94. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.6.2023 o 15:54 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa nechal informovať, samozrejme, o výsledkoch. Hovorím, že počul som trošku iné, než to, čo tu počúvam, ale áno, oceňujem, že stretnutia boli.
Ale chcem sa trošku venovať takým tým konkrétnym tým následkom, čo sa stane, hej, ak sa teda budeme baviť o regulácii. Takže zoberme si, že ak by sa teda rozhodol predkladateľ ísť do, alebo už potom ministerstvo, do, do regulácií buď teda marže alebo prirážky, no tak sa pozrime napríklad na pekárov, čo sa stane. No stane sa to, že zlacnie dopekané zahraničné pečivo, pretože na ňom majú vyššiu prirážku. Hej, ak bude regulovaná prirážka, má ju vyššiu, ako je regulovaná, bude musieť, bude musieť proste klesnúť. No čo budú robiť? Budú žiadať zlacnenie pečiva od pekárov, aby teda bolo, bol konkurenčný, konkurencie schopné na pulte.
No a teraz tá realita je to, čo som hovoril aj predtým. Samozrejme, tí malí pekári toho sotva budú schopní, no tak sa tie reťazce sústredia na tých veľkých. No a niektoré položky môžu byť nerentabilné, tak ich vypustia, vypustia a môže byť teda zúženie sortimentu. Ten celkový výsledok, malá pekáreň je väčšinou slovenská pekáreň, veľká je väčšinou nejaká nadnárodná, čiže príde tu k tomu, že to, to postavenie slovenských pekárov bude nižšie. No už následne bude aj nižšie postavenie alebo slabšie postavenie dodávateľov múky do, do slovenských pekární, lebo našťastie pečú zo slovenskej múky, väčšinou. Takže to je jeden dôsledok.
Mlieko, tam je situácia iná. Na mlieko a mliečne výrobky teda zvykne byť nízka prirážka a teda tam sa buď stane to, že teda buď zdražie mlieko a mliečne výrobky, hej, alebo teda nahradia tieto, tieto produkty lacnejšou produkciou zo zahraničia. A automaticky si teda zvýšia výnos tak, že jednoducho cena zostane plus-mínus rovnaká, ale nakúpia lacnejší produkt. Bohužiaľ, zasa namiesto slovenských dodávateľov mlieka to budú zahraniční. Takže chystajme zákon na podporu, na podporu slovenských, slovenských producentov.
Hydina, 70 % hydiny sa predáva cez predajné akcie. Tam má, tam zvyknú mať aj reťazce prirážku blízku nule, to znamená, že čo sa stane? Tak buď zdražia akcie, aby zabezpečili výnos, alebo budú do akcií dávať poľskú alebo českú hydinu, ktorá je v nákupe lacnejšia a tým si dokážu zabezpečiť výnos. Zasa budú mať problém slovenskí hydinári.
Pri vajciach platí to isté. Už to nebudem opakovať, proste stane sa to, že slovenské vajíčka budú nahradené lacnejšími zo zahraničia.
Ako je to pri bravčovom mäse? Tam sme, bohužiaľ, už dnes v zlej situácii. Asi 90 % mäsa je zo zahraničnej produkcie a asi 80 % všetkého mäsa, ktoré sa predá, sa predá v akcii. Takže tam budú musieť dvíhať cenu, akcie (rečník si odkašľal), pardon, pre sociálne odkázaných ľudí, no pretože tých zvyšných 20 %, tam sa cena bude musieť znížiť, lebo to sa predáva s vyššou maržou, pretože to kupujú tí ľudia, ktorým teda, nepozerajú na cenu, kupujú to, čo potrebujú. Takže tam tá znížená marža vlastne spôsobí to, že bude drahšie to mäso práve pre tých chudobnejších, že bude drahšia tá akcia, hej? Tuto už slovenský, slovenský výrobca, bohužiaľ, nebude tratiť, lebo už slovenskí výrobcovia v podstate nie sú. Takže to, to je ďalší fakt.
No ak by sa išlo cenou regulá... cestou regulácie ceny, to je, by som povedal, že ešte, ešte problematickejšie, to je maďarská cesta, môže kolega Kamenický hovoriť, že nie, to je maďarská cesta. Znamenalo by to výrazné zdraženie neregulovaných položiek, okamžitý odklon na lacnejšiu zahraničnú produkciu, aby sa minimalizovali straty. Čo to znamená? Z dlhodobého pohľadu to znamená nedostatok regulovaného produktu presne ako v Maďarsku, ten maďarský príklad fakt je dobré si pozrieť. Maďarskí obchodníci po dlhom čase začali kupovať hydinu a vajcia z Poľska, pretože maďarská hydina sa im neoplatila. V Maďarsku aj samotní producenti sú proti regulácii, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, ešte raz opakujem, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, že za vysokú infláciu je zodpovedná aj regulácia cien.
No. Takže toto sú, toto sú tie skutočné dôsledky a ja len upozorňujem, veď však rozhodne plénum, samozrejme, ja len upozorňujem, k čomu smerujeme, ak sa tento zákon proste prijme. Skutočne smerujeme k ďalším a väčším problémom, hlavne na strane slovenských dodávateľov do tých potravín. A to už je zasa to, že tá konkurencia je nižšia, znamená to potom už zasa vyššie ceny.
Ale poslednú vec. Viete, aj tu tá rozprava sa nesie v tom, všetci chcú len rozdeľovať koláč. Aj dnes keď sa pozrieme, tak tá debata sa niesla v tom, že či teda je dostatočná podpora z EÚ do potravinárstva, alebo teda či zo štátneho rozpočtu. Takisto tu bola, bola debata o nových povinnostiach pre štát, MF kontrola cien, SOI-ka kontrola dodržiavania. To sú zasa len ďalšie náklady, zasa musíte viacej ten koláč rozdeliť. To isté aj pre ekonomiku. Tie náklady regulácie budú, budú mať, určite budú mať. Zasa proste, furt je to o tom existujúcom koláči, o jeho rozdeľovaní. Úplne nám vypadla, či pri tomto, pri tejto diskusii, alebo aj vôbec na tejto schôdzi nám vypadáva debata o tom, ako ten koláč zväčšiť, pretože to je, to je tá cesta. Proste my musíme hľadať, ako vlastne zabezpečiť ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšil. To Rakúsko má raz tak, proste raz tak silnú ekonomiku. Tam je ten, ten možný posun Slovenska, aby sme to tu celé zvládali.
Ak bude ekonomika väčšia, budú, samozrejme, profitovať zamestnávatelia, zamestnanci, podnikatelia, aj štát. Proste toto je tá cesta.
No a, bohužiaľ, fakt, že tento zákon nemá teda žiadny potenciál zvýšiť ekonomický rast, alebo tieto všetky tri zákony nemajú ho priestor zvýšiť, bohužiaľ, ani väčšina, drvivá väčšina zákonov na tejto schôdzi a toto, toto by sme si mali uvedomiť proste, ten ekonomický rast a istota ekonomického rastu, to by bolo to, čo pomôže Slovensku.
To je naša cesta. Týmto smerom pozerajme!
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz za seba ďakujem za korektnú diskusiu všetkým.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:54
Vystúpenie v rozprave 15:54
Marián ViskupičKolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa...
Kolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa nechal informovať, samozrejme, o výsledkoch. Hovorím, že počul som trošku iné, než to, čo tu počúvam, ale áno, oceňujem, že stretnutia boli.
Ale chcem sa trošku venovať takým tým konkrétnym tým následkom, čo sa stane, hej, ak sa teda budeme baviť o regulácii. Takže zoberme si, že ak by sa teda rozhodol predkladateľ ísť do, alebo už potom ministerstvo, do, do regulácií buď teda marže alebo prirážky, no tak sa pozrime napríklad na pekárov, čo sa stane. No stane sa to, že zlacnie dopekané zahraničné pečivo, pretože na ňom majú vyššiu prirážku. Hej, ak bude regulovaná prirážka, má ju vyššiu, ako je regulovaná, bude musieť, bude musieť proste klesnúť. No čo budú robiť? Budú žiadať zlacnenie pečiva od pekárov, aby teda bolo, bol konkurenčný, konkurencie schopné na pulte.
