94. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som rád, pán kolega, že sa rozširuje možnosť aj pre rodičov, ktorí majú deti do 6 rokov. Tak ako som to už povedal aj medzi štyrmi očami, že očakával som, že ten vek dieťaťa mohol by byť aj väčší. Myslím tým 8 - 10 rokov, keďže do 6 rokov sa často stáva, že manželky, resp. matky zostávajú na predĺženej materskej dovolenke a tie úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania si berú potom až po nejakých 2 - 3 rokoch, kedy opätovne začnú pracovať. To znamená, keby tam bolo 8 rokov alebo 10 rokov, bolo by ešte lepšie, ale musím poďakovať aj za toto, keď neprší aspoň kvapká.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Myslím si, že aj to málo, čo je predložené v tomto pozmeňujúcom návrhu je dobré. Celkovo týmto poslaneckým návrhom sa sprehladnia tie podmienky pre poskytovanie podpory pre fyzické osoby. Ja aj chcem v rámci rozpravy ešte ďalej povedať, že vytvoria sa možnosti pre fyzické osoby nadobudnúť byť aj prostredníctvom tzv. budúcej kúpy, čo podľa doterajších podmienok nebolo ani možné. My tam vytvárame alebo zavádzame rad inštitútov, ktorými sa zrýchli tá možnosť poskytovania podpory zo štátneho fondu rozvoja bývania. Zavádzajú sa tam ďalšie legislatívno-technické úpravy, ktoré vedú k zefektívneniu a sprístupneniu poskytovania podpory pre väčší počet žiadateľov, ale aj zefektívnenie predkladania a schvaľovania tých žiadostí. Čiže aj tým tvojím pozmeňujúcim návrhom určite je to ten jeden dielik, ten jeden prvok, čo sa týka toho väčšieho počtu žiadateľov, pretože celkovo aj v rámci rozpravy poviem je tam alokovaných 415 miliónov euro v rámci programového obdobia 21 - 27. Takže toto je určite pozitívny posun. Takže ešte raz vďaka.

Ďakujem. Ja len sa chcem poďakovať kolegom za podporu, to je všetko.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, v rámci rozpravy alebo v rámci rokovania Národnej rady tu máme zákon o štátnom fonde rozvoja bývania. V minulosti ja som už predkladal podobné návrhy, ale myslím si, že toto je veľmi podstatná zmena, ktorá vyplynula aj z rokovania so zainteresovanými subjektmi ministerstva dopravy. Predovšetkým sekcia bytovej politiky v minulosti mala aj programové konferencie s jednotlivými subjektmi napríklad s okresnými úradmi, ktoré riešia túto problematiku a taktiež aj s jednotlivými zástupcami regiónov. Čiže toto, čo máme tuto na stole je výsledok konsenzu medzi všetkými dotknutými subjektmi a na tomto návrhu sa pracovalo dlhé mesiace. V nadväznosti veľmi dobre vieme, že v súčasnosti posledné mesiace kvári stavebný priemysel narastajúci počet alebo narastajúca výška cien stavebných prác a stavebných materiálov spotrebovaných v stavebníctve v predchádzajúcom období a tieto majú určite vplyv na zvýšenie nákladov na realizáciu stavieb, a preto aj navrhujem týmto poslaneckým návrhom zvýšenie zákonných limitov úverov pre všetky účely tak, aby bol vytvorený ten priestor vo vykonávacom predpise, ktorý sa potom prijme navrhovať výšku poskytovaného úveru reagujúceho na vývoj cien v stavebníctve. No a aby som tu nerozprával nejaké všeobecné politické informácie alebo veci, tak mnoho starostov, primátorov, ale aj fyzických osôb sa ma pýtalo, že akým spôsobom ideme teda pomôcť týmto návrhom zákona.
