9. schôdza

Ďakujem pekne. Začnem veľmi rýchlo odzadu.
Pán Kazda, zapamätajte si, začiatkom tohto tisícročia Slovenská republika zaplatila 11 % HDP za sanovanie slovenských bánk. Vy hovoríte, že nech sa sanujú samy. Ja som zvedavý čo urobia, ak budú mať problémy, že prídu zase za štátom. Vy ste, idete zrušiť, zrušiť nejakú rezervu, vankúš, ktorú sme mali na to, aby sme ich sanovali. Mohlo nám to pomôcť, ale, dobre, berem.
Nehovorte o ľavicovom a pravicovom pre... Viete, k čomu, čomu smeruje pravicové riadenie krízy? Ja vám poviem k čomu, k nezamestnanosti, pán Kazda. To, čo tu povedal, ja si vážim aspoň to, že, nie je tu pán minister, na rozdiel od mnohých vás sa tu vyjadril úplne konkrétne k veciam, ktoré som hovoril. A hovoril napríklad o Keynesovi. Viete, kedy sa používa keynesiánska filozofia? Práve v krízach. Tam nefungujú tie vaše pravicové pravidlá. Treba sa preinvestovať k tomu, aby sme dosiahli hospodársky rast. O tom je keynesiánska filozofia, naštudujte si to.
K pánu Pročkovi, Žiakovi sa nebudem vyjadrovať, lebo by som čakal skôr odbornú debatu. Ja by som rád, keby tu vystúpili a dali takisto 30-minútovú reč a mohli by sme to počúvať. Rád sa k tomu vyjadrím.
Trošku na prekvapil pán Kremský, ktorý sa venuje zjavne len burčiaku, lebo tomu rozumie. Čo sa týka, ste predseda fina... hospodárskeho výboru a miesto toho, nejakých argumentov, tu používate osobné útoky. Ste členom finančného výboru, tam by som očakával, že budete oveľa aktívnejší. Ďakujem pekne za toto.
Ďalšia vec. Ďakujem pani Halgašovej, odborná odpoveď, hej, to si vážim. Môžme sa o tom baviť.
Ďakujem pánu ministrovi za to, že povedal, že si sadne s opozíciou, že budeme sa baviť o týchto veciach, o ďalšom balíku, aby to išlo v normálnom legislatívnom konaní.
Čo sa týka pána Linharta, predaj z dvora... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále, aby mohol pán podpredseda vlády uviesť návrh zákona. Neoberajme sa o čas, ešte máme toho veľa pred sebou. Poprosím o kľud.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Holý, Štefan, podpredseda vlády SR
Dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona je potreba úpravy znenia zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, a o zrušení nariadenia Európskeho spoločenstva č. 764/2008.
Zároveň zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy, ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušenie voľného pohybu tovaru.
Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Prijatie vládneho návrhu zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise, predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru (tlač 139). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Po tretie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Po štvrté. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Po piate. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbor predmetný návrh zákona prerokovali, výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny návrh. Podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku návrh sa týka doplňujúceho návrhu k tlači 137, čiže návrhu na zmeny v zložení výborov. Ide o doplňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kondrót. Navrhujem, aby predsedajúci rozhodol podľa § 146, že o tomto návrhu nie je možné hlasovať.
V prípade, že tak predsedajúci nerozhodne, mám druhý návrh, aby rozhodol, že aby Národná rada rozhodla, že predsedajúci rozhodne o pochybnostiach, či podľa zákona možno hlasovať o návrhu pána Kondróta až po stanovisku ústavnoprávneho výboru. Návrh odôvodňujem tým, že návrh obsahuje návrhy na voľbu členov výborov a odvolanie členov výborov a zároveň návrh na odvolanie predsedu výboru, pričom o odvolaní sa musí hlasovať tajne, a nie je možné naraz hlasovať aj verejne, aj tajne.

Áno. Ďakujem pekne. Ústava hovorí o tom, že treba, že sa volia predsedovia výborov tajne, ale o odvolávaní sa nehovorí nič. Táto, tento návrh bol odkonzultovaný s naším organizačným odborom. Som presvedčený, že je v poriadku, ale ak si ctená snemovňa bude myslieť, že by to mal sa k tomu vyjadriť aj ústavnoprávny výbor, nemám s tým problém. Potom môžme odložiť hlasovanie. Ďakujem.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, jedným z kľúčových slov našej doby je ekológia. Ekológia vstupuje do našich životov a, pochopiteľne, vstupuje aj na naše stoly. Na našich stoloch chceme mať bezpečné, čisté, zdravé potraviny. Ak sa má tak stať, je nevyhnuté, aby bezpečnými, čistými a zdravými boli aj naše polia, z ktorých tieto potraviny chceme získavať.
