9. schôdza

Pán poslanec, ja neviem, či viete, k akému bodu ste sa prihlásili do rozpravy, lebo vy ste v podstate nepovedali na tému interrupcií a tému toho, našich zákonov prakticky absolútne nič. Absolútne nič ste nepovedali. Bohužiaľ, aj pán podpredseda vás nechal, hej, lebo v zmysle rokovacieho poriadku ste ani nemali s týmto dokončiť svoj prejav.
Ja si myslím, že tieto reči, ktoré hovoríte, dobre, môžte si to myslieť, ale prosím vás, nechajte si to niekde do nejakej predvolebnej relácie o štyri roky, keď budeme aj spolu sedieť v televízii. Tam to vytiahnite, tam sa o tom môžme baviť, hej, ale nie tuná, riešime tému umelých, ukončení tehotenstva a vy tu riešite to, akí sme my fašisti. A nakoniec vy ani nemáte to právo posudzovať to, že kto je fašista alebo kto nie je fašista z politikov, z politických strán. Na to sú tu úplne iné orgány, na to je tu Najvyšší súd. Ten už posudzoval našu činnosť, rozhodol. Chcete ho spochybňovať?
Myslíte si, že ste, myslíte si, že ste viac ako Najvyšší súd Slovenskej republiky, že vy máte, váš právny názor na to, kto je fašista alebo kto neni, je nad všetky tieto orgány?

Čakal som na premostenie vo vystúpení pána rečníka, lebo niekedy to premostenie prichádza trochu dlhšie.
S faktickou, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Lehotský, toľkú stupiditu som nezažil, a to som už piaty rok v parlamente. Toto nedokázal ani pán Poliačik a to bol poriadne číslo. A ináč, toto bolo k téme? Však vy ste uletel ako raketa SpaceX. Prihláste sa u Elona Muska. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ťažko sa mi vyjadruje k tomu, čo ste teraz predviedol, čo ste tu teraz povedal, nakoľko som čakal po vašom prihlásení do rozpravy nejakú buď konštruktívnu kritiku, buď nejaký argumentačný zázrak voči našim dvom predkladaným zákonom o obmedzení interrupcií, ale vy ste tu opäť predviedol typické, typické vystúpenie nenávisti, netolerancie a jednoducho opäť ste potvrdil len to, že skupinka z vášho poslaneckého klubu šíri len neuveriteľnú nenávisť voči svojim politickým oponentom, a to, si myslím, že z mojej strany nikdy nepocítite. Aj keď s vami nesúhlasím vo veľa veciach, nikdy nebudem nikoho označovať za fašistu, nacistu, extrémistu. Ja sa naozaj ani jedným týmto pomenovaním necítim byť.
Tvrdíte, že je veľmi smutné, že v tak demokratickom pléne Národnej rady, ako tu je, je skupinka fašistov. Ukážte mi ju, prosím vás pekne. Ja nemám pocit, aby som bol fašistom, aby som vám niekedy, niekedy v živote ublížil. Určite sa od..., takéhoto správania odo mňa nikdy nedočkáte.
A naozaj ma mrzí len tá vec, že k zákonu o interrupciách ste nepovedal ani zhola nič a len ste tu prezentoval nejakú svoju nedokonalosť a nejaké veľmi zlé až choré videnie sveta.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, nechcete reagovať. V poriadku.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mizík.

Fú, musím sa vydýchať z toho, čo som teraz počul. Ináč ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozdravuje vás bývalá pani poslankyňa Natália Grausová, tlmočím jej slová aj svoje slová. Toto patrí hlavne pre poslancov, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, zvlášť pre novozvolených na tejto strane sály. (Rečník rukou ukázal na pravú stranu.) Osvetľovanie a opakovanie je matkou múdrosti.
Mnoho sa popísalo o sprísnení potratového zákona predloženého poslancami strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Mnoho názorov, blogov, prehlásení, vyhlásení a podobne sme počuli a prečítali od politikov, kresťanov i liberálov, od prolife aktivistov, kňazov i morálnych teológov. Ten za Kotlebu, iný proti Kotlebovi a tak ďalej, tri bodky, do nekonečna. V tomto utápaní sa vo vlastnom egoizme a spleti nezmyselných názorov na tak vážnu a jasnú principiálnu otázku života akoby sa úplne zabudlo na to podstatné, na nenarodené dieťa, na človeka, ktorého možno podľa súčasného zákona beztrestne brutálne zavraždiť. Teraz na tú zábudlivosť môžem poukázať, akurát odišiel zo sály ten pán poslanec, čo hovoril úplne mimo témy.
Pýtam sa, či vôbec, panie poslankyne a páni poslanci, a zvlášť, samozrejme, poslanci a kresťania, si uvedomíte mieru svojej zodpovednosti pri hlasovaní a tvorbe zákonov. Pevne verím, že nebudete falošní kresťania. Uvedomujete si, že ste zákonodarcovia? Uvedomujete si, že teraz môžete zastaviť vraždenie nevinných? Uvedomte si, že ak tak neurobíte a nezahlasujete za novelu interrupčného zákona, každá ďalšia preliata krv týchto detí ostane na vašich rukách.
