísť do súkromných, lebo spravilo to v posledných rokoch pol milióna ľudí. A to tu máme historicky najvyššie výdavky na marketing. To nie je tak, že všetci sú na hlavu padnutí, a vy všetci, vy jediní viete, ako majú ľudia žiť a ako sa majú rozhodovať. To nie je tak, že vy by ste nedokázali, veď nakoniec keby ste mali pravdu, tak tými úžasnými službami by všeobecka stiahla všetkých poistencov, ale nie je to tak, lebo jednoducho tá konkurencia je potrebná.
Pani poslankyňa Kavecká, napríklad na vás budem reagovať, neviem, či viete, ale súkromné poisťovne ako jediné odmeňovali ambulancie lekárov za výkon a merali ho. A následne, to je tá konkurencia, to začala robiť aj všeobecka. Súkromné poisťovne prišli prvé s benefitmi. Až následne to začala robiť teda štátna poisťovňa, až následne to začala robiť všeobecka. Prišli s aplikáciami, až následne to začala robiť všeobecka. Keď zrušíte konkurenciu, nebude dôvod, aby sa čokoľvek zlepšovalo.
Viac poviem v rozprave.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia poslanci, rád by som sa na úvod poďakoval za rozvinutie širšej a skutočne kultivovanej diskusie o extrémne nežiaducom cenovom vývoji potravín a dôležitých výrobkov, ktorý má zásadný dopad na sociálny a ekonomický rozvoj i na vývoj životnej úrovne a v neposlednom rade aj o diskusii o možnostiach orgánov verejnej moci pri zvládaní tejto kľúčovej problematiky a v neposlednom rade aj o právnej úprave v predmetnej oblasti. Teší ma vôľa poslancov spoločne hovoriť o tom, čo trápi ľudí, od ktorých pochádza štátna moc. Ak by som mal zhrnúť výsledok diskusií, akýsi prienik medzi názormi nerobiť nič proti zdražovaniu a urobiť aspoň niečo, väčšinový postoj by asi znel - štát nemá byť ľahostajný voči extrémnemu zdražovaniu. Rovnako chcem úprimne poďakovať všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí v prvom čítaní na rokovaniach výborov parlamentu podporili predmetný návrh na novelizáciu zákona o cenách. Vďaka vám existuje príležitosť pokračovať v legislatívnom procese.
Ako som pri predkladaní v prvom čítaní uviedol, účelom návrhu zákona nie je vstupovať do právnej úpravy opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Predmetom návrhu zákona je zdokonalenie právnej úpravy pôsobnosti niektorých cenových orgánov, koordinovanejšieho postupu cenových orgánov a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k reálnemu výkonu existujúcich kompetencií cenových orgánov. Návrh zákona obsahuje zdokonalenie právnej úpravy prvkov inštitucionálnej roviny pre uskutočňovanie verejnej politiky v oblasti cien, to znamená zvýšenie miery vymožiteľnosti plnenia doterajších povinností štátnych orgánov v oblasti cien, doplnenie, tiež doplnenie ich ďalších kompetencií, povinnosti vecne príslušných ministerstiev signalizovať vláde nežiaduci cenový vývoj a navrhovať riešenia.
Ako ste si pravdepodobne všimli, vážení kolegovia, k predmetnému návrhu zákona sú podané a zverejnené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý doručili pán predseda výboru Karahuta s kolegom Richardom Takáčom, druhý prekladám, som predložil ja s kolegom Milošom Svrčekom. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy jednak reflektujú na pripomienky vzídené z pomerne rôznorodej diskusie, jednak snahu predkladateľov posunúť návrh ďalej.
Toľko, prosím, k uvedeniu návrhu zákona v druhom čítaní. Predloženie pozmeňujúceho návrhu by som si dovolil urobiť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, aby, ako určenému spravodajcovi výboru predostrieť informáciu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 2221 z 9. mája 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
V predmetnom návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre hospodárske záležitosti.
2. Ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
3. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023. Stanovisko gestorského výboru aj návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre financie a rozpočet určil za spravodajcu výboru mňa, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, pod tlačou 1646 predkladáme vlastne v druhom čítaní novelizáciu zákona, a to č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov. My vlastne riešime a snažíme sa riešiť hlavne analytickú časť z pohľadu ministerstva financií pri vysokých cenách a vysokej inflácii, ale v rozprave chcem vystúpiť ako prvý, čiže sa hlásim k slovu, kde chcem predniesť aj, predložiť aj pozmeňujúci návrh a chcem vás požiadať, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1646, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2223 z 9. mája 2023 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň Výbor Národnej rady republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu prerokovania predmetného návrhu v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi (členmi výborov, pozn. red.), ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu, § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet uznesením č. 477 zo dňa 13. júna 2023, ústavný, Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a odstavca, a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1996 (správne: č. 350/1996 pozn. red.) o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
V uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. V bode 3 číslo, v bode, čl. I bode 3 prílohe sa slovo „1,5 tuku" nahradzuje „1,5 % tuku", ide o doplnenie chýbajúcej značky percenta. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet v článku, za druhé, v čl. I bod 3 bolo v prílohe celom texte skratka „gr" nahrádza skratkou „g". Ide o používanie skratky pre jednotku hmotnosti gram. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet neboli schválené, keďže návrh a stanovisko gestorského výboru odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nezískal súhlas potrebnej väčšiny Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet určil za spravodajcu výboru poslanca Národnej rady mňa, aby som schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996.
Ďakujem, skončil som.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Dámy a páni, v realite dlhé roky žije svojím vlastným životom verejná politika v oblasti cien a vlastným životom verejná politika súvisiaca s ochranou spotrebiteľa. Obe sú však mimoriadne dôležité pri podpore priaznivejšieho cenového vývoja. Preto v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu spolu s kolegom Milošom Svrčekom navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva financií kompetenciu, na základe ktorej ministerstvo podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. V oblasti spomenutej informovanosti súčasne navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva kompetenciu, aby zabezpečovalo zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za týmto účelom: prezentovania verejnej politiky v oblasti cien, informovania o cenovom vývoji, zverejňovania výsledkov z informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. g) zákona o cenách, porovnávanie cien základných potravín s okolitými štátmi, zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. h) zákona o cenách a informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.
Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru sa navrhuje, aby pôsobnosť ministerstva financií zriadiť a zabezpečovať prístup webového sídla na účely informovanosti verejnosti o vývoji cien nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Zároveň by som rád poďakoval za pomoc pri vecnom zadefinovaní obsahu uvedenej webovej prezentácie a jej legislatívnom stvárnení pánovi predsedovi Karahutovi a jeho spolupracovníkom.
Ďalej si dovolím stručne zhrnúť, čo má priniesť schválenie návrhu na novelizáciu zákona o cenách spolu s dvoma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pre zdokonalenie právnej úpravy prvkov inštitucionálnej roviny uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien. Ide najmä o zdokonalenie právnej úpravy, aby ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly bolo povinné nielen vypracovať koncepciu cenovej politiky, ale aj zabezpečiť jej uskutočňovanie, ako aj predkladanie koncepcie cenovej politiky na rokovanie vlády, a to v presnom časovom horizonte a tiež v konkrétnej situácii. Rovnako kontrolné mechanizmy, aby ministerstvo financií v dobrých aj zlých časoch zabezpečovalo využívanie informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny.
Do pôsobnosti ministerstva financií sa dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ďalší nástroj má prispieť k zamedzeniu prípadnej nečinnosti ministerstva financií, ale aj pôdohospodárstva v období výrazne nepriaznivého cenového vývoja, ako sme toho svedkom aj v súčasnej dobe, a to zavedením povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj. Ministerstvo financií bude podporovať spomínanú spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. Rovnako bude povinné zabezpečovať zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť s cieľom informovanosti v cenovej oblasti. Vláda Slovenskej republiky bude povinná predkladať Národnej rade každoročne v druhom štvrťroku správu za predchádzajúci kalendárny rok o cenovom vývoji, opatreniach a zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja. Nakoniec zákon o cenách bude obsahovať aj právnu úpravu spolupráce Slovenskej obchodnej inšpekcie s cenovými orgánmi.