A práve to je predmetom aj tohto návrhu zákona, ku ktorému úvodné slovo vám teraz prečítam, a potom v diskusii môžme prejsť k podrobnostiam. Vopred ďakujem za pozornosť, ktorú budete venovať tomuto dôležitému zákonu.
Jeho základným cieľom je implementácia nariadenia Európskej únie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Toto nariadenie predstavuje novú európsku právnu úpravu, ktorá nahrádza doterajšiu. To si nevyhnutne vyžaduje aj adekvátnu zmenu právnej úpravy v našej republike. Zároveň dochádza aj k implementácii nariadenia o úradných kontrolách, ktoré sa vzťahuje okrem iných sektorov aj na výkon kontrolnej činnosti v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Pokiaľ ide o samotnú ekologickú poľnohospodársku výrobu, nejde tu teda o zavedenie nového sektoru poľnohospodárskej výroby ani o úpravu dosiaľ neupravených právnych vzťahov. Doteraz je ekologická poľnohospodárska výroba v Slovenskej republike upravená zákonom č. 189/2009 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Tento doterajší zákon sa týmto návrhom ruší.
Predložený návrh zákona implementuje tie ustanovenia oboch európskych nariadení, ktoré je potrebné vzhľadom na ich obsah a účel podrobne upraviť v slovenskom právnom poriadku, a to tak s ohľadom na účely riadneho výkonu ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako aj s ohľadom na výkon úradných kontrol. Návrh zákona preto najmä ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určenie tzv. príslušného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, určenie tzv. styčného orgánu na účely úradnej kontroly. Ďalej návrh zákona upravuje povinnosti prevádzkovateľov v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, povinnosti inšpekčných organizácií vykonávajúcich priamu kontrolu, ustanovujú sa tu sankcie za porušenie povinností a opravuje sa tu tiež označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie, resp. aj logom národným.
Už podľa doterajšej právnej úpravy sú orgánmi štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Ich kompetencie sa návrhom zákona prispôsobujú a upravujú sa vzhľadom na úlohy členských štátov a ich príslušných orgánov, vyplývajúce z oboch európskych nariadení.
Príslušným orgánom v zmysle nariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe doteraz bol a naďalej ostáva kontrolný ústav. Zároveň bude plniť aj úlohu tzv. styčného orgánu podľa európskeho nariadenia o úradných kontrolách, čo doteraz nebolo ustanovené.
Pokiaľ ide o povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby a povinnosti inšpekčných organizácií, tie sú, tak ako aj doteraz, ustanovené predovšetkým priamo v európskom nariadení o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Ide najmä o povinnosti pri podávaní žiadosti o registráciu, žiadosti o zmenu registrovaných údajov, zabezpečovaní výkonu inšpekcie ekologickej poľnohospodárskej výroby v rámci zmluvného vzťahu prevádzkovateľa a inšpekčnej organizácie, ďalej informačné administratívne povinnosti súvisiace s činnosťou kontrolného ústavu a povinnosti súvisiace s používaním tzv. neekologických vstupov a tzv. neekologických poľnohospodárskych zložiek. V rámci podrobnejšej úpravy sa ustanovujú aj obmedzenia v záujme predchádzaniu konfliktu záujmov, t. j. opatrenia proti takému prepojeniu inšpekčnej organizácie s prevádzkovateľom, ktoré by mohlo predstavovať riziká zaujatosti a neobjektívnosti.
Z hľadiska označovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby sa v súlade s európskym nariadením ustanovuje povinnosť označiť produkt ekologickej poľnohospodárskej výroby tzv. európskym logom a zároveň sa ustanovuje právo označiť ho aj tzv. národným logom, čo platilo aj do, podľa doterajšej platnej úpravy.
Dôležitým cieľom návrhu zákona je zavedenie nového inštitútu, tzv. vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, u toho farmára žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výboru, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním sa na kontrolnom ústave. Účelom zavedia... zavedenia inštitútu vstupného preverenia je jednak odbremeniť kontrolný ústav v konaní o samotnej registrácii prevádzkovateľa od zisťovania predpokladov pre registráciu vôbec a jednak pred samotnou registráciou poskytnúť farmárovi žiadateľovi relevantné a odborné predpoklady pre jeho rozhodnutie sa, či podá, alebo nepodá samotnú žiadosť o registráciu. Vstupné preverenie bude vykonávať inšpekčná organizácia. A až vtedy, ak zistí, že farmár žiadateľ spĺňa podmienky pre registráciu, vydá odporúčanie na jeho registráciu. Do samotného konania o registrácii na kontrolnom ústave tak budú vstupovať len tí žiadatelia, ktorých plnenie podmienok a predpokladov pre výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby je pozitívne, odborne posúdený inšpekčnou organizáciou.