Tak ja by som teraz prešiel jednotlivé zmeny maximálnej výšky podpory uvedené aj v dôvodovej správe. V súčasnosti napríklad pre účel podpory výstavby a kúpu bytu, bytového domu alebo rodinného domu máme maximálnu výšku podpory v platnom znení 120-tisíc eur na byt. Ja navrhujem, aby to maximálne 200-tisíc na byt. Pri účele podpory výstavba a kúpa nájomného bytu momentálne máme 1 500 euro za ^m2 podlahovej plochy bytu. Z 1 500 navrhujem túto výšku na 3 000 euro. Modernizácia bytového domu alebo odstránenie systémovej poruchy bytového domu z 800 eur za ^m2 podlahovej plochy bytu zvyšujem na 2 000 eur na ^m2. Takže o viac ako 100 %. Zateplenie bytového domu z 200 euro na ^m2 na 400 euro na ^m2 podlahovej plochy na byt a obstarávanie zariadenia sociálnych služieb momentálne máme v platnom znení 1 200 euro za ^m2 podlahovej plochy. Obytné miestnosti, príslušenstva obytných miestností a z tých 1 200 to zvyšujem na 2 500 ^m2. Sú tu, samozrejme, aj ďalšie položky ako napríklad modernizácia zariadenia sociálnych služieb, zateplenie zariadenia sociálnych služieb, obstaranie ubytovacieho domu. Väčšinou sa zvyšovanie týchto položiek alebo týchto limitov zvyšuje o úroveň okolo 100 %. Takže myslím si, že je to veľmi signifikačný rozdiel. Oproti súčasnej právnej úprave zvyšuje túto výšku maximálnej podpory v mnohých prípadoch na 100 %. Takže myslím si, že to pocítia aj subjekty, ktoré sa venujú tejto oblasti alebo ktoré v budúcnosti aj plánujú využiť túto možnosť alebo tento prostriedok podpory.
Okrem zvýšenia tejto maximálnej výšky podpory sa navrhuje zmeniť aj výpočet podlahovej plochy rozhodujúcej pre výpočet výšky podpory započítaním podlahovej plochy na umiestnenie spoločného zariadenia. To znamená aj pre práčky, pre sušičky, kotle a tak ďalej.
Tým ďalším prvkom, ktorým sa otvára týmto poslaneckým návrhom ďalšia oblasť, tak to je otázka obnoviteľných zdrojov energie. My navrhujeme rozšíriť oblasť modernizácie bytového domu o vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie a vybudovanie zariadenia na mechanické vetranie so systémom rekuperácie tepla. Podmienkou však bude to, že tieto zariadenia sú určené pre vlastnú spotrebu bytovej budovy. Súčasne sa právnou normou zadefinuje, že obnoviteľnými zdrojmi energie sú slnečné, tepelné kolektory, fotovoltaické panely a tepelné čerpadlá. Ako som už spomenul aj vo faktickej poznámke pánovi poslancovi Kučerovi, tak možnosť obstarať byt bude aj prostredníctvom tzv. budúcej kúpy. Navrhovanou úpravou sa umožňuje aj žiadateľovi, to znamená fyzickej osobe obstarávať byt prostredníctvom tzv. budúcej kúpy. To znamená, že žiadateľ so zhotoviteľom uzavrie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne tú kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca decembra v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí podpory zo štátneho fondu rozvoja bývania.
Štátny fond rozvoja bývania potom predloží kúpnu zmluvu spolu s právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo kolaudačným osvedčením obstarávaného bytu. Zároveň chcem zaviesť možnosť pre žiadateľa predložiť žiadosť o poskytnutie podpory zo štátneho fondu aj elektronickou formou. Ma máme 21. storočie. Myslím si, že už aj ŠFRB sa môže posunúť aj v tejto oblasti do 21. storočia, aby sa zaviedla aj možnosť pre žiadateľa predložiť žiadosť o poskytnutie podpory zo ŠFRB v elektronickej forme prostredníctvom toho elektronického formulára alebo prostredníctvom formulára žiadostí, ktorý by mal byť zverejnený na webovom sídle Štátneho fondu rozvoja bývania a ku ktorému bude možné aj pripojiť všetky požadované dokumenty a prílohy ako elektronické dokumenty. Pre zaevidovanie žiadosti vrátane elektronických príloh v informačnom systéme ŠFRB bude žiadateľ povinný formulár žiadosti autorizovať tzv. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Čiže myslím si, že pre zrýchlenie procesov v rámci poskytovania úverov zo ŠFRB toto bude určite veľmi dôležitá vec.
