9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 143 a tlač 144). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a gestorský výbor do 14. septembra 2020.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú zlúčenú rozpravu k uvedeným návrhom zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne sú prihlásení pán Milan Mazurek, Martin Beluský a Andrej Stančík. Ešte predtým požiadal o vystúpenie v rozprave pán navrhovateľ a zároveň prišiel požiadať, že či by mohol vystúpiť až zajtra, pretože vystúpenie má na dlhšie. Pýtam sa preto, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes schôdzu skončili a budeme pokračovať zajtra o deviatej hodine. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Týmto teda končím dnešné rokovanie a zajtra o deviatej hodine pokračujeme rozpravou k týmto dvom návrhom zákonov.

(Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)

Poznámka:
V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci (t. j. poslanci NR SR a členovia vlády SR) mali povinnosť mať na tvári rúška, resp. aj ochranné rukavice na rukách. Po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2405/84443 zo dňa 09. 03. 2020, ktorým sa verejnou vyhláškou oznámilo vydanie rozhodnutia, a rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo dňa 17. 03. 2020, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky udelil výnimku.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Baláž, Habánik a Vojtech Tóth.
Pokračovať budeme v preruče..., v prerušenej zlúčenej rozprave o bodoch 21 až 22 schváleného programu v prvom čítaní o dvoch návrhoch poslancov Kotlebu, Schlosára, Sulanovej, Urbana a Kočiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (tlač 143 a 144).
Prosím pána poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Miroslava Urbana, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy sú písomne prihlásení poslanci Mazurek, Beluský a Stančík, ale ešte predtým o slovo požiadal pán navrhovateľ. (Ruch v sále.) Poprosím, už aby sa kolegovia utíšili.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Magdalény Sulanovej, Miroslava Urbana a Eduarda Kočiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, tlač 143, a o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Magdalény Sulanovej, Miroslava Urbana a Eduarda Kočiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, tlač 144.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme posunuli do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorý smeroval k ochrane nenarodených detí, a, vďakabohu, teda že sme ho posunuli do druhého čítania, a verím tomu, že bude schválený nakoniec. Ale aj napriek tomu musím povedať, že je čas, aby sme sa posunuli ďalej, aby sme urobili aj ďalší krok, aby sme nezostali len pri kozmetických riešeniach, len pri tom, ako motivovať ženy na to, aby na umelé ukončenia tehotenstva nechodili, ale aby sme zásadným spôsobom prispeli k tomu, aby sme v čo najväčšej možnej miere ochránili životy nenarodených detí.
Preto sme v tomto volebnom období predložili dva návrhy zákonov, ako som už povedal v úvodnom slove, jeden miernejší, jeden prísnejší, z ktorého si každý poslanec môže vybrať. Aj tí, čo sú liberálnejší, aj tí, čo sú konzervatívnejší. Obidva, tieto dva, obidva tieto návrhy zákonov by zásadným spôsobom viedli k ochrane počatých detí. Prvý návrh zákona na ochranu života nenarodených detí, ktorý tu dnes predkladáme, je veľmi jednoduchý, zrozumiteľný, jasný a trúfam si povedať, že je aj plne kompatibilný dokonca aj s názormi tých poslancov, ktorí na jednej strane chcú obmedziť vykonávanie umelých potratov, na druhej strane ale z rôznych dôvodov sa obávajú toho, že tieto obmedzenia by mohli byť príliš reštriktívne.
Tento náš miernejší návrh nijakým spôsobom neruší možnosť žien ísť na umelý potrat prakticky z akýchkoľvek dôvodov. Výrazne však skracuje lehotu, dokedy sa budú musieť rozhodnúť a dokedy teda bude možné vykonať umelý potrat, a to zo súčasných 12 týždňov tehotenstva na 8 týždňov. Súčasne tento náš návrh ruší možnosť tzv. potratovej turistiky, keď neumožní vykonávať umelý potrat cudzinkám, teda ženám, ktoré nemajú občianstvo Slovenskej republiky.
