94. schôdza

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kamenický.

Kolega Viskupič, ty to bagatelizuješ iba na to, že sa tu vyrobí nejaká analýza pre analýzu a že sa to založí niekde, ale ja chcem upozorniť na jedno, však tu je zákon o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, kde dalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky nejaký príkaz Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť? Slovenská obchodná inšpekcia povedala, že žiadny takýto pokyn z ministerstva financií nedostala. A ver mi, že keď sa štát začne zaujímať o to, nie Národná banka, ale štátne orgány o to, aké sú cenové vývoje, všetci si dajú pozor. A bolo mi to aj potvrdené, že zrazu, keď sa kontrolovali cenové vývoje, zrazu však tie reťazce si dávali oveľa menšie marže. A kto, kto zabezpečil to, aby sa tie cenové vývoje nemohli kontrolovať? No strana SaS, pán Viskupič.
Vy v prvom kilečku ste zrušili tzv. opatrenie, ktoré hovorilo o tom, že tri roky dozadu tie, tie reťazce musia evidovať svoje ceny. Ony síce evidujú ďalej, ale nemajú žiadne, žiadnu povinnosť voči žiadnemu štátnemu orgánu ich predkladať a my to vraciame naspäť a chceme, aby štát sa o to viac začal starať a hlavne s cieľom, samozrejme, aby potom aj klesli ceny potravín na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, budem sa, keďže je spojená rozprava k dvom návrhom zákonov, budem sa ja osobne hlavne venovať tlači 1646, je to návrh novely zákona o cenách, zákona č. 18/1996 Z. z.
Tento návrh má zase dve časti. Jedna časť je vrátenie evidenčných povinností a druhá časť je úprava prechodného ustanovenia na prechodné obdobie šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o samotné vrátenie evidenčných povinností, bolo tu už k tomu dosť povedané, ale ja si dovolím to ešte, ešte zosumarizovať a zopakovať. V rámci prvého kilečka bolo vypustené, vypustená povinnosť nahlasovať cenové vývoje za ostatné tri roky cenovému, cenovému orgánu, resp. Štátnej obchodnej inšpekcii a ministerstvu financií ako cenovému regulačnému orgánu, čo vlastne, dôsledok čoho je znemožnenie kontroly a znemožnenie cenovej regulácie, ktorá je už dnes v platnom a účinnom zákone o cenách. V platnom a účinnom zákone o cenách dnes je možnosť, aby ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán regulovali ceny, ak nie je buď dostatočne rozvinutá konkurencia na trhu, resp. ak sú také, nastali také skutočnosti, ktoré majú dopad na koncové ceny jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Keďže však táto povinnosť nahlasovať tieto údaje pre podnikateľské subjekty v rámci tohto prvého kilečka vypadla, tak žiadne orgány, štátne, či už je to cenový regulačný orgán, ktorý je v zákone o cenách, alebo je to Štátna obchodná inšpekcia, nemá akým spôsobom kontrolovať tie cenové vývoje a tým pádom nemá ani možnosť vykonávať tú cenovú reguláciu, resp. skontrolovať vývoj, cenový vývoj na trhu s jednotlivými druhmi tovarov a služieb, osobitne teraz sa bavíme o potravinách.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolu vývoja cien alebo cenový, vývoja cenovej, cenových analýz, samotní zamestnávatelia, s ktorými boli tri okrúhle stoly, kde väčšina zamestnávateľov v oblasti potravín sedela, alebo teda zástupcov združení, sami priznali, že už len samotná kontrola cenových vývojov z hľadiska Štátnej obchodnej inšpekcie, resp. ministerstva financií alebo ministerstva pôdohospodárstva by prispela k tomu, ako sa budú chovať a ako sa budú správať najmä koncoví dodávatelia potravín, napríklad obchodné reťazce. Pretože akonáhle sa začne táto cen... tento cenový vývoj kontrolovať, tak sa hneď uvidí, aké marže si dávajú napríklad obchodné reťazce, akým spôsobom stanovujú cenu a už len to samotné ich prinúti sa inak správať, ako sa správajú dnes, keď žiadna možnosť kontroly týchto, tohto vývoja cien nie je.
