9. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal otvorený list doktorandov vedeckých, pedagogických a ďalších zamestnancov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského adresovaný všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
"Krádež a podvod sú spoločensky netolerovateľné a musia po nich nasledovať náležité sankcie, okrem iného ide hlavne o prvky, voči ktorým sa súčasná vláda zaviazala bojovať vo svojom programovom vyhlásení. Plagiátorstvo ako forma krádeže a podvodu je chápané ako neoprávnené prevzatie myšlienky, teórie, záverov, hypotéz, metafor a podobne, a to nielen úplne, ale i čiastočné. Autorský zákon podobný fenomén zachytáva napríklad v hlave štyri, kde hovorí o ochrane autorského práva.
V porovnaní s krádežou majetku sa môže zdať, že ukradnúť myšlienky je menej závažný delikt, no plagizovať znamená nielen odobrať zásluhy tým, ktorým právom patria, ale najmä obohacovať sa na ich úkor. Ide hlavne o etické zlyhanie, no zároveň o zlyhanie s právnymi konzekvenciami. Podľa toho, či niekto je, alebo nie je citovaný, sa rozhoduje, či je odborník, odborníčka, či si zasluhuje titul a či je vôbec členom, resp. členkou akademickej obce.
Preto akákoľvek rešpektovaná akademická inštitúcia plagiátorstvo odsudzuje a dbá o to, aby jej študenti a študentky robili to isté. Napríklad Univerzita Komenského v Bratislave vo svojom etickom kódexe v treťom oddiele jasne stanovuje, že netoleruje podvody falšovania a plagiátorstva vo vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti a vo zverejnení jej výsledkov. V prípade porušenia etického kódexu môže Univerzita Komenského uplatniť príslušné právne kroky v akademickej, pracovnoprávnej, trestnoprávnej alebo disciplinárnej rovine. Plagiátorstvo škodí na rôznych úrovniach študentom, vedecko-vzdelávaciemu systému a napokon hlavne v praxi spoločenského života, na ktorú ich mal vzdelávací systém pripraviť.
Ak hlavní predstavitelia a predstaviteľky štátu s enormným dosahom na formovanie vzorov správania sami vytvárajú podvodmi, výhovorkami a krúžkovaním v zákonoch nemorálne precedensy, aký dopad môže mať toto konanie na chod inštitúcií, ktoré sa systematicky sta... (pozn. red.: nejasne vyslovené) pravý opak?
A ako je vôbec možné, že v 21. storočí na najvyšších miestach takej dôležitej spoločnosti, ako je politický priestor, sme neustále svedkami elementárnych etických zlyhaní, v tomto prípade do očí bijúceho plagiátorstva? Ako je možné, že po odhalení takýchto káuz sme svedkami toho, že dotyční predstavitelia nie sú ochotní prevziať aspoň elementárnu zodpovednosť za takéto konanie?
Ide o výsmech štandardom zdravej spoločnosti, dehonestáciu verejného priestoru, na ktorom sa ľudia podieľajú nielen raz za štyri roky pri volebných urnách, ale najmä svojím konkrétnym životom.
Opäť sme na posmech celému svetu. Už by sme konečne chceli žiť v krajine, v ktorej sa za našich najvyšších predstaviteľov nemusíme hanbiť.
Požadujeme preto okamžité vyvodenie dôsledkov u všetkých politikov, u ktorých sa akt plagiátorstva potvrdil. Na úrovni právnej, teda v zmysle prijatia právnej normy umožňujúcej odobrať akademický titul a následného odobratia titulov a nielen počas pôsobenia v parlamente, no predovšetkým na úrovni eticko-politickej. Na tej dotyčným zostáva vykonať jediný zmysluplný krok, ktorý je úplnou samozrejmosťou vo väčšine civilizovaných krajín - okamžité odstúpenie z verejných funkcií.
Treba si zároveň uvedomiť, že tento škandál je možno organickým dôsledkom dlhodobého nedostatku verejnej reflexie a absentujúcou implementáciou základného etického hodnotového systému naprieč celou spoločnosťou.