Náš druhý návrh zákona týkajúci sa umelých potratov vychádza zasa v ústrety všetkým, čo volajú po dôslednom a súčasne zásadnom obmedzení umelých potratov, pripúšťa však niekoľko výnimiek vo vážnych prípadoch. V tomto druhom návrhu chceme, aby umelé potraty boli možné vykonávať len v troch krajných prípadoch, resp. pri troch výnimkách, čím by sa zrušila tá najhoršia a zároveň najväčšia skupina umelých potratov, a to tzv. potraty na požiadanie, teda potraty prakticky z akýchkoľvek dôvodov do 12 týždňov tehotenstva.
Tieto tri výnimky prakticky kopírujú súčasný poľský model. Čiže nejde o nejaké opatrenie z nejakej nedemokratickej krajiny, z nejakej krajiny tretieho sveta. Je to, je to, dá sa povedať, teda kópia štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie, je to demokratický štát, a umožňujú teda vykonávať potraty len v troch prípadoch.
Za prvé v prípade ohrozenia života ženy, ak s tým žena bude súhlasiť, ďalej do 12 týždňov tehotenstva, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, teda napríklad v prípade znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia, ak k tomu, k takémuto vykonaniu interrupcie nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a žena o vykonanie interrupcie sama požiada. A napokon tretia výnimka, a to v prípade tehotenstva do 24 týždňov, v prípade, ak preukáza..., ak pôjde o preukázateľne genetický chybný vývoj plodu. Opäť k vykonaniu umelého potratu nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a opäť žena o vykonanie umelého potratu sama požiada.
Čiže navrhujeme, aby v týchto troch krajných prípadoch boli u nás umelé potraty legálne. Rovnako ako v našom miernejšom návrhu navrhujeme, navrhujeme zrušiť možnosť vykonávať potraty cudzinkám, teda zrušiť tzv. potratovú turistiku. Toľko teda k tomu, v čom spočívajú tieto dva naše návrhy zákonov.
Prejdime ale k samotnej podstate. Prejdem k tomu, prečo sa vôbec zaoberáme obmedzovaním vykonávania umelých potratov. Nerobíme to preto, že by sme snáď chceli nejakým spôsobom obmedzovať práva žien alebo že by sme chceli zasahovať do práva na súkromie slovenských rodín. Robíme to len z jedného jediného dôvodu. Vy všetci dobre viete a musíte vedieť, že právo na život, právo na život človeka je najväčším a najzákladnejším ľudským právom. Od tohto práva sa odvíjajú všetky ostatné ľudské práva. Bez tohto práva v podstate všetky ostatné ľudské práva nemajú žiaden zmysel. Veď napokon zamyslime sa.
Načo by nám boli práva na osobnú slobodu, na súkromie, na slobodu pohybu či slobodu prejavu, právo na majetok či na slobodu myslenia, keby sme nemali samotné právo na život, keby nás mohol ktokoľvek kedykoľvek beztrestne zavraždiť, a to celkom legálne, v súlade so zákonom. Jednoducho právo na život stojí nad všetkými ostatnými právami, preto nemôže obstáť argument, že tí, čo chcú obmedziť umelé potraty, chcú obmedziť právo žien rozhodovať o svojich telách, o tom, kedy a koľko budú mať detí. Naopak, my plne rešpektujeme právo každej ženy rozhodnúť sa o tom, kedy, koľko, ale či vôbec bude mať nejaké deti. Toto rozhodnutie ale môžu ženy urobiť len predtým, než otehotnejú, len predtým, než počatím vznikne nový ľudský život, pretože po počatí sa už jednoducho stávajú matkami detí, ktoré nosia pod svojím srdcom. Potom už nerozhodujú o svojom vlastnom tele, o svojom vlastnom živote, ale o živote svojho dieťaťa, ktoré má rovnaké právo na život ako my všetci ostatní.
Samozrejme, v tejto debate vám asi žiaden liberál nepovie, že schvaľuje vraždenie ľudí. Naopak, ostro sa budú proti tomu ohradzovať s argumentom, že umelé potraty nie sú vraždou ľudí, lebo zabíjajú iba akýsi, ako to oni hovoria, zhluk buniek, prípadne ľudský plod, ktorý nie je ešte človekom, ale len v úvodzovkách budúcim človekom.
