94. schôdza

Prepáč, proste, kolega, zasa si to, zasa si to posunul. V prvom rade to kilečko. V kilečku bolo vyše sto vecí, proste to bolo kopa, kopa vecí. Keď sa ťa spýtam, povieš mi o jednej chybe, ktorú si pamätáš, ktorú dokolečka omieľate, jednu, hej. Ale teraz si to zasa, zasa posunul. Tak už teda aj OLAP proste má s tým problém a nestíha, má s tým problém a nestíha. Je to tak. Len nebude to základné v tom, že proste je tu legislatívna smršť návrhov, ktoré sú častokrát v stave, že sú neopraviteľné, proste, že sú tak jednoducho nesprávne, tak škodiace, že proste to či už ten úradník na tom ministerstve, alebo čo zamestnanec nášho odboru legislatívy a aproximácie práva jednoducho proste nevie, nevie, nevie čo s tým. Fakt, toto je ten problém. To, že na minulej schôdzi sme mali 250 bodov, teraz sme ich mali 200 a ďalších 26 sa tam pridalo, toto je ten skutočný problém. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Naozaj to nechcem naťahovať, ale keďže tu bol nejaký náznak toho, že by sme mali nejakú náklonnosť voči jednej politickej strane na úkor možno iných, tak len pre záznam. Pánovi Vetrákovi sme v súvislosti s daňovým zákonom odpovedali 21. 6. detailnými pripomienkami. Je to tlač číslo 1659. Ďakujem veľmi pekne.

Takže hlasujeme takisto zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, máme v druhom čítaní tento návrh zákona, ktorý ste schválili v prvom čítaní ústavnou väčšinou a pretože je to podľa mňa úplne normálna vec. Hovorí sa tu o slobode a informovanosti pre rodičov navštevujúcich, deti navštevujúcich školy a vychádza to vlastne z dokumentov, ktoré sú medzinárodne prijaté, ale aj zo slovenských zákonov napríklad zo zákona o rodine. Ja by som v úvodnom slove teda načrtol návrh toho zákona a potom môžme diskutovať.
Tento návrh zákona dopĺňa do § 3 nové písmeno, ktoré znie: Rešpektovanie práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Toto je formulácia, ktorú som nevymyslel ja, ani právnici, ktorí tento zákon písali, ale ktorá je napríklad v Charte práv Európskej únie alebo v základných právach medzinárodných dohôd a takisto ako v spomínanom našom zákone o rodine.
Na základe tohto práva zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením rodičov sa vkladá nový článok XVa. Ja dopredu upozorňujem, že sa bude, podám malinký pozmeňovák, ktorým to upravím na XVb, pretože medzitým sa schválil zákon o telesnej výchove, ktorý bude XVa, takže toto bude musieť byť XVb. To len upozorňujem. Ale to je jedna vetička, ktorú nám pripravili z OLAP-u. Takže čo sa tam ale teda vkladá bez ohľadu na to, ako sa tu bude volať. Po prvé. Škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Po druhé. Rodič má právo, aby mu škola v celku alebo v ním určenej časti vopred sprístupnila najmä obsah, metodiku, ciele výchovy a vzdelávania, základné informácie o učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité, ak o to požiada. Čiže vo všeobecnosti je tu takáto požiadavka lepšej informovanosti pre rodičov. Na základe komunikácie s OLAP-om sme prijali v spoločnej správe pozmeňovák, kde tak aby to bolo v súlade s GDPR a s ďalšími zákonmi, aby boli presne stanovené aké teda informácie, aby sme teda nemuseli opisovať, písať, že aký má príjem učiteľ alebo nejaké iné informácie, ktoré sú irelevantné a ktoré zároveň chránia súkromie učiteľa. Ide o to, čo sa týka tej výchovy a vzdelávania.
Ďalší bod. Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byť použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe číslo 2. Tá príloha takisto bola pozmeňovákom upresnená, aby neboli žiadne pochybnosti, že je to v poriadku v súlade s GDPR aj s ďalšími zákonmi. Tu chcem povedať, že v médiách sa často používa výraz sexuálna výchova, nie je to tak. My nakoniec predmet sexuálna výchova ani nemáme, v rámci slovenského školstva máme predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu, ale používame tu naschvál v tomto zákone formuláciu sexuálneho správania, pretože niektorí, ktorí mne z nepochopiteľných dôvodov túto slobodu, toto právo rodičov by nechceli, aby bolo, aby bolo zaručené, tak hovoria o tom, že niekto bude brániť deťom, aby sa učili o rozmnožovacej sústave. Rozmnožovacia sústava na biológii nie je sexuálne správanie. To je o tom, že sme muži a ženy, to prípadne niekomu môže dokonca dnes už aj vadiť, že sme muži a ženy a o tom teda, že sa pohlavne rozmnožujeme. To je fakt, to nie je sexuálne správanie samo osebe, pretože aj ľudia, ktorí sa sexuálne nejak aktívne nekonajú, stále sú muži a ženy, chlapci a dievčatá. Majú rozmnožovaciu sústavu. Čiže naozaj my nehovoríme o nejakom zatajovaní informácií alebo tabuizovaní témy. Práve naopak, snažíme sa, aby tá komunikácia medzi školou a rodičmi sa zlepšila. To ako učiteľ, ako rodič veľmi vítam, lebo viem, že tam sú často zádrhely. Ale čo je ešte dôležitejšie, aby sa zlepšila komunikácia medzi rodičmi a ich deťmi. Pretože rodič bude vedieť, že v škole budú preberať túto veľmi dôležitú a potrebnú tému a môže aj vopred alebo aj následne sa so svojimi deťmi o tom porozprávať. Čo môže byť aj pre rodičov dobrá príležitosť povedať si okej. Áno, preberajú to v škole, skutočne je to primerané ich veku, naozaj sa treba s nimi o tom porozprávať a ten rodič buď dostane informáciu, že ideme na základe školského vzdelávacieho programu, máme to v učebnici na strane tej a tej aha. Tak pozrie si fajn, tak toto preberajú. Tak sa o tom porozprávame. Pretože to je veľmi osobná, citlivá téma, ktorá v prvom rade má byť prežitá, prebratá, odkomunikovaná v rodine. Škola tomu môže, samozrejme, výrazne pomôcť. Vieme, že na rozdiel od rodinného prostredia, ktoré je skôr také spontánne, dlhodobé, tak škola postupuje tak systematicky, téma po téme, takže sa to vhodne dopĺňa.
