94. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim, samozrejme, verím, že ako zvyknem, konštruktívne. Áno, mám iný názor, ale budem sa snažiť konštruktívne.
No v prvom rade ja rešpektujem postoj kolegov zo strany SMER, rešpektujem to, že ich, ich videnie sveta je, že štát má byť silný a že teda má čo najviac vstupovať do vôbec toho vývoja a snažiť sa ho teda regulovať, prípadne negatívnemu vývoju cien brániť. Skutočne je to, je to videnie sveta, sociálno-demokratické, je to, je to postoj, okej.
Rovnako sa teda tiež uchádzam o rešpekt toho nášho postoja, fakt pravicovej a liberálnej časti spektra. Jednoducho my to, my to vidíme inak. No vidíme a vnímame to tak, že práve trh a konkurencia prinesú najlepšie podmienky pre spotrebiteľov. Jednoducho som presvedčený, že úloha štátu nie je všetko regulovať, úloha štátu je jednoducho podporovať konkurenciu, vytvárať podmienky na trhu, aby každý reťazec, každý potravinár celého sveta mal tú ochotu na našom trhu pôsobiť a zároveň áno, úlohou štátu je, aby pomáhal tým najzraniteľnejším, pomáhal tým, ktorí sa dostali do problémov. Čiže toto je v podstate vyjadrenie aj, aj názvu našej strany - Sloboda, nechať proste tú slobodnú čo najvoľnejšiu konkurenciu a profitovať z toho a zároveň - Solidarita, áno, zopakujem to, jednoznačne pomáhať či už teda sociálnym systémom alebo ozaj možno aj priamo potravinovou pomocou tým, ktorí sa dostali do existenčných problémov.
Čo sa týka rozpravy, mal by som teda sa vyjadrovať ku jednotlivým konkrétnostiam, prípadne k pozmeňujúcemu návrhu. Neurobím to. Poviem prečo. Pretože ten môj postoj vlastne k týmto obom návrhom je ten, že najlepšie riešenie by bolo ich neprijať, odmietnuť a teda, aby sa nestali platnými. Čiže to je vlastne ten postoj, ktorý sa budem snažiť v tejto rozprave obhajovať.
Možno poviem najprv pár slov, že áno, cenové porovnania. No ono z každého toho cenového porovnania s Poľskom, ja neviem, s Českou republikou, častokrát aj s Rakúskom vychádzame drahšie. Áno, ten problém tu skutočne je. Tá potravinová inflácia tu je, spôsobuje to problémy, samozrejme najväčšie tým najzraniteľnejším, ale vnímajú to, samozrejme, aj, aj tie vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, jednoducho tie ceny sú zásadne vyššie, súhlasím. Ale, a to už málokto týchto porovnaní robí, je to, že aké sú tie podmienky, aké sú tie regulačné podmienky, aké je množstvo byrokracie na tom-ktorom trhu a to je to častokrát, čo robí vlastne to Slovensko menej konkurencieschopným alebo nekonkurencieschopným a prečo tu máme vyššie ceny. Lebo jedna vec, už to máme ťažšie tým, že sme z tých okolitých trhov najmenší trh. To znamená, všetky náklady tých reťazcov, potravinárov, prvovýrobcov, no proste celej ekonomiky sa rozkladajú do menšieho množstva obratu produkcie čohokoľvek, ako vo všetkých okolitých krajinách, no ale zároveň ešte my v tej byrokracii sme šampióni v tom, že jednoducho tie slovenské firmy, aj ten rovnaký reťazec pôsobiaci v Česku a Slovensku má na Slovensku viac regulácií, ktoré musí plniť, proste má to jednoducho ťažšie, náročnejšie, musí zamestnať viac zamestnancov, aby splnili všetky byrokratické podmienky a navyše ešte si to viete tieto svoje náklady rozpustiť v polovičnom množstve potencionálneho obratu, ako napríklad v tých Čechách. Takže toto je jedna vec. A to, ako tie podmienky ich konkurenčné alebo vôbec v ekonomike vyzerajú, to je tu naša úloha, to my tu robíme, buď vylepšujeme alebo zhoršujeme, my poslanci Národnej rady.
Ešte jednu vec poviem, akákoľvek regulácia postihne vždy tých, keď sa pozrieme na tých výrobcov alebo teda tých predajcov, postihne vždy tých slabších, pretože tí to budú mať náročnejšie, a hlavne dodávateľov to postihne, viacej slovenských ako zahraničných. Pretože proste, bohužiaľ, je to fakt z dôvodov, ktoré som pred chvíľkou povedal, aj tí naši prvovýrobcovia potravinári sú jednoducho drahší. Slovenská produkcia je drahšia ako to, čo reťazce kupujú zo zahraničia. Verme, že aj kvalitnejšia, budem prvý, kto to bude hovoriť, ale fakt je drahšia. A čím striktnejšie pravidlá regulácie budete vytvárať pre napríklad tie reťazce, tak oni tým viacej sa budú prepínať, aby sa tomu bránili do tej zahraničnej produkcie. Jednoducho ešte poklesne podiel slovenských produktov, ešte poklesne podiel slovenských potravinárov a potom čo? Budeme tu niekedy v septembri, v decembri alebo kedy stáť a rozmýšľať ako zasa, ako ich znova podporiť? Fakt, prosím, toto, toto majme, majme na pamäti.
