94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
To zlyhanie, o ktorom rozprával pán poslanec Suja, toto tu je jeden z dôkazov toho, že to zlyhanie bolo. A mňa strašne mrzí, že životné, životné sa dostalo ozaj v rámci spoločnosti, dostalo ozaj sa na vysokú... zmysel nejakej aj spoločenskej podpory a, ale vidíme, že to asi bolo viac veľakrát mediálne ako v skutočnosti urobené.
Ale chcem sa vyjadriť hlavne k tomu, čo povedal pán, pán Dostál. Toto je riešenie, toto je riešenie, s tým by som súhlasil, pretože ozaj takéto ťažké dva zákony urobiť za dva dni, viete sám dobre, venujete sa tomu asi jeden ako z najintenzívnejších, najpracovitejších poslancov, nie je také jednoduché. A ja si myslím, že z tohto zákona by sa práve dalo takéto, takéto veci vybrať vonku, pokiaľ to plénum odsúhlasí, a že sa to, že sa to nejakým spôsobom vyberie, vyberie to, čo do opatrení, ktoré majú znížiť hospodárske škody, že tam nebude v tomto zákone, môžme sa o tom baviť. Rozhodnutie bude na pléne, ale máme poobede prvé čítanie a uvidíme, ako poslanci odsúhlasia.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chcem sa spýtať pani podpredsedníčky, či má záujem o záverečné slovo. Nech sa páči za rečnícky pult, pani podpredsedníčka. Máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem zopakovať, že ide zatiaľ o návrh na skrátené legislatívne konanie. Všetky vecné výhrady posuniem ministrovi životného prostredia, aby sa tým zapodieval.
Ďakujem.

Aj ja ďakujem.
Pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo? (Reakcia spravodajcu.) Takže ďakujem, nemá. Hlasovať o tomto návrhu skráteného legislatívneho konania budeme o sedemnástej hodine.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Ďakujem pánovi spravodajcovi a predsedovi výboru aj pani ministerke, ale pokračujeme s nimi ďalej, takže ešte budeme spolupracovať, pretože idú k ďalšiemu bodu a pani podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková nám predloží teraz návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Je to parlamentná tlač 1751.
Pani podpredsedníčka, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 1751.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Skrátené legislatívne konanie sa navrhuje k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa predkladá v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. júna 2022, v ktorom Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
Vzhľadom na vydaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie je nevyhnutné okamžite prijať opatrenia, ktoré zabezpečia náležitú transpozíciu a uplatnenie uvedených smerníc Európskej únie v súlade s týmto rozsudkom, čo sa primárne sleduje vládnym návrhom zákona. Okrem toho sa návrhom zákona tiež sleduje zabezpečenie náležitej transpozície a uplatnenie smernice o ochrane biotopov v nadväznosti na konanie, ktoré vedie Európska komisia voči Slovenskej republike, ktoré sa týkajú nesplnenia povinnosti vo vzťahu k schváleniu národného zoznamu území európskeho významu a k vyhláseniu týchto území za osobitne chránené územia.
V nadväznosti na nedostatky existujúcej právnej úpravy vytknuté Súdnym dvorom Európskej únie týkajúce sa posudzovania ťažby dreva a opatrení na ochranu lesa vykonávaných v územiach sústavy Natura 2000 a zabezpečenia ochrany biotopov hlucháňa hôrneho návrh zákona prináša novú úpravu, ktorá zásadným spôsobom zjednodušuje existujúci systém obmedzujúci obhospodarovateľov lesa pri vykonávaní lesohospodárskych činností, odstraňuje administratívne a časovo náročné procesy a, naopak, prináša obhospodarovateľom lesa mnohé benefity.