Po štvrté. Rodič má právo požiadať školu, aby dieťa alebo žiak absolvoval výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti, ktorú rodič považuje za dôležitú z hľadiska jeho filozofického a náboženského presvedčenia len na základe jeho predchádzajúceho informovaného súhlasu. To je niečo, čo by som ja nazval, že režim B, to prvé bolo režim A, kde škola má povinnosť každého jedného rodiča informovať vopred v takom rozsahu, ako tam bolo spomenuté, ak ide o výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Tuto naopak škola nemá povinnosť, ale rodič má právo, ak sa zaujíma aj prípadne o iné oblasti, ktoré sa týkajú jeho náboženského a filozofického presvedčenia, aby bol o nich informovaný a prípadne vyžadoval informovaný súhlas aj v týchto oblastiach. Čiže toto nemá škola povinnosť rodičov informovať, ale konkrétny rodič môže povedať, pre nás z hľadiska náboženského a filozofického presvedčenia je aj toto dôležitá téma a chceli by sme byť o nich informovaní. Tak ako pri niektorých zákonoch ľudia používajú argument, ktorý je, by som povedal, že extrémny, tak tu často sa používa napríklad to, som zachytil u mnohých, že niekto bude popierať holokaust a vyžiada si to, že kedy sa jeho dieťa o tom učí a povie, že on nechce, aby sa o tom v škole učil. Niekoľko poznámok. Ak sa nemýlim, tak v našom Trestnom poriadku je popieranie holokaustu trestné, to znamená, že by na seba tento rodič len upozornil a mohol by mať veľké nepríjemnosti nielen z hľadiska trestného, ale sociálneho a ďalšia vec je, je to vec, ktorá je v učebnici. To znamená, to sa nedá preskočiť. Navyše ak je to súčasťou z diela výchovného, teda pardon štátneho vzdelávacieho programu, tak z toho dieťa bude aj skúšané. Navyše nechcem nikomu teda radiť, ale myslím si, že ak by dneska niekto na tom tak strašne trval, tak má niekoľko možností vyhýbať sa takejto téme, ak vie, že dieťa bude také niečo preberať, tak ho môže nechať doma. Dneska rodič nemá problém ospravedlniť dieťa ani na viac dní.
A ďalšia vec je, keď máme problém, filozofický problém s tým, že rodičia majú nejakú možnosť výraznejšie vplývať na výchovu a vzdelávanie svojich detí, tak potom čo domáce vzdelávanie. To už je potom z tohto pohľadu týchto kritikov úplná katastrofa. Lenže podľa mňa to vôbec katastrofa nie je. Pre dobro dieťaťa je výchova a vzdelávanie dôležité a úplne prirodzené. Celé ľudské dejiny a rovnako aj dnes napriek všetkými kultúrami, civilizáciami tí prví, ktorí sú zodpovední za svoje deti, ktorí majú najpozitívnejší vzťah k nim, sú rodičia. Ak poukážeme na to, že aj v rodinách sa prejavujú patologické javy. Prejavujú a v školách nie? Prečo by som mal veriť viac učiteľovi alebo dokonca nejakému úradníkovi alebo nejakému aktivistovi z mimovládky vo všeobecnosti viac ako vlastným rodičom? Preto si myslím, že tak ako podporujeme slobodu v rámci inštitútu domáceho vzdelávania, ktoré sa môže naozaj týkať veľmi širokého spektra. Úplne krížom-krážom, tak nevidím najmenší dôvod, aby to, čo máme skutočne v medzinárodných dokumentoch aj v slovenských zákonoch, aby sme neaplikovali aj do školského zákona. Očakávam od toho naozaj posilnenie úlohy rodičov, posilnenie komunikácie medzi rodičmi a školou aj medzi rodičmi a deťmi.
Po piate. V prípade ak rodič neudelí informovaný súhlas pod ods. 3 a 4 škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť. No tu som tiež počul rôzne náreky, že to ako si prakticky predstavujete. Viacerí tí kritici nie sú rodičia, dokonca ani učitelia, takže nevedia, že sa to deje bežne. Ja som za posledné týždne niekoľkokrát podpisoval našim deťom informovaný súhlas, ktorý sa týkal napríklad exkurzie. Či už v rámci vyučovania nejakej kratšej alebo celodennej. To sa deje úplne bežne. Úplne bežne, keď dieťa nejde, tak sa zabezpečí nejaký náhradný program. Tie možnosti sú rôzne. Môžem ich vymenovať. Jedna z nich je, že ak je v ročníku viacero tried, tak to môže byť v tom istom ročníku v susednej triede dieťa alebo ak je to nejaká činnosť, ktorá je povedzme nejakou externou prednáškou, tak sa môže dať na koniec vyučovania a dieťa môže ísť domov. Je to nakoniec podobné, ako keď je oslobodený od telesnej výchovy.
Ďalšia možnosť je, ak by išlo o menšie dieťa, že si ho rodičia môžu vyzdvihnúť a zobrať domov. Opakujem znova, úplne bežne sa to deje v iných prípadoch, ktoré sú zapríčinené buď pred oslobodením od telesnej výchovy, alebo že z rôznych dôvodov sa dieťa napríklad nemôže zúčastniť exkurzie. Napríklad bolí ho noha, má problém s nohou, tak nepôjde na externú exkurziu a zostane buď v inej triede, alebo zostane doma. Takže s tým nie je žiaden nejaký zásadný problém. O to viac, že takéto veci sa nedejú zo dňa na deň. Tí, ktorí učia, tak vedia, že v auguste, koncom augusta, keď sú pedagogické porady, tak sa pripravuje plán činnosti na celý rok. Ak máme nejaké externé aktivity, prednášky, tak sú zvyčajne naplánované celoročne, prípadne sa to aktualizuje počas školského roka. Čo sa týka vyučovania v rámci predmetov, v prípade sexuálneho správania by to mohla byť možnože aj tá biológia, ale určite občiansky náuka, náboženstvo, etická výchova sú osnovy podľa, ktorých sa postupuje. Vieme, že povedzme prídeme k tomu niekedy v novembri na prelome novembra, decembra, čiže nie je žiadne, že z ničoho nič netušiaci učitelia v panike alebo riaditeľ musí na poslednú chvíľu informovať rodičov. V škole sa veci plánujú, takže s tým nejaký problém nie je.