Skôr ako prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, chcem teda požiadať, hoci sme v takom komornom prostredí, všetkých poslancov na podporu tohoto podľa nášho názoru potrebného zákona na dotvorenie kompetencií orgánov štátnej správy.
Teraz si dovolím, pán podpredseda, prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, k tlači 1647.
V čl. I treťom bode sa v § 20 ods. 2 dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
"o) podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,^19aaa)
p) zabezpečuje zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za účelom
1. prezentovania verejnej politiky v oblasti cien,
2. informovania o cenovom vývoji,
3. zverejňovania výsledkov z informačného systému podľa písmena g),
4. porovnávania cien základných potravín^19aaaa) s okolitými štátmi,
5. podpory spolupráce cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a podľa písmena o),
6. zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa písmena h),
7. informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 19aaa a 19aaaa znejú:
"^19aaa Zákon ... o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
^19aaaa Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov"."
V čl. I treťom bode § 20 ods. 2 písm. p) nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, začali sme asi pred niekoľkými mesiacmi, alebo teda keď to tak úplne že sa vrátim úplne na začiatok, tak ešte v septembri 2021 sme ako strana SMER - slovenská sociálna demokracia zvolali mimoriadnu schôdzu s tým, že sme chceli riešiť ceny potravín. Sme momentálne v júni 2023 a ten stav je taký, aký je, a každý z vás to pociťuje, všetci občania to pociťujú, že tá vysoká potravinová inflácia alebo všeobecne inflácia zasiahla každého z vás. Každý z vás musí v tých potravinách nakupovať potraviny omnoho drahšie ako v iných krajinách Európskej únie. Podotýkam, že dvakrát vyššia inflácia, celková inflácia je u nás na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Napríklad na Slovensku máme tridsaťpercentnú, mali sme tridsaťpercentnú potravinovú infláciu, ktorá bola dvakrát vyššia ako v eurozóne. To znamená, že je preukázateľné, že niekde nastal problém, niekde nastala chyba v tom, že sme boli na konci chvosta z hľadiska cien potravín. To znamená, boli sme najdrahší a sme najdrahší v rámci Európskej únie a preto sme čakali, že vláda s niečím príde. No a neprišla vôbec s ničím. Však sme videli tam dvakrát nejaké kroky zo strany ministerstva pôdohospodárstva. Na jednej strane to bolo asi pred vyše rokom a pol, to bolo takzvané zastropovanie obchodných prirážok pri trinástich potravinách, čo v zásade nič neznamenalo, lebo ceny rástli, lebo vstupy sa zvyšovali. Ale na druhej strane, to všetci ste zachytili, bol takzvaný ten marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov, kde zastropovali cenu potravín, štyristo potravín a v zásade hneď o pár dní ste si kúpili vo vedľajšom obchodnom reťazci tie potraviny pomaly o polovičku lacnejšie.
A my sme potom pristúpili k tomu, že sme sa rozhodli, že zvoláme okrúhly stôl, okrúhly stôl, ktorý fungoval za našich vlád, keď bol problém a vtedajší premiér Robert Fico zvolal takýto okrúhly stôl a veľmi to pomohlo. A ja som veľmi rád, že momentálne sme v druhom čítaní pri týchto našich troch zákonoch, kde sú výsledkom troch okrúhlych stolov, ktoré sme organizovali. Bolo to zvolávané podpredsedom Národnej rady pánom Blanárom. Chcem poďakovať aj pánovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo pánovi Karahutovi zo SME RODINA, ktorý, ktorý bol zúčastnený a v zásade to, čo tu dnes predkladáme aj z pohľadu pozmeňujúcich návrhov, je také, taká spoločná cesta alebo spoločný výsledok, hlavne odborného rokovania zo strany, zo strany všetkých zainteresovaných.
