9. schôdza

Ďakujem za slovo. V rozpravách a vo faktických k tomuto návrhu zákona bolo vypovedané a vysvetlené snáď všetko. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás všetkých poprosiť o podporu ochrany života od počatia a ochranu žien podporením tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

S reakciou na faktické pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo, ďakujem kolegom za podporu môjho vystúpenia.
Pán Kotleba, hovoríte, že návrh zákona je slabý, no pozrite sa, čo z neho urobili médiá a feministické organizácie na Slovensku. Strašiaka pre matky. Matky a dievčatá prišli protestovať proti tomuto návrhu zákona pred parlament. Keď sme sa ich pýtali, niektoré nevedeli, niektoré boli uvedené do omylu. Médiá urobili z pani kolegyne Záborskej pro... talibanistku. Chcem jej povedať, že my ženy, ktoré nechcú stavať pomníky nenarodeným deťom, stojíme, Anka, pri tebe.
Ďakujem všetkým organizáciám, ďakujem Marcele Dobešovej, prezidentke prolife organizácie Fórum na ochranu života, za ich obetavú prácu, za ich pomoc matkám a záchranu stoviek nenarodených detí. Ďakujem kolegom, ktorí majú rovnaký názor na vec ako ja. Ďakujem aj doktorovi Ferkovi Orlovskému, ktorý mi pomáha v tejto téme a ktorý školí snúbencov pred uzavretím manželstva o plánovaných metódach rodičovstva. Prevencia a informácie sú najdôležitejším, najdôležitejšou zbraňou pred tým, aby sa ženy rozhodli. Práve informovanosť dáva slobodu žene urobiť správne rozhodnutie. Preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú. Ešte raz pripomínam, že dnes o jedenástej sa nehlasuje vôbec.
Teraz sa pýtam pani navrhovateľky, či má záujem vystúpiť so záverečným slovom. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctená snemovňa, ďakujem za túto podnetnú diskusiu k návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegami. Ide celkovo o osem novelizovaných zákonov. Týkajú sa podpory pre ženy matky, ich deti, či už narodené, alebo nenarodené.
Počas mojej politickej cesty bolo rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a obrana hodnoty ľudského života na prvom mieste. Netýkalo sa len nenarodených detí a potratov. Hovorila som a hovorím o ľuďoch, ktorí denne zomierajú v okresných nemocniciach, hoci ešte neprišiel ich čas. Hovorím o rodinách, ktoré žijú v chudobe, o ženách, ktorých starostlivosť o deti nazýva štát dovolenkou a neocení ich prácu, ktorá nefiguruje v štatistikách, a trestá ich nízkym dôchodkom. Hovorím o tom, že dôchodcov je stále viac a detí stále menej. Že k ľudskému životu patrí práca, ale zlé zákony a byrokracia ľuďom prácu berú. Hovorím aj o arogancii tých, ktorí kradnú zo spoločného, takže zostáva menej pre tých, ktorí sú na solidaritu odkázaní.
Slovensko potrebuje politiku, ktorá podporuje a bráni život. Politiku, ktorá v každom zákone myslí na rodinu, pretože rodina je najlepšie prostredie pre vznik života. V predkladanom zákone sa staviame na stranu ochrany života a zdravia každého, každého človeka, života matiek i tých najmenších a najzraniteľnejších. Je paradoxné, že kedykoľvek chceme pomôcť ženám a počatým deťom, že sa zastaneme ženy, ktorá chce donosiť, ale má problémy a potrebuje podporu, sme označení za bezohľadných účastníkov na práva žien, na kvalitu ich života, za niekoho, kto zasahuje do ich súkromia. Viaceré organizácie nás označujú za bezcitných mezogýnov.
Predložený návrh nevznikol z náhlej potreby meniť veci teraz, ale je výsledkom mnohoročnej diskusie, ktorá často, možno až príliš často končila nepochopením, vzájomným obviňovaním alebo neschopnosťou prísť s konkrétnymi riešeniami, ktoré by získali podporu tohto parlamentu. Žiaľ, aj časť diskusie v pléne alebo i časť súčasnej verejnej debaty ukazuje, že zákopová vojna pokračuje a mnohí nedokážu podporiť ani opatrenia, ktoré môžu konkrétnym ženám zvýšiť kvalitu života a deťom umožniť narodiť sa.