Vládny návrh zákona sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, nakoľko Slovenskej republike hrozia značné hospodárske škody. Pokiaľ Slovenská republika nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení uvedených smerníc Európskej únie, tak Súdny dvor Európskej únie môže vydať rozsudok obsahujúci uloženie finančnej sankcie. Rozsah finančnej sankcie v tomto prípade nemusí predstavovať len uloženie paušálnej pokuty, ale aj denné penále, ktoré sa bude aplikovať odo dňa vynesenia druhého rozsudku až do momentu úplného odstránenia vytýkaných nedostatkov.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie podporíte. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Teraz poprosím pána predsedu pôdohospodárskeho výboru, aby informoval o výsledku rokovania vo výbore o tomto návrhu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, predseda vlády rozhodnutím č. 1830 z 30. júna 2023 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov (tlač 1751), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády prerokoval na svojej 122. schôdzi, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Filip Kuffa, avšak ešte predtým požiadal o slovo pán spravodajca Karahuta, ktorému udeľujem slovo. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kuffa.
Nech sa páči, pán poslanec Karahuta.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mrzí má, pani ministerka, že dnes máte takéto ťažké postavenie a napádame vami predložené zákony trošku hrubším spôsobom, ale toto si zaslúži ozaj rozpravu ešte predtým, ako sa pustíme do skráteného konania.
Presne ako ste to, ste to, ako ste nás informovala, tento, to skrátené konanie je na základe rozsudku z 22. 6. 2022, čiže už pred rokom, a o tom, že porušujeme smernicu, sme vedeli už dávno, minimálne posledná informácia, myslím si, že bola v roku 2016. Takže prešli, prešli, od zistenia o porušení smernice prešli štyri vlády a od roku 2016 prešli dve vlády, dve vlády a dnes ideme zase na posledný deň, na poslednej schôdzi zachraňovať obrovské, možno desiatky, možno stovky miliónov zase len preto, lebo niekto si neplnil domácu úlohu. Čiže keď žiak si nesplní domácu úlohu, dostane päťku alebo je vyhodený zo školy. Keď si nesplní minister domácu úlohu, tak nechá to, nechá tú zodpovednosť na ďalších ľudí, aby jeho, jeho neschopnosť alebo neochotu riešiť problémy, aby vyriešili. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je tá, že, že tento legislatívny proces presne, prebehol presne tak isto ako predchádzajúci zákon, čiže pätnásť minút pred hlasovaním to bolo elektronicky doručené k vám na Úrad vlády s rozporovým konaním. Nie je pravdou, že boli rozporové konania ukončené. Ministerstvo pôdohospodárstva, s ministerstvom pôdohospodárstva rozpor nebol ukončený, pretože tam sú veci, ktoré minister, pokiaľ je minister pôdohospodárstva, súhlasiť nemôže. A zase sme presne pri tom istom, čo bolo predtým. A zas na to sme zvyknutí z ministerstva životného prostredia, takže nie je to nič nové, že vždycky sa zneužíva každá legislatívna šanca, zneužíva, zneužíva, aby si presadili svoje veľakrát nezmyselné, väčšinou veci súvisiace s goldplatingom. Nikto nám ich neprikazuje robiť, ale, ale vzhľadom k tomu, že vieme, aké je prepojenie ministerstva a mimovládnych organizácií, tak celkom tomu aj rozumiem, hej, že si to prepájajú tak do budúcnosti, aby mali, mali, mali z čoho existovať.
A teraz dovoľte, v čom je, v čom sú tie problémy. Prvý problém: amorálny. Kolízia záujmov pri kompetenciách organizácie ochrany prírody ako obhospodarovateľov lesa. Predstavte si, že organizácie ochrany prírody, to znamená Štátna ochrana prírody a Správa národných parkov, majú postavenie právnickej osoby, ktorá svojimi kompetenciami ide regulovať a obmedzovať činnosť iných právnických alebo podnikateľských subjektov. Čiže stalo sa to, že tie isté organizácie prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národného parku, majú samy postavenie obhospodarovateľov, lebo sú to podnikateľské subjekty, a na druhej strane, lebo sú to príspevkové organizácie a sú povinní vykonávať podnikateľskú činnosť, ale súčasne tá istá organizácia je regulátorom iného podnikateľského subjektu, ktorý podniká presne v tom istom, v tom istom predmete podnikania. Čiže je tu, je tu silná kolízia a konflikt záujmov. Vytvára sa teda právne a fakticky predpoklad zvýhodneného postavenia štátnej organizácie pred súkromným podnikateľom. To je, jednoznačne z toho vyplýva, myslím, že nie je to nič, čo vás asi prekvapuje alebo mojich kolegov prekvapuje.