Po šieste. Práva patriace rodičovi podľa ods. 1 a 5 patria aj iným zákonným zástupcom. To je zrejmé. Teraz ešte niečo z dôvodovej správy. Spomínal som niektoré princípy, ktoré sú aj v medzinárodných dokumentoch. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu ku škole uplatniť. Napĺňa sa tým ustanovenie článku 14 ods. 3 charty základných práv Európskej únie. Citujem: "Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením a rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie článku II. dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva bude rešpektovať právo rodičov, zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". By som tu chcel upozorniť na jednu vec, že ono sa to tak nejak posunulo. Je to skôr asi taká pravdepodobne komunistická, marxistická teória, že akosi štát nejak tak preberá detí, že štát je ten zodpovední, že štát vie, čo je najlepšie pre deti. Ja osobne teraz hovorím za seba. Vychádzam z toho, že výchova a vzdelávanie je mojim právom a mojou povinnosťou ako rodiča a ja delegujem na školské zariadenia, prípadne iné organizácie výkon tejto činnosti. Samozrejme, veľmi rád, pretože školám dôverujem. Zvlášť ak si ich môžem vybrať. Čo som rád, že na Slovensku sa to dá a nemyslím tým len rozdiel medzi štátnymi a neštátnymi školami, ale v rámci jednotlivých škôl. Takže tá možnosť tu je. Takisto pre tých rodičov, ktorí majú problémy z rôznych dôvodov, či už nábožensko-filozofických alebo aj praktických, že si môžu zvoliť inštitút domáceho vzdelávania, ktorý som vždy podporoval a podporovali sme ho aj v tomto volebnom období. Takže primárni sú rodičia. Škole to delegujú. Nemôžeme v žiadnom prípadnom prípade pripustiť to, že je primárnym štát. To sme zažili za komunistov, keď doslova rodičia sa museli obávať, že sa náhodou v škole dozvedia, čo si naozaj myslia rodičia. Komunistický totalitný režim nerešpektoval vôbec slobodu rodičov a právo rodičov. Tak si myslím, že toto máme v demokracii za sebou a že slobody a práva rodičov sa nielenže nemusíme báť, lenže máme ich maximálne podporovať. Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. IV základných zásad okrem iného uvádza: "rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením". Takže ak toto máme v medzinárodných dokumentoch, v ústave, v zákone o rodine je veľmi praktické, aby sme to mali aj v školskom tzv. školskom zákone.
Ďalšia vec je, že toto nie je zákon, ktorý sme si vymysleli preto, že nemáme čo robiť alebo že skúsime niečo zaujímavého prijať, ale reaguje naozaj na prax. Myslím, že o tom všetci viete. Prebieha to médiami, deje sa to aj práve teraz tieto veci. Návrh reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V nedávnej dobe ide napríklad o nevhodné publikácie o tzv. sexuálnej a vzťahovej výchove, ktoré sú ponúkané ako edukačné publikácie na školy. Sú tu vymenované v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť. Niektoré sú autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako učebnice, hoci skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka. Viete tento zákon nehovorí, nezakazuje ani tieto učebnice, ani prednášky vychádzajúce z týchto učebníc. Hovorí len jedno. Rodičia majú vedieť, majú právo, aby o tom vedeli, že niekto s takým niečím prišiel. A ak rodičia súhlasia, že deti majú byť vzdelávané, vychovávané o sexualite takouto formou, tak je to právo ich rodičov.
Ešte raz, prosím vás aj kritici tohto zákona, čo je oprávnené, nezavádzajte a netvrďte, že my zakazujeme niekomu niečo. Vôbec, tento zákon prináša slobodu, rozširuje možnosti rodičov, aby o tom vedeli. Viete, ja tu nemôžem ukazovať obrázky a časti tých učebníc, lebo v rokovacom poriadku sa to nesmie, ale keď som napríklad bol v relácii vo štvrtok TA3, tak tam som na kameru mohol ukázať nejaké veci a myslím si, že niekto povie no a čo, však to je v pohode. Dobre, keď je to pre teba v pohode, veď však svojim deťom to môžeš doma ukazovať. Môžeš kľudne súhlasiť, že nech sa tvoje dieťa zúčastní. Ale keď nejaký rodič hovorí prepáčte, ale ja nechcem ukazovať rôzne tvary pohlavných orgánov a rôzne sexuálne praktiky, ja neviem, svojej 12-ročnej dcére, tak by mohol mať na to právo, milí kolegovia, zvlášť teda progresívneho a liberálneho zamerania. Každé dieťa je individuálne. Pretože pochádzam z viacdetnej rodiny, sám mám 4 deti, tak viem, že deti sa vyvíjajú rôzne a že nedá sa povedať, že všetci šiestaci, všetci siedmaci alebo všetci deviataci sú na tom rovnako. Proste niekto povie, viete čo, naše, naša dcéra, náš syn sú takí detskejší a ešte nepotrebujú sa týmto zaoberať. Veď áno, však, samozrejme, chlapec, dievča, ocko, mamička, to nie je problém, to vieme od malička, ale takýmto spôsobom naozaj nepotrebuje teraz riešiť rôzne veci, ktoré naozaj sú kontroverzné. Ak niektorí rodičia usúdia, že áno, tento zákon im to absolútne nijakým spôsobom nebráni, nezakazuje. Čiže čo hovoríme? Právo a sloboda pre rodičov. Právo na informácie a sloboda zaujať informovaný postoj k týmto veciam. Spomínané publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školu a rodičmi. Primárnou úlohou vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Môžem vám povedať teda znova na rozdiel od viacerých, ktorí sa k tomu vyjadrujú a píšu, či už v rámci politiky, alebo v rámci nejakého mediálneho priestoru, že som rodič, dlhoročný učiteľ a bol som aj triedny učiteľ. Musím vám povedať, že, samozrejme, a to asi vie každý, nie je žiaden objav, že tam, kde rodičia komunikujú so svojim dieťaťom, zaujímajú sa o neho, zaujímajú sa o to, čo sa deje v škole, nielen o to, aké má známky, ale aj čo ste rozprávali, čo ste sa naučili, aké máte vzťahy so spolužiakmi, čo preberáte s kamarátmi. Rodičia, ktorí aktívne prichádzajú do školy, zaujímajú sa, chcú mať informácie, tak tam tie deti dosahujú veľmi solídne výsledky, citeľne lepšie ako deti, kde rodičia z rôznych dôvodov, možno aj objektívnych, sa príliš nezaujímajú, neinformujú a sú radi, že vlastne dieťa donesú ráno do školy a poobede si ho vyzdvihnú, prípadne príde domov samé. Takže toto je naozaj niečo, čo ako rodič, ako učiteľ, ako triedny učiteľ viem vysoko oceniť. Informácie, komunikácia medzi rodičmi a školou. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením a škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplnení úlohy prvých vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám. Napríklad aj účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie a naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania, ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Chcem tiež podotknúť, ako triedny učiteľ mám skúsenosť, kde naozaj rodičia, ktorí spolupracovali, teda nielen tak akoby bilaterálne, že my, naše dieťa a škola, učiteľ, ale aj rodičia detí v jednej triede a malo to tiež veľmi dobrý dopad na atmosféru v triede, na spoluprácu so školou, na výsledky detí aj na ich vzdelávanie, aj na ich výchovu.