Ja však pevne verím, že dnes je to menšinové stanovisko. Cítim, že čas sa mení. Postupne sa z verejnej debaty vytráca názor, že ľudský život vzniká podľa toho, ako to napíšeme do zákonov, či si to niekto želá alebo nie. Zároveň sa vytráca názor, že potrat môže byť dobrý. Dnes sa skoro všetci zhodujeme na tom, že počaté dieťa je ľudský jedinec a umelé ukončenie tehotenstva, a teda jeho života, nie je správne. Vykročili sme správnym smerom. Dnes sa však potrebujeme pozrieť ešte ďalej, potrebujeme aktívne pracovať na vytváraní podmienok pre dôstojný život žien matiek a ich detí, narodených i nenarodených. Verím, že toto môže byť spoločný cieľ pre drvivú väčšinu Slovenska. Preto som sa rozhodla spolu so svojimi kolegami predkladateľmi i ďalšími kolegami v klube, ale aj odborníkmi, s ktorými sme tento zákon konzultovali, zmeniť uhol pohľadu. Nezačať od toho, čo nás delí, ale od toho, čo nás spája.
Konsenzus na tom, že potrat je zlo a všetci majú právo na život, nám dáva priestor na dohodu, priestor na vytvorenie systému, ktorý pomôže ženám, ktoré si chcú svoje počaté deti ponechať, ale nachádzajú sa v ťažkej ekonomickej alebo sociálnej situácii. Podobne ako Martin Luther King, aj ja mám sen. V mojom sne sa všetky deti na Slovensku môžu narodiť a žiť ako občania tejto krajiny dôstojný život až do svojej staroby a smrti. Aby sme žili v takejto spoločnosti, potrebujeme ešte veľa zmeniť. Vykoreniť domáce násilie, odstrániť chudobu, dôsledne chrániť pred zneužívaním či učiť mladých nesebeckej láske, k zdravému prežívaniu sexuality a k rešpektu k dôstojnosti každého človeka. Tento zákon je iba začiatok, ale potrebujeme začať, tak ako sme začali v oblasti spravodlivosti a justície či v zlepšovaní podnikateľského prostredia. Urobme krok vpred aj v tejto oblasti. Pre dobro detí, ich mám a rodín na Slovensku.
Chcem vás, milí kolegovia a kolegyne, pozvať do realizácie tohto plánu. Začnime na ňom pracovať spolu, tu a teraz. Začnime posunutím návrhu do druhého čítania, kde môžeme túto novelu ôsmich zákonov ešte domyslieť a vylepšiť. Nebude to jednoduché, ale veľké veci nebývajú ľahké a zachrániť čo i len jediný ľudský život je obrovská vec, ktorá mne osobne stojí za všetku túto námahu, posmech a urážky.
Ešte pár viet k slovám, ktoré zazneli aj v tejto snemovni. Slovám, ktoré nehľadajú dohodu, ale nastoľujú rozdelenie. Nehľadajú dobro detí a ich mám, ale hlásajú ideológiu. Áno, do § 1 sme navrhli zaviesť osobitný zreteľ na ochranu plodu nenarodeného dieťaťa. Doteraz tento zákon; to neznamená, že nemyslíme na matku, ale tento zákon doteraz neobsahoval žiadnu zmienku o ochrane plodu. Zmienky o ochrane ženy, ich záujmov, zdravia či života možno nájsť asi v každom ustanovení tohto zákona. Trochu sme to chceli vyvážiť. Aj nenarodené dieťa má svoje práva a to nehovorím iba ja, ale je to ustálená judikatúra európskych súdov. Nie, doteraz tehotná žena, ktorá sa dostala do krízovej situácie v svojej rodine v dôsledku svojho tehotenstva, nemala právo na núdzové bývanie. A o toto ide v tejto novele. Skutočná praktická pomoc.
Nevymysleli sme si to. Je to požiadavka praxe. Každý, kto sa vyzná v problematike, to veľmi dobre vie.
Zaznieva kritika rozdelenia príspevku pri narodení dieťaťa na dve časti. Približne 400 eur pred a ďalších 400 po narodení dieťaťa. Hovoríte, že je to málo? Podotýkam, že pre mnohé rodiny je to celomesačný príjem. Prosím, neznevažujme ľudí, ktorí nemajú taký príjem ako my v tejto sále.
Rovnako je spochybňovaná spôsobilosť žien používať túto dávku pre svoje deti. Je šokujúce, že aj v tejto debate zaznelo, že máme rešpektovať rozhodnutie žien, a na druhej strane hovoríme, že ženy nie sú schopné zvážiť, ako majú tento príspevok použiť, a pokojne ich dehonestujeme.
