94. schôdza

Otváram teraz rozpravu. Keďže rozprava je spoločná, tak sa, páni navrhovatelia, dohodnite, kto ide prvý. (Reakcia z pléna.) Takže ide, najprv vystúpi pán Faič, potom vystúpi pán Takáč ako navrhovateľ, potom vystúpi písomne prihlásený Marián Viskupič a potom otvoríme ústnu rozpravu, prípadne ešte pán spravodajca keby chcel vystúpiť.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Dámy a páni, v realite dlhé roky žije svojím vlastným životom verejná politika v oblasti cien a vlastným životom verejná politika súvisiaca s ochranou spotrebiteľa. Obe sú však mimoriadne dôležité pri podpore priaznivejšieho cenového vývoja. Preto v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu spolu s kolegom Milošom Svrčekom navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva financií kompetenciu, na základe ktorej ministerstvo podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. V oblasti spomenutej informovanosti súčasne navrhujeme doplniť do pôsobnosti ministerstva kompetenciu, aby zabezpečovalo zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za týmto účelom: prezentovania verejnej politiky v oblasti cien, informovania o cenovom vývoji, zverejňovania výsledkov z informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. g) zákona o cenách, porovnávanie cien základných potravín s okolitými štátmi, zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa § 20 ods. 2, písm. h) zákona o cenách a informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.
Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru sa navrhuje, aby pôsobnosť ministerstva financií zriadiť a zabezpečovať prístup webového sídla na účely informovanosti verejnosti o vývoji cien nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Zároveň by som rád poďakoval za pomoc pri vecnom zadefinovaní obsahu uvedenej webovej prezentácie a jej legislatívnom stvárnení pánovi predsedovi Karahutovi a jeho spolupracovníkom.
Ďalej si dovolím stručne zhrnúť, čo má priniesť schválenie návrhu na novelizáciu zákona o cenách spolu s dvoma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pre zdokonalenie právnej úpravy prvkov inštitucionálnej roviny uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien. Ide najmä o zdokonalenie právnej úpravy, aby ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly bolo povinné nielen vypracovať koncepciu cenovej politiky, ale aj zabezpečiť jej uskutočňovanie, ako aj predkladanie koncepcie cenovej politiky na rokovanie vlády, a to v presnom časovom horizonte a tiež v konkrétnej situácii. Rovnako kontrolné mechanizmy, aby ministerstvo financií v dobrých aj zlých časoch zabezpečovalo využívanie informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny.
Do pôsobnosti ministerstva financií sa dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Ďalší nástroj má prispieť k zamedzeniu prípadnej nečinnosti ministerstva financií, ale aj pôdohospodárstva v období výrazne nepriaznivého cenového vývoja, ako sme toho svedkom aj v súčasnej dobe, a to zavedením povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj. Ministerstvo financií bude podporovať spomínanú spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa. Rovnako bude povinné zabezpečovať zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť s cieľom informovanosti v cenovej oblasti. Vláda Slovenskej republiky bude povinná predkladať Národnej rade každoročne v druhom štvrťroku správu za predchádzajúci kalendárny rok o cenovom vývoji, opatreniach a zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja. Nakoniec zákon o cenách bude obsahovať aj právnu úpravu spolupráce Slovenskej obchodnej inšpekcie s cenovými orgánmi.
Skôr ako prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, chcem teda požiadať, hoci sme v takom komornom prostredí, všetkých poslancov na podporu tohoto podľa nášho názoru potrebného zákona na dotvorenie kompetencií orgánov štátnej správy.
Teraz si dovolím, pán podpredseda, prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, k tlači 1647.
V čl. I treťom bode sa v § 20 ods. 2 dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
"o) podporuje spoluprácu cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,^19aaa)
p) zabezpečuje zriadenie webového sídla a jeho prístupnosť za účelom
1. prezentovania verejnej politiky v oblasti cien,
2. informovania o cenovom vývoji,
3. zverejňovania výsledkov z informačného systému podľa písmena g),
4. porovnávania cien základných potravín^19aaaa) s okolitými štátmi,
5. podpory spolupráce cenových orgánov s orgánmi verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a podľa písmena o),
6. zverejňovania výsledkov konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny podľa písmena h),
7. informovania o ďalších skutočnostiach, ktoré súvisia s vývojom cien.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 19aaa a 19aaaa znejú:
"^19aaa Zákon ... o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
^19aaaa Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov"."
V čl. I treťom bode § 20 ods. 2 písm. p) nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz vystúpi pán poslanec, pán poslanec Takáč! Jáj, ty si tu, som myslel, že si vyšiel von.