No a čo je dôležité a toto chcem aj prízvukovať možno kolegom z opozície, lebo niektoré politické strany to nepodporili v prvom čítaní. Ja som potom aj v rámci výboru pre verejnú správu, kde sa riešil tento návrh, kde som sa bavil aj s jednotlivými poslancami napríklad s pánom poslancom Baškom, ktorý je županom Trenčianskeho samosprávneho kraja, tak som vyslovene povedal, že v rámci toho programového obdobia 2021 - 2027 bude možno celkovo vyčerpať 415 miliónov eur pre túto oblasť. Tak ako som aj hovoril, výška tej maximálne poskytovanej podpory bude v mojich prípadoch navýšená o 100 %. Takže pre VÚC-ky, pre mestá, pre obce táto novela zákona výrazným spôsobom pomôže, pretože pri tom náraste jednotlivých cien za stavebné materiály v súčasnosti v mnohých prípadoch stagnujú tieto subjekty a nevedia sa posunúť pri príprave alebo pri stavaní jednotlivých bytových jednotiek.
Čo by som možno ešte záverom ešte pred predložením pozmeňujúceho návrhu povedal, tak tu mám napríklad aj pani poslankyňu Kozelovú, ktorá sa venuje sociálne slabým rodinám, taktiež aj ľuďom, ktorí vychádzajú z detských domov, pretože viem, že sa venuje tejto oblasti, takže týmto návrhom chceme aj pomôcť s bývaním odchovancov detských domovov. legislatívno-technická úprava, ktorou sa ustanovuje možnosť, že v prípade zákonom zadefinovaných fyzických osôb je možné podporiť obstaranie bytu aj kúpu staršieho bytu a možnosti kúpi staršieho bytu pre fyzické osoby je zacielené na mladých manželov do 35 rokov, manželov s maloletým dieťaťom do šiestich rokov, občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelých rodičov s nezaopatreným dieťaťom do 15 rokov. Čiže tam sú v tej právnej úprave presne navrhované postupy, že akým spôsobom presne na tú zacielenú skupinu odchovancov detských domovov pomôcť pri poskytovaní úveru a finančných prostriedkov, aby sa lepšie mohli začleniť do tej spoločnosti, pretože chápem, sú tam aj sociálne problémy, že v prípade, keď odídu v tom veku, keď dosiahnu ten vek odchodu z detského domova, tak sú ako keby na ulici a nevedia sa ďalej pohnúť, majú to oveľa ťažšie v tom živote ako my, ktorí máme, ktorí sme vyšli z, nechcem povedať z normálnych, ale z celkovej rodiny, že sme mali rodičov, ktorí sa o nás postarali, ale vyslovene chcem podotknúť, že táto navrhovaná úprava vyplýva z toho, že týmto občanom trvá ústavná starostlivosť len do dosiahnutia tuším plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do veku 25 rokov, veku bez možnosti ďalšieho bývania.
Čiže riešenie problému bývania týchto skupín občanov chápem a vnímam to, je dlhoročným niekoľkoročným problémom, ktorý neriešila možnosť kúpy novostavby bytu z dôvodu vyššej ceny nových bytov, čiže nevedeli sa dostať do tých skupín, ktorým by sa pomohlo. Čiže možno tak na celkovo taká požiadavka z mojej strany ako navrhovateľa tejto právnej úpravy. Nehľadajme za tým absolútne politiku. Toto nie je politický návrh, toto je návrh, ktorý bol odkomunikovaný so všetkými možnými subjektmi, ktoré sa venujú problematike výstavby nájomných bytov, ale nejde tu len o výstavbu nájomných bytov, ide tu aj o pomoc pre bývanie odchovancov detských domovov, pre vyššie územné celky, obce, mestá, fyzické osoby, aby sa im uľahčila tá možnosť dostať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Navyšovanie tej maximálnej ceny, teda poskytovania podpory pri metráži v mnohých prípadoch 100 percent, o rýchlejšie vybavenie toho úveru, pretože chceme zaviesť ten elektronický, elektronickú formu poskytovania úveru. Taktiež otázka obnoviteľných zdrojov energie a tak ďalej a tak ďalej.
Toľko asi všetko v rámci vystúpenia.