Tým, že organizácie ochrany prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národných parkov, sú zároveň financované z rôznych zdrojov a my sme len, my sme len minulý, tento týždeň schválili zákon o Environmentálnom fonde, kde dostanú peniaze, peniaze na podporu, na podporu svojej činnosti aj národné parky. Na minulej schôdzi sme schválili novelu, novelu zákona 414 o Environmentálnom fonde, kde dostanú 10 % z výberu z Environmentálneho fondu na financovanie národných parkov a tak ďalej, čiže tie zdroje financovania majú. A súčasne je to podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí ako regulátor a spôsobuje nerovnomernosť a neférovosť na trhu. Tak môžme automaticky povedať, že, že všetky tie príspevky, ktoré majú zo zákonu, sú, sú nepovolená štátna pomoc. Bohužiaľ, takto to musíme aj brať tým, že dostali tieto alebo mali by dostať tie kompetencie, ktoré mali dostať. Čiže na jednej strane budú mať ŠOP-ka a národné parky peniaze na to, že robia opatrenia na viazane uhlíka. A u nás je to opatrenie na viazanie uhlíka, podľa našej legislatívy je to aj bezzásah, kedy sa prakticky síce uvoľňuje uhlík, ale oni sú presvedčení, že sa viaže uhlík. Čiže nemusia robiť nič a peniaze dostanú. A na druhej strane tí, čo budú robiť a pracovať a ťažko zarábať tie peniaze, pretože práca v lese je strašne náročná, tak tí tieto peniaze nedostanú. Tak sa pýtam, ako je rovnosť postavenia na trhu.
Druhá vec. Natura 2000. To sú, keby sme takto prijali, to je novelizačný bod 15 a § 28. Keď sme takto prijali tento zákon, tak v podstate... je tu, je tu lesník, Filip je lesník, aj tu kolegovia niektorí sú lesníci, v podstate de facto zastavíme celú lesnícku činnosť na Slovensku. Poviem prečo. Aby si upevnili postavenie v tom lese ale ozaj tak, že by už nikto nikdy nemohol nič robiť, tak urobili systém, systém posudzovania programu starostlivosti o les. To je základný dokument, ako sa má ťažiť a spravovať sa v lesoch, na desať rokov. Dokonca si ešte niečo také vymysleli, že keby, že je toho, náhodou bolo málo, tak dáme tam ešte aj eiu. Veď EIA nám to zabetónuje ozaj na desať-pätnásť rokov. A čo teraz oni vymysleli? Vymysleli triplicitný pripomienkový a posudzovací systém programu starostlivosti o les.
Prvý je štandardný proces, ktorý kto robí s lesom, pozná, kde, kde sú orgány ochrany prírody povinné, majú povinnú účasť v tomto procese a majú povinnosť vydať záväzné stanovisko, hej, a musia to stanovisko vydať, inak program starostlivosti o les nebude schválený. A teraz, aby toho nebolo málo, tak do toho zaviedli primerané, primera... primerané hodnotenia vplyvov organizáciou prírody, čiže ŠOP-ky, bez ustanovenej lehoty. To znamená, ten prvý proces trvá zhruba rok a pol, tak sa nejak pohybovali tieto stanoviská ŠOP-ky, rok a pol, tak tá druhá fáza, to je primerané hodnotenie vplyvov organizácie ochrany prírody, čo je to isté ako v prvom bez ustanovenia lehoty, čiže to môže trvať dva roky, tri roky, päť rokov, desať rokov. Čiže budú vlastne tie isté konania, duplicitne robiť tie isté konania, budú dávať tie isté rozhodnutia, akurát bez časového obmedzenia. A žeby sa to ešte viac zabetónovalo, tak dali tretiu formu za povinnosť, a to je, že ŠOP-ka môže vydávať ešte stanovisko, že program starostlivosti o les prejde posudzovaním vplyvov na životné prostredie, čiže eiou.