V tomto zmysle ide azda o prirodzený jav. Napokon, už Platón hovoril, že pokiaľ nebudeme participovať na veciach verejných, nakoniec nám budú vládnuť tí najhorší z nás. Z tohoto pohľadu môžeme dané verejné pochybenia vnímať aj ako dôležitú celospoločenskú lekciu, ako kritiku nás samých, pretože sme svojou nečinnosťou takýto neblahý verejný stav v prvom rade dopustili.
Koľko prešľapov a káuz sa bežne deje v akademickej obci, vo verejnej správe a v úradoch či podnikaní a pracovnoprávnej oblasti? Naučme sme sa teda, že v niektorých otázkach, v otázkach hodnotových či v otázkach verejného blaha, kompromisy robiť nemôžeme. V každej profesii a na každom mieste vnímame svoje konania a dianie okolo nás ako súčasť niečoho väčšieho. Snažme sa vybudovať vyspelejšiu, morálnejšiu krajinu. Vytvárajme zdravé spoločenské prostredie a snáď z neho raz vzídu ľudia, za ktorých sa vo verejnom priestore nebudeme hanbiť, no, naopak, budeme za nich vďační, že pozitívnym príkladom a spravodlivou legislatívnou aktivitou umožňujúcou spoločenskú očistu od klamstiev a podvodov.
S úctou dolu podpísaná neformálna skupina študentov vedeckých a pedagogických zamestnancov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského."
A teraz pás slov za seba.
Vážený pán predseda, s úctou a pokorou, ale aj všednou naliehavosťou a nieže vyzývam, ale prosím, zachovajte sa noblesne, neľpite na funkcii, vzdajte sa jej, ste vo veku, keď máte život, či už osobný, alebo politický, v podstate pred sebou a verte tomu, že spoločnosť si vás zachová v pamäti podstatne lepšie ako v prípade, že na svojej funkcii budete ľpieť napriek tomu, že ste boli usvedčený z plagiátu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Benčík, ja som vás pozorne počúval, ale pri najlepšej vôli ja neviem, čo vlastne sledujete tým vaším vystúpením alebo čoho sa domáhate. Neviem, aké treba vzdelanie, keď človek alebo keď bol človek udavač, je a bude, ako je to vo vašom prípade, ale čo ste sledovali týmto vaším vystúpením?
Podľa mňa je to len presne to, že príde na premiérove slová, že pekne stiahnete chvost a budete hlasovať, ako máte, ako vám prikážu. Tak nerozumiem, načo tu čítate potom nejaké vyjadrenia odbornej obce a niečo vyzývate, keď potom presne opačne zahlasujete. Neni vám trochu hanba? (Potlesk.)

Môžem ešte s faktickou? To je iný Kollár.

Ja som fakt, ja som bol prihlásený s faktickou na pána Suju. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda, pôvodne som sa plánoval prihlásiť do rozpravy a tiež som chcel citovať z tohto, z čoho si citoval aj teraz ty, pretože je to presne rozvedené a myslím si, že veľmi podrobne a veľmi zrozumiteľne, že prečo aj my považujeme tvoje vzdelanie alebo tvoju diplomovú prácu získanú plne v súlade so zákonom.
Keď sme to na našej tlačovej konferencii povedali verejne, tak sa na nás vzniesla rovnaká spŕška hejtu nielen zo strany liberálnych médií, ale aj z iných strán. My to od začiatku považujeme za útok, ktorý je vedený nie na teba, ale na koalíciu zo strany neúspešnej strany, ktorá sa nedostala do parlamentu a teraz skúša možné aj nemožné.
Aj z tohto dôvodu my nebudeme hlasovať nikdy za tvoje odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda Národnej rady, mám takú malú faktickú, ale to je skôr taká celokoaličná. Z tohto, čo ste tu povedali, mi vyplýva jedno, že, áno, Kollár môže byť príkladom tohto, tohto systému, ale tu je chyba v systéme.