Posledná vec. Nejaké vplyvy. Bez debaty bude mať návrh pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ministerstvo financií nemá žiadne námietky, nebude to stáť nič navyše.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážení poslanci, vážené panie poslankyne, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. mája 2023 č. 2274 sa uzniesla prerokovať návrh poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, tlač 1598, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 8. júna 2023 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 233 zo 14. júna 2023 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 10 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča návrh poslanca schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 14. júna 2023. Výbor ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegovia len veľmi krátko, aby sme tu nezabudli ten avizovaný pozmeňovák, to nemôžem podať v úvodnom slove, ale len v rozprave.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1598.
Odôvodnenie: Zákonom z 21. júna 2023, ktorým sa dopĺňa tiež školský zákon, tlač 1740, bol do zákona, do tohto školského zákona vložený paragraf s označením § 15a. To bola tá tretia hodina telesnej výchovy. Takže nový paragraf vkladaný návrhom zákona je preto potrebné označiť ako § 15b. Takže teraz prečítam návrh pozmeňujúceho, teda znenie pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I bode 2 úvodná veta znie: "Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:" a § 15a sa označuje ako § 15b.
Súčasne sa v návrhu zákona vykoná súvisiaca legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
Ďakujem vám pekne, to je koniec.

Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto návrhu zákona. Mne je veľmi ľúto, že vystupujeme už druhýkrát k takémuto návrhu zákona, tak ako aj na predchádzajúcej schôdze, kde priamo prezidentka povedala, že ten zákon je nevykonateľný a diskriminačný a ja si myslím, že toto bude presne ten druh zákona, kde bude musieť takto prezidentka opätovne zareagovať, ak tento návrh zákona bude prijatý. Ja som úplne presvedčený, že tento návrh zákona je nebezpečný a škodlivý pre školy, ale je nebezpečný a škodlivý nielen pre školy, ale aj pre deti a ich vzdelávanie, pretože podriaďuje vzdelávanie náboženstvu. Keď si dáme do pomeru dva, dva odstavce jeden z ústavy a jeden zo zákona, tak ten z ústavy nám hovorí v prvej hlave prvého oddiela čl. 1 ods. 1, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát a neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A potom keď si otvoríte tento návrh zákona § 15a, tak ako správne pomenoval pán navrhovateľ, tak § 15a vám hovorí, že výchova a vzdelávanie v súlade s presvedčením rodičov. A po prvé. Škola rešpektuje právo rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Ja teraz nerozumiem, že o čom, o čom navrhovateľ hovorí, že či sa nepozerá na ústavu a pozerá sa na zákon, lebo v tom význame tento návrh zákona je protiústavný a toto nemôže prezidentka podpísať a nemôžu ho ani poslanci reálne prijať.
Poďme si ale rozobrať dve časti tohto návrhu zákona, pretože jeden hovorí teda o právach rodičov a slobode a druhý hovorí o sexuálnej výchove. Tento návrh zákona pána Vašečku hovorí o tom, že školy sa majú podriaďovať všetkým náboženstvám a dokonca aj filozofiám, ktoré vyznávajú rodičia. A školy by podľa tohto návrhu zákona mali vzdelávať zhodne s náboženstvami a filozofiami, ktoré vyznávajú rodičia žiakov. Tak mi, prosím vás, povedzte, ako to v tej škole bude vyzerať a že či to čo tu je desiatky rokov vytvorené a o čom sa teraz rozprávame, ako je zmena obsahu vzdelávania, ktorú tvorí tristo odborníkov, už pomaly dva roky sa dohadujú, že kde sa posunieme, ako sa posunieme, takže či toto neplatí a teraz sa budeme rozprávať o právach rodičov v rámci filozofie a náboženstva jednotlivých rodičov. Keď si to ale odmyslíme, že napríklad by to bolo správne a že by sme takto sa mohli na to pozerať, tak mi, prosím vás, povedzte, ako to v tej triede bude vyzerať a ako je možné učiť v zhode so všetkými filozofiami a náboženstvami rodičov v tej triede. To bude ako prebiehať?
