9. schôdza

Pán poslanec Beluský, povedal ste na začiatku, poďme o tom diskutovať, povedzme si o tom čosi viac. Ako z vášho prejavu bolo zrejmé, povedal ste celkový prierez histórie. Ale, vážení páni, prečo chceme zmeniť zákon o interrupciách?
Ochranu života pred narodením poďme skúsiť zmeniť cez iné zákony. Nie zákazmi a príkazmi, čo ženy môžu a čo nie. Hovoríme o našich matkách, sestrách, dcérach a vnučkách. Pýtajme sa ich, čo môže zmeniť rozhodnutie ženy ísť na interrupciu. Je to buď malomeštiacka verejná mienka na dedinách, ktorá sa stále považuje za slobodnú matku alebo za niečo nevhodné zasluhujúce si opovrhnutie? Alebo je to minimum peňazí, ktoré slobodné matky dostanú? Poďme im skúsiť zmenami iných zákonov, napríklad aby zamestnávateľ dostal príplatok, keď zamestná matku s dieťaťom, nie sa bál, že bude stále na OČR pre chorobu dieťaťa. Diskutujme o tom v celej spoločnosti, ale hlavne pomáhajme budúcim matkám uľahčiť im rozhodnutie. Nestrašme ich, v konečnom dôsledku to nikomu nepomôže.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem za faktickú poznámku. Samozrejme, ja s vami súhlasím. Treba, samozrejme, urobiť aj také opatrenia, aby sme tie ženy presvedčili, aby vôbec o potratoch ani neuvažovali, aby vedeli, že majú dostatočne pripravené podmienky na to, aby to materstvo zvládli, aby cítili tú podporu zo strany štátu, a to je práve vaša úloha, úloha koalície, aby ste takéto zákony a takéto opatrenia prijali. Síce sa nachádzame v ťažkej ekonomickej situácii, ale vieme prijať niekoľko okamžitých opatrení na to, aby sme získali dostatočné finančné prostriedky na to, aby sme týmto matkám pomohli. Máme tu zákony, ktoré, ktoré budú mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy. Ale takisto aj vy ako koalícia ste ukázali, že keď chcete, tak sa šetriť naozaj dá.
A o tom, či sa na to pozerať aj z opačného pohľadu, je dôležité podľa mňa, áno, určite je, pretože my sa nemôžme spoliehať na to, že každá matka bude presvedčená tou sociálnou podporou toho štátu, aby na ten potrat nešla, ale my musíme urobiť aj tie reštrikcie k tomu, aby sme naozaj tie potraty obmedzili na absolútne minimum.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, argumentácia, či už priama, alebo nepriama, niektorých by sa dala zhrnúť tak, že žena, ktorá sa v zúfalej a krízovej situácii rozhodne pre potrat, je vrahyňa. S týmto ja, samozrejme, zásadne nesúhlasím. Potraty sú ale ťažkou a citlivou témou, ktorá nerozdeľuje iba našu spoločnosť, ale aj tento parlament.
Ja som presvedčený, že právo rozhodovať o vlastnom tele a sloboda výberu by ženám mala ostať. Verím, že súčasná právna úprava je dostačujúca a netreba ísť cestou obmedzení a zákazov.
Potraty dlhodobo klesajú, za posledných desať rokov sa ich počet znížil zhruba o polovicu. Tento trend je, samozrejme, pozitívny, ale ja nevidím žiadny akútny dôvod, hlavne v čase krízy, ktorú teraz máme, ísť cestou radikálneho zákazu alebo obmedzení. Takýto zákaz by mnoho nevyriešil, aj keď by sme možno na papieri a v štatistikách mali nulový počet potratov, nulu by to ale neznamenalo. Ženy by možno zvolili nelegálne cesty, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie pre ich zdravie, alebo by jednoducho za potratmi išli do krajín EÚ, ktoré túto službu ponúkajú, pretože Slovensko nie je žiadnym izolovaným ostrovom Pacifiku, ale členom Európskej únie a schengenu.