A ja by som si dovolil, aby tu zaznelo vlastne aj slová tých, ktorých sa to týka. Hneď na začiatok poviem, že netýka sa to len týchto dvoch zákonov, poťažene troch, ktoré tu v tomto momente riešime, týka sa to celého toho legislatívneho chaosu, legislatívnej smršte, ktorú tu v parlamente máme, hovorím zďaleka nie spôsobenú len kolegami zo SMER-u, ale teda krížom cez, cez politické spektrum. Ja by som si teda dovolil prečítať spoločnú výzvu sociálnych partnerov poslancom parlamentu a prezidentke Slovenskej republiky.
Hneď začnem, že málokedy sa sociálni partneri, to znamená aj zamestnávateľské organizácie, aj teda s odborovými organizáciami proste zhodnú, ale teda tu sa im to podarilo, to tiež je na zamyslenie.
Sociálni partneri, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, teda klasická tripartita, žiadajú poslancov Slovenskej republi... Národnej rady Slovenskej republiky, aby zastavili legislatívny chaos. Na aktuálnej schôdzi parlamentu budú totiž poslanci opäť rozhodovať o ďalších návrhoch zákonov so zásadným negatívnym dopadom na podnikateľské prostredie, zamestnancov a slovenské domácnosti. Sociálni partneri navyše upozorňujú, že takmer štvrtina všetkých zákonov prijatá v tomto volebnom období do platnosti prešla mimo štandardného legislatívneho procesu, čo je najviac v doterajšej histórii Slovenska. Súčasnú situáciu považujú za neudržateľnú a žiadajú nápravu. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov, asociácií zamestnávateľských zväzov a združení, asociácií priemyselných zväzov a dopravy, členovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia zamestnancov združených v konfederácii odborových zväzov verejne vyzývajú poslancov Národnej rady a prezidentku Slovenskej republiky, aby zastavili obchádzanie riadneho legislatívneho procesu a prijímanie návrhov, škodlivých pre túto krajinu. Napriek tomu, že viaceré z navrhovaných opatrení spĺňajú znaky protiústavnosti, sú v rozpore s právom Európskej únie a sú pre podniky a domácnosti, a pre podniky a domácnosti budú v časoch inflačnej a energetickej krízy znamenať ďalšie zásadné zvyšovanie nákladov o vyčíslených dopadoch, prínosoch či rizikách so sociálnymi partnermi, ani tento raz nikto nediskutoval. Na ich schválenie v praxi dokonca postačí, aby za ne hlasovalo menej ako 40 poslancov parlamentu. Takéto konanie považujú sociálni partneri za neprípustné, označujú ho za nezodpovedné voči zamestnávateľom, zamestnancom, samosprávam.
Predkladanie poslaneckých návrhov a závažných, a tu teraz zdôrazním, regulačných opatrení bez riadneho vyčíslenia ich dopadov na obyvateľstvo a podniky či prijímanie zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie za zatvorenými dverami sa podľa sociálnych partnerov v uplynulom období stalo na Slovensku bežnou praxou. Návrhy zákonov sú predkladané bez potrebnej analýzy, čo častokrát spôsobuje opätovne otváranie legislatívy z dôvodu jej nerealizovateľnosti v praxi. Je neprípustné, aby sa domáce podniky a obyvatelia Slovenska donekonečna stávali obeťami populizmu, účelového zavádzania a nástrojov predvolebných kampaní, ktoré priamo negatívne zasahujú do ich rozpočtov a peňaženiek. Takýto stav považujú sociálni partneri za neakceptovateľný. Nekontrolovateľné a nesystémové legislatívne zmeny pritom oslabujú celú ekonomiku, klesá konkurencieschopnosť, rastú konečné ceny tovarov a služieb i nezamestnanosť, na čo v konečnom dôsledku dopláca celá krajina. Poslanci parlamentu budú pritom už v najbližších dňoch rozhodovať o viacerých návrhoch zákonov, ktoré môžu negatívne zasiahnuť do viacerých aktuálne najkrehkejších oblastí v našej krajine, obzvlášť negatívne poznačenými krízami, zdôrazňujú zamestnávatelia, zástupca zamestnávateľov.
Parlament prijíma aj legislatívne normy, ktoré nekompetentne zasahujú do systému sociálneho poistenia, daňovej oblasti či v oblasti školstva. Táto legislatíva je častokrát nevykonateľná a prináša množstvo aplikačných problémov. Práve pre tieto dôvody sociálni partneri verejne apelujú na poslancov parlamentu, aby zastavili prijímanie návrhov zákonov s negatívnym dopadom na hospodárstvo Slovenskej republiky, sociálnu sféru. Zástupca zamestnávateľov, zamestnancov i samospráv zároveň spoločne vysielajú jasný odkaz aj budúcej vládnej garnitúre, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Súčasný stav je neudržateľný, neakceptujeme a nebudeme akceptovať situáciu, aby sme sa o kľúčových legislatívnych zmenách dozvedali z médií, ani aby sme obchádzali jednotlivých poslancov a snažili sme sa ich presvedčiť, prečo by mali či nemali podporiť daný legislatívny návrh. Spoločným cieľom sociálnych partnerov je mať dlhodobo zachovaný systémový, férový prístup k legislatívnemu procesu a spoločne viesť kultivovaný sociálny dialóg za účasti všetkých dotknutých subjektov s cieľom prijímať zákony, ktoré sú v prospech našej krajiny, podnikov i obyvateľstva. Je na čase začať prijímať návrhy zákonov, ktoré sa zakladajú na odbornosti a sú skutočne v prospech našej ekonomiky a životnej úrovne domácností, a to nielen naoko, konštatujú zamestnávatelia, členovia ZMOS-u, zástupcovia zamestnancov združených v KOZ.