No a teraz tá realita je to, čo som hovoril aj predtým. Samozrejme, tí malí pekári toho sotva budú schopní, no tak sa tie reťazce sústredia na tých veľkých. No a niektoré položky môžu byť nerentabilné, tak ich vypustia, vypustia a môže byť teda zúženie sortimentu. Ten celkový výsledok, malá pekáreň je väčšinou slovenská pekáreň, veľká je väčšinou nejaká nadnárodná, čiže príde tu k tomu, že to, to postavenie slovenských pekárov bude nižšie. No už následne bude aj nižšie postavenie alebo slabšie postavenie dodávateľov múky do, do slovenských pekární, lebo našťastie pečú zo slovenskej múky, väčšinou. Takže to je jeden dôsledok.
Mlieko, tam je situácia iná. Na mlieko a mliečne výrobky teda zvykne byť nízka prirážka a teda tam sa buď stane to, že teda buď zdražie mlieko a mliečne výrobky, hej, alebo teda nahradia tieto, tieto produkty lacnejšou produkciou zo zahraničia. A automaticky si teda zvýšia výnos tak, že jednoducho cena zostane plus-mínus rovnaká, ale nakúpia lacnejší produkt. Bohužiaľ, zasa namiesto slovenských dodávateľov mlieka to budú zahraniční. Takže chystajme zákon na podporu, na podporu slovenských, slovenských producentov.
Hydina, 70 % hydiny sa predáva cez predajné akcie. Tam má, tam zvyknú mať aj reťazce prirážku blízku nule, to znamená, že čo sa stane? Tak buď zdražia akcie, aby zabezpečili výnos, alebo budú do akcií dávať poľskú alebo českú hydinu, ktorá je v nákupe lacnejšia a tým si dokážu zabezpečiť výnos. Zasa budú mať problém slovenskí hydinári.
Pri vajciach platí to isté. Už to nebudem opakovať, proste stane sa to, že slovenské vajíčka budú nahradené lacnejšími zo zahraničia.
Ako je to pri bravčovom mäse? Tam sme, bohužiaľ, už dnes v zlej situácii. Asi 90 % mäsa je zo zahraničnej produkcie a asi 80 % všetkého mäsa, ktoré sa predá, sa predá v akcii. Takže tam budú musieť dvíhať cenu, akcie (rečník si odkašľal), pardon, pre sociálne odkázaných ľudí, no pretože tých zvyšných 20 %, tam sa cena bude musieť znížiť, lebo to sa predáva s vyššou maržou, pretože to kupujú tí ľudia, ktorým teda, nepozerajú na cenu, kupujú to, čo potrebujú. Takže tam tá znížená marža vlastne spôsobí to, že bude drahšie to mäso práve pre tých chudobnejších, že bude drahšia tá akcia, hej? Tuto už slovenský, slovenský výrobca, bohužiaľ, nebude tratiť, lebo už slovenskí výrobcovia v podstate nie sú. Takže to, to je ďalší fakt.
No ak by sa išlo cenou regulá... cestou regulácie ceny, to je, by som povedal, že ešte, ešte problematickejšie, to je maďarská cesta, môže kolega Kamenický hovoriť, že nie, to je maďarská cesta. Znamenalo by to výrazné zdraženie neregulovaných položiek, okamžitý odklon na lacnejšiu zahraničnú produkciu, aby sa minimalizovali straty. Čo to znamená? Z dlhodobého pohľadu to znamená nedostatok regulovaného produktu presne ako v Maďarsku, ten maďarský príklad fakt je dobré si pozrieť. Maďarskí obchodníci po dlhom čase začali kupovať hydinu a vajcia z Poľska, pretože maďarská hydina sa im neoplatila. V Maďarsku aj samotní producenti sú proti regulácii, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, ešte raz opakujem, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, že za vysokú infláciu je zodpovedná aj regulácia cien.
No. Takže toto sú, toto sú tie skutočné dôsledky a ja len upozorňujem, veď však rozhodne plénum, samozrejme, ja len upozorňujem, k čomu smerujeme, ak sa tento zákon proste prijme. Skutočne smerujeme k ďalším a väčším problémom, hlavne na strane slovenských dodávateľov do tých potravín. A to už je zasa to, že tá konkurencia je nižšia, znamená to potom už zasa vyššie ceny.
Ale poslednú vec. Viete, aj tu tá rozprava sa nesie v tom, všetci chcú len rozdeľovať koláč. Aj dnes keď sa pozrieme, tak tá debata sa niesla v tom, že či teda je dostatočná podpora z EÚ do potravinárstva, alebo teda či zo štátneho rozpočtu. Takisto tu bola, bola debata o nových povinnostiach pre štát, MF kontrola cien, SOI-ka kontrola dodržiavania. To sú zasa len ďalšie náklady, zasa musíte viacej ten koláč rozdeliť. To isté aj pre ekonomiku. Tie náklady regulácie budú, budú mať, určite budú mať. Zasa proste, furt je to o tom existujúcom koláči, o jeho rozdeľovaní. Úplne nám vypadla, či pri tomto, pri tejto diskusii, alebo aj vôbec na tejto schôdzi nám vypadáva debata o tom, ako ten koláč zväčšiť, pretože to je, to je tá cesta. Proste my musíme hľadať, ako vlastne zabezpečiť ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšil. To Rakúsko má raz tak, proste raz tak silnú ekonomiku. Tam je ten, ten možný posun Slovenska, aby sme to tu celé zvládali.
Ak bude ekonomika väčšia, budú, samozrejme, profitovať zamestnávatelia, zamestnanci, podnikatelia, aj štát. Proste toto je tá cesta.
No a, bohužiaľ, fakt, že tento zákon nemá teda žiadny potenciál zvýšiť ekonomický rast, alebo tieto všetky tri zákony nemajú ho priestor zvýšiť, bohužiaľ, ani väčšina, drvivá väčšina zákonov na tejto schôdzi a toto, toto by sme si mali uvedomiť proste, ten ekonomický rast a istota ekonomického rastu, to by bolo to, čo pomôže Slovensku.
To je naša cesta. Týmto smerom pozerajme!
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz za seba ďakujem za korektnú diskusiu všetkým.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.6.2023 o 15:54 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, no ono tu padajú slová, že teda vlastne aj teda potravinári, aj samotní predajcovia, vlastne že všetci, všetci sú s tým okej a vlastne všetci to viac-menej pomaly, pomaly tomuto zákonu tlieskajú. No ja tie informácie mám trošku iné a nevnímam, že by proste bolo, bol súhlas s týmto návrhom zákona, to len, aby sa to trošku vyvážilo. Samozrejme, oceňujem stretnutia. Viem, že boli, aj ja som sa nechal informovať, samozrejme, o výsledkoch. Hovorím, že počul som trošku iné, než to, čo tu počúvam, ale áno, oceňujem, že stretnutia boli.
Ale chcem sa trošku venovať takým tým konkrétnym tým následkom, čo sa stane, hej, ak sa teda budeme baviť o regulácii. Takže zoberme si, že ak by sa teda rozhodol predkladateľ ísť do, alebo už potom ministerstvo, do, do regulácií buď teda marže alebo prirážky, no tak sa pozrime napríklad na pekárov, čo sa stane. No stane sa to, že zlacnie dopekané zahraničné pečivo, pretože na ňom majú vyššiu prirážku. Hej, ak bude regulovaná prirážka, má ju vyššiu, ako je regulovaná, bude musieť, bude musieť proste klesnúť. No čo budú robiť? Budú žiadať zlacnenie pečiva od pekárov, aby teda bolo, bol konkurenčný, konkurencie schopné na pulte.
No a teraz tá realita je to, čo som hovoril aj predtým. Samozrejme, tí malí pekári toho sotva budú schopní, no tak sa tie reťazce sústredia na tých veľkých. No a niektoré položky môžu byť nerentabilné, tak ich vypustia, vypustia a môže byť teda zúženie sortimentu. Ten celkový výsledok, malá pekáreň je väčšinou slovenská pekáreň, veľká je väčšinou nejaká nadnárodná, čiže príde tu k tomu, že to, to postavenie slovenských pekárov bude nižšie. No už následne bude aj nižšie postavenie alebo slabšie postavenie dodávateľov múky do, do slovenských pekární, lebo našťastie pečú zo slovenskej múky, väčšinou. Takže to je jeden dôsledok.
