9. schôdza

Vážené dámy a páni, milí kolegovia, verím, že každý z nás je v politike preto, lebo chce pomáhať ľuďom. Aj cieľom predloženého návrhu je pomoc konkrétnym ľuďom. Narodeným aj nenarodeným. Najlepšie jeho podstatu vystihuje v Čechách používané: Nesúdime, pomáhame.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín." Dámy a páni, predložená novela práve takúto konkrétnu finančnú pomoc matkám v ohrození ponúka. Ak návrh prejde, bude možné už počas tehotenstva vyplatiť matke prvú časť príspevku pri narodení dieťaťa. Novela zároveň umožňuje vytvorenie podporných opatrení pre tehotnú ženu aj v podobe núdzového bývania, a to po celú dobu tehotenstva a nasledujúcich troch rokov od pôrodu, ak sa bude o dieťa starať. Nesúdime, pomáhame.
Súčasťou pomoci gravidným ženám je aj vytvorenie priestoru na to, aby mali možnosť prekonať prvotný šok a čo v najväčšom pokoji si premyslieť ťažké rozhodnutie a aby vedeli, na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc, podporu či sprevádzanie počas tohto obdobia. V rámci prípravy na toto vystúpenie som sa vrátila k staršiemu rozhovoru s terapeutkou a sociálnou poradkyňou centra Návrat v Banskej Bystrici a zakladateľkou siete pomoci tehotnej žene v ohrození Danou Žilinčíkovou. V odpovedi na otázku, čo si má predstaviť človek pod pojmom tehotné ženy v ohrození, povedala: "Ohrozenie, ktoré v prípade tohto pojmu mám na mysli, je napríklad ohrozenie chudobou, samotou alebo určitou spoločenskou izoláciou." A ďalej hovorí: "Pre nás bolo dôležité, nech nie sú na rozhodovanie samé, nech sa pozrú na celú situáciu z rôznych strán s niekým, komu môžu povedať o svojich obavách, úzkosti, hneve, zúfalstve a s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa samotné, inokedy pre ňu samotnú." Koniec citátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, aj pre nás by malo byť dôležité, aby ženy v ťažkej životnej situácii nezostali samé. Aj pre nás by malo byť dôležité umožniť im, aby sa mohli pozrieť na celú situáciu z rôznych strán, aby mali priestor a informácie, že je tu niekto, s kým môžu o tom rozprávať, s kým môžu hľadať nádej: Niekedy pre nich oboch, pre matku a dieťa, niekedy pre dieťa, inokedy pre matku samotnú. Nikomu nič nezakazujeme. Nesúdime, pomáhame.
Obavu, ktorú som od mojich liberálnejších kolegov v kuloároch počula, je, že sa v novele spomínajú cirkvi. Dovoľte mi teda z návrhu zacitovať: "Ministerstvo zdravotníctva zverejní na svojom webovom sídle zoznam občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností," a pozor, teraz to dôležité, "ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu aj psychologickú pomoc v tehotenstve." Ešte raz: "Ministerstvo zverejní zoznam všetkých organizácií, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve." Všetkých? Áno, vrátane cirkevných.
Ďalšou obavou je, že zasahujeme do slobodného rozhodovania ženy. Dámy a páni, týmto návrhom nezasahujeme. Je to tak jednoduché, že sa k tejto obave nedá ani nič viac povedať.
Ďalšou obavou je, že návrh smeruje k obmedzeniu reklamy na antikoncepciu. Návrh som si niekoľkokrát prečítala a s čistým svedomím vyhlasujeme: Nesmeruje. Pre kolegov, ktorí nemali možnosť si návrh prečítať, citujem: "Zakazuje sa reklama na výkon umelého ukončenia tehotenstva, na služby alebo tovary poskytované alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva a na zariadenia, organizácie alebo osoby, ktoré vykonávajú umelé ukončenie tehotenstva." Reklamy na antikoncepciu sa to teda nijako netýka.
A ešte apel na kolegov mužov. Niektorí by ste si mohli povedať, že sa vás táto téma netýka, že rozhodovanie, a teda aj toto hlasovanie je čisto vecou ženy. Vážení kolegovia, obávam sa, že v mnohých prípadoch už nejeden muž, teda otec nenarodeného dieťaťa, nechal ženu v štichu. Nebuďte ďalší ľahostajní. Pomôcť žene v ťažkej situácii môže a podľa mňa dokonca musí každý. Žena v ťažkej situácii jednoducho nemá zostať sama. Navyše v tomto prípade to od vás vyžaduje skôr symbolický čin.
Dovoľte, aby som svoje vystúpenie zakončila parafrázou Dany Žilinčíkovej. Cieľom predloženej novely je napomôcť, je pomôcť tehotnej žene, ktorá sa ocitla v krajnej životnej situácii a uvažuje o tom, že si dieťa nechá vziať. Naším spoločným cieľom má byť zachrániť život dieťaťa a aj tú boľavú časť života matky. Lebo ako hovorí Talmud, kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.
