94. schôdza

Pán poslanec Kočiš s faktickou poznámkou.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V podstate beriem to, čo povedali predrečníci ohľadne procesu, ohľadne legislatívy, ohľadne právnych náležitostí, čo je prílepok, čo nie je prílepok, naozaj nie som právnik, takže len dedukujem a ďakujem za vysvetlenie a uvedenie do problematiky aspoň v takejto zrýchlenej podobe. Ale v čom sa naozaj vyznám a čomu naozaj rozumiem, to je problematika sociálnych vecí a v tomto nemôžem absolútne súhlasiť, že tento pozmeňujúci návrh zákona, to znamená 200 eur na dieťa, je vôbec pravdivý, a to, že chcete zachovať aj po 1. 1. 2024, vám zároveň neberiem, ale tvrdím, že je to hlúposť. Matka v Prešove pracujúca za minimálnu mzdu ako samoživiteľka dvoch detí jednoducho má nárok podľa vašej teórie na 280 eur. Čo je zase kardinálna hlúposť, pretože v skutočnosti jej príde necelých 165 euro. A za škôlku jej mesto Prešov z pôvodných 37,50 zvýšilo už teraz pred letom na 89,60. Tak ja sa chcem spýtať, pán kolega Šefčík, kde tá matka vlastne ušporí peniaze a koľko jej vlastne zostane.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Ja, ja by som ti ešte, Juraj, chcel doporučiť, aby si povedal potom Cmorejovi, že každý poslanec má právo podávať návrh aj, aj poslanecký návrh, aj, aj, aj rôzne pozmeňováky, každý má na to právo, tak nech liberál Cmorej nikomu neberie to, keby si mu to potom povedal.
Juraj, bál si sa, že kde sa nájdu peniaze, no keď sa bude vládnuť tak, ako sa vládlo doteraz od skončenia Ficovej, teda Pellegriniho, to je jedno, Fico-Pellegriniho vlády, tak sa tie peniaze nájdu a ty to dobre vieš, že sa nájdu. A naozaj keď sa nekradne, tak tie peniaze zostávajú, ja neviem, či si počul, koľko miliárd nechala, nechali sme úradníckej vláde, 1,5 miliardy nechal Fic.... Pellegrini, Fico a my nechali vyše 8 miliárd, takže tie peniaze sa nájdu. OĽANO je čiste sociálne, naozaj sociálne, pretože tam nejde nám o to, či sa pomôže LGBT alebo či sa pomôže kresťanom, či sa pomôže malým, či sa pomôže veľkým, jednoducho tá spravodlivosť musí byť. A ja, ja som veľmi rád, že toto sa tu deje, Juraj, takže ja si tiež myslím, že trošičku si tam dal takú emóciu, ktorá tam nemala byť, lebo ja nie som sviniar, pretože idem pomáhať ľuďom a rodinám. Ešte by som ťa chcel poprosiť, keby si Kočišovi potom niekedy povedal, že pomáhať, pomáhať je dobré a oni to majú v tom svojom republikovom názve, že by mali pomáhať, len oni, žiaľbohu, sa chcú spájať s Ficom aj s Pellegrinim, čo je, žiaľbohu, katastrofa pre Slovensko. Ďakujem ti, Juraj, povedz mu to niekedy.

Pán poslanec Šeliga, môžete reagovať.