Čiže už len samotné to zavedenie spätnej evidenčnej povinnosti má efekt na to, ako sa budú koncoví dodávatelia potravín správať a bude to mať vplyv na koncovú cenu potravín pre spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a prínosná, prínosná vec a nemá vôbec dôsledok, nárast či už administratívy, alebo, alebo personálnych nákladov, pretože tie personálne stavy boli aj predtým, kým sa to s kilečka vypadlo a pokiaľ ide o nejakú administratívnu záťaž, tak všetky subjekty si tieto cenové vývoje tak či tak evidujú, tak či tak vedú vo vlastnej evidencii pre vlastné potreby. Čiže vyexportovať to do jednej excelovskej tabuľky a odoslať to cenovým regulačným orgánom, myslím si, že je úplne najmenšia, najmenšia administratívna záťaž, že toto nie je žiaden argument.
Pokiaľ ide o, ide o tú druhú časť, tam by som sa rád venoval tomu vývoju tej legislatívy, ako, ako sme ju pripravovali. Boli prvé dva okrúhle stoly, kde sme sa dohodli na základe, na nejakých princípoch a keďže z hľadiska času nepriaznivého vývoja na trhu bolo potrebné okamžite urýchlene konať, tak sme pripravili, pripravili návrh zákona, ktorý sme predložili do prvého čítania spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde to teda už pán podpredseda Národnej rady hovoril, ako dopadlo skrátené legislatívne konanie. Nič menej, bolo to v prvom čítaní a my sme ďalej pokračovali v diskusiách s jednotlivými zamestnávateľmi v oblasti potravín, s jednotlivými potravinami, potravinovými subjektami. Na základe týchto diskusií, resp. v tom prvom návrhu sme v tomto prechodnom ustanovení zakotvili, že cenový regulačný orgán je povinný po nadobudnutí účinnosti zákona nastaviť z hľadiska toho, aký je vývoj cien aktuálny na trhoch, nastaviť cenovú reguláciu a zaviesť cenovú reguláciu podľa tretej časti zákona o cenách. Táto cenová regulácie môže, mohla spočívať v stropovaní marží, v stropovaní koncových cien, spôsobu výpočtu cien a rôznych ďalších opatreniach, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o cenách.
Po ďalších diskusiách a okrúhlych stoloch so zainteresovanými subjektami sme prišli k tomu záveru, že asi nebude úplne najlepšie stanovovať povinnosť regulácie len podľa tretej časti, podľa tretej časti zákona o cenách, pretože tu môžu byť na vine aj iné, iné skutočnosti, ktoré majú dopad na koncovú cenu, napríklad zvýšené ceny vstupov, zvýšené ceny energií atď. Čiže preformulovali sme to prechodné ustanovenie tak, ako je predložené v dnešnom pozmeňujúcom návrhu, kde už nie je povinnosť vykonať cenovú reguláciu, ale povinnosť vykonať analýzu cien. Ak sa na základe tejto analýzy cien zistí, že je negatívny vývoj na trhu, alebo že pretrváva negatívny vývoj na trhu, lebo to, že je, to je dnes neodškriepiteľná skutočnosť, aleže naďalej pretrváva, tak cenový orgán nebude vykonávať opatrenia podľa tretej časti zákona, ale navrhne opatrenia vláde na schválenie a vláda ich potom následne schváli, pričom tie opatrenia nemusia byť len podľa zákona o cenách, to znamená cenové regulačné opatrenia, ale môžu to byť aj iné opatrenia, napríklad dotácie z hľadiska elektrickej energie alebo iné, napríklad sociálne opatrenia a iné opatrenia, ktoré majú mať vplyv na to, aby sa znížila koncová cena potravín.
V tejto súvislosti sme aj vypustili potom prílohu zo zákona a nechali sme to teda na regulačný cenový orgán, čo je ministerstvo financií, aby takýmto spôsobom navrhla opatrenia na to, aby sa znížili koncové ceny potravín. A myslím si, že toto je správny nástroj na to, ako, ak zlyhá trh, by mal cenový regulačný orgán reagovať.
