9. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účel tejto právnej normy je zjavný z jej obsahu. Máme tu situáciu, keď máme dva úrady komisárov pre deti (zaznievanie gongu) a pre osoby s zdravotným postihnutím a vznikla otázka, čo sa stane, keď tieto úrady, ktoré by mali prihliadať o práva veľmi zraniteľných skupín obyvateľstva, by si nielenže neplnili funkciu, ale hrubo by porušovali všeobecné právne, záväzné, platné predpisy v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Platný právny stav je taký, že sa s tým nedá nič urobiť. Preto sme na základe podnetov pristúpili k tomu, že v skrátenom legislatívnom konaní posúvame do parlamentu návrh zákona, ktorý umožní takéto problémy riešiť, ak také problémy vzniknú.
Ďakujem.

Dávam slovo členke výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyni Eve Hudecovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 162 z 8. júla 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie (tlač 171) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Určený výbor prerokoval na svojej 7. schôdzi a uznesením číslo 26 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 9. schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani Kataríny Hatrákovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a systéme sociálno, sociálno-právnej ochrany detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený potrebou dosiahnuť právny stav, aby bolo možné odvolať komisára z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, a hrozbou, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd.
Tu chcem pripomenúť záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa na strane 14 v časti legislatívny proces na úrovni vlády píše: "Právny poriadok Slovenskej republiky doposiaľ nemožno považovať za dostatočne stabilný a predvídateľný. Nedostatok stability a predvídateľnosti právneho poriadku narúša jeden zo základných prvkov právneho štátu, a to právnu istotu, čím negatívne pôsobí na všetkých adresátov práva vrátane občanov a podnikateľského prostredia. (...) Samotný proces tvorby práva nemôže byť dielom náhody (...).
Vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov zákonov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu." Toľko citát.
A preto sa obávam, že nateraz neexistuje relevantný dôvod, aby sme tu v Národnej rade o tak významných inštitútoch, ako je postavenie komisára pre deti a postavenie komisára pre zdravotne postihnutých alebo teda komisára, osôb so zdravotným postihnutím, rokovali v skrátenom konaní. Ak by sme dnes pripustili argumentáciu, že musíme urýchlene meniť tento zákon a to tak, aby sme urýchlene usvedčením komisára ho mohli čím skôr odvolať, vysielame tým zlý signál, pretože napríklad čo sa týka práce pani komisárky a jej akéhosi poškodzovania záujmov detí, tak tie v prvom rade poškodzujú rodičia, následne advokáti, následne sudcovia, samozrejme, je to kolízny opatrovník, ktorý nekoná, a až vo finále je to komisárka pre deti.
Vyšleme teda aj signál o tom, že my sme tí, že my sme ako tí, ktorých sme za ten istý postup kritizovali. Vyšleme signál napríklad pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, že sa obávame, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím, že jej neveríme a že ju začneme v Národnej rade preverovať napriek tomu, že jej správu sme zobrali na vedomie a schválili. Pani komisárke Stavrovskej dávame signál, že týchto 123 poslancov 19. mája hlasovalo za jej správu, a teda by sme boli k nej neúprimní. Taktiež vysielame signál Valnému zhromaždeniu OSN, že Parížske princípy, ktoré boli navrhnuté rezolúciou komisie pre ľudské práva a prijaté 20. decembra ´93 valným zhromaždením, neberieme úplne vážne. Že to nemyslíme vážne ani so stabilitou a nezávislosťou mandátu komisárov, tak ako sa predpokladá v bode 3 Parížskych princípov.
Ďakujem.

Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Richter.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi stručne, budem sa držať merita veci. Diskutujeme alebo prerokovávame skrátené konanie, možno k obsahu vystúpim v tej druhej časti. Veľmi veľa za mňa povedala aj kolegyňa Hatráková. Chcem pekne poďakovať za to vystúpenie.
Pán minister, ja vás chcem poprosiť jednu jedinú vec. Skúste nám veľmi konkrétne a pragmaticky povedať, prečo skráteným konaním, pretože 1. septembra bude päť rokov, čo je účinný tento zákon, a celkom prirodzene som očakával, že môže prebehnúť nejaká diskusia, možno aj novela, že zapracujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, aby sme zefektívnili činnosť a výkon práce komisárov, ale absolútne nerozumiem a nechápem tomu skrátenému konaniu. Naopak, my sme veľmi veľa pre, nazvem to, znevýhodnené sociálne skupiny, ktoré by mali práva týchto ľudí obhajovať, práve komisári, či sa to týka detí, alebo zdravotne ťažko postihnutých, do istej miery počas pandémie sanovali. Ja vysoko dobre oceňujem dávku SOS, ktorá v značnej miere v tomto, v tomto môže pomôcť, no a dobre, valorizovali sa príspevky pre opatrovateľky. Trošku ma mrzí tí, mrzia tí asistenti, ale reálne predpokladám, že ten prísľub, že do konca roka to bude nejaké komplexné riešenie, sa v tomto smere dodrží. Preto absolútne nerozumiem a nechápem tejto veci.
Viete, v dvetisícpätnástom sme prijímali tento zákon. Áno, pani poslankyňa povedala, Parížske princípy boli prijaté v decembri 1993. Všetky garnitúry vlád, čo tu boli, od Mečiara, Dzurindu a ďalších sa touto otázkou veľmi nezaoberali. Preto aj my sme išli trošku do neznáma a zato hovorím, že akákoľvek novela, ktorá by vylepšila prácu a činnosť komisárok, je vítaná po tých piatich rokoch, ale prečo skrátené konanie, tomu absolútne nerozumiem.
Ja sa ospravedlňujem, ale dovolím si prečítať vystúpenie pani prezidentky práve k tejto problematike. Pani prezidentku vnímam ako nejakú morálnu autoritu, preto apelujem cez ňu smerom k vám: "Prijímajte preto len také zákony, aké by ste chceli, aby platili aj za vlády vašich oponentov. Prijímajte ich takým spôsobom, akým by ste chceli, aby ich prijímali aj oni. Chcem vás, pani poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti ubezpečiť, že k svojej role v legislatívnom procese budem pristupovať maximálne zodpovedne a konštruktívne. Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe tzv. prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu."
Preto tá moja otázka veľmi konkrétna a k obsahu možno, keď budeme preberať návrh novely vecného zákona.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Kozelová ako prvá.

Pán poslanec, ja keď si spätne premietnem všetky tie prípady, ktoré mi pristáli doma na stole a ktoré som riešila, či už to bol Marco, či to bol Čistý deň, či to bola Zoja alebo ktokoľvek iný, ja by som povedala, že aj zrýchlené legislatívne konanie pri tomto zákone je hrozne pomalé, pretože pani Tomanová na svojom mieste už dávno nemala čo robiť.

Pán poslanec Blaha.