Ďakujem, ďakujem pekne aj za právne vstupy, ktoré dali kolegovia, ale aj za politické vstupy, to je, to je bez debaty. Asi tá moja pointa je v tom, že, že ja som to vnímal, začnem pánom poslancom Pročkom, a to, čo som povedal, nie ten, kto chce pomáhať, je zlý, že, že niektorí politici v tomto pléne, zhodou okolností tu nesedia, hovoria práve tým, ktorí majú možno iný pohľad na vec, ale snažia sa byť konštruktívni, že, že nechcú dávať a nechcú pomáhať. A tá základná otázka asi, že prečo ma to znepokojuje, je to, že, že každý, ako tu sedíme, aj tí, čo nás sledujú, proste majú nejaký rodinný rozpočet. A keď s tým rozpočtom sa snažia rozumne hospodáriť, tak si veci plánujú. A ja som rád, že sa peniaze nachádzajú a že, že táto bývalá teda vládna koalícia nemá korupčné kauzy, no len 600 alebo 800 miliónov je proste fakt strašne veľa. A tým, že sa to minule schválilo, obrovský 600-miliónový výdavok, je tiež veľa. A keď to príde takto pozmeňovákom bez toho, aby to teda vôbec bolo vyčíslené, lebo, lebo to vyčíslené nie je, to, to vieme, tak, tak potom to nenaberá na takej dynamike, že ktokoľvek môže prísť v princípe s čímkoľvek, dať to ako pozmeňujúci návrh a hotovo. Len, len to nás v niečom dobehne, lebo aj ten, ten problém demografie a rodín je širší, a to vy viete mnohí lepšie ako ja, že to nesúvisí len s tým, že koľko peňazí ide alebo nejde. To, že majú ísť peniaze, o tom ja mám pocit, že, že nikto nepochybuje, možno je to o tej miere, že koľko, že o tom je asi diskusia, ale ten problém je oveľa komplikovanejší a, a ja sa ospravedlňujem, pán, pán kolega Šefčík, len toto je naozaj tak trochu debata o bilborde, o tom, že vy chcete dať, keď by ste sa dostali do vlády, proste matky bez daní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak a teraz sa dostávame k pánovi poslancovi Mičovskému, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy ako predposledný, a po ňom sa pripraví posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Kyselica.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, skúsme začať takýmto príbehom. Predstavme si, že existuje jedno ministerstvo, povedzme, nech je to ministerstvo pôdohospodárstva. A nájde sa tam zamestnanec, ktorý tam robí 13 rokov. Zažil kadečo, videl kadečo, odmlčal kadečo. A v jednej chvíli si povie, že možno by stálo za to prehovoriť a príde za ministrom a povie: Pán minister, mám pocit, že by stálo za to vám povedať, že tu existujú obrovské diery, ktorými unikajú milióny, a ja tie diery som videl, niekedy som na ne možno upozornil tak trocha ticho, niekedy aj hlasnejšie. Viete, niekedy som sa možno aj trocha bál, veď tu kadekto kadečo vidí a nepovie, ale vám verím, ja vám chcem povedať, že tu sú desiatky miliónov, ktoré, ktoré sa dajú zaplátať tie diery, kadiaľ tie desiatky unikajú. A on to skutočne aj povie a keďže ten minister si zriadil aj protikorupčné oddelenie obsadené profesionálnymi policajtami a ľuďmi, ktorí nepriniesli len svoje vedomosti, ale ja chuť niečo zmeniť, tak padajú trestné oznámenia. Ale život ide ďalej, veci sa menia a ten minister, ktorému tento pracovník veril, odchádza, prichádza iný. A teraz dochádza k takému zlomu v tomto krátkom príbehu, že zrazu tento zamestnanec, radový, ktorý 13 rokov vnímal a rozhodol sa prehovoriť, je zavolaný na personálne oddelenie a mu je oznámené, musíte odísť. A on sa spýta: A prosím vás pekne, a prečo by som mal odísť? Však mám tu samé výsledky, ktoré proste, nikdy som nebol disciplinárne riešený, dostával som odmeny, som radový zamestnanec. A prichádza taká zvláštna odpoveď: Ale veď vy viete, čo ste tu robili. Prosím vás pekne, pani vedúca, čo som tu robil? A vy to neviete? A táto zvláštna debata vyústi k tomu, že tento pracovník je prepustený, on sa voči tomu vzbúri, povie, veď to nie je možné.