Čiže myslím si, že tu sme vyšli aj v ústrety trhovému mechanizmu a požiadavkám jednotlivých zamestnávateľských zväzov na to, aby cenový regulačný orgán nemusel priamo hneď regulovať ceny, ale aby vykonával, vykonal vývoj cenovej analýzy a na základe toho stanovil opatrenia, ktoré môžu byť aj iné, ako hovorí sám zákon o cenách. Čiže tuná si myslím, že sme vyšli maximálne v ústrety a teda je dosť nefér, že nám tu hovoríte, že sme to robili od zeleného stola a že, že máme to nechať, nechať čisto na trh, ktorý evidentne v tejto oblasti zlyhal.
No a na konci svojho vystúpenia, kolegovia a kolegyne, vás chcem veľmi pekne poprosiť, keďže prišlo k tejto zmene a dohode, dohode, k dohode s jednotlivými subjektami na potravinovom trhu a zmenili sme to prechodné ustanovenie v návrhu zákona a vypustili sme odtiaľ prílohu, ktorá tam bola, tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, pretože na výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa vzťahovali k prílohe, a keďže tá príloha bola z tohoto návrhu zákona týmto pozmeňovacím návrhom vypustená, tak keby sme teda spoločne pri hlasovaní odmietli bod 1 a 2 spoločnej správy. Myslím si, že to je predpoklad toho, aby sa mohlo potom o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, ktorý je naozaj pozitívny a na ktorom je dohoda všetkých zainteresovaných subjektov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Suska bude reagovať s faktickou poznámkou pán podpredseda Juraj Blanár.

Pán kolega Susko, som rád, že si ešte zo širšia objasnil obsah toho zákona, novely zákona a hlavne si priblížil tie rokovania, pretože tie rokovania boli naozaj konštruktívne a chcem oceniť všetkých zástupcov komôr, prvovýrobcov a rovnako aj zástupcov reťazcov, či už zahraničných, ale aj domácich, ktorí predávajú v najväčšom množstve potraviny, ale aj obchodnej inšpekcie aj peká... aj zástupcov pekárenstva.
A tá diskusia sa vyvíjala. Nebolo to z našej strany, že sme tlačili za každú cenu len, že zastropujeme buď obchodnú prirážku alebo maržu. Bolo to o diskusii, v ktorej sme dospeli, ako si správne uviedol, k tomu, že ten nástroj, zákonný, tu existuje a poďme ho využiť. Aj keď jeden zo zástupcov, nebudem ho menovať, reťazcov hovoril, že je to v rozpore s európskou legislatívou, bolo vysvetlené aj pani riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, že to nie je tak, pretože ten zákon bol súčasťou acquis communautaire, čiže keby tam bol nejaký problém, tak určite by bolo naň poukázané.
A pokiaľ by SAS-ka mala s tým problém a videla by, že toto je v rozpore, tak mohli to už dávno zrušiť, tento zákon, ale on je tu. A my nič iné nerobíme, len sa snažíme, aby sme dali povinnosť na prechodné obdobie, to sú tie prechodné ustanovenia, aby regulačný orgán, ktorým je ministerstvo financií definované v tomto zákone, začal konať a analyzovať a dospel k niečomu a odpovedalo aj verejnosti, že čo sa tu teda udialo, lebo aj to je dôležité, a prijať opatrenia, ktoré by mohli pomôcť práve v tých základných potravinách znížiť ceny pre tých, ktorých to najviac zaťažuje.
Takže ďakujem ti za vystúpenie.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán podpredseda. Áno, ja by som chcel zdôrazniť ešte, aby to bolo úplne jasné a odznelo to, že sa bavíme o prechodnom období šiestich mesiacov, že my tu nejdeme riešiť koncepčné systémové riešenie do, do budúcna, pretože máme aktuálne negatívny vývoj cien na trhu a potrebujeme riešiť aktuálnu situáciu. To, ako sa nastaví koncepčne celý, celý systém napríklad viazaný na nejaké percento inflácie a podobne, sa môže riešiť do budúcna, ale my momentálne riešime aktuálnu, aktuálne negatívny vývoj na trhu s potravinami a je to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, čiže aj nejaké výčitky toho, že či je, ide o nedovolenú štátnu pomoc a podobne, to neprichádzajú do úvahy aj po konzultáciách, ako mám informácie, s Protimonopolným úradom aj s ďalšími inštitúciami o tom, že vzhľadom k tomu, že ide to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov z hľadiska negatívneho vývoja, boli predmetom, tento celý návrh zákona bol predmetom prestupových rokovaní, nikto k tomu nevzniesol pripomienky, takže malo by to byť právne a legislatívne v poriadku.