Na týchto okrúhlych stoloch sa zúčastnili všetci tí, čo majú do toho čo povedať. Na jednej strane to boli samotní potravinári a poľnohospodári, ktorí produkujú a vyrábajú. Na druhej strane to boli zástupcovia obchodných reťazcov jednak zahraničných, ale aj slovenských. Bola tam aj štátna ochrana, štátna inšpekcia a, samozrejme, všetci dotknutí a hľadali sme riešenia. A výsledkom toho boli po dvoch okrúhlych stoloch tri návrhy zákonov a dva, ktoré tu teraz prerokovávame, s tým, že teda jedná sa o novelizáciu zákona o cenách z roku, je to zákon 18/1996 zákon o cenách.
Čo týmto riešime a čo smeruje k tomu, že aby aký sme výsledok docielili? No tak snažíme sa v zásade suplovať úlohu vlády a hľadáme riešenia na to, a teraz predkladáme aj návrh, aby sa vytvorili kroky na to, ako znížiť ceny potravín. Chcem povedať, že pri tomto zákone z roku ´96, zákona o cenách, je zákon, ktorý umožňoval už od toho roku ´96 určitým spôsobom vstúpiť do cenotvorby, zasiahnuť do toho, hľadať riešenia. Je tam veľa možností, akým spôsobom štát prostredníctvom ministerstva financií mohol toto riešiť, ale, samozrejme, sa nič neudialo. Tak preto sme sa rozhodli novelizovať tento zákon a novelizujeme ho v zásade dvakrát s tým, že v tom jednom, v jednom, v jednej časti tej novelizácie zákona vraciame naspäť, vraciame naspäť to, čo sa nešťastne vypustilo prostredníctvom Sulíkovho kilečka. Podotýkam, že sa jedná o zachovávanie viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovarov v obchodných reťazcoch s tým, že toto vzišlo z okrúhleho stolu.
Možnože pán Viskupič po mne bude kritizovať, že to je zase nejaká navyše byrokracia, ale s týmto súhlasili na tom okrúhlom stole aj predmetné obchodné reťazce. Samozrejme, to uvítali potravinári, ale, samozrejme, štátna, Štátna obchodná inšpekcia, ktorá vítala tento krok, lebo hovorila, že to tu bolo vždy a vlastne je to povinnosťou obchodného reťazca. V zásade oni to aj tak stále zachovávajú, ale teraz to budú mať v zákone povinnosť na tri roky, kde môže potom štátna inšpekcia kontrolovať marže, nákladovosť a všetko, aby sa vedelo do toho nejako vstúpiť. Čiže vraciame, na jednej strane vraciame naspäť to, čo tam bolo a čo fungovalo a, podotýkam, súhlasia s tým všetci dotknutí.
Na druhej strane riešime, riešime aj pozmeňujúcim potom návrhom, ktorý predložím potom, riešime to, že vypúšťame z tohto zákona tú samotnú tabuľku, ktorú sme tam na začiatku do prvého čítania dali, ak by sme vypísali 31 základných potravín. Túto tabuľku dávame preč a na druhej strane presne definujeme povinnosť pre ministerstvo financií do 30 dní od schválenia tohto zákona s účinnosťou od 1. augusta 2023 vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín, ktoré sú presne špecifikované, vychádzajúc z miery inflácie ekonomicky oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky, samozrejme kalkulácie nákladov, zisku a iných dokladov odôvodňujúcich v zásade výšku ceny, ktoré si vyžiada tento cenový orgán. To znamená povinnosť vykonať túto analýzu a na druhej strane pokiaľ sa zistia, a to sa zistia, lebo tie ceny sú vysoké, že je tu problém, tak v zásade sa navrhnú, navrhnú opatrenia, ktoré by sa mali následne bezodkladne predložiť potom vláde na schválenie.
To znamená, že na jednej strane je to veľmi dobrý krok a potom ešte druhý pozmeňujúci návrh vlastne k tomu druhému zákonu o cenách, ktorým hovoríme o tom, že vlastne tiež je o tom, že je povinnosťou vypracovať koncepciu cenovej politiky, je potrebné tam zabezpečiť informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien. Maximálna súčinnosť so Štatistickým úradom z hľadiska povinností dávať jednotlivé informácie. To znamená, že samotná novelizácia, dvakrát novelizácia tohto zákona má pomôcť k tomu, aby ste si to vedeli predstaviť, tí, čo nás sledujete, že my máme možnosť určitým spôsobom regulovať, zasiahnuť. Máme tu zákon o cenách.