My sme tu reprezentanti spoločnosti a nášho národa, a preto by sme mali dbať aj na názor, aký má verejnosť. Keď sme sa bavili o zákaze predaja v nedeľu, hovorilo sa o tom, že ľudia si to prajú. Nuž väčšina ľudí na Slovensku si podľa prieskumov žiadne radikálne obmedzenie potratov nepraje. Je trochu zvláštne, že táto argumentácia použitá nebola, ale chápem, že sú pre to dôvody tých, ktorí tieto zákony predkladajú. Táto debata je veľmi citlivá a ja chápem, že vzbudzuje emócie z obidvoch strán, ale ja nechcem ísť cestou osobných útokov a invektív a démonizovania a hrania sa na tých správnych a proti tým zlým. Ja chápem, že mnoho z vás je úprimne presvedčených o tom, že potrat je zlo, a to, čo teraz robíte, teda ich zákaz by toto zlo vyriešil. Ja toto presvedčenie nezdieľam, ale verím, že v rámci diskusie a v rámci liberálnej spoločnosti by sme tento opačný názor mali rešpektovať.
Poďme ale hľadať spoločné riešenie. Ja verím, že sa obidve strany zhodnú na tom, že čím menej potratov, tým lepšie. Nepoďme ale cestou obmedzovania, zákazov, ale poďme cestou prevencie a podpory. Poďme cestou finančnej pomoci pre tehotné matky v núdzi alebo inštitucionálnej pomoci, ktorá matkám pomôže vybrať si donosenie dieťaťa. Poďme cestou dostupnej antikoncepcie a kvalitnej sexuálnej výchovy ako prevencie k znižovaným tehotenstvám. Poďme hľadať niečo, kde sa zhodneme bez toho, aby sme obmedzovali alebo zakazovali právo, slobodné právo ženy ísť na potrat.
Nenecháme, teda aby štát kontroloval, čo ženy môžu a nemôžu robiť so svojím telom. Nechajme ženám právo na slobodnú voľbu.
Ďakujem.

Andrej, teraz si ukázal, že si síce mladý človek, mladý muž, ale ukázal si, že liberáli nie sú tí zlí, ako nás tu pomenuvávajú niektorí z pánov z spodných lavíc, ale že sú to ľudia, ktorí rozmýšľajú a ktorí naozaj majú záujem o tom, aby sa táto otázka riešila, ale riešila sa rozumne, a nie silou. Všetci dobre vieme už od mladosti, že vždy to, čo sa zakázalo, najviac chutilo. A keď chceme, aby naše ženy chodili potom na potratovú turistiku alebo k rôznym babicám, tak by, myslím, že by sme sa vrátili o zopár rokov späť, a to určite v tejto sále nikto z nás nechce. Ďakujem ešte raz, Andrej.

Pán poslanec Stančík, na vás bolo vidno pri tom vašom príhovore, že nie ste celkom v pohode, a nie ste celkom uzrozumený s tým, čo hovoríte, ale... (Smiech v sále.) Ja chápem, že obhajovať zabíjanie detí je náročné a ťažké, a nemôže to byť len tak. Ale chcem sa vás spýtať, čo má táto COVID-19 kríza spojené, spoločné s potratmi. Čo to má spoločné, keď ste povedali, že prečo to riešime, a ešte teraz, v tejto, v tomto období krízy. Čo to má spoločné? A vy ste povedali, že prečo to chceme riešiť a prečo to vlastne nasilu tlačíme, keď keď tie potraty klesajú umelé, umelé potraty.
A ja sa pýtam, že keď už ste sa pustili do tej štatistiky, že či naozaj klesajú všetky, či naozaj klesajú aj umelé potraty vykonané cudzinkám na Slovensku. A či napríklad, ak nechcete, ako tu niektorí kolegovia vaši hovoria, obmedzovať vaše ženy, partnerky, dcéry, vnučky, sestry, tak že či by ste mali odvahu aspoň na to, aby sme zrušili tú potratovú puri..., turistiku na Slovensku, aby sa tie potraty na Slovensku nevykonávali cudzinkám vôbec, nula, nula. Či ani na to nemáte odvahu, lebo poviete, že päť zariadení príde o nejaké peniaze, krvavé peniaze? Lebo ak aspoň na toto máte odvahu, tak to povedzte a my v najlepšom úmysle vám vyjsť v ústrety sme ochotní jeden ten návrh upraviť tak, aby zakazoval a úplne rušil aspoň tú potratovú turistiku. Povedzte to z koalície, že áno, aspoň toto chceme jasne urobiť. A my to urobíme, lebo my nehľadáme, ako sa to nedá, ale ako, ako sa to môže dať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Stančík, ja ako žena a matka vám musím povedať, že ná..., týmto návrhom zmeny zákona o interrupcii absolútne nemám pocit, že by bolo ohrozované právo, moje právo ako ženy na telo. Je to len absolútna floskula a dogma, ktorá sa používa na to, aby sa ospravedlnilo zabíjanie detí.