Prečo to čítam? Pretože práve aj tieto návrhy, ktoré tu máme, presne spĺňajú proste tú definíciu, ktorú tu bolo, proste tá správa je, nám nepomôže ďalší, druhý, tretí, štvrtý, desiaty, dvadsiaty zákon, ktorý niečo reguluje, ktorý sa tvári, že niekde pomáha, ale vo finále zasa len pridáva ďalšie obmedzenia, povinnosti, náklady všetkým krížom cez ekonomiku. A to, čo aj oni naznačujú, skutočne, že niekedy je menej viac. A preto aj tieto oba návrhy jednoducho prinášajú všetko, prinášajú novú byrokraciu, prinášajú obmedzenia pre predajcov, prinášajú nové náklady, prinášajú nových kontrolórov, prinášajú nových úradníkov, analytikov na ministerstve financií, proste prinášajú všetko to, čo jednoducho vo finále len a len zvýši náklady. A prečo by niečo, čo vo finále len a len zvýši náklady všetkým, štátu aj, aj proste podnikateľom, prečo by to zrovna malo spôsobiť zníženie cien a prečo by z takéhoto niečoho mal profitovať spotrebiteľ? Jednoducho toto tu, toto tu fakt nesedí.
No a teraz je teda otázka, ja som to nezachytil v pozmeňujúcom návrhu, ale že či tá samotná regulácia ako taká bola vyňatá, lebo to je povedzme ten rozdiel, že či ten zákon bude akoby len zbytočný, že teda skutočne zanalyzuje sa všetko, zasadnú rady cenové, pozrie, pozrú sa na to, či teda ako, ako majú, ako majú tie siete, tie svoje cenové, cenové kalkulácie. A dobré bude, bude vyprodukovaných kopu nových dát, kopu nových analýz, kopu nových, ja neviem už čoho, a teda ale nič to neprinesie, alebo teda ak tá samotná regulácia v nejakej miere sa uplatní alebo v nejakom spôsobe sa uplatní, tak jednoducho to bude skutočne, skutočne ešte, ešte aj škodlivé.
Ešte, ešte chvíľku poprosím. Dobre.
Takže toľkoto v tomto momente za mňa. Chcel by som apelovať na plénum, na kolegov, skutočne sa pozrime na veci tak, ako nevytvárať novú byrokraciu. Jedna z tých ciest je v tomto momente proste ten zákon nepodporiť. Skutočne a reálne to hovorím, že to nepomôže, nie preto, že sme pravicoví a liberálni, ale preto, že to je proste normálne že reálny fakt.
A aby som možno povedal aj niečo pozitívne, ja to zopakujem, skutočne tie, tá inflácia špeciálne v potravinách je vysoká, je, a už to treba povedať, že ono to bolo treba riešiť dávnejšie, to súhlasím, súhlasím s kolegom Karahutom, že už sa to chytá zase raz za chvost, hej, a to ešte teda zákon bude od 1. 8. platiť, nejaký nábeh a nejaké riešenia.
Situácia momentálne je tá, že či už celá Európa alebo Slovensko, našťastie máme vrchol inflácie za sebou. A je jedno, či pozeráme celkovú infláciu, jadrovú infláciu, alebo potravinovú infláciu, našťastie všetky tie krivky sa už zalomili a skutočne už klesajú. V Európskej únii to začína byť dobré, my sme stále ešte na dvojciferných úrovniach, ale možno už ďalší mesiac, možno o dva už budeme na jednocifernom čísle. Takže aj z tohto pohľadu nechcem povedať, že sa situácia dostáva úplne do normálu, pretože normál, dlhodobý cieľ Európskej centrálnej banky sú dve percentá ročne, nad týmto cieľom, samozrejme, sme vysoko a ešte nejaký čas budeme, ale jednoducho tá situácia sa zlepšuje. Takisto aj v tom potravinárstve. Asi sa tu zhodneme, že sú plné sýpky obilia a teda aj všetkých ďalších produktov z predchádzajúcej úrody. Je tu tlak produktov zo zahraničia, lacných napríklad z Ukrajiny. Takisto si dovolím povedať, že aj tohtoročná úroda, aspoň teda zatiaľ tých husto siatych obilnín, sa ukazuje ako, ako veľmi dobrá, takže budú aj, aj ďalej tie tlaky skôr na znižovanie cien a skôr na to, aby, aby teda tie ceny vo finále boli nižšie.
A tu ešte posledná vec je, že tým najdôležitejším hráčom v celom tomto systéme je ten spotrebiteľ. Vo finále on rozhoduje o cenách, vo finále on rozhoduje o tom, ako veľmi a akú vysokú maržu, lebo o nej sa častokrát bavíme, si môže a napríklad ten reťazec alebo, alebo teda potravinárska predajňa aplikovať. Čiže aj tu je dôležité, aby, aby tú svoju úlohu hrali spotrebitelia, aby, aby sledovali či už tie akcie, aby kupovali zmysluplne, aby reflektovali na to, že ak je niečo drahšie, aby jednoducho tou svojou váhou dokázali, dokázali hýbať s tým cenovým vývojom, pretože oni sú jediní, ktorí to skutočne dokážu.