V druhom rade určite učiť takto ide proti záujmov žiaka, proti jeho právu na vzdelanie, pretože škola má učiť vedu, škola má učiť fakty a nemá to byť ideológie rodičov, na to nie je škola. A v treťom rade, prosím vás, ak by v škole sa učilo podľa náboženstva, tak ja neviem, že koľko tých náboženstiev tam môže byť, ako to učitelia budú učiť. Ja som úplne presvedčený a ja som aj tak očakával, že niečo takéto pán navrhovateľ tu navrhne, ale to by navrhol čo, že sa štát riadi náboženstvom a že to to náboženstvo ovláda aj politiku a v rámci takéhoto štátu bude prebiehať vzdelávanie? A je úplne neuveriteľné, že my toto riešime v Národnej rade ako takej. V škole v rámci obsahu vzdelávania, v rámci kurikula, v rámci štátneho vzdelávacieho programu, školského vzdelávacieho, RUP-iek a ostatných vecí, ktoré sú stanovené, sa učí veda, učia sa fakty a nič viac. Čo sa stane, ak prejde tento návrh zákona, teda že vlastné náboženské a filozofické presvedčenie rodiča, ktorá odporuje vede a faktom, ktoré sa učia, ktoré sú nastavené v týchto, ako sa jednoducho hovorí, že v osnovách. Že čo ak rodič a tie skúsenosti máme, ja som ich riešil na ministerstve školstva počas necelých troch rokov, kde naozaj filozofia rodiča bola, že Zem je plochá. Tak teraz rodič bude požadovať čo, aby sa toto učilo v triede? Nedá ten súhlas na vyučovanie v rámci tohto predmetu. Ten zákon vám tiež hovorí, že keď rodič nedá súhlas, tak škola musí zabezpečiť iný náhradný program, tak v rámci toho iného náhradného programu bude niekto učiť teda, že zem je naozaj plochá? Alebo čo bude ten iný náhradný program. Čo ak filozofiou rodiča je odmietanie vedy a medicíny. To sme tu už predsa zažili za tie tri roky počas covidu. Tak teraz čo sa bude diať? Že v rámci faktov, vedy a informácií rodič povie, že nie a dieťa pôjde do inej triedy alebo ako pán navrhovateľ hovoril, že bude ho učiť v inom ročníku, v inej triede, iný učiteľ a tam sa budú učiť takéto veci? Tam budú zhromaždené všetci títo žiaci, ktorí si myslia, že Zem je plochá a že veda a medicína proste nemá fungovať v tomto štáte? Alebo prosím vás veľká téma, ktorá teraz je v spoločnosti, že ak rodič vyznáva filozofiu nadradenosti a podradenosti rás, tak čo sa bude diať? To sú bežné veci, ktoré sú tu a v rámci školstva a dôvery v učiteľom a ja som veľmi prekvapený, že práve predseda školského výboru nedôveruje riaditeľom a učiteľom, že učia správne, predkladá takýto návrh zákona. A všetko toto, čo som rozprával, či už Zem je plochá, odmietanie vedy a medicíny alebo filozofia nadradenosti, podradenosti rás a neviem čoho všetkého ostatného normálne môžete vsunúť pod tú malú formulku filozofické presvedčenie rodičov. My budeme v škole učiť podľa filozofického presvedčenia rodičov. Ako má v tomto prípade škola rešpektovať právo rodiča a jeho vzdelanie v zhode s touto filozofiou, keď jeho filozofia nie je v zhode so zmyslom školy a popiera toto učivo. Keď si už len zoberieme to náboženstvo, že sa o ňom toľko rozprávame aj predtým, aj teraz a kresťanstvo nie je jediné existujúce náboženstvo, vo svete existuje koľko? Štyritisíc, štyritisíc náboženstiev? Dokonca existujú náboženstvá, ktoré reálne odmietajú vedu, odmietajú medicínu, popierajú evolúciu, tak keď príde rodič, aj keď bude jeden na celej škole a povie, že on vyznáva takéto náboženstvo alebo má takúto filozofiu a odmieta, vedu, medicínu, evolúciu. Tak čo urobí tá škola? Teraz ho vyčlení z toho vyučovacieho procesu a bude sa mu venovať samostatne alebo že ako to bude prebiehať? A zároveň potom vy poviete, že má sa rešpektovať právo rodiča na zabezpečenie v zhode s jeho náboženstvom. Ale veď toto máme, pán predseda. Veď my tu máme súkromné školy, máme štátne školy verejné, máme cirkevné školy. Rodič, keď si vyberá školu pre svoje dieťa, tak si ju vyberá na základe tej filozofie, ktorú má a vyberie si danú školu, lebo predpokladá, že na cirkevnej škole sa bude inak vyučovať aj to sexuálne vzdelávanie a na štátnej alebo súkromnej škole sa bude tiež inak vzdelávať. Tak rodič toto právo už má. Rodič si vyberá školu už predtým, než dieťa tam ide.
Ja som si pozeral teraz maily a ma tam zaskočil jeden mail, ktorý bol adresovaný všetkým vám poslancom a všetci ho máte vo svojich schránkach, kde vám píšu učitelia. Píšu vám mail, pán Vašečka, a podpísalo to viac ako 100 riaditeľov. To je druhýkrát, kedy riaditelia v priebehu dvoch mesiacov sa dali takto dokopy, lebo vidia, že toto je nezmyselný návrh zákona po tej tretej hodine telesnej výchovy. A on vás oslovuje, ten pán riaditeľ, ktorý vám píše a všetci tí ostatní, ktorí, ktorí sa podpísali pod tento list. A je ich viac ako stovka riaditeľov na celom Slovensku a stále tam pribúdajú ďalší a ďalší. A píše vám obyčajný riaditeľ, malej obyčajne školy, ktorý hovorí, že tvrdo pracuje, aby z našich detí boli lepší a múdrejší ľudia. Ale stále premýšľam, ako mám učiteľom vysvetliť, že ich poslanci Národnej rady obrali o úväzky, pretože neviem, ako mám deťom vysvetliť, že prídu o predmety, ktoré budú pre väčšinu z nich kľúčové a budem ich vyučovať menej. Tam on reaguje na návrh pána kolegu Kučeru.
Píše, že myslel som si, že niečo strašnejšie, ako zákon pána Kučeru už ani nemôže existovať, až pokým sa neobjavil zákon poslanca pána Vašečku.