Základný spor medzi liberálmi obhajujúcimi súčasnú potratovú legislatívu, s ktorou sú spokojní, a nazvime to tak, konzervatívcami, ktorí ju chcú zmeniť, teda nie v tom, či je vražda človeka zlom a či by teda mala byť ilegálna. V tom sa všetci zhodneme, že je to zlo, o tom niet pochýb, ale spor je tu v tom, kedy je človek človekom, kedy človek vzniká. My, čo uvažujeme logicky, máme v tomto absolútne jasno. Je len jeden moment, kedy môže vzniknúť ľudský život, a to je počatie, pretože len tento jediný moment sa spojením dvoch ľudských buniek s odlišnou genetickou informáciou, s odlišnou DNA stáva jedinečný ľudský organizmus so svojou jedinečnou DNA, ktorá nie je ani kópiou DNA otca, ani kópiou matky, teda nie je súčasťou ich tiel. Pozrime sa na to ale, kedy vzniká ľudský život podľa liberálov, pozrime sa, že či aj oni sa takto jednoznačne môžu zhodnúť v tom, kedy je ten moment vzniku človeka.
Liberáli, ktorí podporujú existujúcu potratovú legislatívu v Európe, sa zhodnú v tom, že človek vzniká od momentu, kedy je jeho mozog dostatočne vyvinutý, nejak dostatočne funkčný, ale nezhodnú sa alebo zásadne sa rozchádzajú v tom, kedy tento moment nastáva. Podľa liberálov, ktorí vládnu v šiestich európskych štátoch, vzniká človek v 10. týždni, pretože podľa tohto týždňa, teda do tohto týždňa umožňujú tieto štáty vykonávať potraty. Podľa liberálov, konkrétne v Estónsku je to ale 11. týždeň, potom podľa liberálov z takmer všetkých ostatných štátov vrátane Slovenska je to 12. týždeň, lebo vtedy, dovtedy možno vykonávať interrupcie. No nájdu sa aj takí, pre ktorých vzniká život až v 14. týždni, ako napr. vo Francúzsku, alebo dokonca v 18. týždni, ako je tomu vo Švédsku.
No okrem tejto skupiny liberálov je tu aj ďalšia skupina, ktorá tvrdí, že z plodu sa stáva človek až vtedy, keď je schopný prežiť mimo tela matky, lebo aj taká je tu teória. Napríklad vo Veľkej Británii stanovili túto schopnosť pôvodne na 28. týždeň a na základe toho umožnili vykonávať interrupcie len do tohto týždňa, no neskôr došli na to, že ľudský plod je schopný prežiť mimo tela matky aj v skoršom veku, a preto termín vzniku človeka zmenili a posunuli už na 24. týždeň tehotenstva. No dnes je aj tento termín vzniku človeka prekonaný, a to nie nejakou vedeckou teóriou, ale samotnou praxou.
Dnes totiž v najmodernejších pôrodniciach prežívajú dokonca, prežije dokonca polovica detí, ktoré sa narodia už v 23. týždni tehotenstva. A dokonca v roku 2006 sa v Spojených štátoch narodilo dieťa už v 22. týždni tehotenstva a prežilo. Čiže na tomto vidíme, že určovať moment vzniku ľudského života v závislosti od schopnosti plodu ľudského plodu prežiť mimo tela matky je rovnako relatívne a nestále, ako určovať ho od toho, kedy má dostatočne vyvinutý a funkčný mozog.
A podobne je to aj s ďalšou, poviem to otvorene, pseudovedeckou teóriou, ktorá tvrdí, že človek je človekom až vtedy, keď má mozog a nervovú sústavu vyvinutú natoľko, že cíti bolesť, pretože aj tu sa rozchádzajú tí pseudovedci alebo liberáli, pretože podľa niektorých je to už v 20. týždni, podľa iných je to až v 24. týždni.