No a ešte by som potreboval predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Tým dôvodom predloženia je to, že v súčasnosti si Fond overuje údaje súvisiace z príjmom žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. a) evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka a na základe súhlasu dotknutej osoby na spracovanie osobných údajov. No a z dôvodu zabezpečenia hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi a overenia zákonných podmienok je potrebné, aby si fond údaje poskytnuté žiadateľom spoločne posudzovanými osobami aj overil. A jedným zo zdrojov možnosti overenia je informačný systém Sociálnej poisťovne. V nadväznosti na uvedené sa teda navrhuje doplnenie zákona č. 150/2013 Z. z. o možnosť overenia údajov aj fondom prostredníctvom Sociálnej poisťovne aj bez súhlasu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb podľa § 9 ods. 2 a podľa § 10 ods. 6. fond si už v súčasnosti priamo overuje údaje o nedoplatkoch na sociálnom poistení v OverSi.
Čiže idem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1548.
V čl. 1 nový bod, v čl. 1 sa za bod 24 vkladá nový 25 bod, ktorý znie:
(25) § 9 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Splnenie podmienky podľa ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 10 ods. 6 overuje fond bez súhlasu žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. a) fyzickej osoby podľa ods. 2 a osôb podľa § 10 ods. 6 na základe údajov poskytnutých Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa na základe fondom poskytnutých vstupných údajov poskytuje fondu zo svojho informačného systému elektronický a bez súhlasu osôb uvedených v prvej vete údaje v rozsahu potrebnom na účel overenia splnenia podmienky pre poskytnutie podpory."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Toľko všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som navrhnúť, aby sme dnes rokovali do deviatej večer.

Ja len v krátkosti, pretože po pozmeňujúcom návrhu sa už nedá vystúpiť, ale v záverečnom slove chcem len povedať, že vyslovene toto nie je politický návrh, toto je odborný návrh, ktorým sa pomôže regiónom. My vieme zacieliť presne 415 miliónov eur z eurofondov, je to odkomunikovaný návrh a tak ako v prvom čítaní prešiel tento návrh veľkým počtom hlasov, chcem poprosiť aj ctené plénum o podporu tohto návrhu, pretože výrazne vieme podporiť regióny. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Hlasovať o tomto návrhu budeme zajtra o jedenástej.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní tohto zákona. Zákonná úprava režimu nútenej správy obcí je obsiahnutá v ustanovení § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celá úprava ozdravného režimu a nútenej správy obcí je obsiahnutá teda v jednom paragrafe zákona. Zákon síce zavádza inštitút nútenej správy, avšak pozná len jeden jediný spôsob jeho ukončenia a to úplné splatenie dlhu obce. Situácia ale, do ktorej sa dostávajú niektoré obce, je natoľko alarmujúca, že nevieme si pomôcť, resp. tie obce si samé nevedia pomôcť a jediná možnosť je riešiť to zákonom. Viac by som pravdepodobne nieže pravdepodobne, ale určite povedala v rozprave, takže sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona č. 583/2004 Z. z., tlač 1672.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 2234 z 9. mája 2023 pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajúc pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 481 z 13. júna 2023.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po prvom čítaní sme komunikovali aj na tému nejakých dôležitých a povinných teda potrebných úprav tohto návrhu zákona. Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že naozaj sme sa tomu venovali od prvého čítania veľmi intenzívne. V tomto momente chcem poďakovať najmä pánovi poslancovi Vetrákovi a docentovi Kačaliakovi, ústavnému právnikovi, ktorí celú tú dobu riešili, riešili celý, celý ten zákona tak, aby bol, bol ústavne v poriadku.
Na záver sa, na záver vám potom prečítam pozmeňovací návrh zákona, tak ako ho upravili. Zákon. Ja sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku. Zákon trvanie režimu nútenej správy neobmedzuje a to ani do času jeho trvania ani výšky splatenia záväzkov. Ako nám ukazuje prax, takéto ničím neohraničené trvanie nejakého režimu neprináša adekvátne právne istoty a to ani dlžníkom, ani veriteľom. Predpokladám preto návrh zákona, ktorý sa proces oddlžovania obcí uzavrie. Končený proces oddlženia máme v podmienkach našej legislatívy zavedený aj pri fyzických osobách a to bankrot. Ako aj konkurz a reštrukturalizáciu pri právnických osobách. Pri jednotkách územnej samosprávy tiež môže nastať situácia predĺženia, na čo zákon reaguje režimom nútenej správy. Plne však absentuje akási konečná fáza, ktorá určí všeobecne platné pravidlá pre ukončenie tohto režimu. Povedzme si zopár príkladov, čo sa deje, resp. nedeje v obci, v ktorej je zavedená nútená správa.