Vážené kolegyne a kolegovia, každý z nás má aj dnes možnosť podieľať sa na záchrane sveta. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňka, ubezpečujem vás, že my muži nestrkáme hlavu do piesku ako pštros, ale chceme stáť pri ochrane nenarodených detí a to tu viackrát zaznelo. My muži máme tendenciu chrániť nielen deti, ale predovšetkým naše manželky a, samozrejme, aj naše deti. A to nielen tie deti, ktoré máme, ako sme otcovia či starí otcovia, ale všetky deti našej celej spoločnosti. A my sa za to nehanbíme a nám to neupierajte, toto právo. Vy ste to neurobili, naopak, ste nás povzbudili, a aby sme neboli takí zbabelí, lebo dneska byť skutočným mužom, to máte aj problém hľadať. To dneska potrebujete mikroskop, aby ste si takého muža aj našli. On tak ešte akurát vie si užívať so ženou, ale zobrať zodpovednosť potom za to, že tá žena je tehotná a postaviť sa chlapsky k tomu a postarať sa o tú ženu a o to dieťa, tak to už nie, to už nechá v štichu, to ste dobre ako povedali.
Ale zaujalo ma aj tá chudoba, samotná spoločenská situácia vo vzťahu k žene, ste to povedali. Ale ja to obrátim trochu inak. Tá chudoba samotná a spoločenská situácia, si to premietnime vo vzťahu k dieťaťu. Tá samota dieťaťa, ako ju prežíva. Má len svoju matku aj to takú, ktorá ho nechce, ktorá uvažuje, že ho ide zabiť. Chudobu, nemá nič toto dieťa. Čo môže mať nenarodené dieťa? Nemá nič. Len tú matku, ktorá ho odmieta. Spoločenská situácia. Aká je? Spoločenská situácia, nie ste ničím, to len vytrhneme zub, to si také, jak taký vytrhnutý zub alebo čosi podobne. Jak sa spoločnosť pozerá ako na to.
Inak ja sa ospravedlňujem, ak dovolíte mi ešte, Marek, ja som na teba chcel reagovať, ale normálne som bol tak zamyslený, že ja som sa tak neskoro prihlásil, preto som sa aj teraz prvý, lebo človek je tak zahĺbený do tejto témy, ale dobre si rozprával, jak tomu prenatálnemu... No, nestihnem povedať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, bolo tu veľa pekného povedané o tomto probléme. V posledné dni si všímam, že konzervatívci sa boja liberálov a liberáli sa boja konzervatívcov. Aj to otvorene povedali pri rozhovoroch aj pre médiá. Je to zaujímavé pre mňa, pretože slobodu máme už 30 rokov. Boli sme stvorení pre slobodu, máme právo zničiť život a máme právo i zachrániť život. Čo si vyberieme, ako sa rozhodneme. Liberáli sa nehanbia, idú si za svojím, prečo sa majú báť či hanbiť kresťania? A ak tomu dobre rozumiem, zákon nemá zakázať potraty, ale má pomáhať, aby k nim nemuselo prísť. Želám teda všetkým, ktorí budú rozhodovať o tom, aj tí, ktorí sa v budúcnosti podľa tohoto zákona budú riadiť, veľa lásky a múdre rozhodnutia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja viac-menej takisto chcem vyjadriť podporu tomuto zákonu a myslím, že moja kolegyňa Anička to vo svojom vystúpení, ale aj tí predošlí veľmi dobre vysvetlili a ozrejmili, lebo je pravda, že nie každý a hlavne verejnosť si to nejako mali možnosť možno naštudovať, aby vedeli, o čo ide. A tým aká, ako prebieha tuná tá debata, tak možno sa viacej s tým zoznamujú, pretože médiá zohrávajú svoju rolu. Samozrejme, to okolie a takisto, ako tuná povedal Jano Kerekréti, že nie je to zákon o konzervatizme a liberalizme, je to zákon jednoducho o pomoci a toto musíme mať na pamäti.
A naozaj aj naši kolegovia, vy viete, že aj náš klub je zložený z rôznych osobností a, samozrejme, tie debaty medzi nami prebiehali, ale chcem zdôrazniť naozaj, že tu vôbec nejde o to, že či bude sa viacej presadzovať konzervatizmus alebo ten liberalizmus. Treba si uvedomiť, že populačná krivka klesá, to si musíme uznať a my vieme, že čoraz viac sa posúva krivka, teda vek odchodu do dôchodku, pretože nebude mať kto robiť. A toto je tiež jeden, dá sa povedať, jedna z možností, ako zabezpečiť to, aby sa mal kto o nás v tom staršom veku akože postarať. Nie je to nič represívne.