No ale úradná mašinéria pracuje, takže sa obráti aj na také inštitúcie ako je Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, dostane možno aj nejaký štatút a dostáva sa do kolotoča, kde možno právne získava istotu, že je na správnej strane spoločenského vývoja, ale tá atmosféra, ktorá ho obklopuje v tomto vypovedano-nevypovedanom pracovnom pomere, je atmosféra, ktorá sa nikomu nebude zdať vhodná, asi by sa nikto v nej necítil dobre. Na jednej strane vás niekto vyposiela preč, na druhej strane sa voči tomu búrite, obklopuje vás okolie, ktoré možno si tak aj potichu povie, tak mu treba, prečo nemlčal. A ten človek je rozhodnutý napriek tej obrovskej ochrane radšej odísť, lebo cíti, že tá neprajnosť okolia je horšia ako strata zamestnania alebo strata základnej istoty pravidelného mesačného príjmu. Lebo proste v takej atmosfére sa žiť a pracovať nedá. A keď aj, tak možno len dočasne, lebo v istej chvíli si poviete, že vás to nebaví.
Nuž, tento príbeh nie je v celku vymyslený a že zapadá do kontextu dnešného dňa, je celkom zaujímavé. Ale to majster život je takýto režisér, ten to dokáže takto zorganizovať, lebo ja som netušil, že pôjde tento zákon práve dnes a netušil som, čo práve dnes sa bude diať na niektorom ministerstve. A tu prichádzam k tomu, že teda som si vedomý aj tej diskusie, ktorá tu pred chvíľočkou zaznievala. Ja nebudem požadovať žiadne peniaze, ja súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že teda tu naozaj nie je možné tváriť sa, že mám nápad a vy mi ho musíte schváliť. Ja len ako človek, ktorého do politiky pred 12 rokmi dostalo úprimné presvedčenie, že proti korupcii sa má bojovať a že keď som dostal tú ponuku na tej kandidátke Igora Matoviča, že som to považoval za neuveriteľnú príležitosť ešte, ešte pokračovať v stratenom boji, tak teraz v tejto chvíli, aj keď teda nebudem sa zapájať do tej odbornej právnickej debaty, čo je a nie je možné ešte v tejto chvíli, som si vedomý, že tie pohľady sú citlivé a v tejto dobe zvlášť.
Ale predsa len ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem predniesť a ktorý prednesiem a ktorý naozaj možno vnímať aj z jedného, aj z druhého pohľadu, tak ako to odborní kolegovia právnici pred chvíľočkou z jednej aj z druhej strany okomentovali, považujem za rozumnejšie predniesť. Je tu teda možné, ak by aj nejaké peniaze v prípade jeho schválenia bolo potrebné, sú zanedbateľné, doslova by som povedal, že možno nestojí za to o nich rozprávať, ale stojí za to bojovať o ľudí, ktorí nemlčia, keď sa stretnú so zlom, s podvodmi, s korupciou, s nečestnosťami. A my vieme, že väčšina ľudí to radšej odmlčí. Ozaj nemožno sa im diviť. Majú svoje skúsenosti. Ale o to viacej si treba oceniť tých, ako toho trinásťročného mlčiaceho pracovníka, ktorý si povedal, že asi stojí za to niečo urobiť, povedať, zabojovať. Ale zase život potvrdil, že, že vlastne neurobil až tak dobre, pretože sa dostal do prostredia, ktoré mu dalo možno právne za pravdu, ale ľudsky, atmosférou, ktorá ho obklopuje, pokračovaním vyhrážok, veď vy viete, čo ste urobili. A čo ste urobili? Dovolili ste si povedať, že sú to špinavosti a uverili ste nejakému ministrovi, že možno ozaj to myslí vážne a že je ochotný s tým niečo urobiť.