Mlieko, tam je situácia iná. Na mlieko a mliečne výrobky teda zvykne byť nízka prirážka a teda tam sa buď stane to, že teda buď zdražie mlieko a mliečne výrobky, hej, alebo teda nahradia tieto, tieto produkty lacnejšou produkciou zo zahraničia. A automaticky si teda zvýšia výnos tak, že jednoducho cena zostane plus-mínus rovnaká, ale nakúpia lacnejší produkt. Bohužiaľ, zasa namiesto slovenských dodávateľov mlieka to budú zahraniční. Takže chystajme zákon na podporu, na podporu slovenských, slovenských producentov.
Hydina, 70 % hydiny sa predáva cez predajné akcie. Tam má, tam zvyknú mať aj reťazce prirážku blízku nule, to znamená, že čo sa stane? Tak buď zdražia akcie, aby zabezpečili výnos, alebo budú do akcií dávať poľskú alebo českú hydinu, ktorá je v nákupe lacnejšia a tým si dokážu zabezpečiť výnos. Zasa budú mať problém slovenskí hydinári.
Pri vajciach platí to isté. Už to nebudem opakovať, proste stane sa to, že slovenské vajíčka budú nahradené lacnejšími zo zahraničia.
Ako je to pri bravčovom mäse? Tam sme, bohužiaľ, už dnes v zlej situácii. Asi 90 % mäsa je zo zahraničnej produkcie a asi 80 % všetkého mäsa, ktoré sa predá, sa predá v akcii. Takže tam budú musieť dvíhať cenu, akcie (rečník si odkašľal), pardon, pre sociálne odkázaných ľudí, no pretože tých zvyšných 20 %, tam sa cena bude musieť znížiť, lebo to sa predáva s vyššou maržou, pretože to kupujú tí ľudia, ktorým teda, nepozerajú na cenu, kupujú to, čo potrebujú. Takže tam tá znížená marža vlastne spôsobí to, že bude drahšie to mäso práve pre tých chudobnejších, že bude drahšia tá akcia, hej? Tuto už slovenský, slovenský výrobca, bohužiaľ, nebude tratiť, lebo už slovenskí výrobcovia v podstate nie sú. Takže to, to je ďalší fakt.
No ak by sa išlo cenou regulá... cestou regulácie ceny, to je, by som povedal, že ešte, ešte problematickejšie, to je maďarská cesta, môže kolega Kamenický hovoriť, že nie, to je maďarská cesta. Znamenalo by to výrazné zdraženie neregulovaných položiek, okamžitý odklon na lacnejšiu zahraničnú produkciu, aby sa minimalizovali straty. Čo to znamená? Z dlhodobého pohľadu to znamená nedostatok regulovaného produktu presne ako v Maďarsku, ten maďarský príklad fakt je dobré si pozrieť. Maďarskí obchodníci po dlhom čase začali kupovať hydinu a vajcia z Poľska, pretože maďarská hydina sa im neoplatila. V Maďarsku aj samotní producenti sú proti regulácii, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, ešte raz opakujem, maďarská národná banka opätovne vyhlásila, že za vysokú infláciu je zodpovedná aj regulácia cien.
No. Takže toto sú, toto sú tie skutočné dôsledky a ja len upozorňujem, veď však rozhodne plénum, samozrejme, ja len upozorňujem, k čomu smerujeme, ak sa tento zákon proste prijme. Skutočne smerujeme k ďalším a väčším problémom, hlavne na strane slovenských dodávateľov do tých potravín. A to už je zasa to, že tá konkurencia je nižšia, znamená to potom už zasa vyššie ceny.
Ale poslednú vec. Viete, aj tu tá rozprava sa nesie v tom, všetci chcú len rozdeľovať koláč. Aj dnes keď sa pozrieme, tak tá debata sa niesla v tom, že či teda je dostatočná podpora z EÚ do potravinárstva, alebo teda či zo štátneho rozpočtu. Takisto tu bola, bola debata o nových povinnostiach pre štát, MF kontrola cien, SOI-ka kontrola dodržiavania. To sú zasa len ďalšie náklady, zasa musíte viacej ten koláč rozdeliť. To isté aj pre ekonomiku. Tie náklady regulácie budú, budú mať, určite budú mať. Zasa proste, furt je to o tom existujúcom koláči, o jeho rozdeľovaní. Úplne nám vypadla, či pri tomto, pri tejto diskusii, alebo aj vôbec na tejto schôdzi nám vypadáva debata o tom, ako ten koláč zväčšiť, pretože to je, to je tá cesta. Proste my musíme hľadať, ako vlastne zabezpečiť ekonomický rast, aby sa ten koláč zväčšil. To Rakúsko má raz tak, proste raz tak silnú ekonomiku. Tam je ten, ten možný posun Slovenska, aby sme to tu celé zvládali.
Ak bude ekonomika väčšia, budú, samozrejme, profitovať zamestnávatelia, zamestnanci, podnikatelia, aj štát. Proste toto je tá cesta.
No a, bohužiaľ, fakt, že tento zákon nemá teda žiadny potenciál zvýšiť ekonomický rast, alebo tieto všetky tri zákony nemajú ho priestor zvýšiť, bohužiaľ, ani väčšina, drvivá väčšina zákonov na tejto schôdzi a toto, toto by sme si mali uvedomiť proste, ten ekonomický rast a istota ekonomického rastu, to by bolo to, čo pomôže Slovensku.
To je naša cesta. Týmto smerom pozerajme!
Ďakujem pekne za pozornosť a ešte raz za seba ďakujem za korektnú diskusiu všetkým.
Ďakujem.
Rozpracované
16:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:02
Boris SuskoPán poslanec Viskupič, neviem, že či som to úplne nezrozumiteľne hovoril vo svojej rozprave, ale teda skúsim, skúsim to zopakovať.
My práve sme nechceli ísť tou maďarskou cestou a práve sme sa chceli odlíšiť aj od iných návrhov, ktoré sú tu v pléne a ktoré sa snažia stropovať samotné obchodné prirážky. My týmto návrhom zákona vôbec nehovoríme, že cenový regulačný orgán má zastropovať či už ceny, alebo...
Pán poslanec Viskupič, neviem, že či som to úplne nezrozumiteľne hovoril vo svojej rozprave, ale teda skúsim, skúsim to zopakovať.
My práve sme nechceli ísť tou maďarskou cestou a práve sme sa chceli odlíšiť aj od iných návrhov, ktoré sú tu v pléne a ktoré sa snažia stropovať samotné obchodné prirážky. My týmto návrhom zákona vôbec nehovoríme, že cenový regulačný orgán má zastropovať či už ceny, alebo marže, alebo obchodné prirážky. Práve v tom je ten pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Takáč, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán ak na základe analýzy, ktorú je povinný podľa tohto návrhu vykonať, dospeje k tomu, že naozaj pretrváva nepriaznivý vývoj na trhu s cenami potravín, tak má možnosť predložiť vláde na schválenie opatrenia. A už sa nehovorí, opatrenia podľa tretej časti zákona o cenách, ale opatrenia vo všeobecnosti. A tie opatrenia nemusia znamenať ani stropovanie marží, ani stropovania cien, ani obchodných prirážok, ani spôsob výpočtu ceny. Tie opatrenia môžu napríklad znamenať aj určité, určitú podporu pre domácich výrobcov, či už pekárov, mliekarov, alebo chovateľov dobytku, či už formou dotovania elektrickej energie, alebo iných vstupov, ktoré vplývajú na to, že naši slovenskí výrobcovia majú vyššie ceny, ako dovážame zahraničné potraviny. A o toto nám ide, aby sme na základe takejto analýzy navrhli, alebo ministerstvo financií aby navrhlo také opatrenia, aby to na konci dňa u toho konečného dodávateľa a spotrebiteľa malo vplyv na koncovú cenu a znížilo tú koncovú cenu.
A ešte raz opakujem, nejedná sa o opatrenia, ktoré majú byť striktne podľa zákona o cenách, ktoré hovoria len o cenovej regulácii samotných, samotných cien a marží a obchodných prirážok, ale môžu to byť aj iné opatrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2023 o 16:02 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, neviem, že či som to úplne nezrozumiteľne hovoril vo svojej rozprave, ale teda skúsim, skúsim to zopakovať.