Obec v nútenej správe nemôže nadobúdať majetok, žiaden majetok. Ale ostávajú jej povinnosti vykonávania či už originálnych kompetencií, či preneseného výkonu správy. A teraz si predstavte, že musíte napríklad kosiť, odhŕňať sneh, prevádzkovať materskú školu, opravovať cesty, budovy, ktoré využívate na plnenie povinností uložených vám zo zákona, a to všetko bez možnosti nakúpenia potrebnej techniky či vybavenie. Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že pri dnes platnej zákonnej úprave môže režim nútenej správy trvať 20 rokov, 50 rokov ale aj 1 000 rokov. Je možné v nekončiacom režime nútenej správy riadne plniť povinnosti obce? Riadne, efektívne a hospodárne? Prax nám ukazuje, že v obciach so zavedenou nútenou správou nemôžu občania napríklad čerpať dotácie na obedy zadarmo. Predstavte si, že rodič, ktorý jediné, čím sa previnil, je, že má v občianskom preukaze ako trvalý pobyt napísanú obec, v ktorej je zavedený režim nútenej správy. Tak tento rodič nemôže mať pre svoje dieťa obed zadarmo. Nejedná sa o diskrimináciu na základe trvalého pobytu? Nie je potrebné sa pozrieť aj na ochranu práv občanov v obciach so zavedenou nútenou správou? Minimálne je určite potrebné nastaviť podmienky ukončenia nútenej správy a podmienky konsolidácie pohľadávok, čo zabezpečí, že tento obmedzujúci režim nebude trvať nekonečne. Obce v nútenej správe nemôžu čerpať žiadne formy dotácií, eurofondy. Ale na druhej strane si musia plniť svoje zákonné povinnosti.
Obce v nútenej správe majú zakázané investovať. Zakázané investovať, ale uložené povinnosti sa o občanov a svoj kataster riadne starať. Dá sa bez možnosti čerpania externých zdrojov, bez možnosti nadobúdania majetku či bez možnosti investovania riadne si plniť svoje povinnosti, pokiaľ tento obmedzujúci režim trvá dekády rokov? No nedá sa to.
Predpokladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak tento režim už objektívne neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré vždy dobrovoľne vstupujú do obchodného vzťahu s jednotkou samosprávy vedia, resp. majú možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu obce. Pričom k svojej podnikateľskej činnosti majú pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne dvadsaťročné obmedzenie trvania nútenej správy a konsolidácie pohľadávok by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia na čo najúčinnejšie uspokojenie veriteľov. Potreba prijatia takejto úpravy je súčasťou odborných diskusií či dôvodovej správy k zákonu o rozpočtových pravidlách niekoľko rokov. Som preto rada, že sa konečne otázka riešenia nikdy nekončiacej nútenej správy otvorila a prijatou novelou odstránime hlboké právne vákuum.
Kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej a Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1672.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú body 1až 14, ktoré znejú:
„1. V § 17 ods. 12 sa slová „§ 19 ods. 25" nahrádzajú slovami „§ 19 ods. 31".
2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 18a Monitorovací režim
(1) Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka, obec oznámi túto skutočnosť ministerstvu financií do 3 dní od jej zistenia. Túto skutočnosť obec oznámi na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti ministerstvu financií sa začína monitorovací režim.
(2) Počas trvania monitorovacieho režimu obec každých 90 dní predloží ministerstvu financií správu o hospodárení obce.
(3) Monitorovací režim končí, ak z dvoch po sebe nasledujúcich správ podľa odseku 2 bude vyplývať, že pominuli skutočnosti podľa odseku 1. Dňom ukončenia monitorovacieho režimu je deň doručenia správy ministerstvu financií podľa prvej vety. Do 30 dní od skončenia monitorovacieho režimu predloží obec ministerstvu financií záverečnú správu o hospodárení obce."