Ale na druhej strane my týmto zákonom robíme to, že ukladáme povinnosť ministerstvu financií, keď nastane nejaká situácia, aká bola napríklad teraz, že bola 30-percentná potravinová inflácia, čiže o 30 % sa zvýšili ceny potravín. Tak je povinnosťou ministerstva financií do 30 dní vypracovať analýzu na základe všetkých týchto dát, ktoré si dá dohromady a zhodnotiť, že prečo nastala napríklad tá 30-percentná inflácia a navrhnúť kroky a riešenia na to, akým spôsobom znížiť túto infláciu a navrhnúť nejaké riešenia. Toto predloží napríklad vláde a vláda už potom na základe toho navrhne nejaké riešenia. Samozrejme tých riešení môže byť množstvo, ale samotný ten, tá podstata je to, že proste my tu máme nástroje a ministerstvo financií spalo, nespravilo nič vôbec. Sme sa tu tvárili a niektorí, bohužiaľ, kolegovia aj teraz sa tvária, ako keby tu tá inflácia nebola, že všetko je fantastické a všetko funguje a je úplne prirodzené, prirodzený taký rozdiel vnímania tohto.
Kolega Viskupič zo SaS-ky, keď bude vystupovať, tak pohľad SaS-ky je taký, že však trh všetko vyrieši, však sa to, nejako sa to tu uprace a tak nejako to bude fungovať. My zas hovoríme v SMER-e - slovenská sociálna demokracia, že proste pokiaľ nastane takáto situácia, a táto situácia nastala, tak štát do toho musí zasiahnuť. Tvrdá ruka, úloha štátu a, bohužiaľ, tohto, tohto sme svedkami a to jednoznačne treba povedať. To znamená, že máme tu túto novelizáciu, je to dvakrát novelizovaný zákon o cenách.
Pán predsedajúci, ja by som si dovolil teraz predniesť obidva pozmeňujúce návrhy, aj k jednému zákonu, aj k druhému zákonu.
Pozmeňujúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Richarda Takáča a Borisa Suska k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1646.
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 2. znie:
Chcem sa spýtať, mám čítať aj tie všetky úvodzovky, bodky? (Reakcia z pléna.) Nie, nemusím, uhm, dobre.
"2. Za § 23g sa vkladá § 23h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§23h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023.
Ministerstvo je povinné v lehote do 30 dní vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín²⁵⁾ vychádzajúc z miery inflácie, ekonomických oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky, kalkulácie nákladov a zisku a iných dokladov odôvodňujúcich výšku ceny, ktoré si vyžiada cenový orgán. Ak sa na základe tejto analýzy preukáže pretrvávanie mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny základných potravín na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť základných potravín, cenový orgán navrhne opatrenia na obdobie šiestich mesiacov, ktoré bezodkladne navrhne vláde Slovenskej republiky na schválenie.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:
"²⁵⁾ Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. I bod 3. sa vypúšťa.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2023.".
Toto je koniec prvého pozmeňujúceho návrhu k tlači 1646 a teraz by som si dovolil predniesť k tlači 1647.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Richarda Takáča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1647.
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 20 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) vypracováva koncepciu cenovej politiky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky do desiatich mesiacov od jej vymenovania a zabezpečuje jej uskutočňovanie; ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov, vypracováva koncepciu cenovej politiky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky a zabezpečuje jej uskutočňovanie,".".
2. V čl. I. bod 4 znie:
„4. V § 20 odsek 4 znie:
„(4) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť
a) podľa odseku 2 písm. d) až f) v oblasti cien potravinárskych výrobkov a na účely § 12 ods. 3 druhej vety môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravinárskych výrobkov, rozsah, spôsob ustanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom postavení,
b) predkladá správu s návrhom riešení na rokovanie vlády, ak nastane nežiaduci cenový vývoj pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi,".".
3. V čl. I bod 5 znie:
„5. V § 20 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8) Vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každoročne v druhom štvrťroku správu za predchádzajúci kalendárny rok o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní tohto zákona a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien.".