Áno, vážení poslanci, odmietnutím zahlasovať za život stanete sa pilátmi. Darmo si umyjete ruky. Krv nevinných detí ostane na vašich rukách. A v deň súdu, posledného súdu neobstojí nikto z vás výhovorkou, lebo Kotleba, lebo Mazurek, lebo Mizík. Toto nebude platiť.
Ak pre vás, vážení poslanci, tento zákon nie je perfektný, tak ho predsa môžete pripomienkovať a pozmeňovať, ale vy to predsa dobre viete, aj tí noví už sa to naučili. Tak ani tu nemáte žiadnu výhovorku. Svojím nekonaním a absurdnými postojmi a názormi, vážení poslanci kresťania, niektorí to predviedli v minulom volebnom období, zatvárate nebo nad Slovenskom pre Božie požehnanie a dovoľujete aj naďalej prinášať nevinné ľudské obeti zlému, rohatému Satanovi.
Kiež by ste si konečne uvedomili, že tu nejde o vás, ani o Kotlebu, ale o bezbranného, nevinného blížneho.
Ďakujem.

Ďalší v rozprave by mal vystúpil pán poslanec Kotleba, ktorému, teda ktorého nevidím, takže stráca poradie.
Pán poslanec Štefan Kuffa - takisto stráca poradie.
Pán poslanec Gyimesi - tiež stráca poradie.
Takže pani poslankyňa Sulanová vystúpi v rozprave, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne pani poslankyne, páni poslanci, viete, veľmi ťažko sa mi vystupuje a veľmi ťažko sa mi vyjadruje, pretože zaznelo tu veľmi veľa argumentov, apelov na záchranu nenarodeného dieťaťa, na druhej strane sú tu argumenty, resp. odmietanie návrhu zákona, ktorým sa mení vlastne zákon o interrupciách, ktorý ja by som teda nazvala radšej zákonom o ukončení, umelého ukončenia tehotenstva, a nie o prerušení, pretože ak hovoríme o procese prerušenia, znamená to, že nejaký proces sa na nejaký čas zastaví, nastane prestávka, a potom sa v ňom pokračuje. Lenže keď sa to dieťa zabije tým, že sa na kúsky roztrhá a z toho tela vyberie, tak už žiadne pokračovanie života tohoto dieťaťa nebude pokračovať. Takže ja by som sa, ja by skôr teda skutočne vyjad... k tomu názvu, a to je podľa veľmi správne navrhnuté vo vládnom zákone poslancov zo strany OĽANO, neviem, možnože aj z iných koaličných strán, s tým sa ja stotožňujem a na to by som chcela teda poukázať.
Ďalej chcem zdôrazniť, že problém umelého ukončenia materstva, resp. tehotenstva je veľmi zložitá problematika. Vidíme to aj na reakciách, aj na rozpravách a tak ďalej. Jedná sa, ona zahrňuje morálnu rovinu, etickú, zdravotnú, sociálnu, demografickú, nábožensko-psychologickú a tak ďalej. Tu sa, veľmi pozorne som si vypočula aj rozpravy kolegýň zo strany, ktorá navrhuje tento tiež podobný zákon, resp. miernejší zákon, ktorý vlastne sa zaoberá len zmiernením alebo zlepšením podmienok matiek, budúcich matiek, žien, aby sa rozhodli to dieťa si nechať. Takže ale nevadí, ten zákon, jak sme už povedali, podporujeme, je to lepšie ako nič. Je lepšie, keď kvapká, lepšie, keď kvapká aj..., keď už netečie, jak sa hovorí.
Viete, na konci toho procesu, o ktorom hovoríme, umelé ukončenie tehotenstva je človek, je to človek, ktorý sa ešte nenarodil, ale tento človek chce žiť, chce byť, chce, aby tak ako nám naše matky umožnili sa narodiť a dali nám šancu žiť, aby sme aj my jemu dali túto šancu, tak ako to funguje na našej planéte už ix-tisíc rokov, pretože ide o princíp zachovania ľudstva.