A tak ako možno mnohí povedali, aj ja si uvedomujem, aké to je proste, keď už žena čaká dieťatko, možno keď som ja s mojou manželkou, keď sme čakali deti, tak sme to tak neprežívali, ale momentálne aj moja dcéra čaká bábätko a keď prvýkrát doniesla tú fotku, nazvem to, toho maličkého, tak naozaj nesúhlasím s tým, čo som tu počul pred parlamentom, že je to len zhluk nejakých buniek a stále to ešte nemá nárok na život. Takže ja verím, kolegovia, tá debata tuná prebiehala veľmi pozitívne, takže dúfam, že aj pri tom hlasovaní a rozhodovaní to tak skončí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Andrejuvová, ja vás nebudem ani dopĺňať, ani sa vyjadrovať k vášmu vystúpeniu, ja vám chcem poďakovať za podľa mňa mimoriadne kultivované vystúpenie na túto citlivú tému. Ste žena, o to viac to proste zaváži. Včera sme tu počuli hlasy, že by sa k tomu muži ani nemali vyjadrovať, že iba ženy, tak váš hlas si mohli dnes vypočuť. Žiaľ, tí, ktorí to včera kritizovali, tu dnes nie sú, mňa to veľmi mrzí.
Dúfam, že teda sa nájde dosť hlasov na to v tomto parlamente, aby tento prvý návrh, úvodný, pilotný bol schválený, a verím, že vy vo vládnej koalícii nájdete odvahu na to, aby sme potom v tejto ochrane pokračovali a aby sme po štyroch rokoch si mohli povedať, že začíname byť naozaj moderná civilizovaná krajina, kde ľudský život sa chráni od počatia.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ja len na doplnenie tej argumentácie, Anka, ktorá zaznievala, ale možno, aj v tvojom príspevku, ale možno viac z opačného tábora, že, že právo ženy. Právo ženy slobodne sa rozhodnúť podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, že tento náš návrh práve limituje toto právo. Ja len by som doplnila, že, že z pohľadu práva je táto žena naozaj slobodná a rozhoduje sa slobodne. Psychologicky ale máme pred sebou ženu, ktorá ak zistí, že je neplánovane tehotná, tak v prvom rade sa vyplavia emócie – strach, smútok, napätie, úzkosť, bolesť, obavy. Takže ona prežíva vinu, hanbu, frustráciu, šok a toto je kokteil emócií, ktoré ovplyvňujú to, to vyššie rozhodovanie sa, teda vnímanie vlastnej slobody. A toto je proste psychologický fakt, to nie je ani konzervatívne, ani liberálne, to je proste tak. Čiže možno by stačilo naozaj sa obuť do topánok takej ženy, definovať si v prvom rade pojmy, vedieť, o kom hovoríme, a potom by sme možno sa ľahšie vedeli zamyslieť nad tým, čo je, či tu naozaj hovoríme o slobodnom rozhodnutí ženy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Andrejuvová, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok k tejto téme. Ja ako otec troch detí nikdy nepodporím niečo, čo nebude za ochranu života a čo bude nepodporovať narodenie nového života. Včera tu viaceré aj kolegyne tvrdili, že muži, ktorí sa nevedia vcítiť v takejto ťažkej situácii pri neplánovanom otehotnení svojej manželky, partnerky, by sa nemali vyjadrovať k tomuto problému, ale ja túto situáciu nepovažujem za problém. Počatie nového života problémom nie je, je to, naopak, obrovskou radosťou a túto radosť, nenarodenú radosť, musíme všetci podporovať, či sme liberáli, či sme konzervatívci, či sme kresťania, či sme ateisti. Proste nový život je darom od Pána Boha a tento musíme ctiť, tento musíme chrániť a na tento nový život musíme pozerať ako na veľký dar a na niečo krásne, na niečo úžasné.
Bolo tu už viackrát povedané, že nám klesá populačná krivka v našej spoločnosti. Áno, je to pravda a kedysi za bývalého režimu sa hovorilo, že každá rodina by mala mať tri deti, minimálne tri deti – jedno pre otca, jedno pre matku, jedno pre štát. A ja sa dnes pýtam, že či táto pravda, ktorú, myslím si, že pravdou je, kde sme sa teraz dopracovali. Niekedy tri deti stačili, aby ten štát ekonomicky fungoval a vedel zabezpečiť dôstojnú starobu svojich rodičov, starých rodičov, teraz máme tu manželské páry alebo len páry, ktoré spolu žijú bez manželského zväzku, ktoré majú dieťa alebo žiadne dieťa vôbec nemajú. Takýmto spôsobom tento náš národ nezachránime. A národ, ktorý nemá deti, prestane byť národom.
Ďakujem pekne.