My práve sme nechceli ísť tou maďarskou cestou a práve sme sa chceli odlíšiť aj od iných návrhov, ktoré sú tu v pléne a ktoré sa snažia stropovať samotné obchodné prirážky. My týmto návrhom zákona vôbec nehovoríme, že cenový regulačný orgán má zastropovať či už ceny, alebo marže, alebo obchodné prirážky. Práve v tom je ten pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Takáč, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán ak na základe analýzy, ktorú je povinný podľa tohto návrhu vykonať, dospeje k tomu, že naozaj pretrváva nepriaznivý vývoj na trhu s cenami potravín, tak má možnosť predložiť vláde na schválenie opatrenia. A už sa nehovorí, opatrenia podľa tretej časti zákona o cenách, ale opatrenia vo všeobecnosti. A tie opatrenia nemusia znamenať ani stropovanie marží, ani stropovania cien, ani obchodných prirážok, ani spôsob výpočtu ceny. Tie opatrenia môžu napríklad znamenať aj určité, určitú podporu pre domácich výrobcov, či už pekárov, mliekarov, alebo chovateľov dobytku, či už formou dotovania elektrickej energie, alebo iných vstupov, ktoré vplývajú na to, že naši slovenskí výrobcovia majú vyššie ceny, ako dovážame zahraničné potraviny. A o toto nám ide, aby sme na základe takejto analýzy navrhli, alebo ministerstvo financií aby navrhlo také opatrenia, aby to na konci dňa u toho konečného dodávateľa a spotrebiteľa malo vplyv na koncovú cenu a znížilo tú koncovú cenu.
A ešte raz opakujem, nejedná sa o opatrenia, ktoré majú byť striktne podľa zákona o cenách, ktoré hovoria len o cenovej regulácii samotných, samotných cien a marží a obchodných prirážok, ale môžu to byť aj iné opatrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:04
Richard TakáčPán Marián Viskupič, kolega, no opäť sa budem opakovať, ty si vôbec, zas si hovoril k úplne inému zákonu, ako my tu predkladáme na tejto schôdzi, k zákonu o cenách. Tam vôbec nie je to, čo ty hovoríš. A proste my hovoríme o tom, že dávame povinnosť ministerstvu financií pri takejto situácii spraviť návrh nejakých riešení a opatrení. A napríklad po tej dôkladnej analýze, ktoré by vykonalo...
Pán Marián Viskupič, kolega, no opäť sa budem opakovať, ty si vôbec, zas si hovoril k úplne inému zákonu, ako my tu predkladáme na tejto schôdzi, k zákonu o cenách. Tam vôbec nie je to, čo ty hovoríš. A proste my hovoríme o tom, že dávame povinnosť ministerstvu financií pri takejto situácii spraviť návrh nejakých riešení a opatrení. A napríklad po tej dôkladnej analýze, ktoré by vykonalo ministerstvo financií, ktoré už teda ináč akože má aj teraz v zákone, len to nerobí, čiže ukladáme povinnosť, tak navrhnúť nejaké riešenia. A tie riešenia môžu byť napríklad, ja neviem, poviem príklad, zistíme, a to je teda aj realita, že tie ceny energií spôsobujú pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov veľkú, veľké zvýšenie nákladov. Tým pádom to zvyšuje aj ceny do, ceny, celkové ceny v obchodných reťazcoch a napríklad nakoľko sú zaradení potravinári v kritickej infraštruktúre, tak budú patriť medzi napríklad regulované subjekty z hľadiska ceny elektrickej energie. A tým pádom sa im znižujú náklady a tým pádom nie je tlak na zvyšovanie cien.
Čiže my hovoríme o tom, že ministerstvo financií navrhne riešenia a tých riešení môže byť ix-ypsilon. A stále je tu spomínaná tá, tá, to Maďarsko, ktoré je tu spomínané. No tak ako neviem, Maďarsko v prvom rade stropovalo ceny ako také, nie marže, ale na druhej strane sú určité komodity, napríklad cukor, ktorý v Maďarsku po tom vašom, teda čo hovoríte, nešťastnom zastropovaní cien, stúpol o 14 % a na Slovensku išiel skoro o 80 %. V Čechách išiel o, neviem, koľko percent. To znamená, že nemá to úplne len čisto negatívny dopad na tie ceny, napríklad v tom Maďarsku. Ale hovorím, samotný zákon je úplne o niečom inom, čo rozprávaš ty, ako to sú iné zákony, ktoré sú v tomto pléne, ktoré môžeš takýmto spôsobom kritizovať, keď chceš, ale nie tak, nie naše, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2023 o 16:04 hod.
Ing.
Richard Takáč
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Marián Viskupič, kolega, no opäť sa budem opakovať, ty si vôbec, zas si hovoril k úplne inému zákonu, ako my tu predkladáme na tejto schôdzi, k zákonu o cenách. Tam vôbec nie je to, čo ty hovoríš. A proste my hovoríme o tom, že dávame povinnosť ministerstvu financií pri takejto situácii spraviť návrh nejakých riešení a opatrení. A napríklad po tej dôkladnej analýze, ktoré by vykonalo ministerstvo financií, ktoré už teda ináč akože má aj teraz v zákone, len to nerobí, čiže ukladáme povinnosť, tak navrhnúť nejaké riešenia. A tie riešenia môžu byť napríklad, ja neviem, poviem príklad, zistíme, a to je teda aj realita, že tie ceny energií spôsobujú pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov veľkú, veľké zvýšenie nákladov. Tým pádom to zvyšuje aj ceny do, ceny, celkové ceny v obchodných reťazcoch a napríklad nakoľko sú zaradení potravinári v kritickej infraštruktúre, tak budú patriť medzi napríklad regulované subjekty z hľadiska ceny elektrickej energie. A tým pádom sa im znižujú náklady a tým pádom nie je tlak na zvyšovanie cien.
Čiže my hovoríme o tom, že ministerstvo financií navrhne riešenia a tých riešení môže byť ix-ypsilon. A stále je tu spomínaná tá, tá, to Maďarsko, ktoré je tu spomínané. No tak ako neviem, Maďarsko v prvom rade stropovalo ceny ako také, nie marže, ale na druhej strane sú určité komodity, napríklad cukor, ktorý v Maďarsku po tom vašom, teda čo hovoríte, nešťastnom zastropovaní cien, stúpol o 14 % a na Slovensku išiel skoro o 80 %. V Čechách išiel o, neviem, koľko percent. To znamená, že nemá to úplne len čisto negatívny dopad na tie ceny, napríklad v tom Maďarsku. Ale hovorím, samotný zákon je úplne o niečom inom, čo rozprávaš ty, ako to sú iné zákony, ktoré sú v tomto pléne, ktoré môžeš takýmto spôsobom kritizovať, keď chceš, ale nie tak, nie naše, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:06
Ladislav KamenickýA druhá vec je, samozrejme, ak štát prestane kontrolovať cenové vývoje, čo doteraz ste absolútne nerobili, už len to by pomohlo, aby sa tie ceny znížili. Takže neberme to tak, že trh všetko vyrieši, štát nemusí absolútne nič robiť a výsledkom bude to, že budeme mať dvojnásobné ceny potravín ako v okolitých krajinách.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2023 o 16:06 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo veľmi presne charakterizoval Boris Susko aj kolega Takáč, ale, pán poslanec Viskupič, trošku sa mi zdalo naivné vystúpenie, že však všetko tu vyriešme, však trh to vyrieši, tak potom povedzte okolitým krajinám, že viete čo, prestaňte dotovať svoju poľnohospodársku výrobu, zmenšite svoju výrobu a potom môžme sa pobiť o to, že kto je konkurencieschopný. Viete, my nemôžme sa na to pozerať tak, že každá jedna z tých krajín si chráni svoju poľnohospodársku výrobu, viete to veľmi dobre a je to veľmi citlivá oblasť. Pamätáme si rôzne tie vylievania mlieka vo Francúzsku a v iných krajinách, vylievanie vína, lebo bola nadprodukcia a podobne. A potom sú také opatrenia, že niekto bude dokonca odporúčať, aby slovenskí vinári napríklad dostali dotácie za to, že vyklčujú svoje vinohrady. My musíme pomáhať tým, aby sa stali konkurencieschopnými a to, čo ste povedali, tá, keby sa brala vyslovene len cena, ktorou by reťazce napríklad predávali len zahraničné potraviny, no tak slovenské potraviny mnohé by sa vôbec nepredávali. Ale prečo? No lebo tie poľské, francúzske a iné výrobky sú oveľa viac dotované a podporované štátom. A my sme malá krajina a preto musíme zvýšiť túto podporu. O tomto sme my hovorili. To je jedna vec.