My si myslíme, že, my si myslíme, kolegovia si myslia, že to vláda zabezpečí, hej, nejakými novými úlohami, alebo že to zabezpečí štát nejakými novými úlohami, alebo že to, nedajbože, zabezpečí Európska únia. Toto všetko, ten dosah je, je veľmi limitovaný a keď sa ten dosah, tá regulácia používa, tak to väčšinou má skôr negatívne dôsledky, ale proste tí, tí spotrebitelia, tí majú tú skutočnú moc a čím väčšiu konkurenciu umožníme, čím, čím jednoduchšie tie podmienky na trhu budú, tým, tým vo finále budú vedieť z toho spotrebitelia profitovať najviac.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, mal som chvíľočku taký pocit, že si mal rozpravu k inému zákonu, tam trošku to nesedelo, a chcem trošku dať na pravú mieru potraviny. Si myslím, že trošku informácií o tom mám.
Ty vylučuješ štát a priori ako nástroj na procesy v oblasti cien potravín. Súhlasím s tým, že najlepším, najlepším liekom na ceny je konkurencia. A teraz ti poviem, ako tá konkurencia sa dosahuje v tom najvyspelejšom svete, kde sú potraviny v nákupe nižšie od 15 do 30 %. Bravčové mäso je o 30 % lacnejšie v Španielsku, lebo tam vstupuje štát. Tak sa to dosahuje. Tá konkurencia nie je, nie je robená tým, že Španieli alebo Belgičania sú múdrejší, je tým, že kým my sme v minulosti dávali strašne málo do tretieho piliera, do štátnej pomoci, teraz máme päťdesiat, 70 miliónov dávame posledné roky, tak Poľsko niekoľko miliárd ročne štátnej pomoci, Česká republika, minulý rok to bolo 420 miliónov oficiálne, skrytá pomoc ďalších 200 miliónov určite, čiže možno 600 miliónov, Maďarsko, Rakúsko oficiálne 400 miliónov ročne. To je, to sú tie peniaze, ktoré vytvorili konkurenčné podmienky pre týchto tie štáty, aby k nám potom tie potraviny lacnejšie dovážali. Dajme my 400 miliónov štátnej pomoci potravinárom a ti garantujem, že tie potraviny budú najnižšie, najnižšie v celej Európe a nesúhlasím s tým, že netreba robiť zmeny. Musíme robiť tie zmeny a práve tento zákon, no bol som pri tom, ako sa to celé tvorilo, a teraz to nehovorím politicky, ale pragmaticky, bolo príkladom toho, ako sa má legislatíva tvoriť, pretože to bolo niekoľko sedení s obchodníkmi, s výrobcami zo zástupcov celého sektora a ono vlastne pomáhali tvoriť tento zákon. Takže tento zákon je výnimkou toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Viskupič, plačete na nesprávnom hrobe. Ja neviem, prečo ste nám tu čítali to vyhlásenie sociálnych partnerov. Myslím si, že patrilo úplne niekomu inému a nie strane SMER. Strana SMER v Národnej rade rieši podstatné veci, ktoré trápia ľudí, a to je zdražovanie potravín a vy ste tomu tiež prispeli, si myslím, tým, že vy ste v prvom kilečku zaviedli to, že sa vlastne cenové vývoje prestali nejakým spôsobom sledovať. Ja keď som sa rozprával so šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, tá mi jednoznačne potvrdila, akonáhle štát začne kontrolovať cenové vývoje, tak všetky reťazce, všetci tí, ktorí sa zúčastňujú toho, že aké sú vysoké ceny na Slovensku, potravín, tak začnú sa veľmi ináč správať a zrazu tie ceny zázračne začínajú klesať, a to je návrh nášho zákona, ktorý tu predkladáme. Slovenský trh je relatívne veľmi malý a keď sa tu budeme baviť o konkurencii, tak potom musíme sa baviť o tom, ako prilákať tie ďalšie reťazce na slovenský trh. Je tu dominantná úloha niektorých reťazcov, a to určuje aj to, že realitou je to, že na Slovensku sú v podstate mnohé, mnohé potraviny oveľa drahšie ako v okolitých krajinách. A pravdou je taj to, že štátna pomoc v ostatných krajinách je osemkrát vyššia pre slovenských výrobcov, ako na Slovensku, a pravdou je aj to, čo ste povedali, že tie slovenské výrobky sú drahšie a preto musí byť tá štátna pomoc, aby sa potom ceny na základe tohto potom znižovali, lebo ten benchmark sú slovenské potraviny. Však nemôžu, keby sa predávali potraviny za ceny, ja neviem, poľského masla, no tak slovenské maslo sa vôbec nepredá. Štát musí pomáhať a tým, že pomôže výrobcom, bude znižovať cenu potravín. Toto je proste realita.