Preto by som chcela zdôrazniť, že v žiadnom prípade tu nejde o nejaké upretie práva žien na svoje telo, pretože ten plod, ktorý v tele má, nie je jej orgánom, je to nový život, ktorý sa narodí, a matka ďalej funguje. Čiže nie je to súčasť jej tela, a preto nemôže o ňom rozhodovať, keď to beriem už len z medicínskeho hľadiska, samozrejme, z morálneho hľadiska, keďže platí premisa, že ľudský život je to najcennejšie a nemá právo nikto ho ukončiť. My vzťahujeme toto právo aj na nenarodené dieťa na rozdiel od iných. Tam vlastne dochádza k rozporom, že, jednoducho nechcem to rozdeľovať na liberálnych a kresťanských alebo by som povedala skôr..., no, nie je to proste náboženská otázka, ale jedná sa o toto nedorozumenie, resp. o..., o..., že sa prieme o tento princíp, že či ide o zabitie, alebo nejde o zabitie, keďže mnohí sa domnievajú, že ešte nejde o ľudský život, čo už je dávno dokázané. Ja si myslím, že netreba vôbec už o tom diskutovať, keďže dnes vedia lekári aj v tele matky operovať telo tohoto nenarodeného dieťaťa, takže ide. My považujeme teda ukončenie života v tele matky za zabitie, resp. za vraždu.
Teraz by som ešte, nadviazala by som na to, čo hovoril kolega Beluský, on sa dotkol histórie. Ja by som z tejto histórie skutočne len krátko, že v podstate nikdy predtým ukončiňme..., ukončenie tehotenstva umelé nebolo povolené a vlastne sa to začalo až nástupom boľševizmu, resp. komunizmu v Československu po 2. svetovej vojne, konkrétne v roku 1950. Ale tento zákon, to je veľmi zaujímavé, čo pán Beluský ani nespomenul, že v tomto zákone vlastne bolo, bolo zakázané takéto umelé ukončenie tehotenstva a bola tam aj sankcia. Lekár okolo dvoch rokov a matka jeden aj pol roka. Takže to, ale v roku 1957 po vzore Sovietskeho zväzu nastala zmena a nastúpil vlastne zákon s tým princípom, s ktorým vlastne funguje a platí dodnes.
No, a preto by som poukazovala na to, že predsa už sme sa posunuli niekde ďalej, jednak v morálke, jednak v etike, jednak aj v medicínskych poznatkoch genetiky, áno. Takže vieme, vieme už viacej o tomto vývine a ja si myslím, že toto by malo byť zapracované aj do návrhu nového poňatia zákona, teda nie zákona o interrupcii, o prerušení tehotenstva, ale zákona, kde stanovuje veľmi striktne podmienky na umelé ukončenie tehotenstva.
Chcela by som ešte sa dotknúť, lebo už nemám veľa času, chcela by som sa dotknúť ešte kľúčového, podľa môjho názoru kľúčového problému a to je vlastne postavenie proti sebe právo ženy a právo nenarodeného dieťaťa. Áno, žena má právo sa rozhodnúť o svojom tele aj svojom konaní, ale nemôže to byť na úkor práva dieťaťa, pretože jej právo končí tam, kde začína právo dieťaťa.
Ona v podstate, pretože fakt chcem zdôrazniť, že žiadne práva nie sú nekonečné a právo jedného človeka práve končí tam, kde začína právo jedného iného človeka. Toto vlastne patrí aj vo vzťahu matky a jej nenarodeného dieťa, lebo právo ženy na svoje telo končí okamihom počatia nového života. Keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, nový človek, o ktorého živote alebo smrti už žena nemôže rozhodovať, lebo tento nenarodený človek má tiež svoje práva, ktoré doposiaľ neboli absolútne rešpektované. Žena sa má právo rozhodnúť nepočať dieťa a takýmto spôsobom rozhodnúť o svojom tele a podľa toho aj konať.
Ak sa rozhodla tak, že došlo k počatiu nového života, ktorý nie je ďalším orgánom jej tela, nemá právo tento život ukončiť, pretože jej právo nemôže byť nad právom nenarodeného dieťaťa, lebo nad právom tohoto nenarodeného dieťaťa na život, aj tento človek má už pud sebazáchovy, chce žiť a chce tak, ako aj nám matky dovolili, ale umožnili, aby sme mali tú šancu žiť a prežiť, tak toto by sme mali umožniť všetkým deťom. Samozrejme, jak som už aj spomínala v mojej faktickej, jedná sa o ukončenie tehotenstva, ktoré nie je ani sociálne, teda u žien, ktoré nie sú sociálne utisnuté, nejedná sa o tehotenstvo neželané z trestného činu a tak ďalej, resp. ohrozujúce život matky. Právo na život sa totiž nezískava ani nekončí podľa toho, v akej situácii sa človek nachádza. Aj nenarodený. On za to nemôže, ako už bolo spomenuté, on sa na svet nepýtal, bolo to pričinením tejto, aj tejto matky, samozrejme, nielen tejto matky.
A toto právo aj nenarodených detí je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, a preto právny štát je povinný prijatými zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, a nielen selektívny s niektorými. Ľudský život by sa mal ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalší v rozprave je evidovaný pán poslanec Viskupič, ktorý nie je v sále a stráca poradie. Upozorňujem všetkých kolegov, ktorí sú prihlásení do rozpravy a majú záujem vystúpiť, že máme rokovanie až do 13.00 hod., teda ak sa nedostavia, hrozí im, že stratia poradie definitívne.
Teraz vystúpi pán poslanec Kočiš.