A druhá vec je, samozrejme, ak štát prestane kontrolovať cenové vývoje, čo doteraz ste absolútne nerobili, už len to by pomohlo, aby sa tie ceny znížili. Takže neberme to tak, že trh všetko vyrieši, štát nemusí absolútne nič robiť a výsledkom bude to, že budeme mať dvojnásobné ceny potravín ako v okolitých krajinách.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:08
Vladimír FaičPán poslanec Viskupič, určite nám je všetkým jasné, že bez ekonomického rastu a teda tvorby zdrojov nie je možné riešiť ostatné verejné politiky a štát vlastne neplní potom svoje funkcie. Ale my predsa, vy to môžte síce hovoriť, ale my s tým nikdy nebudeme súhlasiť, ak sa preruší súvzťažnosť ekonomického rastu s rastom životnej úrovne, a to cenová nestabilita je takým prvkom, tak my nikdy nemôžme povedať, že nebudeme...
Pán poslanec Viskupič, určite nám je všetkým jasné, že bez ekonomického rastu a teda tvorby zdrojov nie je možné riešiť ostatné verejné politiky a štát vlastne neplní potom svoje funkcie. Ale my predsa, vy to môžte síce hovoriť, ale my s tým nikdy nebudeme súhlasiť, ak sa preruší súvzťažnosť ekonomického rastu s rastom životnej úrovne, a to cenová nestabilita je takým prvkom, tak my nikdy nemôžme povedať, že nebudeme nič robiť okolo toho. Jednoducho to sú, to sú zákonitosti, to sú veci, ktoré treba používať, či už s ekonomickými nástrojmi, alebo politickými nástrojmi. A takým politickým nástrojom napríklad je, že sme predkladali mnohé návrhy uznesení, ktoré mali doniesť do tohto pléna komplexné návrhy jednotlivých ministerstiev k rôznym veciam, napríklad aj k nežiaducemu cenovému vývoju teraz v tejto situácii.
Ale čo sa stalo? Vy pretože nerešpektujete a neberiete do úvahy, že parlament má aj nejakú kontrolnú funkciu, ste zmietli zo stola zakaždým, bývalá vládna koalícia, všetky naše návrhy, ktoré boli. No ako sa potom môže dostať do tohto najvyššieho orgánu štátu niečo, čo má hovoriť o tom, aký je vývoj? Tak preto sme prišli s tým a ja oceňujem kolegov, že uskutočnili rad rokovaní so všetkými, s ktorými to bolo treba urobiť, a prišli sme s novelou zákona o cenách, ktoré bude teda hovoriť, aké sú povinnosti ministerstva financií, čo musí urobiť, čo musí urobiť vláda a čo musí urobiť parlament. Ak je nežiaduci cenový vývoj a do parlamentu, nech je v akomkoľvek zložení, príde jedna analýza, tak každý poslanec bude rozmýšľať, čo s tým.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2023 o 16:08 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Viskupič, určite nám je všetkým jasné, že bez ekonomického rastu a teda tvorby zdrojov nie je možné riešiť ostatné verejné politiky a štát vlastne neplní potom svoje funkcie. Ale my predsa, vy to môžte síce hovoriť, ale my s tým nikdy nebudeme súhlasiť, ak sa preruší súvzťažnosť ekonomického rastu s rastom životnej úrovne, a to cenová nestabilita je takým prvkom, tak my nikdy nemôžme povedať, že nebudeme nič robiť okolo toho. Jednoducho to sú, to sú zákonitosti, to sú veci, ktoré treba používať, či už s ekonomickými nástrojmi, alebo politickými nástrojmi. A takým politickým nástrojom napríklad je, že sme predkladali mnohé návrhy uznesení, ktoré mali doniesť do tohto pléna komplexné návrhy jednotlivých ministerstiev k rôznym veciam, napríklad aj k nežiaducemu cenovému vývoju teraz v tejto situácii.
Ale čo sa stalo? Vy pretože nerešpektujete a neberiete do úvahy, že parlament má aj nejakú kontrolnú funkciu, ste zmietli zo stola zakaždým, bývalá vládna koalícia, všetky naše návrhy, ktoré boli. No ako sa potom môže dostať do tohto najvyššieho orgánu štátu niečo, čo má hovoriť o tom, aký je vývoj? Tak preto sme prišli s tým a ja oceňujem kolegov, že uskutočnili rad rokovaní so všetkými, s ktorými to bolo treba urobiť, a prišli sme s novelou zákona o cenách, ktoré bude teda hovoriť, aké sú povinnosti ministerstva financií, čo musí urobiť, čo musí urobiť vláda a čo musí urobiť parlament. Ak je nežiaduci cenový vývoj a do parlamentu, nech je v akomkoľvek zložení, príde jedna analýza, tak každý poslanec bude rozmýšľať, čo s tým.
Rozpracované
16:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:10
Marián ViskupičZačnem pánom kolegom Suskom. Ja si myslím, že veď áno, rozumeli sme sa, pochopili sme sa, len som to hovoril v predchádzajúcom vystúpení. Ak sa bude uplatňovať regulácia cien, hej, tak je, takto. Ak sa nebude uplatňovať, tak je to len zbytočný zákon, hej? Ak sa uplatňovať bude, tak je aj škodlivý, hej? Takže toto je ten postoj k tomu.
No, pán kolega Takáč, ja sa teda obávam, že v tomto, v tej...
Začnem pánom kolegom Suskom. Ja si myslím, že veď áno, rozumeli sme sa, pochopili sme sa, len som to hovoril v predchádzajúcom vystúpení. Ak sa bude uplatňovať regulácia cien, hej, tak je, takto. Ak sa nebude uplatňovať, tak je to len zbytočný zákon, hej? Ak sa uplatňovať bude, tak je aj škodlivý, hej? Takže toto je ten postoj k tomu.
No, pán kolega Takáč, ja sa teda obávam, že v tomto, v tej analýze sa vkladajú príliš veľké nádeje do DMCH.
Ešte raz aj k pánovi Faičovi. Existuje analýza takáto aj od NBS, treba si pozrieť, ale každopádne, zasa, ja som to v tom, v tom vystúpení rozdeľoval. Prvé tie veci, ktoré som hovoril, to bolo, ak sa reguluje marža alebo prirážka, hej? A to, to druhé, proste tá maďarská cesta je, áno, je pri regulácii ceny, hej? Čiže toto som tam ja jasne povedal. Ale súhlasím s pánom Takáčom v tom, že áno, máme tu aj ešte nebezpečnejší a horší zákon z dielne SMER-u v tejto oblasti regulácií, takže toto súhlasím (reakcia z pléna), pardon, HLAS-u, HLAS-u, chlapi, HLAS-u, pardon, pardon, HLAS-u.
No čo sa týka, pán kolega Kamenický, no ako tá diskusia je fajn v tom, že teda hľadáme tie riešenia. No možno, možno sám Kamenický hovorí, že teda problém je vo výške dotácií. Áno, že sú teda možno v tom Rakúsku vyššie, ja neviem, možno sú. Ale potom nerozumiem, že ako to tou reguláciou to vyriešime. No proste tú výšku dotácií týmto zákonom nevyriešime, hej? Takže toto.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.6.2023 o 16:10 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem pánom kolegom Suskom. Ja si myslím, že veď áno, rozumeli sme sa, pochopili sme sa, len som to hovoril v predchádzajúcom vystúpení. Ak sa bude uplatňovať regulácia cien, hej, tak je, takto. Ak sa nebude uplatňovať, tak je to len zbytočný zákon, hej? Ak sa uplatňovať bude, tak je aj škodlivý, hej? Takže toto je ten postoj k tomu.
No, pán kolega Takáč, ja sa teda obávam, že v tomto, v tej analýze sa vkladajú príliš veľké nádeje do DMCH.