Takže ja hovorím, a čo sa týka sociálneho dialógu, nám nič nevyčítajte. My sme robili aj odborné diskusie, ktoré ste tu kritizovali, nie je pravda to, čo ste tu hovorili.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Viskupič, tak vážim si tú korektnosť toho, že pomenuje sa tu, aký má postoj strana SMER - slovenská sociálna demokracia z hľadiska úlohy štátu pri takýchto situáciách a je, samozrejme, aj legitímny aj váš postoj liberálnej SaS-ky, ktorá hovorí o tom, že všetko trh vyrieši, že slobodne to tu bude všetko nejakým spôsobom fungovať. Asi si si chcel nejako vyčerpať dvadsať minút, preto si tu čítal ten list, ktorý ale fakt akože vôbec nebol smerovaný na naše zákony. Ja som po predmetnej tlačovej konferencii, z ktorej vznikol aj tento list, z hľadiska určitej kritiky niektorých návrhov zákonov v tomto pléne telefonoval s dotknutými pánmi, ktorí boli na tej tlačovej konferencii, a každý mi z nich povedal, že to nebolo na naše zákony, že tie naše zákony, ktoré tu predkladáme, sú svetlou výnimkou v tej smršti týchto zákonov, ktoré sa tu nachádzajú, a že sú to dobré zákony.
Hovoril si o tom, že, že napríklad reťazce v iných krajinách tak ľahšie fungujú, že nemajú takú reguláciu alebo také povinnosti z hľadiska možno niektorých úloh ako napríklad reťazce na Slovensku. No ja ti chcem len povedať, že ja vidím veľký rozdiel medzi zahraničnými reťazcami niekde v Nemecku a Francúzsku a tými slovenskými so zahraničnými majiteľmi. No v tom Francúzsku a Nemecku majú trikrát nižšie zisky tie obchodné reťazce, ako majú na Slovensku. Na Slovensku majú reťazce klondajk, majú osem až deväťpercentné zisky.
To znamená, že táto novelizácia zákona hovorí o tom, že dávame povinnosťou, povinnosť ministerstvu financií, aby robilo tieto analýzy, keď nastane takáto výnimočná situácia, a to nielen v tomto prípade teraz do 30 dní po schválení zákona, ale potom aj dlhodobo a bude aj predkladať správu. Toto sú veci, ktoré sú veľmi potrebné, aby vedel, vedel, vedela vláda, štát vyhodnotiť takúto situáciu, keď nastane, a navrhnúť kroky a rieše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nebudem vo svojej faktickej poznámke sa snažiť presviedčať pána Viskupiča, že nemá správne názory, pretože to by som si nikdy nedovolil. Zo svojho pohľadu asi je presvedčený o tom, že má pravdu on.
K tomu listu, ktorý ste čítali, pán poslanec, no asi by bolo treba povedať, že počas celých troch rokov a celého legislatívneho procesu a to, čo sa tu dialo v tomto parlamente, by pravdepodobne ten list bol sedel. Teraz pár mesiacov pred koncom volebného obdobia a ešte to postaviť tak, že to je ako keby na tieto tri naše návrhy zákonov, to, to nesedí. K tomu, aby sa tak nedialo, aby ten legislatívny proces bol iný, ako bol počas troch rokov, ste možno mohli, mohli oveľa silnejšie búchať do stola, aby to tak nebolo.
No treba povedať aj toľko, že vývoj cien a ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, priamy vplyv na rast chudoby a prehlbovania nerovností. Ak je toto tak a ak fungujú alebo sú ustanovené orgány štátnej správy a jednotlivé ministerstvá, tak my z nášho pohľadu sociálnej demokracie hľadáme nástroje, ktoré by boli nielen regulačné, ale aj kontrolné vo vzťahu k cenovému vývoju a aby kompetencie jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov mali naozaj zákonnú oporu a mali aj nástroje k tomu, aby tento stav zmenili. A to, že v Slovenskej republike prebiehajú tie, tie súboje a spory o úlohu hospodárstva a o samoregulačných mechanizmoch, asi netreba hovoriť.
Ďakujem.

Pán poslanec, trochu som sklamaný, ale navrhnem, navrhujem vám jednu vec. Poďme my dvaja a ešte zoberte niekoho z bývalej koalície, ideme porovnať ceny v Bille v Rakúsku, tu v Hainburgu, a v Bille na Slovensku. Lebo keď sme to porovnávali, tak v Bille na Slovensku boli drahšie, ako boli v Rakúsku v Bille. Takže aby, to je akademická diskusia, to, o čom hovoríte teraz.
Druhá vec, samozrejmá vec, vyzývali sme vás ix-krát počas tých troch rokov, že treba proste, príde zvýšenie energie, príde k ďalším veciam, vôbec ste na to nereagovali. Z toho vznikli, proste tá inflácia, ktorá je u nás, je ďaleko vyššia, ako je v susedných krajinách, to je prvá vec, a druhá vec, máme najnižšie, máme najnižšiu z tých krajín, ktoré sú, priemernú mzdu, nehovoriac o dôchodkoch, ktoré sú takisto minimálne alebo priemerné dôchodky, ktoré sú u nás. Takže tí naši ľudia sú dvakrát postihnutí.