Ja vám musím povedať jednu vec, že žiadne právo nie je nekonečné a neohraničené. Vieme veľmi dobre, je to už známa veta, že právo jedného končí tam, kde začína právo druhého. A my sa stále bavíme len o ženách. Lenže tá žena má právo na to svoje telo, ale len do momentu, kým nevznikne nový život, a ten nový život vznikne aj jej pričinením. Hej? Čiže toto, používať tieto feministické floskuly absolútne teda ja, ja odmietam a s vami nesúhlasím.
A chcem vám povedať, že my tu vlastne týmto zákonom nejdeme proti ženám, ani ohrozovať ich právo. Týmto návrhom zmeny zákona vlastne my bojujeme za život detí. Vznikne nový život, ktorý sa matka, ktorá sa hrá na Boha. kvôli svojo..., svojmu súkromiu alebo pohodliu ide zabiť, resp. rozhodne, aby sa zabilo. Nehovoríme o prípadoch, kedy, kedy povedzme sú zdravotné problémy a tak ďalej. Tie výnimky sú dané. O tom sa my nebavíme, bavíme sa o tom, že žena z rôznych, jak som povedala, nie vážnych dôvodov chce umelo ukončiť tehotenstvo len pre svoje pohodlie. A my bránime nový život dieťaťa. Toto chcem stále zdôrazniť aj ja, ja tu cítim, aké nepochopenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Stančík, ja si dovolím s vami polemizovať v tej otázke, že väčšina slovenského národa odmieta sprísňovanie potratovej legislatívy, ja o tom neviem, ja som práve videl iné štatistiky, ktoré hovorili, že väčšina slovenského národa by súhlasila s čiastočným obmedzením potratu. Keď si to poviete takto, že radikálnym obmedzením, možno áno, máte pravdu, že keby sa povedalo úplný zákaz potratov, tak je väčšina národa proti, ale ten zákon, ktorý má, predkladáme my a ktorý má tie tri výnimky, tak ten má podľa môjho názoru všeobecnú a väčšinovú podporu slovenského národa. Ale keď máte iné štatistiky, ja budem rád, keď mi tieto veci dáte.
Ďalšia vec je, že či ste skúmali túto tému do hĺbky, lebo ja som sa rozprával aj s nejakými gynekológmi, ktorí riešia a prijímajú tieto pacientky, a drvivá väčšina tých prípadov, ktoré im prejdú cez ruky, to nie sú ženy, ktoré si nemôžu to dieťa dovoliť, práve naopak, majú drahé iPhony, kabelky, luxusné rifle, ale tie dôvody sú rôzne. Od jednej ženy, ktorú poznám, ktorá bola dvakrát na potrat, lebo je fitneska a nechce si obme..., nechce si nejak zničiť postavu, až po ženy, ktoré si nechcú obmedziť kariéru. A podobné veci. Čiže ten sociálny faktor zohráva určitú rolu, ale nie je ten najhlavnejší a to je preto nesmierne dôležité, že aj keď prídete s akýmkoľvek návrhom na zlepšenie sociálnej situácie, stále bude nejaká tá vymetená, keď to mám takto povedať, fitneska, ktorá si nechce pokaziť postavu, tak radšej to dieťa zabije.
No a každopádne si nemyslím, že by malo existovať niečo také, ako je právo na potrat, a preto vám dám na záver takú otázku, že či ste niekedy videli video z priebehu potratu. Či ste ho videli? A keď áno, ako ste sa na to dokázali pozerať.

Pán poslanec Stančík, ja možno budem teraz opakovať slová kolegu Mazureka, ale naozaj je to tak, väčšinou tí ľudia, ktorí zastávajú súčasnú legislatívu, tak hovoria o tom, že sú tu ženy v ťažkej životnej situácii, to ako nikto nespochybňuje, určite je veľa takých žien, ktoré sa rozhodujú, to, či pôjdu na potrat, alebo nie, na základe toho, že sú v ťažkej životnej situácii.
Ale fakt je zasa aj taký, že je tu naozaj obrovské množstvo žien, ktoré v tej ťažkej životnej situácii, tak ako si ju predstavujeme, naozaj nie sú.