A, vážená koalícia, ak tu boli nejaké odvážne vystúpenia niektorých poslancov, tak keď máte skutočnú odvahu, tak poďme meniť ten systém, poďme sprísňovať kritériá, ale hlavne poďme sa pozrieť na financovanie súkromných vysokých škôl, ktoré sú proste v obrovskej výhode pred verejnými vysokými školami, ale ktorých výsledky sú minimálne pochybné. Minimálne pochybné.
A bol to práve súčasný premiér Matovič, ktorý v jednej z predvolebných televíznych debát jasne povedal, že ak bude mať tú možnosť rozhodovať o tom vo vláde, tak bude veľmi tvrdo bojovať za zníženie počtu súkromných vysokých škôl.
Takže na toto naberte odvahu, toto poďme robiť a bude to určite účelnejšie ako táto debata dnes tu v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia a poslanci, v tejto rozprave som sa rozhodol vystúpiť nie preto, aby som obhajoval to, čo spravil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Aj keď to tu bolo nejak naznačené, asi nikto z koalície to neschvaľuje a nepoviem nič nové, ak spomeniem, že dokonca ani sám Boris Kollár to neschvaľuje. Parafrázujem jeho slová: Áno, spravil som chybu, zľahčil som si to, ospravedlňujem sa za to.
Sám pán predseda Národnej rady teda nie je hrdý na to, čo spravil. Nejdem obhajovať jeho konanie ani poslanci koalície to nerobia a dokonca ani lídri ďalších koaličných strán, ani premiér. Jeho voliči, voliči Borisa Kollára, vedeli, aká je jeho minulosť, a napriek tomu mu dali množstvo hlasov vo voľbách a vyslovili mu tak svoju dôveru. Brali ho ako napraveného hriešnika, niekde som to počul, a rozdali karty tak, že spolu s ním a SME RODINA máme ústavnú väčšinu a môžeme zmeniť a opraviť túto krajinu. Áno, aj s Borisom Kollárom.
Premiér Matovič, Richard Sulík aj Veronika Remišová sa dohodli, že do toho idú aj s Borisom Kollárom. A podporili ho aj poslanci. Ja som tu síce nebol, ale nechcem sa vyviňovať, ja by som asi takisto hlasoval za to, aby bol predsedom Národnej rady, vtedy som bol, ako prišiel som neskôr ako náhradník, ale dostal v tajnom hlasovaní 106 hlasov.
Prepáčte, že budem teraz trocha osobný, ale pokiaľ ide o mňa, tak pre mňa je väčšie morálne alebo, ak chcete, etické zlyhanie to s počtom žien a detí napríklad, niekomu to ale prekážať nemusí. Ešte raz.
Voliči vedeli a vedeli aj poslanci, kto je, kto je Boris Kollár, aký je jeho životný štýl, minulosť, ktorú vyťahovali viac či menej pravdivo médiá. Teraz niektorí vytiahli škaredú vec a znova z jeho minulosti spred niekoľkých rokov a položili to na misku váh a na druhej leží ústavná väčšina a obrovská príležitosť opraviť Slovensko.
A znova hovorím, nebudem obhajovať pána predsedu, ani sám, ani sám Boris Kollár svoj čin neobhajuje, ľutuje, čo spravil. Jeho prešľap z minulosti spred niekoľkých rokov nechcem nijako zľahčovať, takmer 18 rokov som učil, takže viem, o čom je reč. Zobral si text a neuviedol zdroj v dôležitej práci, ktorou sa ukončuje vysokoškolské štúdium.
Vieme, ako svoje pôsobenie v parlamente predseda Národnej rady Slovenskej republiky a tiež poslanci za SME RODINA vnímajú. Vieme, že máme možnosť opraviť krajinu ústavnou väčšinou a prijímaním potrebných, dôležitých zákonov. Nikdy tu asi nebude parlament anjelov. Vždy tu budú len omylní ľudia.