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 9 a 10.".
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 6, ktorý znie:
„6. § 20 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Slovenská obchodná inšpekcia v súvislosti s výkonom cenovej kontroly podľa § 16 a s výkonom kontroly nad dodržiavaním cenových predpisov podľa osobitného predpisu^19ab) spolupracuje s cenovými orgánmi, najmä
a) podieľa sa na vypracovaní a uskutočňovaní koncepcie cenovej politiky,
b) predkladá podnety na zlepšovanie právnej úpravy v oblasti opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a cenovej kontroly,
c) podáva návrhy na zdokonaľovanie informačného systému pre účely vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 19ab znie:
" ^19ab) Zákon č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
5. Čl. II sa vypúšťa.
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. II.
V nadväznosti na vypustenie čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Zároveň to je už prečítaný celý pozmeňujúci návrh a zároveň ale žiadam, aby sa o bodoch 4 až 8 informácie výborov hlasovalo osobitne.
Skončil som, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som, som rád a verím tomu, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako bol prečítaný, bude aj schválený. Môžu mať kolegovia rôzne názory na procesy kontroly cien, ale pokiaľ by sme takúto povinnosť robiť analýzu mali pred dvomi rokmi, tak, alebo aspoň pred rokom, tak by sme určite nemali ceny potravín na takejto úrovni ako dnes z jednoduchého dôvodu. Pri takejto analýze by sme zistili, že ten hlavný dôvod, prečo sa zvyšovali ceny, boli rast cien u výrobcov z objektívnych dôvodov zvýšenia cien energie. Tie energie sme neustriehli, tá informácia pomoci prišla pozde a tým pádom to spustilo lavínový nárast cien potravín koncom minulého roku.
Pokiaľ by sme takúto analýzu mali, tak by sme boli zistili to, čo zistili aj v Čechách, že už vlastne aj dnes vieme čiastočne z ministerstva pôdohospodárstva, že stačilo upraviť cenu energií v procese produkcie potravín a stálo by to minimálne o polovicu menej ako, ako potom sanovať tých ľudí z nízkopríjmových skupín a de facto živiť tú infláciu. Tým, že vlastne podporujeme tých ľudí, tú infláciu živíme. Keby sme dali peniaze do produkcie, do cien energie, tak tie výstupné ceny by boli určite na úrovni aspoň priemeru Európskej únie alebo aspoň Poľska. Poliaci mali okolo 18 % infláciu na potravinách a tým pádom, tým pádom by sme, by sme mali tie potraviny lacnejšie a štát by ušetril možno aj miliardu eur.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, veľmi dobre si podrobne rozobral cenovú otázku u nás. Keď sme porovnávali spotrebný kôš Poľska, tak ceny na pätnástich týchto v spotrebnom koši boli o 12 %, v Českej republike boli o 8 % lacnejšie a v rakúskej, pokiaľ sa týkalo, niektoré boli drahšie, ale pohybovalo sa tam tiež okolo 2 % a u Maďarska to bolo asi na 50 %. Samozrejmá vec, že tým, že neboli, nebola energia, nám ušla prakticky z hľadiska tým, že sme nedotovali, tak ako dotovali Česi, ako dotovali aj iné štáty, ktoré sa na to pripravili, nakoniec celý, celé vyvolanie to bolo v Nemecku z hľadiska jadrovej energetiky, pričom to celé vybehlo na burze v Lipsku, to, čo vybehlo, tie ceny, ktoré sú, no a samozrejmá vec naši, výrobcovia z hľadiska toho, tí zvýšili ceny.
A ešte ďalšia vec, ktorá negatívne tiež dopadla, že prakticky poklesli domáci, domáce produkty, resp. domáce výrobky v jednotlivých reťazcoch. Tu sa tiež bude musieť obchodná inšpekcia zamerať, aby prakticky znova sme sa dostali na tú úroveň, kde sme niekedy boli. A hlavne to, čo si presne povedal, aby minister, nová vláda, čiže úradnícka vláda, hlavne ministerstvo financií začalo kontrolovať po 30 dňoch prakticky vývoj cien, ktoré sú na trhu.