A to už sme zhruba štyri a pol roka ďalších a dostávame sa spolu s tým trojitým posudzovaním na úroveň desiatich rokov. Čo jedno PSL-ko skončí, má nastať ďalší desaťročný cyklus, ale nenastane, pretože bez programu starostlivosti o les nemáte oprávnenie, oprávnenie vykonávať žiadnu činnosť v slovenských lesoch. Pýtam sa, či je to náhoda, alebo zámer. Verziu A vylučujem. Čiže vlastne v dôsledku toho sa nebude vlastne v lese robiť nič a program NATURA 2000 zastaví činnosť lesníctva na minimálne desať rokov.
A po tretie, a to už je zase ďalšia vec a potom sa a potom hľadajte čo... hľadajte niekde hlucháňa, lebo ja som zatiaľ hlucháňa nenašiel. Hej, čiže hľadáme spoločne hlucháňa. Hlucháňa nemáme. A tretia vec, čo určite pomôže hlucháňovi, je svojvôľa správcu štátneho majetku presúvať správu majetku pozemkov v chránených územiach zo Slovenského pozemkového fondu na orgány Štátnej ochrany prírody. Keď sa rozhodnú, dajú žiadosť, SPF toto musí presunúť. Paradoxne, ten zákon prichádza v čase, keď ešte stále nie je dokončená tá slávna delimitácia národných parkov. My ešte stále nemáme presunuté tie majetky. To nie je tak jednoduché. A ja nekritizujem za to, že nepresunuli, lebo to sa nedá robiť zo dňa na deň. To sú státisíce pozemkov, čo treba majetkovo urobiť. Ale toto sa ešte neurobilo a už ideme do ďalších pozemkov. Chceme ďalšie pozemky, lebo chceme mať kontrolu nad celým vidiekom.
A len pre zaujímavosť, tá férovosť prístupu sa presne ukázala pri norikovi muránskom, kedy podľa zákona mali sa previesť majetky, ktoré sa nachádzajú alebo bezprostredne súvisia s majetkami v správe národného parku, a tam presne mal sa presúvať, tá Dobšiná sa mala presunúť pod Muráň, ale toto odmietli, lebo to je práca. A im sa pracovať nechce. Oni chcú len, len peniaze. Čiže zatiaľ sme norika muránskeho nenašli. Tak budeme norika muránskeho hľadať ďalej.
Keď sme teraz mali... teraz, doteraz to bolo tak, že sme tie územia schvaľovali ťažko, ako sme schvaľovali, kolegovia vedia, o čom hovorím, tak teraz si vymysleli v tomto zákone taký model, že sa vytvorí národný zoznam chránených území, tento národný zoznam si predložia na vládu a pokiaľ vláda bude prijímať tak, tak tie rozhodnutia, ako ich prijímala doteraz, to znamená, bez problémov prejdú, však budú pätnásť minút predtým zaradené na rokovanie vlády, a neskôr sa tieto územia ohlásia na Európsku komisiu. Európska komisia môže rozhodnúť o rok, o dva, o tri, ale vy už tie územia máte nahlásené ako chránené územia NATURA 2000, kde spadajú všetky chránené územia. A keď zrátame dohromady tie hektáre, Filip, je to 1,6 milióna, nie (?) hektárov. Na Slovensku všetky maloplošky, veľkoplošky, vtáčie, NATURA, územia európskeho významu a tak ďalej. Čiže bavíme sa o 1,6 milióna hektárov.
Doteraz sme mali v zákone, že správca tie chránené územia môže, pri chránených územiach... pri národných parkoch musia, pri chránených územiach môže ešte vyhlásiť nejaké ochranné pásma. Teraz to bude už povinnosť. Čiže ku 1,6 milióna dáme ďalších 400-tisíc a bavíme sa o 2 miliónoch hektárov. Slovenská republika má 4,5 milióna hektárov, to znamená, polovica územia Slovenskej republiky pod kontrolou pár ľudí. Doslova pár ľudí. Vieme, o kom rozprávame. Pár ochranárov naviazaných na životné prostredie a mimovládne organizácie. A teraz hľadáme hlucháňa ďalej. Zatiaľ hlucháň nebol.