Píše sa mi to ako tomu, kto túži po spravodlivosti, po pravde a má pevné morálne zásady, veľmi ťažko, ale nepostavme na rovnakú váhu zodpovednosť za krajinu, vyvodenie spravodlivosti voči tým, ktorí nám Slovensko ukradli, opravu tejto krajiny a na druhú misku váh etické zlyhanie jednotlivca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja veľmi stručne zareagujem na pána kolegu Šefčíka v tom zmysle, že ja súhlasím s ním, že je treba mať na pamäti spravodlivosť, treba mať na pamäti opravu tejto krajiny, ako to dvakrát spomenul, dokonca s ústavnou väčšinou, ale zároveň chcem povedať, že mne osobne je veľmi ľúto, že dva týždne sa táto naša spoločnosť, naše krásne Slovensko zaoberá hlavnou témou, touto, ktorú máme teraz na stole. A všetci dobre vieme, že nás čakajú ťažké časy. Všetci to dobre vieme. A my sme tí 150 v parlamente, ktorí by sme sa mali venovať práve asi niečomu inému. Prevencii a hľadaniu spôsobov ako z toho vonku.
A chcem ale povedať aj na také spoločenské alebo sociálne dopady, sociologické dopady, skôr by som povedal, tejto kauzy, pretože tu sa niečo vypustilo z fľaše, napísalo sa, na začiatku bolo slovo napísané na Facebooku a to má ďalšie dopady. Ja nestíham, samozrejme, pozerať všetky facebookové profily, ale, viete, už sa objavujú na takých, na ktorých sledujem napríklad kandidát na predsedu alebo prednostu Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, už kádruje pol Mikuláša, v úvodzovkách, o tom, že či treba preveriť, alebo netreba preveriť. A koho treba preveriť a možnože je to aj na báze výzvy pána premiéra, ktorú adresoval na základe tejto kauzy, že ideme asi preverovať všetkých, mne to tak vychádza, asi osemstotisíc až milión ľudí, ktorí kedysi písali nejakú diplomovku alebo doktorskú prácu.

Dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda, pán predsedajúci, aj verejnosť, ktorá nás sleduje, priznám sa, nie úplne dobre dokážem pochopiť, do akej situácie sme sa to dostali. A na čo je dobré toto politické divadlo. Veď nerobme z ľudí hlupákov. A to hovorím, nehovorí sa mi to úplne príjemne, pretože veď ja som stál na námestiach za Slušné Slovensko, mnohí z vás ste tam chodili, mnohí z vás vstupovali do politiky preto, že chceli očistu politiky, že chceli, aby sme zatočili s mafiou.
A tu sa pre nás a pred nás dnes kladie falošná dilema: diplomovka verzus vládna koalícia. Posledné dva týždne, a to súhlasím s niektorými predrečníkmi, počúvame rôzne argumenty, a tá situácia sa nejako vyvíjala a už dnes je dávno zabudnuté to, čo bolo na začiatku, že sa na začiatku možno stačilo nejakým spôsobom jasne ospravedlniť a vyvodiť ďalšie kroky a posunuli sme sa.
Áno, strana ZA ĽUDÍ vyzvala pána Kollára, aby vyvodil osobnú zodpovednosť, SaS-ka sa k tomu pridala, vyjadril sa pán premiér a na konci dňa sa nejakým spôsobom vyjadril aj pán Kollár.
Ale nie je mi úplne jasné, pán predseda, prečo sme sa dostali do situácie, že ten argument je položený tak: diplomová práca, vaše zotrvanie vo funkcii predsedu Národnej rady verzus vládna koalícia, boj za slušné Slovensko, boj za očistu, boj za reformy? Ja, priznám sa, nerozumiem, prečo vy sám podávate návrh na odvolanie z funkcie predsedu Národnej rady? Tým pádom hovoríte, že je problém asi s tou diplomovou prácou.
Veď takto, však sa nejdeme hádam tváriť, že s tou diplomovou prácou problém nie je. Len potom ten argument, ktorý pokračuje ďalej, a nás, poviem vám na rovinu, staviate do dilemy, tak Boris Kollár verzus vládna koalícia? Diplomovka verzus vládna koalícia?