Všetky tieto teórie majú okrem toho, že sa ani len nevedia zhodnúť na jednom konkrétnom týždni vzniku človeka, majú ešte jednu zásadnú chybu. A to, že nepočítajú s tým, že každý ľudský organizmus je jedinečný a vyvíja sa rôzne, rôznou rýchlosťou, niektorí rýchlejšie, iní pomalšie. Preto sa nedá povedať, že každému človeku sa presne v rovnaký okamih vyvinie mozog alebo presne v rovnaký okamih je schopný prežiť mimo tela matky.
Ak by sme teda ktorúkoľvek z týchto pseudoteórií uznali, museli by sme každému, v každom prípade postupovať individuálne, čo, samozrejme, ani nie je možné. Veď napokon, ktorý lekár alebo vedec môže so stopercentnou istotou určiť okamih, v ktorom mozog konkrétneho dieťaťa začal pracovať, čo ak to v niektorom konkrétnom prípade bolo už pred 12. týždňom, a teda už pred 12. týždňom išlo podľa tejto teórie o človeka. A lekár napriek tomu umelý potrat vykoná a tohto človeka usmrtí.
Záver je v tomto jasný. Kým my máme jasné v tom, že človek je človekom od počatia, liberáli v tom majú absolútny zmätok a chaos. Veď napokon povedzte mi, dámy, páni, liberáli, tí, ktorí tu sedia, kedy teda podľa vás vzniká človek. Je to v 10. týždni, v 11., 12., 14., 20., 22., 23., 24. alebo v 28. týždni, alebo vzniká až narodením, lebo aj takí sú, ktorí tvrdia, že vzniká až narodením, že dovtedy jednoducho prakticky človek nemá žiadne práva. Ak teda chcete tvrdiť, že pri umelých potratoch nejde o vraždu detí, urobte si najskôr v tomto konkrétnom, v tejto konkrétnej veci poriadok.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, prosím, uvedomte si, že dnes tu nerozhodujeme o nejakej malichernosti, dnes tu nerozhodujeme o nejakých finančných záležitostiach alebo len o ľudskom zdraví, dnes tu rozhodujeme doslova o živote a smrti niekoľko tisíc ľudí, niekoľko tisíc tých najnevinnejších a najbezbrannejších detí. Žiaden z nás sa nemôže biť do pŕs, že je demokrat, že si ctí ľudské práva, keď umožní, aby boli legálne vraždené nenarodené deti. Veď napokon aký pokrytec, aký farizej s pokrivenou morálkou a hodnotami môže byť ten, čo možnosť vykonávať legálne umelé potraty obhajuje tým, že len chráni právo žien a možnosť voľby? Všetci tí, čo volajú po tom, aby súčasný - a ja to poviem otvorene - genocídny zákon zostal v platnosti, aby zostala zachovaná možnosť voľby, vlastne volajú len po tom, aby sme si mohli slobodne bez akýchkoľvek obmedzení a z akýchkoľvek dôvodov vybrať, či zavraždíme vlastné deti, alebo ich necháme žiť.
Niektorí liberáli nás obviňujú, že chceme Slovensko vrátiť späť do stredoveku, no zabúdajú na to, že pokiaľ máme na Slovensku zákony, ktoré umožňujú páchať legálne genocídu národa, naozaj genocídu národa, tak my už v tom stredoveku vlastne sme, my sme už v ňom teraz. Ba čo viac, ja by som povedal, že my žijeme dnes v barbarskej spoločnosti a v barbarských dobách, kde je ľudský život menej ako život zvieraťa. Zviera totiž beztrestne mučiť nemôžete, je tu trestný čin na to. No človeka, malé dieťa, ktoré sa ešte ani nemôže brániť, nemôže ani kričať o pomoc, to môžte kľudne roztrhať na kusy, môžte ho brutálne zavraždiť a ešte to okomentovať tak, že sa vlastne nič nestalo, že je to plne v súlade so zákonom, že išlo len o právo na možnosť voľby, právo žien rozhodovať o vlastnom tele.