Čiže pán poslanec Takáč teraz vystúpi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, začali sme asi pred niekoľkými mesiacmi, alebo teda keď to tak úplne že sa vrátim úplne na začiatok, tak ešte v septembri 2021 sme ako strana SMER - slovenská sociálna demokracia zvolali mimoriadnu schôdzu s tým, že sme chceli riešiť ceny potravín. Sme momentálne v júni 2023 a ten stav je taký, aký je, a každý z vás to pociťuje, všetci občania to pociťujú, že tá vysoká potravinová inflácia alebo všeobecne inflácia zasiahla každého z vás. Každý z vás musí v tých potravinách nakupovať potraviny omnoho drahšie ako v iných krajinách Európskej únie. Podotýkam, že dvakrát vyššia inflácia, celková inflácia je u nás na Slovensku v porovnaní s inými krajinami. Napríklad na Slovensku máme tridsaťpercentnú, mali sme tridsaťpercentnú potravinovú infláciu, ktorá bola dvakrát vyššia ako v eurozóne. To znamená, že je preukázateľné, že niekde nastal problém, niekde nastala chyba v tom, že sme boli na konci chvosta z hľadiska cien potravín. To znamená, boli sme najdrahší a sme najdrahší v rámci Európskej únie a preto sme čakali, že vláda s niečím príde. No a neprišla vôbec s ničím. Však sme videli tam dvakrát nejaké kroky zo strany ministerstva pôdohospodárstva. Na jednej strane to bolo asi pred vyše rokom a pol, to bolo takzvané zastropovanie obchodných prirážok pri trinástich potravinách, čo v zásade nič neznamenalo, lebo ceny rástli, lebo vstupy sa zvyšovali. Ale na druhej strane, to všetci ste zachytili, bol takzvaný ten marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov, kde zastropovali cenu potravín, štyristo potravín a v zásade hneď o pár dní ste si kúpili vo vedľajšom obchodnom reťazci tie potraviny pomaly o polovičku lacnejšie.
A my sme potom pristúpili k tomu, že sme sa rozhodli, že zvoláme okrúhly stôl, okrúhly stôl, ktorý fungoval za našich vlád, keď bol problém a vtedajší premiér Robert Fico zvolal takýto okrúhly stôl a veľmi to pomohlo. A ja som veľmi rád, že momentálne sme v druhom čítaní pri týchto našich troch zákonoch, kde sú výsledkom troch okrúhlych stolov, ktoré sme organizovali. Bolo to zvolávané podpredsedom Národnej rady pánom Blanárom. Chcem poďakovať aj pánovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo pánovi Karahutovi zo SME RODINA, ktorý, ktorý bol zúčastnený a v zásade to, čo tu dnes predkladáme aj z pohľadu pozmeňujúcich návrhov, je také, taká spoločná cesta alebo spoločný výsledok, hlavne odborného rokovania zo strany, zo strany všetkých zainteresovaných.
Na týchto okrúhlych stoloch sa zúčastnili všetci tí, čo majú do toho čo povedať. Na jednej strane to boli samotní potravinári a poľnohospodári, ktorí produkujú a vyrábajú. Na druhej strane to boli zástupcovia obchodných reťazcov jednak zahraničných, ale aj slovenských. Bola tam aj štátna ochrana, štátna inšpekcia a, samozrejme, všetci dotknutí a hľadali sme riešenia. A výsledkom toho boli po dvoch okrúhlych stoloch tri návrhy zákonov a dva, ktoré tu teraz prerokovávame, s tým, že teda jedná sa o novelizáciu zákona o cenách z roku, je to zákon 18/1996 zákon o cenách.
Čo týmto riešime a čo smeruje k tomu, že aby aký sme výsledok docielili? No tak snažíme sa v zásade suplovať úlohu vlády a hľadáme riešenia na to, a teraz predkladáme aj návrh, aby sa vytvorili kroky na to, ako znížiť ceny potravín. Chcem povedať, že pri tomto zákone z roku ´96, zákona o cenách, je zákon, ktorý umožňoval už od toho roku ´96 určitým spôsobom vstúpiť do cenotvorby, zasiahnuť do toho, hľadať riešenia. Je tam veľa možností, akým spôsobom štát prostredníctvom ministerstva financií mohol toto riešiť, ale, samozrejme, sa nič neudialo. Tak preto sme sa rozhodli novelizovať tento zákon a novelizujeme ho v zásade dvakrát s tým, že v tom jednom, v jednom, v jednej časti tej novelizácie zákona vraciame naspäť, vraciame naspäť to, čo sa nešťastne vypustilo prostredníctvom Sulíkovho kilečka. Podotýkam, že sa jedná o zachovávanie viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovarov v obchodných reťazcoch s tým, že toto vzišlo z okrúhleho stolu.
