9. schôdza

Vážení kolegovia, ďakujem za vaše reakcie konštruktívne.
A, pani poslankyňa Cigániková, vy ste predstaviteľka klubu SAS, čiže ja akceptujem, že máte úplne odlišný názor na túto vec a že si za tým stojíte, ale nesúhlasím s tým, len máte právo, samozrejme, na svoj názor.
A pán podpredseda, ja vám ďakujem za, za tú možnosť vystúpiť, aj keď teda sme zistili, že to bolo v rozpore s rokovacím poriadkom, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, chcem vás informovať o tom, že po včerajšom a dnešnom rokovaní výborov, to znamená sociálneho, ústavnoprávneho a ľudskoprávneho, došlo ku konsenzuálnemu vypracovaniu, a teda schváleniu do spoločnej správy gestorského výboru pozmeňujúceho návrhu, ktorý upresňuje formulácie toho zákona tak, aby pokiaľ možno nevznikli žiadne pochybnosti, za akých okolností a za akého typu porušenia zákonov a porušenia akých povinností by bolo možné komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolať.
Ja s týmto pozmeňujúcim návrhom vyslovujem súhlas. To znamená, potom pri prípadnom hlasovaní vás chcem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov informovať vás o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru v termíne ihneď. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali schváliť. Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúci návrh prijatý na ústavnoprávnom výbore a výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny je uvedený v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje tento návrh schváliť. Na základe výsledkov rokovania vo výboroch gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcela v prvom rade veľmi pekne poďakovať za tie pozmeňujúce návrhy, ktorými sa trochu podarilo odstrániť moje obavy z..., ktoré som vyslovila k protiústavnosti kvóra, ale dovolím si ešte pár slov k dôvodu odvolania, a teda práve k tej citlivej formulácii, že komisár nie je nezávislý.
Tu, žiaľ, ani tie pozmeňovacie návrhy moje obavy nerozplynuli, pretože stále sa mi javí byť, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára je vágny, a ako sme počuli včera v rozprave, aj ľahko zneužiteľný. Celkom určite je v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi. Nemožno zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala jeho predpoklady, osobnostné, morálne alebo odborné, preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty, ktoré sú nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára vyberie len toho – tak by to malo byť –, ktorý tieto podmienky spĺňa. Obe dnes, obe dnes úradujúce komisárky volila táto Národná rada a tak to bude aj v budúcnosti. A preto pojem nezávislosť a nestrannosť, ktorý pozná vládny návrh, ale i pozmeňujúce návrhy, nie je merateľný v právnej úprave činnosti komisárov. Nestrannosť poznajú normy súdnictva a sudcovskej nezávislosti. To však platí len v kontexte, keď účastník konania môže dať námietku, a o tejto rozhodnú iní sudcovia. Neviem, či to majú byť práve poslanci Národnej rady, ktorí budú tými sudcami a budú detailne skúmať spisy zo života osôb zdravotne postihnutých alebo spisy detí. Neviem, či je našou úlohou venovať sa konkrétnym prípadom. A ak to robiť nebudeme, tak ťažko tú nezávislosť budeme vedieť posúdiť. My nemáme byť odvolacou inštitúciou nad komisárkami.
A ja som z tej rozpravy nadobudla dojem, že dnes prejednávaný návrh by mal byť o tom alebo je o tom, že všetci cítime, že nám tu v tejto krajine zlyháva poručnícke súdnictvo, že zlyháva sociálnoprávna ochrana detí, že zlyháva poskytova..., že zlyhávajú poskytovatelia zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Ale my si fakt myslíme, že za tento stav sú zodpovedné komisárky? Za tento stav je zodpovedný štát a štátne orgány a práve nad nimi tie komisárky vykonávajú kontrolu. A to znovu opakujem, že v žiadnom prípade to nemá byť argumentácia pre zachovanie pani Viery Tomanovej v jej úrade.
Včerajšia rozprava ukázala, že predkladatelia, alebo teda prívrženci tohto zákona, tohto návrhu argumentujú hlavne tým, že musíme zastaviť, urgentne zastaviť flagrantné porušovanie práv detí.
Ale, kolegovia, bolo by dobré si uvedomiť, že to dieťa, ktoré sa, alebo teda ten prípad, ktorý sa dostane na stôl pani komisárky, je prípadom dieťaťa, ktorého práva porušili v prvom rade jeho rodičia na začiatku, následne to podporí advokát, ktorý podporí toho rodiča, ktorý porušuje práva, v jeho správaní sa. Ďalším v rade je nečinný kolízny opatrovník. A toto celé často v horizonte mesiacov alebo rokov podporí súd. Tí všetci porušujú práva detí na Slovensku. Komisár je posledný v rade v tomto zmysle. Myslím, že plačeme na nesprávnom hrobe.