Ešte raz aj k pánovi Faičovi. Existuje analýza takáto aj od NBS, treba si pozrieť, ale každopádne, zasa, ja som to v tom, v tom vystúpení rozdeľoval. Prvé tie veci, ktoré som hovoril, to bolo, ak sa reguluje marža alebo prirážka, hej? A to, to druhé, proste tá maďarská cesta je, áno, je pri regulácii ceny, hej? Čiže toto som tam ja jasne povedal. Ale súhlasím s pánom Takáčom v tom, že áno, máme tu aj ešte nebezpečnejší a horší zákon z dielne SMER-u v tejto oblasti regulácií, takže toto súhlasím (reakcia z pléna), pardon, HLAS-u, HLAS-u, chlapi, HLAS-u, pardon, pardon, HLAS-u.
No čo sa týka, pán kolega Kamenický, no ako tá diskusia je fajn v tom, že teda hľadáme tie riešenia. No možno, možno sám Kamenický hovorí, že teda problém je vo výške dotácií. Áno, že sú teda možno v tom Rakúsku vyššie, ja neviem, možno sú. Ale potom nerozumiem, že ako to tou reguláciou to vyriešime. No proste tú výšku dotácií týmto zákonom nevyriešime, hej? Takže toto.
Ďakujem.
Rozpracované
16:12
Vystúpenie v rozprave 16:12
Ladislav KamenickýVystúpenie v rozprave
21.6.2023 o 16:12 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Ja len, ja len na záver chcem, ja som sa dohodol s pánom spravodajcom na tom, že oznámime hlasovanie na zajtra o 11. hodine.
Rozpracované
16:13
Uvádzajúci uvádza bod 16:13
Ján RichterVážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie...
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie predchádzajúce okolnosti nedovolili tu v parlamente otvoriť otázku mimoriadnej schôdze a venovať sa tejto problematike, sme zvolili tento spôsob a mimo tej cenovej politiky a postavenie Štátnej obchodnej inšpekcie v tomto probléme je veľmi dôležité opatrenie, ktoré navrhujeme tu v novele zákona o sociálnom poistení. Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov vo fondoch sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla 2023 do konca tohto kalendárneho roka, to znamená do 31. decembra tohto roku. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské vo výške 1,4 % vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % vymeriavacieho základu a sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8. Ďalej garančné poistenie 0,25, no a poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu a poistenie do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75. Spolu to predstavuje 25,2 %, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Návrh je však, aby sme riešili tento problém len do výšky minimálnej mzdy, ktorá predstavuje pre tento kalendárny rok 700 eur. Má sa to dotýkať problematiky potravinárskeho priemyslu presne vymedzeného, pomenovaného. Vyčlenili sme z toho napríklad otázky nápojov, čo sa týka pivo, víno, lieh, pretože to zďaleka by neplnilo tú úlohu a cieľ, ktorý máme. Mali by tu, mali by byť v tomto prípade riešené hlavne potraviny tej dennej spotreby, to znamená základné veci, ktoré sa týkajú pekárenských, mliekarenských výrobkov, prípadne mäsa, jednotlivých druhov. Toľko úvodom. Chcem pekne poďakovať za podporu v prvom čítaní.
Pán podpredseda, vzhľadom na to, že chcem predložiť veľmi dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý reaguje aj na rozpravu z toho prvého čítania a na viaceré zmeny, ktoré v kontexte tých ďalších rokovaní, ktoré sa uskutočnili, sa udiali, si chcem požiadať, aby som v rámci rozpravy ako prvý mohol vystúpiť.
Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba vnímať tento tretí zákon ako istú súčasť celého komplexu tých troch zákonov, a preto ja sa vo svojom úvodnom vystúpení k tým všeobecným otázkam, ktoré boli v podstate pomenované v úvodných slovách v tom, k predchádzajúcim zákonom, vyhnem a budem sa venovať len veľmi konkrétnemu riešeniu, ktoré navrhujeme v tomto zákone.
Vzhľadom na to, že všetky tie predchádzajúce okolnosti nedovolili tu v parlamente otvoriť otázku mimoriadnej schôdze a venovať sa tejto problematike, sme zvolili tento spôsob a mimo tej cenovej politiky a postavenie Štátnej obchodnej inšpekcie v tomto probléme je veľmi dôležité opatrenie, ktoré navrhujeme tu v novele zákona o sociálnom poistení. Jedná sa o dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov vo fondoch sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla 2023 do konca tohto kalendárneho roka, to znamená do 31. decembra tohto roku. Konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské vo výške 1,4 % vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % vymeriavacieho základu a sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8. Ďalej garančné poistenie 0,25, no a poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu a poistenie do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75. Spolu to predstavuje 25,2 %, ktoré odvádza zamestnávateľ.
Návrh je však, aby sme riešili tento problém len do výšky minimálnej mzdy, ktorá predstavuje pre tento kalendárny rok 700 eur. Má sa to dotýkať problematiky potravinárskeho priemyslu presne vymedzeného, pomenovaného. Vyčlenili sme z toho napríklad otázky nápojov, čo sa týka pivo, víno, lieh, pretože to zďaleka by neplnilo tú úlohu a cieľ, ktorý máme. Mali by tu, mali by byť v tomto prípade riešené hlavne potraviny tej dennej spotreby, to znamená základné veci, ktoré sa týkajú pekárenských, mliekarenských výrobkov, prípadne mäsa, jednotlivých druhov. Toľko úvodom. Chcem pekne poďakovať za podporu v prvom čítaní.
Pán podpredseda, vzhľadom na to, že chcem predložiť veľmi dôležitý pozmeňovací návrh, ktorý reaguje aj na rozpravu z toho prvého čítania a na viaceré zmeny, ktoré v kontexte tých ďalších rokovaní, ktoré sa uskutočnili, sa udiali, si chcem požiadať, aby som v rámci rozpravy ako prvý mohol vystúpiť.
Ďakujem.
Rozpracované
16:17
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:17
Erik TomášNárodná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2222 z 9. mája 2023 pridelila predmetný...
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2222 z 9. mája 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1648, prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 281 z 13. júna 2023.Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2023 o 16:17 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1648.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2222 z 9. mája 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1648, prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 281 z 13. júna 2023.Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
16:20
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla...
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla istá potreba odstrániť možné riziká, reagovať aj na pripomienky, ktoré zazneli tu v parlamente, menovite od pána Karahutu, ktorý požiadal jednotlivé ministerstvá o pripomienky k tomuto návrhu zákona, a to najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí, vecí a rodiny, ale aj samotných potravinárskych komôr, s ktorými sme rokovali a ktorí tiež podali ešte ďalšie nejaké návrhy, ktoré bol záujem v tomto návrhu kompletne poňať.
Zároveň sa uskutočnil aj ďalší, nazvem to tretí alebo posledný okrúhly stôl zainteresovaných poľnohospodárskych komôr, všetkých obchodných reťazcov, aj z toho vyšli ešte isté opatrenia, ktoré sú zakotvené v tomto, v tomto pozmeňovacom, pozmeňovacom návrhu.
Ja hneď v úvode by som chcel oceniť aj spoluprácu s odbornými orgánmi, hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne dôchodkovej sekcie a legislatívy, ale aj vrátane odborníkov zo Sociálnej poisťovne pri spracovaní tohto pozmeňovacieho návrhu. Tak isto chcem poďakovať aj sekcii legislatívy tu Národnej rady, ktorá tiež veľmi úzko spolupracovala, pretože mali sme záujem aj napriek relatívne zložitosti tohto problému obsiahnuť všetky problémy, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o prijatí tohto zákona pri implementácii. Keď hovorím o tej implementácii, bolo nevyhnutné zobrať v úvahu aj všetky možnosti, ktoré v tomto prípade má Sociálna poisťovňa, a to z hľadiska systémov, skrátka, aby boli schopní v relatívne krátkom čase implementovať tento návrh zákona, no a preto napríklad z toho titulu, že boli isté problémy, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním, sme z tej pôvodnej ambície, pomenujem to 25,2 %, ktorá zahŕňa všetky tie fondy, zišli z dvoch a z úrazového a garančného poistenia, čo je približne 1 %, aby sme nekomplikovali veľmi život tej Sociálnej poisťovni, ale naopak, aby sme vytvorili čím skôr reálne predpoklady pre účinnosť toho zákona a samozrejmá vec, že aj jeho implementáciu. To znamená, ten pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, je aj o tom, že sa mení to percento z 25,4 na 24,15 a úrazové a garančné poistenie sa nebude zahŕňať z dôvodov, ktoré som uviedol, toto naše riešenie.