Možnože pán Viskupič po mne bude kritizovať, že to je zase nejaká navyše byrokracia, ale s týmto súhlasili na tom okrúhlom stole aj predmetné obchodné reťazce. Samozrejme, to uvítali potravinári, ale, samozrejme, štátna, Štátna obchodná inšpekcia, ktorá vítala tento krok, lebo hovorila, že to tu bolo vždy a vlastne je to povinnosťou obchodného reťazca. V zásade oni to aj tak stále zachovávajú, ale teraz to budú mať v zákone povinnosť na tri roky, kde môže potom štátna inšpekcia kontrolovať marže, nákladovosť a všetko, aby sa vedelo do toho nejako vstúpiť. Čiže vraciame, na jednej strane vraciame naspäť to, čo tam bolo a čo fungovalo a, podotýkam, súhlasia s tým všetci dotknutí.
Na druhej strane riešime, riešime aj pozmeňujúcim potom návrhom, ktorý predložím potom, riešime to, že vypúšťame z tohto zákona tú samotnú tabuľku, ktorú sme tam na začiatku do prvého čítania dali, ak by sme vypísali 31 základných potravín. Túto tabuľku dávame preč a na druhej strane presne definujeme povinnosť pre ministerstvo financií do 30 dní od schválenia tohto zákona s účinnosťou od 1. augusta 2023 vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín, ktoré sú presne špecifikované, vychádzajúc z miery inflácie ekonomicky oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky, samozrejme kalkulácie nákladov, zisku a iných dokladov odôvodňujúcich v zásade výšku ceny, ktoré si vyžiada tento cenový orgán. To znamená povinnosť vykonať túto analýzu a na druhej strane pokiaľ sa zistia, a to sa zistia, lebo tie ceny sú vysoké, že je tu problém, tak v zásade sa navrhnú, navrhnú opatrenia, ktoré by sa mali následne bezodkladne predložiť potom vláde na schválenie.
To znamená, že na jednej strane je to veľmi dobrý krok a potom ešte druhý pozmeňujúci návrh vlastne k tomu druhému zákonu o cenách, ktorým hovoríme o tom, že vlastne tiež je o tom, že je povinnosťou vypracovať koncepciu cenovej politiky, je potrebné tam zabezpečiť informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien. Maximálna súčinnosť so Štatistickým úradom z hľadiska povinností dávať jednotlivé informácie. To znamená, že samotná novelizácia, dvakrát novelizácia tohto zákona má pomôcť k tomu, aby ste si to vedeli predstaviť, tí, čo nás sledujete, že my máme možnosť určitým spôsobom regulovať, zasiahnuť. Máme tu zákon o cenách.
Ale na druhej strane my týmto zákonom robíme to, že ukladáme povinnosť ministerstvu financií, keď nastane nejaká situácia, aká bola napríklad teraz, že bola 30-percentná potravinová inflácia, čiže o 30 % sa zvýšili ceny potravín. Tak je povinnosťou ministerstva financií do 30 dní vypracovať analýzu na základe všetkých týchto dát, ktoré si dá dohromady a zhodnotiť, že prečo nastala napríklad tá 30-percentná inflácia a navrhnúť kroky a riešenia na to, akým spôsobom znížiť túto infláciu a navrhnúť nejaké riešenia. Toto predloží napríklad vláde a vláda už potom na základe toho navrhne nejaké riešenia. Samozrejme tých riešení môže byť množstvo, ale samotný ten, tá podstata je to, že proste my tu máme nástroje a ministerstvo financií spalo, nespravilo nič vôbec. Sme sa tu tvárili a niektorí, bohužiaľ, kolegovia aj teraz sa tvária, ako keby tu tá inflácia nebola, že všetko je fantastické a všetko funguje a je úplne prirodzené, prirodzený taký rozdiel vnímania tohto.
Kolega Viskupič zo SaS-ky, keď bude vystupovať, tak pohľad SaS-ky je taký, že však trh všetko vyrieši, však sa to, nejako sa to tu uprace a tak nejako to bude fungovať. My zas hovoríme v SMER-e - slovenská sociálna demokracia, že proste pokiaľ nastane takáto situácia, a táto situácia nastala, tak štát do toho musí zasiahnuť. Tvrdá ruka, úloha štátu a, bohužiaľ, tohto, tohto sme svedkami a to jednoznačne treba povedať. To znamená, že máme tu túto novelizáciu, je to dvakrát novelizovaný zákon o cenách.
Pán predsedajúci, ja by som si dovolil teraz predniesť obidva pozmeňujúce návrhy, aj k jednému zákonu, aj k druhému zákonu.
Pozmeňujúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Richarda Takáča a Borisa Suska k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 1646.
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 2. znie:
Chcem sa spýtať, mám čítať aj tie všetky úvodzovky, bodky? (Reakcia z pléna.) Nie, nemusím, uhm, dobre.
"2. Za § 23g sa vkladá § 23h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§23h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023.
Ministerstvo je povinné v lehote do 30 dní vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín²⁵⁾ vychádzajúc z miery inflácie, ekonomických oprávnených nákladov a primeranej ziskovej prirážky, kalkulácie nákladov a zisku a iných dokladov odôvodňujúcich výšku ceny, ktoré si vyžiada cenový orgán. Ak sa na základe tejto analýzy preukáže pretrvávanie mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny základných potravín na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť základných potravín, cenový orgán navrhne opatrenia na obdobie šiestich mesiacov, ktoré bezodkladne navrhne vláde Slovenskej republiky na schválenie.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:
"²⁵⁾ Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.".
2. V čl. I bod 3. sa vypúšťa.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2023.".
Toto je koniec prvého pozmeňujúceho návrhu k tlači 1646 a teraz by som si dovolil predniesť k tlači 1647.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Richarda Takáča k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1647.
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 20 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) vypracováva koncepciu cenovej politiky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky do desiatich mesiacov od jej vymenovania a zabezpečuje jej uskutočňovanie; ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov, vypracováva koncepciu cenovej politiky, predkladá ju vláde Slovenskej republiky a zabezpečuje jej uskutočňovanie,".".
2. V čl. I. bod 4 znie:
„4. V § 20 odsek 4 znie:
„(4) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť
a) podľa odseku 2 písm. d) až f) v oblasti cien potravinárskych výrobkov a na účely § 12 ods. 3 druhej vety môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravinárskych výrobkov, rozsah, spôsob ustanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom postavení,
b) predkladá správu s návrhom riešení na rokovanie vlády, ak nastane nežiaduci cenový vývoj pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi,".".
3. V čl. I bod 5 znie:
„5. V § 20 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8) Vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každoročne v druhom štvrťroku správu za predchádzajúci kalendárny rok o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní tohto zákona a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien.".
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 9 a 10.".
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 6, ktorý znie:
„6. § 20 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Slovenská obchodná inšpekcia v súvislosti s výkonom cenovej kontroly podľa § 16 a s výkonom kontroly nad dodržiavaním cenových predpisov podľa osobitného predpisu^19ab) spolupracuje s cenovými orgánmi, najmä
a) podieľa sa na vypracovaní a uskutočňovaní koncepcie cenovej politiky,
b) predkladá podnety na zlepšovanie právnej úpravy v oblasti opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a cenovej kontroly,
c) podáva návrhy na zdokonaľovanie informačného systému pre účely vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 19ab znie:
" ^19ab) Zákon č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
5. Čl. II sa vypúšťa.
Doterajší čl. III sa označuje ako čl. II.
V nadväznosti na vypustenie čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Zároveň to je už prečítaný celý pozmeňujúci návrh a zároveň ale žiadam, aby sa o bodoch 4 až 8 informácie výborov hlasovalo osobitne.
Skončil som, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dve faktické poznámky.
S prvou pán poslanec Karahuta.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som, som rád a verím tomu, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako bol prečítaný, bude aj schválený. Môžu mať kolegovia rôzne názory na procesy kontroly cien, ale pokiaľ by sme takúto povinnosť robiť analýzu mali pred dvomi rokmi, tak, alebo aspoň pred rokom, tak by sme určite nemali ceny potravín na takejto úrovni ako dnes z jednoduchého dôvodu. Pri takejto analýze by sme zistili, že ten hlavný dôvod, prečo sa zvyšovali ceny, boli rast cien u výrobcov z objektívnych dôvodov zvýšenia cien energie. Tie energie sme neustriehli, tá informácia pomoci prišla pozde a tým pádom to spustilo lavínový nárast cien potravín koncom minulého roku.