Viete, že ja pamätám, ako komunistickí funkcionári rozprávali, čo majú učitelia v škole učiť ich deti. Všetky tie somariny o vedúcej úlohe strany a večnom živote Vladimíra Iľjiča Lenina. Potom sme si v osemdesiatom deviatom vybudovali slobodu. A potom sme zas mohli deti učiť, ako veda popisuje svet: kde je východ a kde je západ, ako funguje vesmír alebo ako sa rodia deti. A potom ste prišli vy, poslanec Vašečka, a rozhodli ste o tom, že keď sám nemôže diktovať to náboženské presvedčenie celému Slovensku alebo celému svetu, tak na to použije reálne rodičov. Ani komunisti takto hrubo nezasiahli do štátneho vzdelávania. Lebo každý jeden rodič si môže vybrať školu, do akej školy zapíše svoje dieťa. A tí, čo chcú viac náboženstva, dajú deti do cirkevnej školy, tí, čo chcú viacej ekológie, dajú do „lesnej školy“. Tí, čo chcú iné vzdelávacie programy, dajú deti do Montessori školy. A každý rodič, aj bez vášho zákona, pán Vašečka, môže už teraz rozhodnúť o vzdelávaní svojho dieťaťa. Lenže o to nikdy nešlo ani komunistom, ani vám pán Vašečka. A toto sú slová, ktoré vám píšu riaditelia škôl. A vy hovoríte o tom, že ste učiteľ, vy hovoríte o tom, že držíte im stránku. A toto vám oni píšu. Pretože toto nastane v tej realite.
Keď hovoríte v častiach, že vzdelávanie má prebiehať náboženstvom a filozofiou rodičov, tak si to zopakujme. Že učiť v zhode so všetkými filozofiami a náboženstvami rodičov je úplne nemožné v škole. Nemožné. Takéto niečo ide reálne proti záujmom žiaka aj proti právu na vzdelanie, proti právu na to, že škola má učiť vedu a nie ideológiu rodiča. A v štáte, ktorý sa vôbec nemá viazať na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo by sa vôbec nemal objaviť takýto návrh, ktorý sa podriaďuje náboženstvám. Lebo toto sa môže diať, neviem, v akých krajinách, v arabských krajinách, kde štát sa riadi náboženstvom a náboženstvo vám diktuje tú celú politiku. To sú islamský, to je islamský štát. Ale nie tu na Slovensku. Viete, čo, pán Vašečka, vy spôsobíte? Pretože si to začínajú rozprávať mladí ľudia. Začínajú si to rozprávať učitelia. Začínajú si to rozprávať riaditelia. Tak ako v školách si môžu vyberať z predmetov etiku a náboženstvo. Tak verte, že po tomto sa vyvinie tak obrovský tlak, že to bude dobrovoľný predmet. Bude sa vyučovať v piatok a budú si môcť všetci vybrať, že či chcú vôbec ísť na náboženstvo a že či vôbec chcú ísť na etiku. Toto týmto vy dosiahnete.
Ideme na sexuálnu výchovu.
Pán predseda, vy ste to už aj povedali. Mali sme aj ix diskusii na tom. Povedali ste to teraz tu za týmto stolíkom. Táto téma už je roky, roky v osnovách. A roky nebol s tým problém. A neexistuje samostatný predmet sexuálna výchova. Neexistuje. A nikdy to nebol problém. Sexuálna výchova je roztrúsená naprieč všetkými predmetmi a ročníkmi. A vy veľmi dobre viete, že v prvom ročníku sa napríklad na základnej škole učí o vývine dieťaťa. V druhom stupni základnej školy sa učí o reprodukčnom systéme. Učí sa to v etike, učí sa to v náboženstve, o vzťahoch a podobne. Toto je už dávno súčasťou našich osnov a nikdy nebol s tým problém. Povedzte mi, prečo toto teraz vyťahujete. Teraz, keď idú voľby, chcete vymlátiť nejaké body. Alebo ja absolútne nerozumiem.
Vy ste povedali, že nemáte problém s učivom na prírodovede či biológii. Ale chcete, aby rodič mohol odmietnuť tieto prednášky alebo toto vyučovanie nad rámec štandardného učiva týkajúce sa sexuálnej výchovy. Tak ste to tam písali. Lenže tento návrh hovorí úplne niečo iné. Veď v tom návrhu nemáte napísané, že to budú prednášky. Vy aj keď ste spomínali teraz vo svojom úvodnom slove, že robíte x-krát, že podpíšete súhlas rodiča, aby sa žiak mohol zúčastniť prednášky, aby sa žiak mohol zúčastniť výletu. Kde to je, prosím vás, v tomto návrhu zákona. Vy tam nehovoríte o žiadnych prednáškach. Vy hovoríte, že rodič na základe náboženstva a filozofického presvedčenia môže odmietnuť tieto veci. Vy tam nehovoríte o prednáškach. Vy sa snažíte túto ideológiu reálne proste pretlačiť do škôl. A to hovoríte v tom pätnástom paragrafe, kde hovoríte, že výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča a touto výchovou a vzdelávaním. A pridávate k tomu ešte aj prílohu. Však v tejto formulácii nemáte absolútne nič napísané o prednáškach. To iba vy hrubo zavádzate. A tak ako tento odsek je napísaný, tak by sa dal pokojne uplatniť na štandardné učivo, na štandardné učivo, kde sa žiaci učia roky. Čiže žiak by nedostal také tie základné informácie, základné vzdelanie, ak rodič odmietne. Toto spôsobíte týmto návrhom zákona. Presne to, ako priniesol pán Kučera, že musím spomínať, návrh zákona, ktorý bol zle urobený a potom som vás musel upozorňovať, že vo štvrtom ročníku musíte dať výnimku, lebo nebudete učiť náboženstvo. Že v ôsmom ročníku teda školy budú mať problém, pretože máte tri disponibilné hodiny. A zhodou okolností budú mať problém cirkevné školy. Lebo máte tri disponibilné hodiny. Z tých troch disponibilné hodín dve musíte učiť cudzí jazyk a dve musíte učiť náboženstvo. To ste nevyriešili absolútne. V ôsmom ročníku neviete vyriešiť tento problém. A k všetkému, to som nikdy nerozprával, ten návrh zákona je napísaný tak, že na škole sa majú odučiť tri hodiny telesnej výchovy. Keby riaditelia chceli, tak vám to ešte pomaly aj znížia, pretože ste nepovedali, že sa ma vyučiť v ročníku, v triede, ale povedali ste, že na škole. A tak je napísaný aj návrh zákona a ešte aj v dôvodovej správe.