No a to smeruje veľmi jednoduchý pozmeňovák. Priznám sa, už sme o ňom hovorili, už sme zaň bojovali, keď bol vhodnejší zákon, keď tu bol zákon aj poslanecký, bol tu poslanecký aj vládny, ktorý rozširoval oblasť ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nuž ale keď je to možné predniesť, nechcem hovoriť, že teda na záver pomaličky tohto parlamentného zoskupenia, ale urobím to rád práve kvôli tomu, aby to zaznelo. Možno to neprejde, nie je to podstatné, lebo naozaj nejde ani o veľa ľudí, ani o veľa peňazí. Ide o tú pointu, ide o tú atmosféru, ide o to, že ak nie v sieni zákonnosti sa bude bojovať o ľudí, ktorí majú odvahu nehrabať sa len na svojom piesočku, len svojej výplatnej páske, len na svojej záhradke, ale ktorí si ctia verejný priestor, ktorí vedia, že ten verejný priestor je nás všetkých a že musíme zalievať nielen vlastné záhradky, aby tam boli krásne trávničky, ale že sa musíme starať aj o tú burinu, ktorá nám rastie popri cestách, tak kvôli tomu ja napriek tej diskusii, ktorá tu zaznievala ten (reakcia z pléna), a, pán kolega, a čo vám vadí? (Reakcie z pléna.) My sme, pán kolega, neprišli zatiaľ ešte do kontaktu, ani si nepamätám, že by sme sa rozprávali, ale ma naozaj zaujíma, ja viem, aj ja som už niekedy vykríkol z lavice, mrzí ma to, ale nebolo to časté, že čo vám vadí na veci, ktorá je spojená s ľuďmi, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde sa mlčí. Nože mi to skúste potom v tej faktickej vysvetliť. Ale dobre. Chápem, že možno nemáte porozumenie pre tento typ ľudí a vážite si iných, tých, ktorí sa neboja na iných frontoch, tam, kde sa rozhoduje o iných veciach.
A ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem, je spojený práve s tým, že ak niekto upadne do tej atmosféry neprajnosti a pokračuje sa voči nemu, oni, právnici, majú na to odborný výraz viktimizácia, že pokračujú útoky, pokračujú rozhodnutia, pokračujú nejaké buď aj písomné alebo ústne odsudky takéhoto človeka, takže ten má za istých okolností právo povedať dosť. Som len človek, už ma nebaví počúvať toľko neprajností. Možno by som aj hľadal analógiu v tejto chvíli na najvyššom úrade Slovenskej republiky, ale nebudem tu ju hľadať, a povie si, že odchádza preč. A pozmeňujúci návrh smeruje len k jednej jedinej veci, k tomu, aby takýto človek, keď mu potvrdí sa, že teda mu je súdom pozastavené konanie voči nemu, že súd rozhodne o tom, že mal pravdu a on požiadal o to, že už ho to nebaví, takže mu chceme, a tu je ten teda zdroj peňazí, o ktorých budem hovoriť, ale dopredu viem, že sa vôbec nebavíme o sume, ktorá by mala tu byť nejakým spôsobom kritizovaná, že môže požiadať o odchod z takéhoto zamestnávateľa a dostane šesť odstupných. To je pointa, ktorú sme presadzovali už pri tých zákonoch, ktoré som spomínal, ktoré kolegovia zo SaS považovali, aj keď som sa snažil ich vysvetliť, považovali za nenáležité. Pokiaľ viem, právnici Milan Vetrák, s ktorým predkladám ten pozmeňovák, potom aj urobil ústupky, nejaké slovíčko sa tam ešte zmenilo, ale tá pointa je úplne jednoduchá. Človeku, ktorý bojoval a ktorému došla trpezlivosť a sily, umožniť, aby požiadal o odchod od takéhoto zamestnávateľa po tých niekoľkých stupňoch právneho istenia, že teda má pravdu, aby mohol odísť a aby nemusel pozerať sa na tú nevraživosť, ktorá ho obklopuje a ktorá, možno ste to nezažili, pán kolega, a možno to nezažil málokto tu z vás, je horšia ako strata pravidelného príjmu, keď vás obklopuje mlčanie, strach podať vám ruku pred nejakým šéfom a máte pocit, že máte na sebe nejaký biľag, hoci pravda je úplne opačná. Ten biľag nesú tí, ktorí sa na vás takýmto pohľadom pozerajú.