Preto sa z tohto miesta prihováram, poďme sa venovať skutočnej príčine porušovania práv detí na Slovensku. Nevylievajme si tu frustráciu a zlosť na nesprávnej adrese. Venujme sa teda procesom sociálnoprávnej ochrany, modelu poručenských konaní a podporujme multidisciplinárny systém a komunikáciu v tejto problematike.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, iba aby bolo v zápise. Viem, že pani poslankyňa Hatráková to takto nemyslela, ale aby to bolo jasné prípadne aj ľuďom, ktorých táto problematika zaujíma, keď sa bavíme o nestrannosti a nezávislosti činnosti komisára, nehovoríme o jeho politickej príslušnosti alebo o tom, že či má také alebo onaké názory. Hovoríme o tom, či nestranne a nezávisle koná vo svojom úrade a či náhodou sa nemôže stať, alebo nemohlo stať, a to je to, to je ten hlavný problém, že, že jednoducho pri preskúmavaní práv toho dieťaťa uprednostňuje niektorú zo strán sporu. Iba pre zápis to hovorím, aby bolo jasné, že tu sa nebavíme o politickej nezávislosti, tu sa bavíme o nezávislosti a nestrannosti pri posudzovaní tých jednotlivých prípadov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351 o elektronických komunikáciách, resp. sa mení a dopĺňa zákon č. 355 o ochrane a podpory, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Návrh tohto zákona, tak ako to bolo v prvom čítaní, skúsim predstaviť tak, že sa má týkať tých, ktorí sú nezodpovední. To znamená, chceme, aby Úrad verejného zdravotníctva disponoval nástrojom práve pre tých nezodpovedných občanov, ktorí neplnia nariadenia a povinnosti vyplývajúce z ustanovení alebo z Úradu verejného zdravotníctva. Vo všeobecnosti platí, ak dnes príde občan z tzv. červenej krajiny alebo z krajiny, kde je vysoké nebezpečenstvo šírenia tejto nákazy, akejkoľvek nákazy, tak má povinnosť po návrate na Slovensku bezodkladne sa zaregistrovať na Úrade verejného zdravotníctva, či už telefonicky, alebo elektronicky, alebo osobne. Ak tak nespraví a neplní nariadenia Úradu verejného zdravotníctva, momentálne úrad na to nemá páky. Nemá ako zistiť, kto tieto nariadenia nedodržuje. Preto pripravujeme, preto navrhujeme tento vládny návrh zákona, ktorý práve hovorí o tom, že Úrad verejného zdravotníctva môže požiadať podnik o súčinnosť, a podnik v tomto duchu alebo v tomto kontexte podnikom je telekomunikačný operátor, má Úradu verejného zdravotníctva najneskôr do 24 hodín poskytnúť údaje o telefónnych číslach, ktoré boli za žiadanú dobu v tejto nebezpečnej červenej, v jednej z nebezpečných, tzv. červených krajín. Úrad verejného zdravotníctva tak nikdy nedostane konkrétnu informáciu, ktorá by, ktorá by predstavovala osobný údaj, Úrad verejného zdravotnícka, verejného zdravotníctva zistí alebo získa len telefónne číslo a tým aj informáciu o tom, že toto telefónne číslo bolo v červenej krajine. Nevie o tom, v ktorej červenej krajine, nevie presne, kedy tam bol, kedy sa vrátil a podobne. Úrad verejného zdravotníctva následne tieto telefónne čísla porovná s tými telefónnymi číslami, ktoré boli v rámci registrácie na ÚVZ-ku zadané, a porovnaním získa zoznam telefónnych čísel tých nezodpovedných občanov, ktorí si tú povinnosť registrácie nesplnili. Následne ich Úrad verejného zdravotníctva bude kontaktovať, bude ich požadovať o súčinnosť. V prípade, ak o túto súčinnosť, a v prípade, ak sa nedovolajú alebo túto súčinnosť od občanov nezískajú, Úrad verejného zdravotníctva môže práve na základe bodu č. 2 v čl. č. 1 predkladaného ná..., predkladaného zákona, môže spracovať a uchovávať údaje získané od podniku podľa toho zákona, ale iba na účely plnenia svojich povinností, resp. iba počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Úrad verejného zdravotníctva postupuje v zmysle priestupkového poriadku, to znamená, vie udeliť sankciu alebo pokutu v prípade, že niekto nedodržuje pravidlá a povinnosti, ktoré stanovil Úrad verejného zdravotníctva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver si vás dovoľujem požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, pod..., ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 175) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 210 zo 14. júla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru zdravotníctvo.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Benčík, ktorý nie členom žiadneho z výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámil gestorskému výboru, výboru v určenej lehote stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť, Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor uznes. č. 74 z 15. júla 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 46 z 15. júla 2020 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 35 z 15. júla 2020.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto bode s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadre..., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v tomto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárskej záležitosti č. 47 z 15. júla 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo hovoril pán minister z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva, je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje resp. definuje, kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kon..., uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení.
Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini..., pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva je ďaleko, ďaleko širšia.
Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, resp. ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojim užívateľom, je v poriadku. Na druhej strane ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na..., do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in..., informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda SIM karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba, ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefóny, ktoré sú, ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže nejde len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento, tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej, predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozastavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich, a po druhé musí, musia byť zabezpečené, náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia, je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Chcem reagovať, lebo aj je to aj slušné, aby ste mohli aj vy potom ešte na mňa fakticky reagovať.
Úrad verejného zdravotníctva má v zmysle tzv. zákona o priestupkoch č. 372, je oprávnený vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na získanie, zistenie totožnosti osôb a ich pobytu. Čiže to je dôležité, že teda to Úrad verejného zdravotníctva robiť môže, a áno, práve na základe tohto, tohto bodu 2 môže požiadať o súčinnosť, resp. z titulu, že je iným orgánom štátu, môže požiadať o súčinnosť operátora, aby mu poskytol aj údaje nad rámec telefónneho čísla, aby dokázal túto osobu stotožniť. To len na dovysvetlenie.
Ale čo je možno ešte dôležitejšie, vy ste povedali, že Úrad verejného zdravotníctva disponuje alebo bude disponovať lokalizačnými informáciami a podobne. Nie! Úrad verejného zdravotníctva ani nemá ako sa k týmto lokalizačným dátam dostať. Úrad verejného zdravotníctva požiada o súčinnosť operátora iba v rozsahu poskytnutia telefónneho čísla. Je to tam exaktne napísané, ale my sme túto debatu mali v rámci, v rámci prerokovania na výbore a zdôrazňujem, v žiadnom prípade sa nebude jednať o osobné údaje a v žiadnom prípade Úrad verejného zdravotníctva nebude disponovať lokalizačnými údajmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som do tejto debaty o interrupciách vniesol aj jeden iný rozmer alebo diskusiu o rozmere, ktorý táto debata naplno odhalila, a to, že každý poslanec Národnej rady alebo každý človek, ktorý má iný ako mainstreamový názor, je označovaný za tmára, za katoliban, za človeka spiatočníka, ktorý chce vrátiť Slovenskú republiku do stredoveku. Dovoľte mi, aby som všetky tieto úvahy odmietol.
Ja som toho najväčším dôkazom, že to takto nie je, pretože ja do kostola nechodím, ja sa modliť neviem, ja dokonca nepoznám ani Otčenáš, žijem promiskuitným životom, takže nie som skutočne nejakým etalónom katolicizmu na Slovensku, napriek tomu tieto zákony ja podporujem. Osobne považujem hodnotu životu za tú najdôležitejšiu, akú máme, a považujem ju za najdôležitejšiu nielen z toho titulu, že ten život, ktorý žijeme, je darom od Boha, ale je to darom od prírody a darom našich rodičov, ktorí sa rozhodli, že nás nezabijú.
A to, čo je najpodstatnejšie, je asi, asi to, že najväčší odporcovia toho sú tí poslanci alebo tie médiá, ktoré sami seba označujú za liberálnych, a to napriek tomu, že liberalizmus sám seba označuje ako, ako zmierlivý, zhovievavý a tolerantný k iným názorom, k iným ideám, iným ideológiám, a dnes vidíme, že je to úplne opačne. Dnes sú to oni, ktorí pranierujú nás, ktorí máme iný názor. Argumentujú napríklad aj nejakým prieskumom verejnej mienky, ktorý sa objavil, myslím, že včera alebo dnes ráno, že drvivá väčšina obyvateľov Slovenskej republiky odmieta interrupcie. Toto je len jeden prieskum verejnej mienky, ktorý ja nepovažujem za relevantný, ale za relevantné považujem zloženie tejto Národnej rady, ktorá je absolútnym odrazom nálad v tejto spoločnosti, pretože tieto nálady boli prejavené v parlamentných voľbách. A keď tento parlament je konzervatívny, tak si myslím, že aj veľká väčšina Slovenskej republiky je tiež konzervatívna. Toto je zrkadlo nálad spoločnosti, a nie jeden prieskum, ktorý eventuálne mohol byť aj zmanipulovaný, nevieme, ani koho sa pýtali a čo sa pýtali.