A ideme... Prečo to robia? Tak si vymysleli § 28c tohto zákona. A ja vám ho prečítam, aby vám bolo všetkých jasné: Preventívne a nápravné opatrenia v chránených územiach a ich ochranných pásmach. "Ak činnosť v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme", už ich máme tu zavedené, "môže nepriaznivo ovplyvniť predmet ochrany územia alebo dosiahnutie cieľov jeho ochrany, orgán ochrany prírody môže rozhodnúť o obmedzení alebo zákaze takejto činnosti, alebo ak sa činnosť vykonala, aj o odstránení nepriaznivých následkov činnosti."
Všetci, ktorí pochádzate z vidieka, viete, že, že tie, tých chránených území je veľa. Ale problém nie je v tom, že ich je veľa. Problém je v tom, že kde sa nachádzajú. A teraz si predstavte, že to chránené územie prechádza cez vašu záhradu. A na tej záhrade vám zakážu rýľovať, resp. budete musieť ohlásiť ochrane prírody, že idem rýľovať, dajte mi súhlas. Bavíme sa o zákone, nebavíme sa o nejakej fikcii. Alebo vám zakážu rýľovať, alebo zakážu pásť ovce, pretože je tam nejaký, nejaký, nejaká príčina, aby sa tie ovce nepásli. Tak ja som to včera pánovi ministrovi povedal, 28c len cez moju mŕtvolu. Hlucháňa sme nenašli.
Teraz, čo sa týka vyhlásenia chránených území. Boli tu, boli tu nejaké návrhy zákonov, ktoré neprešli. A ja som, ja som si vedomý toho, že mal by byť ozaj súhlas vlastníkov, keď sa takéto chránené územia vyhlasujú. Na druhej strane pri dnešnej štruktúre vlastníckych vzťahov, a máme 100 miliónov vlastníckych vzťahov a vlastne my nevieme o veľa pozemkov, kde ten vlastník sa nachádza, takže asi bol by to problém. Tak sa hľadá nejaký spôsob. Tu sa spôsob našiel taký, že vláda vyhlási národné územia, vlastne chránené územia. A teraz pozor. Tie chránené územia sa vyhlásia na vláde. A dovtedy, pokiaľ to chránené územie nebude vyhlásené, čo môže trvať dva roky, tak vy ste povinní informovať orgán ochrany prírody o plánovaných činnostiach, ktoré môžu byť v rozpore s podmienkami ochrannými určenými v zámere, a to najmenej 15 dní pred ich uskutočnením. To neplatí, ak od oznámenia zámeru uplynuli dva roky.
Poviem teraz slovenskou, ľudskou rečou. Idete pásť ovce, 15 dní pred plánovaným vyhnaním oviec na pašu musíte nahlásiť orgánu ochrany prírody: idem pásť. Lebo ešte nie je vyhlásené chránené územie, nie sú stanovené podmienky, ale prebieha proces, proces vyhlásenia tohto územia. Takže... a pokuta tam nie je veľká, iba 33-tisíc, takže myslím, že tá pokuta až taký veľký problém nebude, to má hocikto doma. Takže ja sa, ja sa potom pýtam, že o čo vlastne v tomto zákone ide.
Vy ste spomínala, pani ministerka, rozsudok Európskeho súdneho dvoru. Je pravdou, ten rozsudok je a vytýka sa hlavne územie Nízkych Tatier. Toto je vytýkané v tomto rozsudku. Včera sme si ho študovali, takže viem, o čom hovorím. A prečo potom ideme, v Podunajskej nížine ideme prevádzať pozemky, pozemky zo Slovenského pozemkového fondu pod Štátnu ochrany prírody? Čo má spoločné Podunajská nížina s hlucháňom? Tam nikdy hlucháň nebol a nebude asi. (Reakcia z pléna.) Môže byť.
Takže preto hovorím, pokiaľ, pokiaľ sme mali výhrady voči niektorým zákonom, pán minister Budaj vie, o čom hovorím, pretože pán bývalý štátny tajomník nás, nás napáda už hodne dlhú dobu ako protiprírodná koalícia. A ja poviem, obyčajný dedinský chlapec, ktorý rozmýšľa zrejme gazdovským rozumom, môžte ma kľudne nazývať, ako chcete, ja sa neurážam, ale pokiaľ my sme protiprírodná koalícia, tak toto je nástroj ekodiktatúry.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Suja ako prvý.