Ale poďme naspäť k tej sexuálnej výchove, kde pani učiteľka na druhom stupni, ktorá vždy učila reprodukčný systém človeka, lebo je to normálna súčasť biológie, kde sa učí o kostre, o svaloch, o nervovom systéme, o tele človeka. A teraz čo povie? Bude učiť všetky tieto veci. Potom rodič jej dá nesúhlas v rámci reprodukčného systému alebo v rámci pohlavných orgánov a pani učiteľka to dieťa dá na chodbu alebo niekde inde. A namiesto toho, aby si vypočuli odborný výklad priamoúmerný veku, tak vy odsuniete tie deti, pôjdu na chodbu a tam si zoberú mobil a budú si pozerať pornografické stránky. Toto presne, toto presne navrhujete v tomto návrhu zákona. Jasné, že to poviem. Pretože presne toto sa bude diať, pán predseda. Presne toto sa bude diať. Ak sa na biológii alebo etike, aj na náboženstvo žiaci učia tieto veci, tak vám vedecký výskum reálne hovorí úplne jasne, že ak žiaci dostanú vzdelanie v oblasti sexuálnej výchovy, tak je menej nechcených tehotenstiev. Je menej pohlavných chorôb. Začínajú neskôr sexuálne žiť, pretože priamoúmerne ich veku sú im vysvetlené témy, ktoré nemusia hľadať niekde inde. Nemusia hľadať u svojich kamarátov. Nemusia hľadať na webových stránkach. Nemusia hľadať na svojich telefónoch. A toto je reálne že výskum, ktorý bol realizovaný UNESCO, bol realizovaný v 2018. Čerpal z 20, viac ako 20 systémových štúdiu a rôznych randomizovaných kontrolných štúdií. Toto je reálne, že dokázateľná vec. Je to vyskúmané a dokázané. A teraz. Vy spravíte proste kroky dozadu. Teraz budete deliť žiakov na dve skupiny. Na tých, ktorí dostanú toto vzdelanie a tieto informácie a nielen o sexuálnej výchove, ale celkove, pretože tá prvá polovica toho návrhu zákona hovorí o tom, že rodič môže odmietnuť na základe svojho náboženstva a filozofie. Takže nedostanú hodnotné informácie v rámci školy ani na témy, ktoré sú všeobecné a možno ani na tému, ktorá je v rámci sexuálnej výchovy. Ja neviem, že odkedy chcete žiakovi brať vzdelanie alebo odkedy je v záujme štátu, že žiak sa nemá vzdelávať, že odkedy je v záujme štátu, že žiak má mať obmedzení prístup k vzdelaniu. Že odkedy je v záujme štátu to, že mladí ľudia by mali mať alebo by chceli viac nechcených tehotenstiev, viac pohlavných chorôb alebo začali skôr sexuálne žiť.
Vy ste tu spomínali tú knižku, ktorú ste ukazovali či už na výbore alebo pri všetkých diskusiách, ale táto knižka nie je učebnica. A vy to ešte aj hovoríte, že nie je schválená ministerstvom školstva. Takže škola nemôže použiť na ňu ani dotáciu, aby si ju kúpila. Tak vy normálne, že hrubo zavádzate. Logicky podľa obrázkov, ktoré sú je určená pre staršie deti a nie pre dvanásťročné deti. A si predstavte, že keď chcete vyučovať deti o reprodukčnej sústave, tak na to potrebujete obrázky alebo potrebujete na to fotky. Lebo inak im to nevysvetlíte. Tak ako chcete? Aby sa žiakom neukazovala knižka, kde sú nakreslené obrázky, ale chcete, aby sa im ukazovali fotky. Tak dúfam, že nie. Alebo chcete, aby sa im neukazovali ani fotky, ani obrázky. Tak potom budeme rozprávať deťom do 18 rokov, že ich priniesol bocian. Alebo čo budeme rozprávať.
Znova vás upozorním na jednu vec, ktorú mi posielal pán učiteľ z evanjelickej školy, ktorý hovorí, že v siedmom ročníku základnej škole, kde máte výkonnostné štandardy opäť, máte napísané, že má vysvetliť pojmy ako rodičovstvo, adopcia, rozvod, nevera, promiskuita, prostitúcia a pomenovať riziká predmanželského sexuálneho spolužitia. Tak vy ako váš kolega reálne zasahujete do výkonnostných štandardov. Ja sa nad tým musím normálne že usmievať, pán predseda, lebo mi to príde úplne nemysliteľné, že najskôr ste tu v predchádzajúcom návrhu zákona vášho kolegu komentovali, že hrubo sa zasahuje do štátneho vzdelávacieho programu. A vy teraz robíte presne to isté. Robíte presne to isté a zasahujete v siedmom ročníku do výkonnostných štandardov. Zasahujete. Vy ste tu tak spomínali slobodu. A to sme mi hovorili aj na výbore. To ste hovorili aj pri našich diskusiách, že nechápete, ako ja môžem niečo takéto kritizovať, lebo to je sloboda. Tak poďte tú slobodu dať aj v zdravotníctve. Napríklad ak lekár bude veriť nejakej filozofii alebo nejakému svojmu náboženstvu a neverí medicíne založenej na dôkazoch, na desiatkach rokov výskumov a verí, že rakovina napríklad ako choroba sa môže liečiť čajom, tak mu dajte tú zákonnú možnosť liečiť pacientov s rakovinou čajom a nie chirurgicky alebo chemoterapiou. Lebo presne toto vyrobíte. Že to, čo tu máme ix rokov v rámci štátneho vzdelávacieho programu, čo pripravilo niekoľko stoviek odborníkov, a my takto vzdelávame deti desiatky rokov, tak vy začnete hovoriť, že nie. Teraz máme do toho zasiahnuť. V rámci tej sexuálnej výchovy, pán Vašečka, keď zničíte nejakej žiačke život a zabránite, aby sa mohla vzdelávať, napríklad aj v rámci sexuálnej výchovy priamoúmerne jej veku a v 14 rokoch otehotnie alebo ja neviem, dostane nejakú závažnú pohlavnú chorobu, alebo čokoľvek, tak to bude o slobode koho. O vašej slobode, pán Vašečka? Že takouto slobodou ste zabezpečili dobrý život mladému človeku. Že ste nedali informácie tomuto človeku. Alebo čo? Pretože sloboda má nejaké hranice. Hranice toho, že kde jedného človeka tá sloboda končí, tak tam druhého človeka začína. A tu, pán Vašečka, vy reálne že hrubým spôsobom zasahujete do slobody škôl, do ich úlohy, do slobody práv žiaka a vzdelanie. A toto by mohli navrhnúť iba tak, ja neviem fundamentalisti v arabských krajinách, kde sa štát naozaj riadi náboženstvom. A nie tu na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, z toho, čo sme si to vypočuli, len dokazujete, že nemáte prax v školstve. A tie informácie, ktoré ste tu použili, máte len zozbierané z internetu a z mailových schránok. A ja sa vám čudujem, lebo ste povedali, že tento zákon je diskriminačný. Ale voči komu je diskriminačný. Je nebezpečný. Ale voči komu je nebezpečný? Škola predsa rešpektuje, ale týmto sa iba posilňuje vzťah škola - rodič - dieťa. Okrem toho v tomto zákone je napísané. Škola rešpektuje právo rodiča. Rodič má právo. Škola vopred informuje. Rodič má právo požiadať. V prípade, ak rodič neudelí súhlas, práva patriace rodičovi a iné spojenia dokazujú o tom, že rodič má nejakú slobodu, aby vedel svoje dieťa korigovať, vychovávať. A vaša strana sa ešte pred časom volala Sloboda a Solidarita, ale ja z toho, čo ste povedali, tam o slobode nebolo ani slovo. Tak mi skúste vysvetliť, prečo tento zákon kritizujete, keď tento zákon má pomáhať rodičom, deťom, ale aj škole.