Takže teraz v tomto duchu prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto záležitosť. Znie nasledujúco.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1557).
Vládny návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 76 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné vo výške šesťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydaní neodkladného opatrenia v prospech zamestnanca,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej v prospech zamestnanca,
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tak to je celý pozmeňujúci návrh a ja len k tomu dokladám to, čo by som rád zdôraznil pre možno pána poslanca Cmoreja, že možno niektoré veci nám lezú na nervy, možno niekedy ich netreba tak často opakovať, lebo máte pocit, že je to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Mrzí ma to, pán poslanec, ale už sa nedá. Podľa rokovacieho poriadku na záver vystúpenia sa prečíta pozmeňujúci návrh.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aj napriek tomu, že mám čas, hej? Aha, dobre.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Napriek tomu, áno, áno, že ten čas sa nezapočítava, ale už keď sa ide čítať pozmeňujúci návrh, tak už potom sa nedá vrátiť naspäť k rozprave.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Vážený pán podpredseda, ospravedlňujem sa, rešpektujem, samozrejme, a ďakujem.

Ďakujem za pochopenie. Samozrejme, je tam priestor ešte ústne sa prihlásiť do rozpravy, takže ak máte ešte niečo nevydiskutované s pánom poslancom, tak je tam ešte dobrých desať minút k dispozícii. Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Pán poslanec Milan Vetrák ako prvý.

Ďakujem pekne. No, Jano Mičovský, pán poslanec hovoril o tom, že sa niečo v tomto pozmeňujúcom dolaďovalo. Áno, v takejto forme a v tejto podobe nebol predkladaný ešte do pléna. Bol predkladaný trochu v inej forme. Ono to niekedy tak býva, že niektorí poslanci, keď vám nechcú niekedy niečo podporiť, tak stále majú nejaké výhovorky, že ešte toto tam oprav, toto tam zlepši a vy v takej dobrej viere k tomu niekedy pristupujete. Nakoniec to spravíte tak, jak vám to povedali, oni už nemajú čo k tomu povedať a aj tak vám to nepodporia. No tak to sú tí „féroví" poslanci, ktorí, ktorí, ktorí proste sa tu hrajú na tých najspravodlivejších, a nebudem hovoriť kto, aby sa niekto náhodou neurazil.
No a teraz k tej, tej téme. Je jasné, a je to dlhodobý problém, že veľa oznamovateľov korupcie vám nebude hovoriť o tom, že sa tam deje nejaká korupcia, pretože vedia, že akonáhle to na toho svojho zamestnávateľa alebo vedúceho povedia, no tak ten ich postupne z toho zamestnania vyštve. Ešte navyše sa môžu pridať nejakí kolegovia, ktorí ho tam budú brať ako čiernu ovcu, takže veľa ľudí o tom nehovorí, lebo nechce ísť do toho rizika. Troška pozostatok socializmu, že však zo štátneho krv netečie a prečo by teda sa mal niekto starať o niečo štátne, taká rôzna kombinácia niekedy. No a pokiaľ s tým niečo neurobíme nejakou formou, no tak stále bude málo tých oznamovateľov, lebo jednoducho je to vážny problém všeobecne. A keď to snažíme sa riešiť cez výpoveď v Zákonníku práce, tak nám kritici hovoria, že riešte to cez odmenu oznamovateľom. Keď sme tu riešili odmenu oznamovateľom, tak nám hovoria, že nie, my nechceme odmenu oznamovateľom, riešte to inak, ale nikto nehovorí, ako to riešiť. Tak, prosím vás, všetci tí, ktorí to kritizujú, rád by som si vypočul, ako to chcete riešiť, lebo riešiť to treba. To keď nebudeme riešiť, tak tí ľudia v tom zamestnaní to budú výnimky, to budú hrdinovia, ktorí majú zabezpečené finančne všetko a môžu kedykoľvek z toho zamestnania odísť, ale tí bežní, väčšina z nich radšej bude ticho.