Ja poviem len jednu štatistiku, je síce z Českej republiky, je staršia, ale myslím si, že odvtedy sa nejako veľa nezmenilo, tá hovorí o tom, že nejakých 48,8 % žien, teda takmer polovica, ktorá ide na potrat, nejde na potrat ani zo zdravotných dôvodov, ani pre znásilnenie, ani pre to, že by si dieťa nemohli dovoliť z nejakých sociálnych príčin, alebo že by mali nejaké problémy zo vzťahu k partnerom, že by ich ten partner opustil, keby to dieťa porodili, ale idú na potrat len preto, že buď nechcú ešte dieťa, alebo, alebo nechcú ďalšie dieťa, a to len preto, lebo proste by to narodenie dieťaťa narušilo ich kariéru, alebo ten, ten život, to pohodlie, na ktoré boli doteraz zvyknuté. Čiže treba sa na to pozrieť aj cez to.
A ďalšia vec, ktorá ma zaujala s tým, že teda obmedzovanie, nejaké reštrikcie, čo sa týka interrupcií, že to nepovedie k nejakým želaným výsledkom, že sa ten, počty, ja neviem, nezníži alebo že to nejak nič zásadne nezmení, tu by som chcel poukázať na jednu svetovú veľmoc, Spojené štáty americké, kde teda interrupcie sa robia vo veľkom, tam keď interrupcie boli ešte zakázané, tak sa ich vykonalo 100-tisíc. Hej? Stotisíc ilegálnych interrupcií. Akonáhle sa stali legálne v tom roku 1973, tak v priebehu desiatich rokoch sa to postupne vyšplhalo až na 1,3 mil. interrupcií ročne. 1,3 mil. To znamená, tu vidíme, že, že jednoducho keď sú interrupcie legálne, tak tu práve naopak vedie k nárastu počtu interrupcií, a pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Stančík, my naozaj týmto naším návrhom zákona alebo týmito našimi návrhmi zákona nechceme v žiadnom prípade zakazovať interrupcie, ale je tu jasný príklad toho, že ich chceme obmedziť.
Jeden zákon hovorí, aby sa tieto interrupčné zákroky nevykonávali cudzinkám alebo boli značne obmedzené, druhý zákon hovorí o tom, aby sa jednoducho ten časový horizont z 12 týždňov stiahol na tých 8, ale v žiadnom prípad nemôžme rozprávať o zákazoch. Jednoducho je to náš náhľad na túto problematiku a tento problém sa snažíme ako predkladatelia tohto zákona riešiť týmto spôsobom.
Kolegovia tu nedávno alebo pred chvíľkou povedali, že nie nelegalizácia interrupcií bude mať následok na ich navýšenie, ale práve naopak. Čiže naozaj sa musíme na túto problematiku pozerať tak, že ak niečo zlegalizujeme, tá žena stratí akékoľvek morálne pochybenia, že koná niečo zlé, niečo, čo je vlastne nemorálne, že ten vlastne nový život vedome alebo nevedome zabíja. Jednoducho dáme do ustanovenia zákona to, že interrupcia je legálna, všetko je v poriadku a tá mamička už potom nebude mať žiadne pochybnosti. Pôjdem, veď čo nie je zákonom zakázané, je vlastne dovolené. Ale na tento problém sa naozaj musíme pozerať v širšom kontexte a súhlasím s tým, že nie všetci musíme mať rovnaký náhľad na videnie tejto problematiky, ale skúsme nájsť nejaký kompromis.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Stančík, vo svojej rozprave si sa dotkol viacerých tém a uvádzal si tam niektoré nie celkom presné údaje, v závere rozpravy si povedal takú známu vetu, čo dneska rezo..., rezonuje v určitých kruhoch, a to, že nechajme ženám právo rozhodnúť sa, čo chcú robiť so svojím telom.
Vo faktickej poznámke predrečníkov som už povedal, čo hovorí moderná medicína, čo hovorí biológia, kedy vzniká nový život, vzniká už pri oplodnení, tým pádom logicky vtedy vzniká v podstate nový jedinec a zárodok nového tela. Nikto týmito návrhmi zákonov neberie ženám možnosť, právo rozhodnúť sa, čo chcú robiť so svojím telom, naopak, tieto návrhy ochraňujú ten nový život, ktorý tam vznikol, a ďalej si myslím, že keby sa ktorákoľvek žena na Slovensku rozhodla, že si chce napríklad odpíliť ruku, nohu, odtrhnúť prsty, myslím si, že každý by sa na ňu pozeral a odporúčal jej asi navštíviť psychiatrického lekára.
Ďakujem.