Pokiaľ by sme takúto analýzu mali, tak by sme boli zistili to, čo zistili aj v Čechách, že už vlastne aj dnes vieme čiastočne z ministerstva pôdohospodárstva, že stačilo upraviť cenu energií v procese produkcie potravín a stálo by to minimálne o polovicu menej ako, ako potom sanovať tých ľudí z nízkopríjmových skupín a de facto živiť tú infláciu. Tým, že vlastne podporujeme tých ľudí, tú infláciu živíme. Keby sme dali peniaze do produkcie, do cien energie, tak tie výstupné ceny by boli určite na úrovni aspoň priemeru Európskej únie alebo aspoň Poľska. Poliaci mali okolo 18 % infláciu na potravinách a tým pádom, tým pádom by sme, by sme mali tie potraviny lacnejšie a štát by ušetril možno aj miliardu eur.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, veľmi dobre si podrobne rozobral cenovú otázku u nás. Keď sme porovnávali spotrebný kôš Poľska, tak ceny na pätnástich týchto v spotrebnom koši boli o 12 %, v Českej republike boli o 8 % lacnejšie a v rakúskej, pokiaľ sa týkalo, niektoré boli drahšie, ale pohybovalo sa tam tiež okolo 2 % a u Maďarska to bolo asi na 50 %. Samozrejmá vec, že tým, že neboli, nebola energia, nám ušla prakticky z hľadiska tým, že sme nedotovali, tak ako dotovali Česi, ako dotovali aj iné štáty, ktoré sa na to pripravili, nakoniec celý, celé vyvolanie to bolo v Nemecku z hľadiska jadrovej energetiky, pričom to celé vybehlo na burze v Lipsku, to, čo vybehlo, tie ceny, ktoré sú, no a samozrejmá vec naši, výrobcovia z hľadiska toho, tí zvýšili ceny.
A ešte ďalšia vec, ktorá negatívne tiež dopadla, že prakticky poklesli domáci, domáce produkty, resp. domáce výrobky v jednotlivých reťazcoch. Tu sa tiež bude musieť obchodná inšpekcia zamerať, aby prakticky znova sme sa dostali na tú úroveň, kde sme niekedy boli. A hlavne to, čo si presne povedal, aby minister, nová vláda, čiže úradnícka vláda, hlavne ministerstvo financií začalo kontrolovať po 30 dňoch prakticky vývoj cien, ktoré sú na trhu.

Chce reagovať pán poslanec na faktické?
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Marián Viskupič, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy. Plných 20 minút využitých bude.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim, samozrejme, verím, že ako zvyknem, konštruktívne. Áno, mám iný názor, ale budem sa snažiť konštruktívne.
No v prvom rade ja rešpektujem postoj kolegov zo strany SMER, rešpektujem to, že ich, ich videnie sveta je, že štát má byť silný a že teda má čo najviac vstupovať do vôbec toho vývoja a snažiť sa ho teda regulovať, prípadne negatívnemu vývoju cien brániť. Skutočne je to, je to videnie sveta, sociálno-demokratické, je to, je to postoj, okej.
Rovnako sa teda tiež uchádzam o rešpekt toho nášho postoja, fakt pravicovej a liberálnej časti spektra. Jednoducho my to, my to vidíme inak. No vidíme a vnímame to tak, že práve trh a konkurencia prinesú najlepšie podmienky pre spotrebiteľov. Jednoducho som presvedčený, že úloha štátu nie je všetko regulovať, úloha štátu je jednoducho podporovať konkurenciu, vytvárať podmienky na trhu, aby každý reťazec, každý potravinár celého sveta mal tú ochotu na našom trhu pôsobiť a zároveň áno, úlohou štátu je, aby pomáhal tým najzraniteľnejším, pomáhal tým, ktorí sa dostali do problémov. Čiže toto je v podstate vyjadrenie aj, aj názvu našej strany - Sloboda, nechať proste tú slobodnú čo najvoľnejšiu konkurenciu a profitovať z toho a zároveň - Solidarita, áno, zopakujem to, jednoznačne pomáhať či už teda sociálnym systémom alebo ozaj možno aj priamo potravinovou pomocou tým, ktorí sa dostali do existenčných problémov.
Čo sa týka rozpravy, mal by som teda sa vyjadrovať ku jednotlivým konkrétnostiam, prípadne k pozmeňujúcemu návrhu. Neurobím to. Poviem prečo. Pretože ten môj postoj vlastne k týmto obom návrhom je ten, že najlepšie riešenie by bolo ich neprijať, odmietnuť a teda, aby sa nestali platnými. Čiže to je vlastne ten postoj, ktorý sa budem snažiť v tejto rozprave obhajovať.