A to, čo bude po šiestich mesiacoch, sa uvidí na začiatku budúceho roka a tam sa môžu nastaviť buď systémové opatrenia, alebo sa môže aj v tomto pokračovať. A treba to vnímať celé ako balík zákonov týchto dvoch plus ďalší, ktorý pôjde zákon o sociálnom poistení, kde vlastne na jednej strane tuná dávame možno nejakú záťaž pre, pre podnikateľov z hľadiska možnej prípadnej regulácie, na druhej strane zase ideme zamestnávateľom uľaviť tým, že im do výšky minimálnej mzdy odpustíme odvody na toto isté obdobie za zamestnanca, plus im to vlastne má zasanovať aj zvýšené náklady, ktoré vznikli za príplatky za soboty, nedele a prácu v neštandardnom pracovnom čase. Čiže myslím si, že to riešime naozaj ako celkový balík, ktorý ak by bol prijatý v celosti všetkých troch zákonov, tak bude mať naozaj pozitívny dopad na koncovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz vystúpi v rozprave ako posledný ústne prihlásený rečník pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa nechal informovať, samozrejme, o výsledkoch. Hovorím, že počul som trošku iné, než to, čo tu počúvam, ale áno, oceňujem, že stretnutia boli.
Ale chcem sa trošku venovať takým tým konkrétnym tým následkom, čo sa stane, hej, ak sa teda budeme baviť o regulácii. Takže zoberme si, že ak by sa teda rozhodol predkladateľ ísť do, alebo už potom ministerstvo, do, do regulácií buď teda marže alebo prirážky, no tak sa pozrime napríklad na pekárov, čo sa stane. No stane sa to, že zlacnie dopekané zahraničné pečivo, pretože na ňom majú vyššiu prirážku. Hej, ak bude regulovaná prirážka, má ju vyššiu, ako je regulovaná, bude musieť, bude musieť proste klesnúť. No čo budú robiť? Budú žiadať zlacnenie pečiva od pekárov, aby teda bolo, bol konkurenčný, konkurencie schopné na pulte.
No a teraz tá realita je to, čo som hovoril aj predtým. Samozrejme, tí malí pekári toho sotva budú schopní, no tak sa tie reťazce sústredia na tých veľkých. No a niektoré položky môžu byť nerentabilné, tak ich vypustia, vypustia a môže byť teda zúženie sortimentu. Ten celkový výsledok, malá pekáreň je väčšinou slovenská pekáreň, veľká je väčšinou nejaká nadnárodná, čiže príde tu k tomu, že to, to postavenie slovenských pekárov bude nižšie. No už následne bude aj nižšie postavenie alebo slabšie postavenie dodávateľov múky do, do slovenských pekární, lebo našťastie pečú zo slovenskej múky, väčšinou. Takže to je jeden dôsledok.
Mlieko, tam je situácia iná. Na mlieko a mliečne výrobky teda zvykne byť nízka prirážka a teda tam sa buď stane to, že teda buď zdražie mlieko a mliečne výrobky, hej, alebo teda nahradia tieto, tieto produkty lacnejšou produkciou zo zahraničia. A automaticky si teda zvýšia výnos tak, že jednoducho cena zostane plus-mínus rovnaká, ale nakúpia lacnejší produkt. Bohužiaľ, zasa namiesto slovenských dodávateľov mlieka to budú zahraniční. Takže chystajme zákon na podporu, na podporu slovenských, slovenských producentov.
Hydina, 70 % hydiny sa predáva cez predajné akcie. Tam má, tam zvyknú mať aj reťazce prirážku blízku nule, to znamená, že čo sa stane? Tak buď zdražia akcie, aby zabezpečili výnos, alebo budú do akcií dávať poľskú alebo českú hydinu, ktorá je v nákupe lacnejšia a tým si dokážu zabezpečiť výnos. Zasa budú mať problém slovenskí hydinári.
Pri vajciach platí to isté. Už to nebudem opakovať, proste stane sa to, že slovenské vajíčka budú nahradené lacnejšími zo zahraničia.