A ešte čo je, ešte čo je väčšia tragédia, keď sme robili ten prieskum, tak sú ešte vyššie ceny na, tam, kde je to, kde je naše stredné Slovensko a východné Slovensko, boli ceny ešte vyššie ako v Bratislave, páni. Čiže tí ľudia ešte sú na tom horšie ako tu my v Bratislave. Takže to je zbytočné hovoriť. Pokiaľ bude ministerstvo financií dôsledne vykonávať tú kontrolu, ktorú má, tak vám garantujem, že ceny klesnú a potom zbytočné je o tom hovoriť, keď Lidl má najvyššie, najvyššie zisky vôbec v histórii a má ich na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, ja sa trošku pridám k svojim predchádzajúcim kolegom, pretože osem rokov ako minister práce som mal eminentný záujem, aby dobre fungovala Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, pretože si uvedomujem, že dobrý sociálny dialóg je garancia, záruka sociálneho zmieru. A ja, čo sa týka toho stanoviska, ktoré ste čítali, ja sa pod neho podpíšem, ja ho beriem. Áno, je tu veľmi veliký problém, že prečo teraz, keď skončilo všetko, prestane rokovanie parlamentu, vyšli teraz s takýmto. Pretože tie problémy tu pretrvávali skoro štyri roky v tom sociálnom dialógu.
No ale je paradoxom veci to, a to tu už bolo povedané, tu treba rátať všetky tie tri zákony, aj ten, čo ja budem predkladať, v istej súčinnosti, lebo oni smerujú za jedným cieľom. No ale k tomu boli tri okrúhle stoly. To znamená, ani hospodárska rada tak často nesedáva k zákonom, ako sme sedeli my. Viete, čo je paradoxom? Paradoxom je možno to, že za tým okrúhlym stolom nesedeli odborári. Ale oni nesedeli preto, že hlavný cieľ, ktorý sme si dali, bol o tom, že nesmú byť dotknuté ich práva aj následné, čo sa týka dôchodkových v tom riešení, ktoré my predložíme, a to sme v plnej miere zabezpečili. Naopak zamestnávatelia vítajú. Veď my znižujeme celkovú cenu práce. Tým vytvárame pre nich lepšie podmienky na tom trhu aj konkurencie so zahraničnými potravinármi, pretože sú do istej miery, i keď na isté časové obdobie, jednoducho zvýhodnení. To znamená, v žiadnom prípade.
A už keď som pri tom, na túto schôdzu sú predložené tri alebo štyri zákony, ktoré novelizujú Zákonník práce, bibliu, ktorá hovorí o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa. Ani jeden z nich nebol na hospodárskej rade. To by som skôr pokladal za jeden veľmi veľký problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to, čo ste hovorili ohľadne alebo čo ste čítali to stanovisko a hovorili o tom, že sa pripravujú a predkladajú v zásade zákony písané od zeleného stola, je, žiaľbohu, pravda, ale pravda v tom, že sa vzťahuje na väčšinu koaličných návrhov. Pokiaľ ide o tieto tri návrhy, ktoré tu teraz predkladáme, dva návrhy zákona o cenách a jeden návrh zákona o sociálnom poistení, má presne opačný charakter. My sme sedeli na troch okrúhlych stoloch so zamestnávateľmi, teda zástupcami tých subjektov, ktorých ste citovali to stanovisko, či už je to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, či už je to Zväz obchodu, Slovenská aliancia moderného obchodu, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie subjekty, s ktorými sme mali tieto okrúhle stoly a s ktorými sa na konci na ostatnom stretnutí dohodli na riešení, aké bude pre všetkých akceptovateľné. A s týmto riešením v rámci aj pozmeňujúcich návrhov tu teraz prichádzame. Takže myslím si, že táto kritika bola priamo do vašich radov, ale určite nie k týmto zákonom, ktoré tu teraz prerokovávame.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z hľadiska novej byrokracie a nových analytikov na ministerstvách a podobne, to vôbec nie je pravda. Tieto ministerstvá, či už je to ministerstvo financií alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré majú už dnes kompetencie v rámci zákona o cenách vykonávať cenovú a vecnú reguláciu, tieto odbory majú vytvorené. Akurát, že tie odbory nič nerobia v tejto oblasti.
No a pokiaľ ide o samotnú filozofiu trhového hospodárstva, tak naozaj na konci celej tej reťaze by mal byť spotrebiteľ. A práve keď trh zlyhá či už z hľadiska vstupov, cien energií, atď., tak jediný, kto to môže riešiť, tak je naozaj štát. Iné riešenie a trh sám to nevyrieši, ako sme mali možnosť vidieť aj pri cenách energií.
Viac potom poviem v ústnej rozprave, lebo toho už viac nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegom za všetky pripomienky. Skúsim reagovať. Začnem k tomu listu.
Myslím si, že pán kolega Takáč si to všimol. Ja som to uviedol. Zďaleka ten list neberiem na tieto tri, hej? Áno, patrí to na celú tú smršť, ktorá tu je. Áno, aj zo strán a ešte viacej zo strán vládnej koalície, bývalej. Absolútne súhlasím. Ja som ten list pojal tak, že ale aj tieto tri zákony spĺňajú proste všetko to, čo tam je. Prinášajú novú byrokraciu, prinášajú nové povinnosti. Vo finálne, vo finálne aj tak nepomôžu. Čiže takto som to bral. Zďaleka nie, prosím, a nehovoril som to, jasne som to avizoval, že nielen, len na, na teraz návrh, návrh SMER-u.
Čo sa týka pána Suska, no mám tam jeden príklad. Keď sme v kilečku zrušili vlastne to, to, tie cenové kalkulácie, ich uchovávanie, to nie je o uchovávaní, ony ich tie firmy, samozrejme, stále majú, len tým pádom ich nemohla SOI-ka kontrolovať a bolo to mínus sto kontrolórov. Tí odišli. No teraz budú musieť prísť. Tak to je akože to zvyšovanie byrokracie v praxi.