Ďalej, je tam rozšírený okruh pôsobnosti, a to aj o, neviem, či je dobrý výraz, živočíšnu výrobu, ale v prvom rade chov zvierat ako takých, pretože analýzu, ktorú sme medzitým získali, hovorí o tom, že je veľmi veľký vplyv na samotnú cenu napríklad mäsa v obchode, v predaji, už jeho výroba v tej živočíšnej výrobe, použijem konkrétne čísla. Prijatie návrhu bude mať pozitívny dopad napríklad na pomoc pri základných potravinách na zmiernenie dopadov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podiel ceny suroviny hydinového mäsa je až 80 %, podiel ceny suroviny mlieka polotučného predstavuje 72 %, ďalej podiel ceny suroviny masla 72 %, podiel ceny suroviny smotany 62 %, tvrdého syra 77 % a bravčového karé 63 %, hovädzieho napríklad zadného 65 %. Je to viacej ako 60 % v celkovom objeme, čo len dokresľuje to, že je veľmi dôležité sanovať aj túto skupinu, to znamená samotnú živočíšnu výrobu, aby sa ten konečný cieľ z hľadiska tej ceny tých tovarov v samotnom predaji dostavil.
Obdobne sa doplnila ešte aj výroba a príprava krmív, ale pre hospodárske zvieratá. To podčiarkujem, pretože je ďalšia výroba krmív pre domáce zvieratá, ale toto sú hospodárske zvieratá. V tom prvom prípade, čo sa týka zamestnancov živočíšnej výroby, to predstavuje 5,5 tisíca zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto výrobe, no a čo sa týka výroby krmív pre hospodárske zvieratá, je to 393 zamestnancov.
Vplyv. Podiel kŕmnej zmesi na cene slepačích vajec je 48 %, na živej jatočnej hydine 65 %, kŕmnej zmesi na cene jatočných ošípaných 39 % a kŕmnej zmesi na cene jatočného dobytka 49 %. Tieto analýzy veľmi konkretizujú, prečo a z akých dôvodov sa akceptoval, akceptovalo rozšírenie toho pôvodného rýdzo potravinárskeho odvetvia aj o sekciu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, také má presne pomenovanie a myslím si, že tieto čísla boli veľavravné, ktoré som teraz, teraz pomenoval.
Za ďalšie. Vzhľadom na to, že vláda nereagovala na našu požiadavku na skrátené konanie, bolo potrebné reagovať na účinnosť zákona, 1. 7., ktorý je aj pôvodný návrh v tom zákone, je nereálny, a preto je v pozmeňováku uvedený nový návrh účinnosti od 1. 8., ale mali sme záujem zachovať tých šesť mesiacov, a preto je ten rozsah tých šiestich mesiacov od 1. 8. tohto roku až do 31. januára budúceho roku. Tu treba zvýrazniť jednu vec. Od 1. januára bude nová minimálna mzda, aká, v tejto chvíli nevieme, pretože sociálni partneri vedú sociálny dialóg na túto tému a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny až v septembri zvykne predkladať tento návrh do vlády ako také. To znamená, aj na mesiac január riešime ten problém tak, že bude zachovaná tá minimálna mzda tohto roku 700 eur. To znamená, ten odvod znížený sa bude vyrátavať aj v januári bez ohľadu na to, aká bude skutočná minimálna mzda z tej tohtoročnej, opakujem ešte raz, zo 700 eur.
Definujeme aj otázku hlavnej ekonomickej činnosti, pretože to bol ten problém, koho sa to dotýka a koho sa to nedotýka, pretože viaceré tie firmy sa podieľajú na širšom rozsahu tých výrobkov, ale hlavný princíp bude, bude hlavná ekonomická činnosť. To znamená, že keď táto bude prevládať, vzhľadom na ten návrh zákona, v tom prípade sa to bude tých firiem dotýkať. A pokiaľ nie, že bude, že by bola minimálne pod tých 50 %, no tak jednoducho nebudú v tomto prípade zahrnutí, pretože sú viaceré firmy, ktoré sa môžu v menšej miere podieľať aj na potravinárskych výrobkoch, ale riešime hlavnú ekonomickú činnosť, ktorá je zapísaná v tom rozhodujúcom období na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, prípadne v registri právnických osôb, podnikateľov. To je ten hlavný referenčný, referenčný register.
Toľko. To znamená, že tá pomoc v zmysle tohto pozmeňováku, z tých pôvodných 176,40, čo je 25,2 % z minimálnej mzdy, vzhľadom na to, že úrazové a garančné poistenie nie je súčasťou tých úľav, bude 24,15, a to predstavuje na jedného zamestnanca mesačne 169,05 eur. To znamená, že celkove by sa to opatrenie aj po týchto úpravách malo dotýkať približne 33-tisíc zamestnancov a celkový dopad na štátny rozpočet by pri týchto 33-tisíc zamestnancoch mal predstavovať sumu 34 miliónov. Čo sa týka počtu subjektov podnikateľských, ten počet sa môže pohybovať od 700 až do tisíc, ktorých sa to bezprostredne dotýka, vzhľadom na štatistické údaje, ktoré sme v tomto smere získali.
Toľko odôvodnenie, a teraz ak dovolíte, konkrétne znenie pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu.
1. V čl. I, § 293fzb odsek 1 znie:
„(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C, čo je Priemyselná výroba, v divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,139 nie je povolený za obdobie od 1. augusta 2023 do 1. januára 2024", to je to nové obdobie. Zatiaľ za každého zamestnanca sa zaplatí poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume
a) 700 eur, ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,
b) rozdielu sumy podľa písmena a) odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 139 znie:
"139 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorú vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v čl. I § 293fzb vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 1d) znie: „V zmysle vyhlášky 306/2007".".
2. V čl. I. § 293fzb sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 140 znie:
"140 Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." . Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
3. V čl. I, § 293fzb odsek 3 znie:
„(3) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.".
4. V čl. 1 § 293fzb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.".
5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., ďalej zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., ďalej zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 243/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z. a zákona č. 399/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
Za § 123bi sa vkladá § 123bia, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 123bia
Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobného (správne: osobitného, pozn. red.) predpisu100) zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, ktorý (správne: z ktorej, pozn. red.) nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu100).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 100 znie:
"100) § 293fzb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V tejto súvislosti sa priamo upraví aj návrh, návrh zákona.
6. V čl. II sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa upraví nadpis prechodného ustanovenia v čl. I.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som predniesol a ešte pred tým odôvodnil pozmeňovací návrh poslancov Jána Richtera, Richarda Takáča a Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
K odôvodneniu. K tomuto spracovaniu toho pozmeňovacieho návrhu nás viedla istá potreba odstrániť možné riziká, reagovať aj na pripomienky, ktoré zazneli tu v parlamente, menovite od pána Karahutu, ktorý požiadal jednotlivé ministerstvá o pripomienky k tomuto návrhu zákona, a to najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí, vecí a rodiny, ale aj samotných potravinárskych komôr, s ktorými sme rokovali a ktorí tiež podali ešte ďalšie nejaké návrhy, ktoré bol záujem v tomto návrhu kompletne poňať.
Zároveň sa uskutočnil aj ďalší, nazvem to tretí alebo posledný okrúhly stôl zainteresovaných poľnohospodárskych komôr, všetkých obchodných reťazcov, aj z toho vyšli ešte isté opatrenia, ktoré sú zakotvené v tomto, v tomto pozmeňovacom, pozmeňovacom návrhu.
Ja hneď v úvode by som chcel oceniť aj spoluprácu s odbornými orgánmi, hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne dôchodkovej sekcie a legislatívy, ale aj vrátane odborníkov zo Sociálnej poisťovne pri spracovaní tohto pozmeňovacieho návrhu. Tak isto chcem poďakovať aj sekcii legislatívy tu Národnej rady, ktorá tiež veľmi úzko spolupracovala, pretože mali sme záujem aj napriek relatívne zložitosti tohto problému obsiahnuť všetky problémy, aby nevznikli absolútne žiadne pochybnosti o prijatí tohto zákona pri implementácii. Keď hovorím o tej implementácii, bolo nevyhnutné zobrať v úvahu aj všetky možnosti, ktoré v tomto prípade má Sociálna poisťovňa, a to z hľadiska systémov, skrátka, aby boli schopní v relatívne krátkom čase implementovať tento návrh zákona, no a preto napríklad z toho titulu, že boli isté problémy, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním, sme z tej pôvodnej ambície, pomenujem to 25,2 %, ktorá zahŕňa všetky tie fondy, zišli z dvoch a z úrazového a garančného poistenia, čo je približne 1 %, aby sme nekomplikovali veľmi život tej Sociálnej poisťovni, ale naopak, aby sme vytvorili čím skôr reálne predpoklady pre účinnosť toho zákona a samozrejmá vec, že aj jeho implementáciu. To znamená, ten pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, je aj o tom, že sa mení to percento z 25,4 na 24,15 a úrazové a garančné poistenie sa nebude zahŕňať z dôvodov, ktoré som uviedol, toto naše riešenie.