Ako je to pri bravčovom mäse? Tam sme, bohužiaľ, už dnes v zlej situácii. Asi 90 % mäsa je zo zahraničnej produkcie a asi 80 % všetkého mäsa, ktoré sa predá, sa predá v akcii. Takže tam budú musieť dvíhať cenu, akcie (rečník si odkašľal), pardon, pre sociálne odkázaných ľudí, no pretože tých zvyšných 20 %, tam sa cena bude musieť znížiť, lebo to sa predáva s vyššou maržou, pretože to kupujú tí ľudia, ktorým teda, nepozerajú na cenu, kupujú to, čo potrebujú. Takže tam tá znížená marža vlastne spôsobí to, že bude drahšie to mäso práve pre tých chudobnejších, že bude drahšia tá akcia, hej? Tuto už slovenský, slovenský výrobca, bohužiaľ, nebude tratiť, lebo už slovenskí výrobcovia v podstate nie sú. Takže to, to je ďalší fakt.
No ak by sa išlo cenou regulá... cestou regulácie ceny, to je, by som povedal, že ešte, ešte problematickejšie, to je maďarská cesta, môže kolega Kamenický hovoriť, že nie, to je maďarská cesta. Znamenalo by to výrazné zdraženie neregulovaných položiek, okamžitý odklon na lacnejšiu zahraničnú produkciu, aby sa minimalizovali straty. Čo to znamená? Z dlhodobého pohľadu to znamená nedostatok regulovaného produktu presne ako v Maďarsku, ten maďarský príklad fakt je dobré si pozrieť. Maďarskí obchodníci po dlhom čase začali kupovať hydinu a vajcia z Poľska, pretože maďarská hydina sa im neoplatila. V Maďarsku aj samotní producenti sú proti regulácii, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, ešte raz opakujem, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, že za vysokú infláciu je zodpovedná aj regulácia cien.
No. Takže toto sú, toto sú tie skutočné dôsledky a ja len upozorňujem, veď však rozhodne plénum, samozrejme, ja len upozorňujem, k čomu smerujeme, ak sa tento zákon proste prijme. Skutočne smerujeme k ďalším a väčším problémom, hlavne na strane slovenských dodávateľov do tých potravín. A to už je zasa to, že tá konkurencia je nižšia, znamená to potom už zasa vyššie ceny.
Ale poslednú vec. Viete, aj tu tá rozprava sa nesie v tom, všetci chcú len rozdeľovať koláč. Aj dnes keď sa pozrieme, tak tá debata sa niesla v tom, že či teda je dostatočná podpora z EÚ do potravinárstva, alebo teda či zo štátneho rozpočtu. Takisto tu bola, bola debata o nových povinnostiach pre štát, MF kontrola cien, SOI-ka kontrola dodržiavania. To sú zasa len ďalšie náklady, zasa musíte viacej ten koláč rozdeliť. To isté aj pre ekonomiku. Tie náklady regulácie budú, budú mať, určite budú mať. Zasa proste, furt je to o tom existujúcom koláči, o jeho rozdeľovaní. Úplne nám vypadla, či pri tomto, pri tejto diskusii, alebo aj vôbec na tejto schôdzi nám vypadáva debata o tom, ako ten koláč zväčšiť, pretože to je, to je tá cesta. Proste my musíme hľadať, ako vlastne zabezpečiť ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšil. To Rakúsko má raz tak, proste raz tak silnú ekonomiku. Tam je ten, ten možný posun Slovenska, aby sme to tu celé zvládali.
Ak bude ekonomika väčšia, budú, samozrejme, profitovať zamestnávatelia, zamestnanci, podnikatelia, aj štát. Proste toto je tá cesta.
No a, bohužiaľ, fakt, že tento zákon nemá teda žiadny potenciál zvýšiť ekonomický rast, alebo tieto všetky tri zákony nemajú ho priestor zvýšiť, bohužiaľ, ani väčšina, drvivá väčšina zákonov na tejto schôdzi a toto, toto by sme si mali uvedomiť proste, ten ekonomický rast a istota ekonomického rastu, to by bolo to, čo pomôže Slovensku.
To je naša cesta. Týmto smerom pozerajme!
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz za seba ďakujem za korektnú diskusiu všetkým.
Ďakujem.