Počuli sme aj stanovisko hlavného odborníka Slovenskej republiky pre genetiku, že ženy, ktorým sa narodí ťažko postihnuté dieťa, môžu zneužívať zvýšený príspevok v hodnote skoro 400 eur. Odpustite mi, ale zdá sa mi to eugenická pripomienka. Z praxe poradenských centier viem, že existujú ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat a svoje rozhodnutie ľutujú. Keby mali viac času, konali by inak. Preto chceme dlhší čas na rozmyslenie. Pre oponentov je to psychické týranie. Ja tu vidím možnosť, aby sa niekoľko detí narodilo, aby niekoľko žien nemuselo svoje rozhodnutie ľutovať. Zároveň to oslobodzuje ženy od časového stresu. Tých dnešných 48 hodín prejde ako voda a na konci je obyčajne už určený termín potratu. Je to veľký tlak. Každý, kto pracuje so ženami pred potratom, to dobre vie.
Mnoho sa tu hovorilo o chudobe ako príčine potratov. Ale odkiaľ to vieme, že je to chudoba? Nevieme. Nemáme žiadne dáta. Tie chceme získať doplnením dotazníka vyplňovaného k žiadosti pri vykonaní potratu. Chceme, aby sme pomáhali adresne a efektívne. Hovorí sa ešte o štúdii, ktorá, o štúdiách, ktoré ignorujú výsle... alebo že my ignorujeme výsledky; ale ignoruje sa tu štúdia profesora Fergusona, ktorý robil 30 rokov a sledoval konkrétne ženy. Jeho výsledok bolo zvýšenie rizika duševných porúch u žien po umelých potratoch o 30 percent. Netvrdí, že je to príčinná súvislosť, predstavuje to ako pozorovanie, že sa toto vyskytuje. Mimochodom, profesor Ferguson je prívržencom prochoice hnutia. Ale je zodpovedný, veda je veda, fakt je fakt, aj keď to odporuje jeho vžitému názoru.
Zdá sa mi, že oponenti nevedia alebo nechcú pochopiť navrhnuté ustanovenia o zákaze reklamy na umelé ukončenie tehotenstva. Nezakazujeme poskytovať informácie o potratoch. Iné zákony vyslovene prikazujú poskytovať informácie zdravotníckym zariadeniam. Vrátane potratov. Dokonca aj my navrhujeme, aby lekár ženu o potrate informoval viac ako doteraz. Však na čo slúži poučenie pred potratom? Na poskytovanie informácií. Ale ak sa zhodneme na tom, že potrat je krajné, nie dobré riešenie, nepropagujme ho a nechcime na ňom zarábať.
V uplynulých hodinách som si vypočula, ako málo sociálnych opatrení pre ženy a ich nenarodené deti prinášame. Pre mňa je toto začiatok. Samozrejme, že chceme pokračovať ďalej, dať im viac. Zlepšovať systém pomoci pre tehotné ženy v núdzi, ktoré čelia voľbe, mať či nemať dieťa.
Pozývam vás, pridajte sa. Máme čas celé leto. Vylepšime spoločne tento návrh a pripravme ďalšie sociálne opatrenia, ktoré pomôžu ženám urobiť zodpovedné rozhodnutie a darovať život. Ďakujem vám veľmi pekne za diskusiu aj za vašu pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pýtam sa pani spravodajkyni; chce zaujať stavisko k rozprave. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, dlho som si pripravovala túto reč, ale všetky témy mi už boli zobrané. Všetky slová, ktoré povedala moja predrečníčka pani kolegyňa Anka Záborská, už povedala za mňa. A viete prečo? Pretože takisto je v srdci zdravotník ako aj ja. A zdravotníci majú to poslanie zachraňovať ľudské životy. Neviem, koľkokrát v živote ste sa vy stretli s tým, že vám zomrel pod rukami človek, vyhasol ľudský život. Verte, že je to veľmi, veľmi ťažká situácia. A to nemusel byť váš príbuzný, to nemusel byť váš blízky človek, váš milujúci človek. Človek, ktorý bol živý. Tá najvyššia forma života.
A tu si uvedomme, že tak ako povedala pani Anka Záborská, že my začíname od začiatku. Od začiatku tento zákon ja vnímam ako veľmi podporujúci. Podporujúci opatreniami, ktoré vieme my z tejto sály zabezpečiť pre nový život, pre matky, ktoré sú v ťažkej životnej situácii. Strach je emócia, ktorá dokáže na jednej strane pomáhať, ale na druhej strane ale aj zabíjať. V nevedomosti. A uvedomme si, že keď urobíme jedno rozhodnutie, ktoré sa už nedá vrátiť späť, vieme tým pokaziť možno celý život nie jedného človeka, ale komunít, spoločností. A ak chce táto spoločnosť mať budúcnosť, musí mať naozaj jednu prioritu – a to je život.