Ja sa potom pýtam, kam sme sa to dostali, ako hlboko naša spoločnosť klesla, keď takéto zvrátenosti u nás na Slovensku tolerujeme. A nielen tu na Slovensku, ale aj v celej tej Európe, ktorá si hovorí, že je vyspelá a demokratická. Čo je to za slobodu, ktorá umožňuje páchať takéto odporné zločiny?! To nie je žiadna sloboda ani žiadny pokrok, ani demokracia, to je najhlbší útlak, úpadok a totalita.
A za toto, za toto, dámy a páni, budeme raz niesť zodpovednosť pred Bohom aj pred ľuďmi, či už tomu veríte, alebo nie, tých 1 260 000 detí zabitých na našom území od roku 1967 jednoducho nezostane nepotrestaných. Aj vina nebude len na tých, čo sa tohto zločinu priamo zúčastnili, ale na tých, čo ho podporovali a obhajovali. A to obzvlášť zdôrazňujem - na mužoch, ktorí namiesto toho, aby svoje manželky, partnerky, dcéry či sestry všemožne podporovali a pomohli im v ich ťažkých životných situáciách, tak im poradili alebo ich dokonca prinútili ísť na potrat.
A preto aj z tohto miesta vyzývam všetkých mužov, ale nielen mužov, ale aj ostatných, všetkých, čo poznáte ženy, ktoré uvažujú o potrate ženy, ktoré sa nachádzajú v naozaj ťažkej životnej situácii alebo vôbec z akéhokoľvek dôvodu uvažujú o potrate, prosím, pomôžte im, pomôžte týmto ženám, pomôžte im, nech nezničia život svojho nenarodeného dieťaťa, pomôžte, nech nezničia nielen život tohto nenarodeného dieťaťa, ale aj svoj vlastný život tým, že budú mať do konca života výčitky svedomia, alebo tým, že nakoniec nebudú môcť mať vlastné deti potom, keď už ich budú chcieť mať.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, myslite na to, že ak máte možnosť toto zlo zastaviť alebo aspoň obmedziť a neurobíte to, ste v princípe rovnako vinní ako tí, čo sa na tomto uzle priamo podieľajú. A je pritom jedno, ako budete túto svoju nečinnosť ospravedlňovať, je jedno, že sa budete vyhovárať na to, že ste sa nemohli, že ste nemohli zahlasovať za tieto zákony, lebo sme ho predložili my, čo sme vaši politickí oponenti, s ktorými hlboko nesúhlasíte, a máte na to právo, ale tu ide o život a vtedy absolútne nerozhodujú politické tričká alebo to, na akej strane politického spektra stojíme.
A v tejto veci nie je dôležité to - ani to -, či ste veriaci kresťania, alebo ste ateisti pretože ochrana ľudského života nie je vecou viery ani náboženstva, ale vecou elementárnej etiky, slušnosti, ľudskosti a ľudskej morálky, pretože nie kresťanstvo, nie cirkev určuje, kedy vzniká ľudský život. Vznik ľudského života od počatia je jednoducho faktom, ktorý nezávisí od toho, aké náboženstvo vyznávame. A vy nás za tento zločin, ktorého obeťou bolo aj minulý rok u nás viac ako 7-tisíc detí, ale nemusí byť na našich pleciach. Stačí, ak sa jednoducho postavíme na stranu pravdy, na stranu zdravého rozumu, na stranu spravodlivosti, ak sa postavíme na stranu života.
Panie poslankyne, páni poslanci, máme to vo vlastných rukách, stačí málo, naozaj málo stačí, aby sme stlačili to jedno jediné tlačítko "za", ak sa, keď sa bude o týchto dvoch našich návrhov zákonov hlasovať, a len týmto krokom dokážeme zachrániť tisícky ľudských životov, tisícky detí. Prosím, nepremárnime opäť túto obrovskú príležitosť a pamätajme na to, že aj dnes tu môžme diskutovať a rozhodovať, aj dnes tu môžme žiť a dýchať, v tejto Národnej rade, len vďaka tomu, že naše mamy, naše vlastné mamy s nami nešli na potrat.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Kotleba.