Tento postup bude mať pozitívny vplyv aj na samotných farmárov žiadateľov. Dosiaľ totiž prebiehalo iba konanie o ich registrácii na kontrolnom ústave, ktoré bolo zaťažené preverovaním ich agrotechnickej a s tým súvisiacej pripravenosti na výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby. Vstupné preverenie má preto samotnému farmárovi žiadateľovi poskytnúť odborné stanovisko vypracované inšpekčnou organizáciou, či reálne spĺňa predpoklady vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu a má tak predísť zbytočnému podávaniu žiadosti o samotnú registráciu na kontrolnom ústave.
Inštitút vstupného preverenia nie je v rozpore s európskym nariadením, pretože to jednak nezakazuje a jednak slúži na riadne zabezpečenie efektívneho výkonu ekologickej poľnohospodárskej výroby a jej administrácie. Analogický inštitút existuje aj v Českej republike a funguje to tam dobre. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je úvodné slovo k tomuto zákonu, o ktorého prerokovanie vás týmto prosím.
Ďakujem, v tejto chvíli skončil som.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení páni poslanci, vážení pani... vážené panie poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 138). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie.
Účelom tejto medzinárodnej dohody je implementácia rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. marca 2018 vo veci Achmea proti Slovenskej republiky, Slovenskej republike, v ktorom súd potvrdil, že systém arbitráží medzi členským štátom EÚ a investorom z iného členského štátu EÚ, ktorý je zavedený prostredníctvom bilaterálnych zmlúv o ochrane a podpore investícií uzavretých vzájomne medzi členskými štátmi EÚ, je nekompatibilný s právom EÚ. V zmysle tohto rozhodnutia majú členské štáty EÚ povinnosť ukončiť všetky takéto bilaterálne investičné zmluvy.
Predkladaná medzinárodná dohoda nadväzuje na spoločnú deklaráciu členských štátov EÚ z januára 2019, v ktorej sa spoločne zaviazali ukončiť svoje bilaterálne investičné zmluvy uzavreté s členskými štátmi EÚ, a je výsledkom deviatich kôl intenzívnych rokovaní všetkých členských štátov EÚ o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv a úprave práv investorov, ktoré prebehli v priebehu rokov 2018 a 2019.
Slovenská republika sa veľmi aktívne zúčastňovala na tvorbe textu tejto medzinárodnej dohody. Vláda Slovenskej republiky dňa 12. februára 2020 uznesením č. 60/2020 vyslovila súhlas s podpisom tejto viacstrannej medzinárodnej dohody a táto bola podpísaná dňa 5. mája 2020 v Bruseli dvadsiatimi treť... tromi členskými štátmi EÚ vrátane Slovenskej republiky.
Slovenská republika touto dohodou ukončuje 16 svojich bilaterálnych investičných zmlúv uzavretých s členskými štátmi EÚ, čím sa definitívne odstráni pretrvávajúci rozpor s právom EÚ. V dôsledku ukončenia príslušných bilaterálnych investičných zmlúv sa riešenie prípadných budúcich sporov so zahraničnými investormi dostane späť pred vnútroštátne súdy členských štátov EÚ, to znamená, že ich nebude možné riešiť prostredníctvom medzinárodnej investičnej arbitráže.
Predkladaná medzinárodná dohoda nemá vplyv na existujúce bilaterálne investičné zmluvy, ktoré Slovenská republika uzavrela s tretími krajinami. Dohoda sa týka výlučne zmlúv uzavretých s členskými štátmi EÚ.
Dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi v Slovenskej republike, republiky. Z tohto dôvodu sa dohoda predkladá Národnej rade Slovenskej republike na vyslovenie súhlasu a prezidentke Slovenskej republiky na ratifikáciu.
Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s Dohodou o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, aby ako, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 147 z 22. júna 2020 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu preroko... na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu zajura... zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s dohodou o ukončení bilatera... bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 47 zo 7. júla 2020. Výbor určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, veľmi v krátkosti predkladám novelu zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a cene Alexandra Dubčeka. Ide o veľmi jednoduchú novelu, ktorá umožňuje predsedovi Národnej rady, aby ocenenie mohol udeliť aj ľuďom, ktorí boli v prvej línii. Vlastne táto novela rozširuje zákon, zákonné znenie o to, aby predseda Národnej rady udelil cenu aj za humanitárnu činnosť.
Návrh bol prerokovaný vo výboroch, bol tam podaný jeden pozmeňovací návrh, kedy plaketu okrem predsedu Národnej rady môže udeliť aj pán premiér Slovenskej republiky pri cene Alexandra Dubčeka. Prešlo to výborom, bolo to akceptované, verím, že tento návrh zákona podporíte v druhom čítaní aj ako celok.
Ďakujem.