Veď si to pomenujme priamo! Veď keď nechcete odstúpiť, tak ste mali povedať na rovinu, nechcem odstupovať. Ale prečo pred koaličných poslancov kladiete dilemu, že ak ma odvoláte, tak odstupuje a odchádzam z koalície? Toto ja nepovažuje za korektné.
A môžme darmo my dvaja spolu nesúhlasiť, môžte sa na mňa hnevať a všetko, a tak aspoň to povedzme ľuďom priamo. Kladiete to pred dilemu, ak ma odvoláte z funkcie predsedu Národnej rady, odchádzam z koalície. Je to tak alebo to tak nie je? Ja neviem, pýtam sa teraz, takto mi to vyznieva z celého toho argumentária, ktoré počúvame dva týždne.
A ja s týmto nesúhlasím. (Reakcia predsedu NR SR: "Ja vám odpoviem.") A ja s týmto nesúhlasím, pretože my sme veľmi jasne povedali, že vyvoďte osobnú zodpovednosť a vy máte všetko dobré právo sa k tomu nejako postaviť, ale postaviť a politicky vydierať celú vládnu koalíciu kvôli jednej diplomovke považujem za nekorektné.
Ja nechcem pád vlády a myslím si, že ani väčšina poslancov v Národnej rade nechce pád vlády. Áno, tá spoločenská objednávka bola obrovská, boli zavraždení dvaja nevinní mladí ľudia. Dvanásť rokov sa tu rozťahovala mafia! A veď my o tom vieme, my o tom vieme a dnes niektorí stavajú argument tak, že diplomovka Borisa Kollára verzus rozpad vládnej koalície.
Ja nerozumiem, ak je to tak, pán predseda, prečo staviate do pozície seba verzus rozpad vládnej koalície? Veď všetci sa zhodli, že s tou diplomovkou nejaký problém je.
Ja vás chcem z tohto miesta vyzvať, aby ste stiahli tento návrh, aby ste vyvodili osobnú zodpovednosť, je to úplne na vás, aby ste nestavali poslancov do falošnej dilemy, lebo tá dilema takto nestojí. Nikto z vládnej koalície, a predpokladám, že ani zo strany SME RODINA, nechce rozpad tejto vládnej koalície.
Na druhej strane preto Za ĽUDÍ vyzvali vás na vyvodenie osobnej zodpovednosti, preto SaS-ka vás vyzvala na vyvodenie osobnej zodpovednosti, lebo v minulosti sme to hovorili, v minulosti sme to hovorili vo svojom, v predvolebnej kampani, hovorili sme to pri Andrejovi Dankovi. A, áno, hovorím, nie rovná sa medzi vami a Andrejom Dankom, nevidím tie práce, nie sú rovnaké, ale ak ideme, ak ide o princíp, tak sa držme princípu.
Ešte raz, žiadam vás, aby ste stiahli tento návrh, aby ste nestavali koaličných poslancov do falošnej dilemy, že ak pôjdu hlasovať, tak zároveň hlasujú za pád vlády alebo sa im politicky vyhrážate, že odchádzate z koalície. Alebo ak chcete dať naozaj voľnú ruku, no tak povedzte, že môžu ísť hlasovať, ale že SME RODINA bez ohľadu na výsledok hlasovania neodchádza z vládnej koalície.
Ďakujem.

Pán Šeliga, ale prepáčte, ale toto divadlo je tu kvôli vám, kvôli vašim vyhláseniam, kvôli vyhlasovaniam Zemanovej, ktorá tu teraz neni, a Sulíka. Mali ste si to vyjasniť medzi sebou a nie posielať veľkohubé vyhlásenia a potom presne stiahnuť chvost, ako vám to povedal Matovič. Tak budeme vidieť pri hlasovaní!
Načo bolo dobré toto vyhlásenie vaše? Dal, či mu veríte, alebo nie, alibisticky sa k tomu správate alebo postavili ste sa. Keby ste vy na začiatku neboli pohrýzli vášho vlastného koaličného partnera, tak dneska toto divadlo tu nie je!