3. V § 19 ods. 1 sa slová „podľa odseku 10 písm. a)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. a)".
4. V § 19 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Dňom doručenia oznámenia ministerstvu financií, že nastali skutočnosti podľa odseku 1, začína plynúť ochranná doba v trvaní 120 dní. Počas plynutia ochrannej doby nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci obci; už začaté konania na výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa počas plynutia ochrannej doby prerušujú. Počas ochrannej doby nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci obci."
Doterajšie odseky 3 až 30 sa označujú ako odseky 4 až 31.
5. V § 19 ods. 10 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to aj opakovane."
6. V § 19 sa odsek 10, sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 13, ktoré znejú:
„(11) Obec môže vypracovať ozdravný plán v spolupráci s veriteľmi. Dohodu o ozdravnom pláne schváli obecné zastupiteľstvo a všetci obci známi veritelia. Dohoda o ozdravnom pláne obsahuje najmä:
a) dohodu obce s veriteľmi o úprave doby splatnosti jej záväzkov,
b) dohodu obce s veriteľmi o úprave výšky jej záväzkov a ich príslušenstva,
c) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce.
(12) Schválenú dohodu o ozdravnom pláne je obec povinná predložiť ministerstvu financií najneskôr do 3 dní od jej schválenia a v rovnakej lehote ju zverejniť na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Predloženie dohody o ozdravnom pláne ministerstvu financií a jej zverejnenie je podmienkou jej platnosti.
(13) Schválením dohody o ozdravnom pláne vstupuje obec do monitorovacieho režimu. Počas plnenia ozdravného plánu je obec v monitorovacom režime. Ustanovenia § 18a ods. 3 sa nepoužijú."
Doterajšie odseky 11 až 31sa označujú ako odseky 14 až 34.
7. V § 19 sa odsek 14 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d) obec opakovane nepredložila správy podľa § 18a ods. 2,
e) obec neplní ozdravný plán,
f) obec neplní plán konsolidácie pohľadávok."
8. V § 19 ods. 15 sa slová „podľa odseku 10 písm. b)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. b)".
9. V § 19 ods. 16 sa slová „podľa odseku 10" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
10. V § 19 ods. 19 sa slová „podľa odseku 12" nahrádzajú slovami „podľa odseku 16" a slová „podľa odseku 10" sa nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
11. V § 19 ods. 23 sa na konci pripájajú tieto vety: „V prípade zavedenia nútenej správy z dôvodu neplnenia ozdravného plánu vypracuje nútený správca v spolupráci s kontrolórom obce správu, v ktorej vyhodnotí, či je možné pokračovať v ozdravnom pláne a za akých podmienok. Uvedenú správu predloží ministerstvu financií v lehote 60 dní od zavedenia nútenej správy."
12. V § 19 sa za odsek 23 vkladajú nové odseky 24 a 25, ktoré znejú:
„(24) Pokračovať v plnení ozdravného plánu je možné:
a) ak zo správy núteného správcu predloženej ministerstvu financií podľa predchádzajúceho odseku vyplýva, že dôvody neplnenia ozdravného plánu je možné odstrániť, alebo
b) ak obec zabezpečí ďalšie mimoriadne rozpočtové príjmy zavedením miestnych daní, zvýšením sadzieb už zavedených daní, alebo predajom nadbytočného majetku obce.
25) Počas nútenej správy, ak sa pokračuje v plnení ozdravného plánu, sa nepoužijú ustanovenia odsekov 26, 27, 30 a 32.
Doterajšie odseky 24 až 34 sa označujú ako odseky 26 až 36.
13. V § 19 ods. 32 sa slová „podľa odseku 22 alebo odseku 24" nahrádzajú slovami „podľa odseku 28 alebo 30".
14. V § 19 sa vypúšťajú odseky 35 a 36."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa doterajšie body 1až 4 vypúšťajú.
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Čl. I, v čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 19a Konsolidácia pohľadávok
(1) Počas ozdravného režimu a počas nútenej správy môže obec podať na ministerstvo financií návrh na konsolidáciu pohľadávok. Podať návrh na konsolidáciu pohľadávok môže starosta po schválení návrh na konsolidáciu pohľadávok obecným zastupiteľstvom. K návrhu na konsolidáciu pohľadávok starosta pripojí stanovisko kontrolóra obce, a ak je obec v nútenej správe, aj stanovisko núteného správcu podľa § 19 ods. 23 tretej vety.