Možno poviem najprv pár slov, že áno, cenové porovnania. No ono z každého toho cenového porovnania s Poľskom, ja neviem, s Českou republikou, častokrát aj s Rakúskom vychádzame drahšie. Áno, ten problém tu skutočne je. Tá potravinová inflácia tu je, spôsobuje to problémy, samozrejme najväčšie tým najzraniteľnejším, ale vnímajú to, samozrejme, aj, aj tie vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, jednoducho tie ceny sú zásadne vyššie, súhlasím. Ale, a to už málokto týchto porovnaní robí, je to, že aké sú tie podmienky, aké sú tie regulačné podmienky, aké je množstvo byrokracie na tom-ktorom trhu a to je to častokrát, čo robí vlastne to Slovensko menej konkurencieschopným alebo nekonkurencieschopným a prečo tu máme vyššie ceny. Lebo jedna vec, už to máme ťažšie tým, že sme z tých okolitých trhov najmenší trh. To znamená, všetky náklady tých reťazcov, potravinárov, prvovýrobcov, no proste celej ekonomiky sa rozkladajú do menšieho množstva obratu produkcie čohokoľvek, ako vo všetkých okolitých krajinách, no ale zároveň ešte my v tej byrokracii sme šampióni v tom, že jednoducho tie slovenské firmy, aj ten rovnaký reťazec pôsobiaci v Česku a Slovensku má na Slovensku viac regulácií, ktoré musí plniť, proste má to jednoducho ťažšie, náročnejšie, musí zamestnať viac zamestnancov, aby splnili všetky byrokratické podmienky a navyše ešte si to viete tieto svoje náklady rozpustiť v polovičnom množstve potencionálneho obratu, ako napríklad v tých Čechách. Takže toto je jedna vec. A to, ako tie podmienky ich konkurenčné alebo vôbec v ekonomike vyzerajú, to je tu naša úloha, to my tu robíme, buď vylepšujeme alebo zhoršujeme, my poslanci Národnej rady.
Ešte jednu vec poviem, akákoľvek regulácia postihne vždy tých, keď sa pozrieme na tých výrobcov alebo teda tých predajcov, postihne vždy tých slabších, pretože tí to budú mať náročnejšie, a hlavne dodávateľov to postihne, viacej slovenských ako zahraničných. Pretože proste, bohužiaľ, je to fakt z dôvodov, ktoré som pred chvíľkou povedal, aj tí naši prvovýrobcovia potravinári sú jednoducho drahší. Slovenská produkcia je drahšia ako to, čo reťazce kupujú zo zahraničia. Verme, že aj kvalitnejšia, budem prvý, kto to bude hovoriť, ale fakt je drahšia. A čím striktnejšie pravidlá regulácie budete vytvárať pre napríklad tie reťazce, tak oni tým viacej sa budú prepínať, aby sa tomu bránili do tej zahraničnej produkcie. Jednoducho ešte poklesne podiel slovenských produktov, ešte poklesne podiel slovenských potravinárov a potom čo? Budeme tu niekedy v septembri, v decembri alebo kedy stáť a rozmýšľať ako zasa, ako ich znova podporiť? Fakt, prosím, toto, toto majme, majme na pamäti.
A ja by som si dovolil, aby tu zaznelo vlastne aj slová tých, ktorých sa to týka. Hneď na začiatok poviem, že netýka sa to len týchto dvoch zákonov, poťažene troch, ktoré tu v tomto momente riešime, týka sa to celého toho legislatívneho chaosu, legislatívnej smršte, ktorú tu v parlamente máme, hovorím zďaleka nie spôsobenú len kolegami zo SMER-u, ale teda krížom cez, cez politické spektrum. Ja by som si teda dovolil prečítať spoločnú výzvu sociálnych partnerov poslancom parlamentu a prezidentke Slovenskej republiky.
Hneď začnem, že málokedy sa sociálni partneri, to znamená aj zamestnávateľské organizácie, aj teda s odborovými organizáciami proste zhodnú, ale teda tu sa im to podarilo, to tiež je na zamyslenie.
Sociálni partneri, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, teda klasická tripartita, žiadajú poslancov Slovenskej republi... Národnej rady Slovenskej republiky, aby zastavili legislatívny chaos. Na aktuálnej schôdzi parlamentu budú totiž poslanci opäť rozhodovať o ďalších návrhoch zákonov so zásadným negatívnym dopadom na podnikateľské prostredie, zamestnancov a slovenské domácnosti. Sociálni partneri navyše upozorňujú, že takmer štvrtina všetkých zákonov prijatá v tomto volebnom období do platnosti prešla mimo štandardného legislatívneho procesu, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Súčasnú situáciu považujú za neudržateľnú a žiadajú nápravu. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, asociácií zamestnávateľských zväzov a združení, asociácií priemyselných zväzov a dopravy, členovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia zamestnancov združených v konfederácii odborových zväzov verejne vyzývajú poslancov Národnej rady a prezidentku Slovenskej republiky, aby zastavili obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a prijímanie návrhov, škodlivých pre túto krajinu. Napriek tomu, že viaceré z navrhovaných opatrení spĺňajú znaky protiústavnosti, sú v rozpore s právom Európskej únie a sú pre podniky a domácnosti, a pre podniky a domácnosti budú v časoch inflačnej a energetickej krízy znamenať ďalšie zásadné zvyšovanie nákladov o vyčíslených dopadoch, prínosoch či rizikách so sociálnymi partnermi, ani tento raz nikto nediskutoval. Na ich schválenie v praxi dokonca postačí, aby za ne hlasovalo menej ako 40 poslancov parlamentu. Takéto konanie považujú sociálni partneri za neprípustné, označujú ho za nezodpovedné voči zamestnávateľom, zamestnancom, samosprávam.