Ďalej, je tam rozšírený okruh pôsobnosti, a to aj o, neviem, či je dobrý výraz, živočíšnu výrobu, ale v prvom rade chov zvierat ako takých, pretože analýzu, ktorú sme medzitým získali, hovorí o tom, že je veľmi veľký vplyv na samotnú cenu napríklad mäsa v obchode, v predaji, už jeho výroba v tej živočíšnej výrobe, použijem konkrétne čísla. Prijatie návrhu bude mať pozitívny dopad napríklad na pomoc pri základných potravinách na zmiernenie dopadov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, podiel ceny suroviny hydinového mäsa je až 80 %, podiel ceny suroviny mlieka polotučného predstavuje 72 %, ďalej podiel ceny suroviny masla 72 %, podiel ceny suroviny smotany 62 %, tvrdého syra 77 % a bravčového karé 63 %, hovädzieho napríklad zadného 65 %. Je to viacej ako 60 % v celkovom objeme, čo len dokresľuje to, že je veľmi dôležité sanovať aj túto skupinu, to znamená samotnú živočíšnu výrobu, aby sa ten konečný cieľ z hľadiska tej ceny tých tovarov v samotnom predaji dostavil.
Obdobne sa doplnila ešte aj výroba a príprava krmív, ale pre hospodárske zvieratá. To podčiarkujem, pretože je ďalšia výroba krmív pre domáce zvieratá, ale toto sú hospodárske zvieratá. V tom prvom prípade, čo sa týka zamestnancov živočíšnej výroby, to predstavuje 5,5 tisíca zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto výrobe, no a čo sa týka výroby krmív pre hospodárske zvieratá, je to 393 zamestnancov.
Vplyv. Podiel kŕmnej zmesi na cene slepačích vajec je 48 %, na živej jatočnej hydine 65 %, kŕmnej zmesi na cene jatočných ošípaných 39 % a kŕmnej zmesi na cene jatočného dobytka 49 %. Tieto analýzy veľmi konkretizujú, prečo a z akých dôvodov sa akceptoval, akceptovalo rozšírenie toho pôvodného rýdzo potravinárskeho odvetvia aj o sekciu poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, také má presne pomenovanie a myslím si, že tieto čísla boli veľavravné, ktoré som teraz, teraz pomenoval.
Za ďalšie. Vzhľadom na to, že vláda nereagovala na našu požiadavku na skrátené konanie, bolo potrebné reagovať na účinnosť zákona, 1. 7., ktorý je aj pôvodný návrh v tom zákone, je nereálny, a preto je v pozmeňováku uvedený nový návrh účinnosti od 1. 8., ale mali sme záujem zachovať tých šesť mesiacov, a preto je ten rozsah tých šiestich mesiacov od 1. 8. tohto roku až do 31. januára budúceho roku. Tu treba zvýrazniť jednu vec. Od 1. januára bude nová minimálna mzda, aká, v tejto chvíli nevieme, pretože sociálni partneri vedú sociálny dialóg na túto tému a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny až v septembri zvykne predkladať tento návrh do vlády ako také. To znamená, aj na mesiac január riešime ten problém tak, že bude zachovaná tá minimálna mzda tohto roku 700 eur. To znamená, ten odvod znížený sa bude vyrátavať aj v januári bez ohľadu na to, aká bude skutočná minimálna mzda z tej tohtoročnej, opakujem ešte raz, zo 700 eur.
Definujeme aj otázku hlavnej ekonomickej činnosti, pretože to bol ten problém, koho sa to dotýka a koho sa to nedotýka, pretože viaceré tie firmy sa podieľajú na širšom rozsahu tých výrobkov, ale hlavný princíp bude, bude hlavná ekonomická činnosť. To znamená, že keď táto bude prevládať, vzhľadom na ten návrh zákona, v tom prípade sa to bude tých firiem dotýkať. A pokiaľ nie, že bude, že by bola minimálne pod tých 50 %, no tak jednoducho nebudú v tomto prípade zahrnutí, pretože sú viaceré firmy, ktoré sa môžu v menšej miere podieľať aj na potravinárskych výrobkoch, ale riešime hlavnú ekonomickú činnosť, ktorá je zapísaná v tom rozhodujúcom období na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, prípadne v registri právnických osôb, podnikateľov. To je ten hlavný referenčný, referenčný register.
Toľko. To znamená, že tá pomoc v zmysle tohto pozmeňováku, z tých pôvodných 176,40, čo je 25,2 % z minimálnej mzdy, vzhľadom na to, že úrazové a garančné poistenie nie je súčasťou tých úľav, bude 24,15, a to predstavuje na jedného zamestnanca mesačne 169,05 eur. To znamená, že celkove by sa to opatrenie aj po týchto úpravách malo dotýkať približne 33-tisíc zamestnancov a celkový dopad na štátny rozpočet by pri týchto 33-tisíc zamestnancoch mal predstavovať sumu 34 miliónov. Čo sa týka počtu subjektov podnikateľských, ten počet sa môže pohybovať od 700 až do tisíc, ktorých sa to bezprostredne dotýka, vzhľadom na štatistické údaje, ktoré sme v tomto smere získali.
Toľko odôvodnenie, a teraz ak dovolíte, konkrétne znenie pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu.
1. V čl. I, § 293fzb odsek 1 znie:
„(1) Zamestnávateľ, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú v sekcii A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, divízii 01, skupine 01.4 okrem ekonomických činností v triedach 01.43, 01.44 a 01.49 a v sekcii C, čo je Priemyselná výroba, v divízii 10 okrem ekonomických činností v triedach 10.52, 10.62, 10.72, 10.82 a 10.92 a v divízii 11, triede 11.07 štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2,139 nie je povolený za obdobie od 1. augusta 2023 do 1. januára 2024", to je to nové obdobie. Zatiaľ za každého zamestnanca sa zaplatí poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac v sume
a) 700 eur, ak vymeriavací základ za kalendárny mesiac je nižší ako 700 eur, zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť poistné z tohto vymeriavacieho základu,
b) rozdielu sumy podľa písmena a) odvodovej odpočítateľnej položky podľa § 138a na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity alebo odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci podľa § 138b na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 139 znie:
"139 Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorú vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v čl. I § 293fzb vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 1d) znie: „V zmysle vyhlášky 306/2007".".
2. V čl. I. § 293fzb sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Hlavná ekonomická činnosť na účel odseku 1 je ekonomická činnosť vedená v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 140 znie:
"140 Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." . Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
3. V čl. I, § 293fzb odsek 3 znie:
„(3) Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, neznižuje, ak vymeriavací základ tohto poistenca nepresiahol sumu podľa odseku 1 a poistenec nemal vymeriavací základ z iného právneho dôvodu.".
4. V čl. 1 § 293fzb sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Suma zníženia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení, počas ktorého je vylúčená povinnosť platiť poistné podľa odseku 1, upraví v pomere, ktorý zodpovedá pomeru úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa určila suma príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) a úhrnu vymeriavacích základov tohto poistenca.".
5. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., ďalej zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., ďalej zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 243/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z. a zákona č. 399/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
Za § 123bi sa vkladá § 123bia, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 123bia
Zamestnávateľ nie je povinný za obdobie podľa osobného (správne: osobitného, pozn. red.) predpisu100) zaplatiť povinné príspevky za zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení z časti vymeriavacieho základu, ktorý (správne: z ktorej, pozn. red.) nie je povinný zaplatiť poistné na starobné poistenie podľa osobitného predpisu100).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 100 znie:
"100) § 293fzb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2023 Z. z.".".
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V tejto súvislosti sa priamo upraví aj návrh, návrh zákona.
6. V čl. II sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa upraví nadpis prechodného ustanovenia v čl. I.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Rozpracované