(2) Ministerstvo financií rozhodne o návrhu na konsolidáciu pohľadávok obce do 30 dní. Rozhodnutie o návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok zverejní ministerstvo financií v Obchodnom vestníku a obec v obci spôsobom obvyklým. Ak ministerstvo financií vyhovie návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, rozhodne aj o vymenovaní konsolidačného správcu, pričom sa primerane uplatnia ustanovenia § 19 ods. 17 a 18. Ak sa obec už nachádza v nútenej správe, funkciu konsolidačného správcu vykonáva nútený správca.
(3) Dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku, ktorým ministerstvo financií vyhovelo návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, sa začína konsolidácia pohľadávok. Obec je povinná do 7 dní od dňa začatia konsolidácie pohľadávok oznámiť túto skutočnosť všetkým veriteľom.
(4) Pohľadávky splatné ku dňu podania návrhu na konsolidáciu pohľadávok je možné uspokojiť len v rozsahu podľa plánu konsolidácie pohľadávok. Rovnako sa uspokojujú aj pohľadávky podľa § 19b ods. 1 písm. g).
§19b Účinky konsolidácie
(1) Dňom začatia konsolidácie pohľadávok
a) nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia ani exekučné konanie na majetok vo vlastníctve obce; už začaté konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania sa prerušujú,
b) nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok obce,
c) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie obce s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím konsolidácie pohľadávok; vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
d) sú neúčinné zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť z dôvodu konsolidácie pohľadávok,
e) až do jej skončenia nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena,
f) môže druhá zmluvná strana, ktorá je povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s obcou pred začatím konsolidácie pohľadávok, vopred odoprieť svoje plnenie až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie,
g) sa stávajú splatnými všetky záväzky obce.
(2) Konsolidačný správca v spolupráci s hlavným kontrolórom obce vypracuje do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok plán konsolidácie pohľadávok.
§ 19c
Náležitosti a podmienky plánu konsolidácie pohľadávok
(1) Plán konsolidácie pohľadávok obsahuje najmä:
a) zoznam veriteľov a výšky ich pohľadávok,
b) úpravu doby splatnosti záväzkov obce,
c) opatrenia na zabezpečenie mimoriadnych rozpočtových príjmov podľa § 19 ods. 24 písm. b),
d) úpravu výšky záväzkov obce v členení na istinu a príslušenstvo,
e) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce,
f) rozpočet obce s výhľadom na najbližších päť rokov.
(2) Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje na obdobie maximálne 20 rokov.
(3) V pláne konsolidácie pohľadávok sa plnenie záväzkov obce rozvrhne tak, aby bolo možné uhradiť celú istinu a príslušenstvo pohľadávok do doby 20 rokov. Pri pohľadávkach, o ktorých prebieha spor na súde alebo rozhodcovské konanie, sa zohľadňuje iba suma istiny spornej pohľadávky vážená percentom pravdepodobnosti neúspechu obce v spore, vždy najmenej hodnotou 20%. Prostriedky vyčlenené na úhradu spornej pohľadávky obec viaže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(4) Pri príprave plánu konsolidácie pohľadávok sa postupuje tak, že obec vyčlení časť vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov, a to tak, aby bolo možné v lehote 20 rokov zaplatiť 100 % istiny a príslušenstva, pričom však obec musí vyčleniť najmenej 5 % vlastných príjmov rozpočtu obce. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec musí použiť na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov.
(5) Ak pri vyčlenení 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce rozpočtovaných v roku, v ktorom sa zostavuje plán konsolidácie pohľadávok, po dobu 20 rokov nebude možné uspokojiť 100 % istiny a príslušenstva, pomerne sa uhradia záväzky obce takým spôsobom, aby bola uhradená celá istina a časť príslušenstva, ktorú bude možné uhradiť do doby podľa prvej vety. Vo zvyšku sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(6) Ak nebude možné pri postupe podľa odseku 5 uhradiť ani 100 % istiny, postupuje sa tak, že obec vyčlenení viac ako 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov po dobu 20 rokov. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec použije na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov. Po uplynutí doby 20 rokov sa zvyšná časť istiny a príslušenstva pohľadávok stáva nevymáhateľnou.