Skúsim pána kolegu Karahutu. Jasné, Jaro, čo sa týka, ja nehovorím, že štát má úplne zmiznúť. To, to som nepovedal. Štát už dnes má veľmi silný regulačný rámec. A tá debata je o tom, že by mal byť skôr nižší a len tam, kde je to zmysluplné. Prosím, nechytať za slová, že teraz akože chcem vyradiť štát úplne. Nie. Proste tá správna veľkosť štátu nejaká.
No potom, čo sa týka, že či sa dáva veľa alebo málo. No v tohtoročnom rozpočte je možno takmer 5 miliárd rôznych dotácií. Takmer 5 % hrubého domáceho produktu alebo 4,5 je dané na rôzne pomoci. (Reakcia z pléna.) Ja viem, však to chcem povedať, že áno, zjavne možno nie na potravinárov. No každopádne štát na to dávame strašne veľa a možno to nejde správne. Súhlasím. A len aby sme vnímali, 8 miliárd je tohtoročný deficit. To si musíme požičať a to vo finálne budú ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že najväčší súboj tu zohráva SaS v boji proti znižovaniu cien potravín pre tých najzraniteľnejších v období, kedy je potrebné dať pomocnú ruku a ochrániť ľudí, aby sa neprepadávali pod hranicu chudoby, pretože inflácia v rôznych oblastiach ich zasahuje, kde musia zvyšovať svoje výdavky, ale v potravinách, tam sa nedá šetriť. Možno kdesi inde sa dá, ale tu sa nedá.
Náš pohľad v porovnaní s SaS je diametrálne odlišný. V tomto prípade môžem povedať, že pre nás je SaS jasným súperom v tom, že sú to liberáli, ktorí chcú, aby štát vôbec do ničoho nezasahoval. Dokonca svojho času hovorili o tom, že úzky alebo slabý štát, alebo neviem ešte aký. Toto je ich videnie. Úplne jasné, pretože podľa ich predstáv voľná trha... voľná ruka trhu všetko vyrieši. Ale ukázalo sa, že to tak jednoducho nie je. A ja by som povedal, že tie zákony, ktoré tu boli pomenované, akože sú smršťou a že, že zvyšujú deficit, áno, tie sú neprerokované, ale tie naše sú všetky prerokované. Sú podložené. My absolútne nespadáme do kategórie takej, že tu niečo ideme navyšovať. Aj keď média to hneď ako prvé vypustili - SMER tam dával toto. Ale nikto z tých médií nepovedal, že sme mali korektné rokovania, s ktorým máme skúsenosti ešte počas nášho vládnutia, kde sme mali všetkých sociálnych partnerov, v tomto prípade bez odborov, ale tých relevantných. A bavili sme sa o ňom, s nimi o tom, že ako využiť súčasnú legislatívu na to, aby mohol štát zasiahnuť. Ani jeden na tom okrúhlom stole, ktorý sme zvolali, nepovedal, že to, čo ideme urobiť, že je zlé. Práve naopak, to podporil. Tak ja neviem potom, prečo SaS takýmto tvrdošijným spôsobom tu bije do toho a nespýta sa tých, ktorí tam boli za tým stolom, že, že o čom to je. A ja teraz veľmi jednoducho vysvetlím.
Už dnes v zákone o cenách je jasne zadefinované, že ministerstvo financií je práve ten orgán, teda regulátor, ktorý je možný práve v prípade, že dochádza na trhu k nejakej nerovnováhe, k nejakému výkyvu, čo teraz určite dochádza, prísť s nejakým nástrojom a čiastočne ochrániť tých, čo by sa to mohlo na prechodnú dobu, ktorú sme aj zadefinovali v tom zákone, urobiť nejaké opatrenia. To vôbec nie je žiadna maďarská cesta, dámy a páni, lebo to je ďalší argument, ktorý niekto sa snaží nejakým spôsobom zneužiť proti týmto zákonom. Nie. To je cesta, ktorá jasne hovorí o tom, že štát tu má byť vtedy, keď je potrebné pomôcť ľuďom a neobrátiť sa im chrbtom, tak ako sa im obracia bývalá koalícia. Ale môžeme ich nazvať aj súčasná koalícia, alebo tak ako sa obracala chrbtom pani prezidentka, keď ľudia najviac potrebovali, aby jednoducho ich ochránili. Preto sme prišli s týmto návrhom. A ten hovorí o ničom inom, že dáva povinnosť na určité obdobie, aby tento regulačný orgán, ergo ministerstvo financií, zanalyzovalo trh na základe dát, ktoré dostane od tých, nielen svojich pracovníkov, ktorí tam pracujú, ale aj napríklad zo Slovenskej obchodnej inšpekcie a potom z toho mu vyjde, že áno, tieto základné potraviny, ktoré sú najbežnejšie v tom spotrebnom košíku pre obyvateľov, bez ktorých jednoducho nie je možné dennodenne žiť, tak poďme tuto pomôcť. A bude to stáť toľko a toľko povedzme. Nič viac. Tu nejde o to, že my ideme zastropovať alebo chceme zastropovať všetko.