Ďakujem.

Pán Gröhling, to vy a tá vaša SsS-ka ste nebezpeční v skutočnosti. To, čo chceme, je chrániť deti pred vami, pred vašou dúhovou agendou, ktorú do detí tlačíte a pred tým, čo tu predviedla aj vaša poslankyňa Cigániková, ktorá tu verejne povedala, že podľa nej môže existovať aj 17 pohlaví. Pred vami chceme tie deti chrániť. Pretože vy sa tým ani netajíte, že to do detí tlačiť chcete. To, že tu budete zahmlievať a rozprávať sprostosti o kvalite vzdelávacieho procesu a o jednotlivých náležitostiach, procesoch a vyučovacích hodinách. Len zahmlievate podstatu celého problému. Že vy tú agendu reprezentujete, hrdíte sa tu ňou a chcete ju tlačiť do detí a my pred vami konkrétne vami v tej SaS-ke chceme ochrániť. Pretože ak tu budete ľuďom hovoriť, že je protiústavné, ak rodič žiada, aby školský vzdelávací proces rešpektoval napríklad náboženské presvedčenie rodiča, tak čo vlastne tým ľuďom hovoríte? Že ich dieťa je majetkom štátu a že keď minister povie, že po novom sa bude gender ideológia tlačiť do päťročných detí, tak to tak musí byť. Pretože to je podľa vás neviazanie sa na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo. Veď vy reprezentujete konkrétnu ideológiu, ktorú do tých detí chcete tlačiť. Vaše kroky sú protiústavné, pretože deformujete výchovnovzdelávací proces detí.
A tie vaše blbosti, s prepáčením, o tom, že rodič má právo si vybrať štátnu, súkromnú, či cirkevnú školu. Veď vylezte už z Bratislavy, vás žiadam, pán Gröhling. Vy nechápete, že nie každý má všetky príležitosti ako človek v centre Bratislavy? V malom slovenskom meste, vy si myslíte, že máte aj cirkevnú, aj štátnu, aj súkromnú školu? Veď sa nebláznite! Žiaden rodič na to nemá na výber. V drvivej väčšine obyvateľov Slovenskej republiky nemajú na výber medzi cirkevnou, štátnou a súkromnou školou, lebo na to nemajú peniaze. Veď vylezte z tej bubliny Starého mesta a pozrite sa realite na Slovensku do očí v tej SaS-ke. Absolútne detinské argumenty.

Vážený pán Gröhling, snažil som sa vás dobre počúvať a problém slovenského školstva je už dlhodobo, že naši študenti majú problém s počutým a s analýzou počutého a hovoreného textu, aj čítaného textu. Ja som počúval pána Vašečku, on tu nič nehovoril o veciach, ktoré ste hovorili vy. On nepovedal, že majú rodičia určovať, čo sa bude učiť. On povedal, že rodič má právo nechať doma svoje dieťa, keď sa tam bude učiť niečo, s čím on má problém. To dnes školský zákon a dokonca aj umožňuje v rámci toho domáceho vzdelávania. Ale problém, ktorý je, že vy sa pýtate, že či my máme problém, s tým, že sa zobrazujú nejaké obrázky v školách. Viete, s čím my máme problém? Že našim deťom chcete vy homolobisti ukazovať, ako to robia homosexuáli na tých obrázkoch. S tým my máme problém, keď tomu nerozumiete. Alebo ako to robia lesby. Toto si ukazujte vo vašich komunitách. Hovoríte tu, že kvôli nám sa budú šíriť pohlavné choroby, ale však v homosexuálnych komunitách sa najviac táto pliaga šíri, tak začnite lepšie s výučbou medzi homosexuálmi. Netlačte to do škôl. A keď tu poviete, že komu sa to nepáči, nech si zoberie zo štátnej školy. No kto ste vy, aby ste vyháňali zo štátnych škôl? A tohoto riaditeľa, čo ste tu čítali, no zverejnite toho hrdinu meno. Myslím si, že keď toto budú počuť rodičia, tak nebudú chcieť, aby bolo ani jedným dňom tento človek na čele tej školy.
Takže my máme s týmto, pán Gröhling, problém. A včera som vyskúšal na vlastnom dieťati ten váš genderizmus. Večer o desiatej chcel ísť spať s mamou a ja som povedal, vieš čo, ja som mamička, môžeš ísť so mnou. A povedal: Nie, ty si tatinko, ja idem s maminkou. Nefunguje to. Proste nefunguje to. A môžte si to tlačiť, koľko chcete. My vám SaS-károm a PS, ktorí ste si, ktorí si myslíte, že tie deti sú vaše a že im budete vytĺkať tieto vaše debiliny z hláv, tak zabudnite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)