(7) Celková výška príslušenstva pohľadávky nesmie v súhrne presiahnuť 5 % ročne z istiny. Maximálne sa uspokojuje príslušenstvo pohľadávky v rozsahu neprevyšujúcom 75 % istiny pohľadávky. V prevyšujúcej časti sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(8) Plán konsolidácie pohľadávok je konsolidačný správca povinný vypracovať a predložiť obci do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok. Obecné zastupiteľstvo rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok najneskôr do 30 dní od jeho predloženia. Obec predloží plán konsolidácie pohľadávok na schválenie ministerstvu financií v lehote troch dní od jeho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ministerstvo financií rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok do 15 dní od jeho doručenia.
(9) Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení plánu konsolidácie pohľadávok v Obchodnom vestníku a obec v obci obvyklým spôsobom. Obec zároveň oznámi túto skutočnosť všetkým veriteľom. Počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok sa na obec rovnako vzťahujú ustanovenia
§ 18a ods. 2.
(11) Dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa konania prerušené podľa § 19b zastavujú. Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa po odpočítaní trov konania vráti obci. Ak bola obec v nútenej správe, dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa nútená správa končí; tým nie je dotknutá možnosť jej opätovného zavedenia pri splnení podmienok podľa § 19 ods. 14.
§ 19d
(1) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona; pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
(2) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.".".
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V nadväznosti na skúsenosti z praxe a názory odbornej verejnosti sa zavádza nový inštitút konsolidácie pohľadávok. Ukazuje sa, že jednotky územnej samosprávy sú v porovnaní so štátom v odlišnej pozícii, keďže ich priestor na ovplyvňovanie výšky vlastných príjmov je mimoriadne obmedzený. Prípadová štúdia mestskej časti Devín ukazuje, že bez osobitného mechanizmu oddlženia môže jednotka územnej samosprávy zotrvať v stave insuficiencie do neurčita. Súčasne sa ukazuje, že inštitút nútenej správy v skutočnosti pred stavuje inštitút adresujúci finančnú neschopnosť politickej reprezentácie jednotky územnej samosprávy, ale sám o sebe nepredstavuje riešenie insuficiencie obce. Aj po zavedení inštitútu konsolidácie pohľadávok sa preto zachováva možnosť súbežného uplatnenia inštitútu nútenej správy.
Inštitút konsolidácie pohľadávok má byť riešením ultima ratio v situáciách, keď komunikácia obce s veriteľmi zlyháva. Preto sa súčasne navrhuje inštitút ozdravného plánu ako nástroja založeného na slobodnej vôli zúčastnených aktérov, ktorý je možné schváliť bez časového obmedzenia, t. j. aj počas režimu nútenej správy, prípadne počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok.
4. V čl. I doterajšom bode 5 (§ 21i) sa veta „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na nútenú správu, ktorá bola zavedená pred účinnosťou tohto zákona." nahrádza týmito vetami: „Program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce schválený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za plán konsolidácie pohľadávok. Uplynutím 20 rokov od schválenia takého programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia, nie však skôr ako 31. decembra 2024, sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov, na ktoré sa program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce vzťahuje, stanú nevymáhateľnými. Prebiehajúce konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania na majetok patriaci obci začaté na vymoženie týchto pohľadávok sa uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety zastavia.".
Odôvodnenie: V zmysle prechodných ustanovení sa inštitút konsolidácie pohľadávok de facto bude vzťahovať aj prípadu insuficiencie, ktoré vyústili do zavedenia nútenej správy pred účinnosťou navrhovanej úpravy.
Ja už to dočítam. (Rečníčka reagovala na slová poslankyne, ktorá pristúpila k rečníckemu pultu.)
Touto nepravou retroaktivitou sa smeruje k vyrovnaniu pozície všetkých jednotiek územnej samosprávy na Slovensku. Navrhovatelia majú za to, že tým nedochádza k neústavnému porušeniu legitímnych očakávaní veriteľov, keďže racionálne konajúci aktér na trhu by aj pri neexistencii inštitútu konsolidácie pohľadávok zohľadňoval riziko spojené s príjmovou kapacitou jednotky územnej samosprávy.
Ďakujem. Skončila som.