Ďakujem veľmi pekne každému jednému poslancovi, ktorý je v tejto sále, ktorý sa stal poslancom, chce napĺňať mandát a chce podporovať to najdôležitejšie, a to je budúcnosť tejto krajiny. Zároveň určujem vlastne to hlasovanie na utorok na sedemnástu hodinu. A teda vás prosím, aby sme to takto mohli odhlasovať to prvé čítanie. A ešte raz, zo srdca vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pripomínam, že pani spravodajkyňa požiadala a určila hlasovanie o tomto bode na utorok o sedemnástej.
Dnes budeme pokračovať štandardne do štrnástej hodiny prerokovávaním ďalších zákonov, ktoré sú v poradí. A, samozrejme, v utorok, keďže začíname o deviatej, tak o jedenástej budeme hlasovať o všetkých bodoch, ktoré prerokujeme do utorka do jedenástej, a o sedemnástej, samozrejme, v rámci hlasovania bude na programe hlasovania aj tento bod, ktorý sme práve ukončili.
Ďakujem veľmi pekne. (Striedanie sa predsedajúcich schôdze.)

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony.

Návrh zákona má tlač 152. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 140.
Dávam slovo poslancovi Markovi Hattasovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milé kolegynky, milí kolegovia, predkladám vám spoločne s ďalšími poslancami Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona k hazardným hrám. Budeme hovoriť viac technicky o tom, že kde sme a ako to funguje v tých jednotlivých samosprávach.
Cieľom tohto návrhu je vypustenie podmienky petície, ktorá je spojená s tým, aby samospráva mohla zakázať hazard na svojom území. Ten súčasný stav je nasledujúci a to, že na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým samospráva zakáže hazard na svojom území, musí predchádzať petícia občanov, ktorí sa sťažujú na narúšanie verejného poriadku, ktoré je v súvislosti s hraním hazardných hier. V prípade Bratislavy a Košíc je nutné, aby sa pod takúto petíciu podpísalo minimálne 15 % voličov, ktorí majú trvalý pobyt v danom meste. Pri ostatných mestách alebo obciach je to dokonca až 30 % oprávnených voličov v danom území. To znamená, že naozaj to číslo je veľmi vysoké.
Zároveň treba povedať, že takýto postup, takéto petície, nie je štandardom ani v Európskej únii a v praxi je tam niekoľko problémov, ktoré so sebou nesie takáto petícia. Pamätáme si alebo teda vieme, že naozaj v praxi máme, máme s týmto problém. Máme tu niekoľko súdnych sporov. Pamätáme si Bratislavu. To znamená, že máme tu teda problém, ktorý bol v Bratislave. Zároveň aj u nás v Nitre je v podstate toto všeobecne záväzné nariadenie napadnuté a bude, bude pojednávané na súde. Je tu naozaj veľmi problematické vybavenie tejto petície a potom teda prijatie tohto nariadenia v zastupiteľstvách samospráv. A my si myslíme, že poslanci v mestských a obecných zastupiteľstvách majú dostatočne silný mandát, aby dokázali rozhodovať o zákaze alebo regulácii hazardu na svojom území aj bez toho, aby musela tomu predchádzať petícia. To znamená, že navrhujeme túto petíciu odtiaľ vypustiť.
Čo by to znamenalo v praxi? Veľmi jednoducho. Mestské či obecné zastupiteľstvo by sa uznieslo na zákaze hazardu na základe všeobecného záväzného nariadenia, tak ako to robí bežne v iných prípadoch. Museli by sa uzniesť minimálne v trojpätinovej väčšine a následne by bolo takéto nariadenie po podpise starostu alebo primátora po štrnástich dňoch v platnosti. Neznamenalo by to, že ten hazard skončí a tie prevádzky a tie kasína a tvrdý hazard skončí v podstate v jeden, v tom dni. Znamenalo by to, že by dobiehali licencie a nové licencie by sa nevydávali. To znamená, že jednotlivé prevádzky by mohli fungovať možno aj dva až päť rokov v závislosti od toho, že kedy im bola práve vydaná licencia. To znamená, že je tam aj dostatočne dlhý čas, aby sa samosprávy možno popasovali s výpadkom, s výpadkom v rozpočte.
Čo sa týka vplyvov, táto novela nebude mať priamy vplyv na rozpočet Slovenskej republiky. Bude to mať vplyv až po tom, čo si to v jednotlivých samosprávach, si to v zastupiteľstve odhlasujú. Zároveň to bude mať vplyv, ale hlavne pozitívny, na sociálnu oblasť, na bezpečnosť, na vizuál toho mesta. A my si myslíme, že naozaj, že táto petícia je nepotrebná, a preto navrhujeme túto podmienku odtiaľ vylúčiť.
Toľko za mňa na úvod. Ďakujem.