No a prístup, ktorý bol počas koalície úplne jasný, aj cez kilečká, bol taký, že rozpustime všetko. Na čo tu máme kontrolórov? Na čo? Však treba kontrolórov, ktorí sledovali práve tieto ukazovatele, treba ich prepustiť, pretože tak či tak to oni tie podniky alebo tie subjekty musia viesť. No ale už kontrolóri sa ich nemôžu na to pýtať. Toto je vysvetlenie? No nehnevajte sa. To nemôžeme jednoducho ani len pripustiť. Kontrolná činnosť, jak keby ste sa tým trošku viacej zaoberali a pýtali sa aj, ona má aj preventívny charakter. To znamená, neznamená to, že hneď budú robiť nejakým spôsobom niečo, čo im bude obmedzovať. Ale tým, že sa o to zaujímajú a že to kontrolujú, tak aj všetky tie subjekty sú svojím spôsobom v strehu a nedovolia si urobiť nejaké zásadné veci a zneužiť trh, keď napríklad je tu takáto extrémna inflácia.
Dámy a páni, inflácia na Slovensku práve v potravinách je dvojnásobná, ako je v eurozóne. Podotýkam - v eurozóne. Neplatí to, ak vy porovnávate infláciu napríklad s Maďarskom alebo s Českom, pretože tie nie sú v eurozóne. A my sa pýtame, ako je to možné, že krajina ako Slovensko, ktorá je v eurozóne, prečo nie je okolo tých 15 % práve v potravinách rovnaká ako tie ostatné krajiny? Áno, môžeme pripustiť, že sme menší trh. Ale ako je možné, že u nás je to 30 % a jednotlivo pri niektorých položkách 50 až 70 %? Čiže toto je náš prístup, dámy a páni. A žiadne nejaké tu marketingové vyjadrenia, kilečká, ktoré sa ukázali, že svojím spôsobom poškodili aj Slovensko. Veď si len spomeňte, ako ste spackali v tom kilečku napríklad mýto, kde Slovenská republika prišla, tuším, že národná diaľničná to spočítala na nejakých 14 miliónov alebo niekoľko. Dokonca ani na druhýkrát sa vám to nepodarilo, aby ste to opravili. Potom ste to opravovali. To sa zasa nedá robiť len tak, že všade, kde škrtneme ten štát, tak sme najlepší liberáli a uvoľnili sme všetkým ruky. To nie.
Dámy a páni, vráťme sa z krátkej cesty späť. My sme poprosili, a hovorím to s plnou vážnosťou, lebo ten list, ktorý sme adresovali premiérovi Ódorovi, súčasnému poverenému premiérovi, aby schválila vláda skrátené legislatívne konanie, aby to prvé čítanie, ktoré sme na ostatnej schôdzi májovej mali, aby sme mohli hneď urobiť aj druhé čítanie a tento zákon mohol začať platiť tak pre ministerstvo financií, aby mohlo prijať tie opatrenia na reguláciu od 1. 7. do konca tohto roka. Aká bola odpoveď od premiéra Ódora? Žiadna. A tá hovorí úplne jasne. Potom jedna vetička v Programovom vyhlásení vlády, že budeme sa tým zaoberať. Čiže inými slovami, neurobíme nič. Necháme ľudí napospas tzv. voľnej ruke trhu. A toto my odmietame. A odmietame nejaké porovnávanie s Maďarskom. Odmietame nejaké porovnávanie s nejakými smršťami legislatívnymi, ktoré sa tu snažíte predstierať. Toto nie je žiadna smršť z našej strany.
Pokiaľ viem, strana SMER - sociálna demokracia predložila na túto schôdzu štyri zákony, kolegovia? To je všetko. Pozrite sa, koľko je tam zákonov vašich. My sa staráme o ľudí. Chlebové témy prinášame, lebo toto ich zaujíma. Toto im môže pomôcť. Nie tie vaše kilečká a tie vaše také prirovnávania - maďarské cesty - a odvádzať pozornosť od skutočného problému. Skúste dať priestor tomu ministerstvu financií, aby ten zákon využilo, aby využilo Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá má skúsenosti, ktorá má aj nejaký preventívny charakter. Preto jej vraciame tie dva roky, aby to museli tie spoločnosti evidovať tie jednotlivé účtovné záležitosti. A aby občania Slovenskej republiky cítili, že ten štát naozaj, ktorý si tu vytvorili, pretože občania vytvárajú štát na to, aby ich chránil. Nie, aby tu vytváral priestor pre voľnú ruku trhu, ale aby ich chránil práve v situácii, keď to potrebujú. A toto je tento zákon.
Samozrejme si uvedomujeme, že máme jún a že pokiaľ prejde ten zákon a že ostatní poslanci okrem SaS-ky si uvedomia túto dôležitú vec, že budeme musieť zmeniť pravdepodobne aj niektoré termíny a to už kolegovia aj pripravili. Ale opakujem ešte raz, Ódorova vláda sa postavila chrbtom. Hegerova vláda sa postavila chrbtom. Upozorňovali sme vás na to už od septembra roku 2021 zvolávaním mimoriadnych schôdzí. A nachádzame sa dnes tu v júni v roku 2023 a nič ste neurobili.
Takže, dámy a páni, poprosím vás, poďme z krátkej cesty, predovšetkým vy, ktorí to kritizujete, späť, a podporte tento zákon. Pevne verím, že to môže byť nástroj na to, ako znížiť tie základné potraviny na obmedzené obdobie nevyhnutné, keď tá vlna tej inflácie nejako prevalí, pre tých najzraniteľnejších.
Ďakujem za pozornosť.