Dovoľte mi, aby som sa ohradil voči tvrdeniam, ktoré tu napríklad prezentoval aj pán, pán kolega Žiak na adresu pána Kuffu. Ja sa ho nezastávam, ale si myslím, že toto do Národnej rady nepatrí, a najmä nie pri takejto citlivej otázke. Napriek tomu, že to, že povedal to, čo povedal, si myslím, že to nebolo úprimné, pretože to čítal, nešlo to z neho plynulým prejavom, ale si myslím, že okrem toho, že ho chcel uraziť, chcel na seba len stiahnuť pozornosť a si myslím, že sa mu to ani tak veľmi nepodarilo.
Pokiaľ ide o samotnú debatu o interrupciách, liberálni poslanci sa kryjú tým, že sa, že ideme rozhodovať o materniciach žien, že ideme rozhodovať o ženách, ale z tejto debaty vynechávajú otcov, pretože dieťa v tom lone tej ženy sa nezjaví samo, ale tak na príčine sú obaja rodičia. A kde je tu debata o otcoch? Prečo sú vynechaní z tejto debaty otcovia, ktorí do toho nemôžu povedať absolútne nič. Proste žena sa môže rozhodnúť zabiť svoje dieťa, tak ho zabije. Dozvedeli sme sa od pani poslankyne Cigánikovej, ja sa jej nechcem dotknúť, ale ja som musel vstať a odísť z tejto sály, keď hovorila, že dieťa 12-týždňové v lone matky nie je dieťaťom, je to len plodom, necíti, nemá nervovú sústavu, takže môže byť zabité. Dovoľte mi odsúdiť tieto, tieto debaty.
Pokiaľ ide o liberalizmus ako taký, ja som prekvapený, pretože práve oni by mali byť tí, ktorí chránia a bránia slobodu, slobodu slova a slobodu prejavu, a keď sa jedná o slobodu bytia, tak sú automaticky proti. A toto mi nejde do hlavy, pretože my, ktorí sme označovaní za tmárov a za konzervatívnych poslancov, tak my by sme mali byť tí, ktorí sú extrémisti, a ja si myslím, že je to, že dnes sa aj v médiách, aj všade inde pertraktuje alebo preferuje liberálny extrémizmus, povedzme si to na rovinu, pretože to, čo sa spustilo napríklad na hlavu našej kolegyne poslankyne Záborskej, to je až nechutné. Ja si pani poslankyňu Záborskú mimoriadne vážim a aj chcem touto cestou aj pogratulovať k titulu, ktorý získala nedávno, a to homofób roka. Bodaj by takýchto homofóbov bolo v našej republike aspoň 5 mil., potom by sme boli asi niekde úplne, úplne inde.
Dvojaký kilometer médií vidím aj napríklad v tomto probléme, ktorý mal pán predseda Národnej rady so svojou diplomovou prácou, bol doslova lynčovaný nimi. Bol lynčovaný aj koaličnými poslancami zo strán, ktoré sa tvária ako liberálne. Dnes, keď takýto istý problém má ich minister, všetci sú ticho. Nie sú tlačovky, nie sú výzvy na odstúpenie, nie je nič, to je v poriadku, pretože je to minister z liberálnej strany. Prepáčte mi, ja to vidím takto, čítam to takto a cítim to takto.
Dovoľte mi, aby som adresoval aj niekoľko slov našim poslancom z..., z hnutia OĽANO. Ja by som vás všetkých chcel poprosiť, aby ste sa takisto ako ja nebáli vyjadriť svoj názor, pretože viem, že je tu nás dosť, ktorí tento návrh, ktorý teraz prejednávame, chce podporiť, aby sa nebáli médií, aby sa nebáli výstupov na ich adresu a aby hlasovali skutočne podľa svojho presvedčenia, a to je to isté, ktoré mám aj aj, a to, že život treba chrániť od počiatku. A ja si myslím, že naši koaliční partneri z liberálnych strán si budú ctiť našu slobodu hlasovať a budú si ctiť ich právo byť solidárny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)