Predkladanie poslaneckých návrhov a závažných, a tu teraz zdôrazním, regulačných opatrení bez riadneho vyčíslenia ich dopadov na obyvateľstvo a podniky či prijímanie zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie za zatvorenými dverami sa podľa sociálnych partnerov v uplynulom období stalo na Slovensku bežnou praxou. Návrhy zákonov sú predkladané bez potrebnej analýzy, čo častokrát spôsobuje opätovne otváranie legislatívy z dôvodu jej nerealizovateľnosti v praxi. Je neprípustné, aby sa domáce podniky a obyvatelia Slovenska donekonečna stávali obeťami populizmu, účelového zavádzania a nástrojov predvolebných kampaní, ktoré priamo negatívne zasahujú do ich rozpočtov a peňaženiek. Takýto stav považujú sociálni partneri za neakceptovateľný. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku, klesá konkurencieschopnosť, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť, na čo v konečnom dôsledku dopláca celá krajina. Poslanci parlamentu budú pritom už v najbližších dňoch rozhodovať o viacerých návrhoch zákonov, ktoré môžu negatívne zasiahnuť do viacerých aktuálne najkrehkejších oblastí v našej krajine, obzvlášť negatívne poznačenými krízami, zdôrazňujú zamestnávatelia, zástupca zamestnávateľov.
Parlament prijíma aj legislatívne normy, ktoré nekompetentne zasahujú do systému sociálneho poistenia, daňovej oblasti či v oblasti školstva. Táto legislatíva je častokrát nevykonateľná a prináša množstvo aplikačných problémov. Práve pre tieto dôvody sociálni partneri verejne apelujú na poslancov parlamentu, aby zastavili prijímanie návrhov zákonov s negatívnym dopadom na hospodárstvo Slovenskej republiky, sociálnu sféru. Zástupca zamestnávateľov, zamestnancov i samospráv zároveň spoločne vysielajú jasný odkaz aj budúcej vládnej garnitúre, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Súčasný stav je neudržateľný, neakceptujeme a nebudeme akceptovať situáciu, aby sme sa o kľúčových legislatívnych zmenách dozvedali z médií, ani aby sme obchádzali jednotlivých poslancov a snažili sme sa ich presvedčiť, prečo by mali či nemali podporiť daný legislatívny návrh. Spoločným cieľom sociálnych partnerov je mať dlhodobo zachovaný systémový, férový prístup k legislatívnemu procesu a spoločne viesť kultivovaný sociálny dialóg za účasti všetkých dotknutých subjektov s cieľom prijímať zákony, ktoré sú v prospech našej krajiny, podnikov i obyvateľstva. Je na čase začať prijímať návrhy zákonov, ktoré sa zakladajú na odbornosti a sú skutočne v prospech našej ekonomiky a životnej úrovne domácností, a to nielen naoko, konštatujú zamestnávatelia, členovia ZMOS-u, zástupcovia zamestnancov združených v KOZ.
Prečo to čítam? Pretože práve aj tieto návrhy, ktoré tu máme, presne spĺňajú proste tú definíciu, ktorú tu bolo, proste tá správa je, nám nepomôže ďalší, druhý, tretí, štvrtý, desiaty, dvadsiaty zákon, ktorý niečo reguluje, ktorý sa tvári, že niekde pomáha, ale vo finále zasa len pridáva ďalšie obmedzenia, povinnosti, náklady všetkým krížom cez ekonomiku. A to, čo aj oni naznačujú, skutočne, že niekedy je menej viac. A preto aj tieto oba návrhy jednoducho prinášajú všetko, prinášajú novú byrokraciu, prinášajú obmedzenia pre predajcov, prinášajú nové náklady, prinášajú nových kontrolórov, prinášajú nových úradníkov, analytikov na ministerstve financií, proste prinášajú všetko to, čo jednoducho vo finále len a len zvýši náklady. A prečo by niečo, čo vo finále len a len zvýši náklady všetkým, štátu aj, aj proste podnikateľom, prečo by to zrovna malo spôsobiť zníženie cien a prečo by z takéhoto niečoho mal profitovať spotrebiteľ? Jednoducho toto tu, toto tu fakt nesedí.
No a teraz je teda otázka, ja som to nezachytil v pozmeňujúcom návrhu, ale že či tá samotná regulácia ako taká bola vyňatá, lebo to je povedzme ten rozdiel, že či ten zákon bude akoby len zbytočný, že teda skutočne zanalyzuje sa všetko, zasadnú rady cenové, pozrie, pozrú sa na to, či teda ako, ako majú, ako majú tie siete, tie svoje cenové, cenové kalkulácie. A dobré bude, bude vyprodukovaných kopu nových dát, kopu nových analýz, kopu nových, ja neviem už čoho, a teda ale nič to neprinesie, alebo teda ak tá samotná regulácia v nejakej miere sa uplatní alebo v nejakom spôsobe sa uplatní, tak jednoducho to bude skutočne, skutočne ešte, ešte aj škodlivé.
Ešte, ešte chvíľku poprosím. Dobre.
Takže toľkoto v tomto momente za mňa. Chcel by som apelovať na plénum, na kolegov, skutočne sa pozrime na veci tak, ako nevytvárať novú byrokraciu. Jedna z tých ciest je v tomto momente proste ten zákon nepodporiť. Skutočne a reálne to hovorím, že to nepomôže, nie preto, že sme pravicoví a liberálni, ale preto, že to je proste normálne že reálny fakt.
A aby som možno povedal aj niečo pozitívne, ja to zopakujem, skutočne tie, tá inflácia špeciálne v potravinách je vysoká, je, a už to treba povedať, že ono to bolo treba riešiť dávnejšie, to súhlasím, súhlasím s kolegom Karahutom, že už sa to chytá zase raz za chvost, hej, a to ešte teda zákon bude od 1. 8. platiť, nejaký nábeh a nejaké riešenia.
Situácia momentálne je tá, že či už celá Európa alebo Slovensko, našťastie máme vrchol inflácie za sebou. A je jedno, či pozeráme celkovú infláciu, jadrovú infláciu, alebo potravinovú infláciu, našťastie všetky tie krivky sa už zalomili a skutočne už klesajú. V Európskej únii to začína byť dobré, my sme stále ešte na dvojciferných úrovniach, ale možno už ďalší mesiac, možno o dva už budeme na jednocifernom čísle. Takže aj z tohto pohľadu nechcem povedať, že sa situácia dostáva úplne do normálu, pretože normál, dlhodobý cieľ Európskej centrálnej banky sú dve percentá ročne, nad týmto cieľom, samozrejme, sme vysoko a ešte nejaký čas budeme, ale jednoducho tá situácia sa zlepšuje. Takisto aj v tom potravinárstve. Asi sa tu zhodneme, že sú plné sýpky obilia a teda aj všetkých ďalších produktov z predchádzajúcej úrody. Je tu tlak produktov zo zahraničia, lacných napríklad z Ukrajiny. Takisto si dovolím povedať, že aj tohtoročná úroda, aspoň teda zatiaľ tých husto siatych obilnín, sa ukazuje ako, ako veľmi dobrá, takže budú aj, aj ďalej tie tlaky skôr na znižovanie cien a skôr na to, aby, aby teda tie ceny vo finále boli nižšie.
A tu ešte posledná vec je, že tým najdôležitejším hráčom v celom tomto systéme je ten spotrebiteľ. Vo finále on rozhoduje o cenách, vo finále on rozhoduje o tom, ako veľmi a akú vysokú maržu, lebo o nej sa častokrát bavíme, si môže a napríklad ten reťazec alebo, alebo teda potravinárska predajňa aplikovať. Čiže aj tu je dôležité, aby, aby tú svoju úlohu hrali spotrebitelia, aby, aby sledovali či už tie akcie, aby kupovali zmysluplne, aby reflektovali na to, že ak je niečo drahšie, aby jednoducho tou svojou váhou dokázali, dokázali hýbať s tým cenovým vývojom, pretože oni sú jediní, ktorí to skutočne dokážu.
My si myslíme, že, my si myslíme, kolegovia si myslia, že to vláda zabezpečí, hej, nejakými novými úlohami, alebo že to zabezpečí štát nejakými novými úlohami, alebo že to, nedajbože, zabezpečí Európska únia. Toto všetko, ten dosah je, je veľmi limitovaný a keď sa ten dosah, tá regulácia používa, tak to väčšinou má skôr negatívne dôsledky, ale proste tí, tí spotrebitelia, tí majú tú skutočnú moc a čím väčšiu konkurenciu umožníme, čím, čím jednoduchšie tie podmienky na trhu budú, tým, tým vo finále budú vedieť z toho spotrebitelia profitovať najviac.
Ďakujem pekne za pozornosť.